Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/63/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517205370
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2517205370.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku v spore žalobcu: Orange Slovensko, a. s., so sídlom
Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol.,
s. r. o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: P. Q., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom V. N. M., o zaplatenie 242,63 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Piešťany zo dňa 13. novembra 2018, č.k. 19Csp/158/2017-114, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a IIIp o t v r d z u j e.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 162,63 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 162,63 eur
od 04.09.2016 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšnej
časti žalobu zamietol a výrokom III. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34,06%.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. § 44 ods. 1, 5, 11 zákona č. 351/2011 Z.z. o
elektronických komunikáciách, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, ods. 4 písm. k), ods. 5, 11, § 54 ods. 1 a

2,§491ods.1až3,§517ods.2Občianskehozákonníka,§3nariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,vecne
súd dôvodil, že z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami konania došlo
dňa 09.03.2016 k uzavretiu Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A9763645, ktorej predmetom
bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému služby súvisiace s telekomunikačným zariadením podľa
zvoleného programu služieb, zároveň tiež uzatvorili strany Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných
služieb, predmetom ktorého bol záväzok žalobcu predať mobilný telefón. Žalovaný sa zmluvou a
Dodatkom zaviazal uhradiť všetky svoje finančné záväzky za predaný mobilný telefón a poskytnuté

elektronické komunikačné služby žalobcom. Žalobca si svoje záväzky riadne plnil, na rozdiel od
žalovaného, na základe čoho ho žalobca vyzval pokusom o pokonávku na úhradu pohľadávky do
03.09.2016, ale márne. Vzhľadom na uvedené súd žalobe v časti, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
dlžnej sumy za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 124,23 Eur, vyhovel. Taktiež mal súd
za preukázané, že tým, že žalovaný riadne neuhrádzal mesačné splátky za zvyšnú časť kúpnej ceny
zariadenia, porušil zmluvné povinnosti a žalobca mu zosplatnil aj zvyšné neuhradené splátky spolu
v sume 38,40 Eur, a preto súd žalobe aj v tejto časti vyhovel. Keďže žalovaný sa dostal s plnením

do omeškania, vznikla mu povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania z dôvodne uplatnenej
dlžnej sumy 162,63 Eur od 04.09.2016 (deň nasledujúci po dni, do ktorého žalobca v zmysle pokusu o
pokonávku žiadal uhradiť dlžnú sumu, keď ročná sadzba úrokov z omeškania činila 5 %) do zaplatenia,
a preto aj v tejto časti súd žalobe vyhovel.3. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 80 Eur podľa bodu 2.5 písm.
a), b) Dodatku k zmluve a to z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovaným. Súd konštatoval,

že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, keďže zmluvnými stranami sú na jednej strane
žalobca ako dodávateľ a na druhej strane žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie formulárovej zmluvy. Dôkazné bremeno, že
dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté, bolo na žalobcovi ako dodávateľovi, a preto
bolo nevyhnutným v súlade s § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka predmetnú zmluvnú podmienku

nepovažovať za individuálne dojednanú. Základným princípom úpravy spotrebiteľských zmlúv je, že
nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky, teda také zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod
sankciou absolútnej neplatnosti takýchto podmienok. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v
spotrebiteľskýchzmluvách,SmernicaRady93/13onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,
si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym

zásahom štátu. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodnutú zmluvnú pokutu,
ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu,
obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov
spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností
na strane oboch účastníkov zmluvy. V tejto veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy je prísnejšie, resp.

výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v
neprospech jedného účastníka zmluvy, čo už samo o sebe spôsobuje nerovnováhu v povinnostiach
oboch účastníkov. Zmluvná pokuta v predmetnej veci bola dojednaná pre prípad porušenia zmluvných
povinností, ktorým sa rozumie i nezaplatenie ceny za poskytnuté služby. Dojednanie zmluvnej pokuty
za nezaplatenie ceny za poskytnuté služby je neakceptovateľné. Na tom nič nemení ani fakt, že

žalobca sa snažil zohľadniť časový aspekt porušenia tejto povinnosti vyjadrujúci klesanie základu
zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti do dňa porušenia povinnosti. Pri oneskorenej úhrade
peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku.
Môže teda nastať situácia, že spotrebiteľ si svoj záväzok nesplní len v nepatrnom rozsahu, napr. z
vyúčtovanej sumy neuhradí 1 Euro, avšak zmluvná pokuta dojednaná pre prípad nezaplatenia ceny za

poskytnuté služby výšku pohľadávky takto vzniknutej vôbec nezohľadňuje. Okrem toho výška zmluvnej
pokuty sa znižuje iba do dňa porušenia povinnosti v dôsledku nezaplatenia ceny za poskytnuté služby.
Samotným porušením povinnosti k zániku zmluvného vzťahu nedochádza. Nemožno preto vylúčiť
následne uhradenie dlžného záväzku zo strany spotrebiteľa a poskytovanie služieb zo strany podniku.
Táto okolnosť majúca podstatný vplyv na výšku zmluvnej pokuty zohľadnená nebola. Zmluvná pokuta

tak ako bola dojednaná teda umožňuje poskytovateľovi služieb požadovať od spotrebiteľov zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške podstatne prevyšujúcej pohľadávku vzniknutú porušením záväzku zaplatiť
sumu poskytnutých služieb. Zmluvná pokuta ako sankcia za porušenie zmluvných povinností žalovaným
ako spotrebiteľom je tak neprimerane vysoká, v dôsledku čoho je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
a preto je absolútne neplatná. Neprimerané je dojednanie zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej

povinnosti spotrebiteľa zaplatiť za poskytnuté služby, ktoré nie je závislé od výšky dlžnej sumy, ale
len od uplynutia doby viazanosti. Za porušenie zmluvnej povinnosti dohodol žalobca zmluvnú pokutu
vo výške, ktorá zohľadňuje len dobu od uzavretia Dodatku a nie výšku neuhradených služieb a v
tomto dojednaní sa tiež prejavuje neprimeranosť takto dohodnutej sankcie. Dojednanie o zmluvnej
pokute je neprimerané taktiež z toho dôvodu, že dojednaná zmluvná pokuta patrí dodávateľovi aj

v prípade, že vôbec nedôjde k ukončeniu zmluvy. Porušením záväzku viazanosti v zmysle Dodatku
je aj porušenie povinnosti neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by viedol k ukončeniu Zmluvy/alebo
Dodatku, bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu Dodatku alebo Zmluvy. Takéto dojednanie
zmluvnej pokuty priamo odporuje ust. § 44 ods. 5 veta druhá zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických
komunikáciách platného a účinného v rozhodnom období a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa - žalovaného. Podľa
názoru súdu ide o dojednanie, ktoré obmedzuje žalovaného na jeho právach, ktoré mu vyplývajú
priamo zo zákona o elektronických komunikáciách. Nárok na zmluvnú pokutu okrem prípadu porušenia
povinností na strane účastníka - žalovaného tým, že včas a riadne neuhradí svoj splatný záväzok voči
žalobcovi, je dojednaný aj pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu zo strany žalovaného počas doby

viazanosti, čím zo strany žalobcu dochádza k značnému zásahu do jeho práv, nakoľko uplatnenie týchto
zákonných práv zo strany žalovaného je sankcionované zo strany žalobcu zmluvnou pokutou. Uvedené
ustanovenie bez ohľadu na to, že žalovaný sa v Dodatku k zmluve zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu
so žalobcom po dobu 24 mesiacov, ukladalo žalobcovi povinnosť zabezpečiť, aby zmluvné podmienkya postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb. Sankcionovanie
žalovaného zmluvnou pokutou za porušenie povinnosti nevykonať žiaden taký úkon, ktorý by viedol k
ukončeniu Zmluvy, resp. Dodatku, nemožno hodnotiť inak ako odradzujúcu podmienku a postup, teda

ako podmienku neprijateľnú a spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 44 ods. 11 zákona
č. 351/2011 Z. z. umožňuje účastníkovi vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú
na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu. Dodatok k zmluve o poskytovaní
verejných služieb má charakter zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú. Nič na tom nemení ani žalovaným

prevzatý záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov. Využitie zákonom danej možnosti
ukončenia zmluvy nepredstavuje porušenie povinnosti, za ktoré bolo možné požadovať zaplatenie
zmluvnej pokuty. Preto súd zmluvné dojednanie obsiahnuté v Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných
služieb, ktorej obsahom je dojednanie zmluvnej pokuty posúdil ako neprijateľnú a teda absolútne
neplatnú zmluvnú podmienku a preto nemožno žalobcovi priznať plnenie z takejto neplatne dojednanej
zmluvnej podmienky, a preto súd žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 80 Eur spolu s

prislúchajúcim úrokom z omeškania zamietol. Súd tiež poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných
súdov v obdobných právnych veciach (zmluvných pokút) žalobcu, vrátanie posúdenia degresívnej
zmluvnej pokuty ako neprijateľnej zmluvnej podmienky a pripomenul, že nie je pritom významné, či iný
súd by v rámci súdnej kontroly bol k dodávateľovi zhovievavejší alebo dokonca by priznal plnenie z
takejto podmienky, s ohľadom na neexistenciu databázy vyhlásených neprijateľných podmienok, kedy

sa môže stať, že iný súd plnenie pre zmenu prizná. Každopádne však ide o protiprávny stav, za ktorý
je zodpovedný dodávateľ.

4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1,2 CSP a vzhľadom k pomeru úspechu každej strany v spore priznal žalobcovi nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 34,06 %, s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

5. Proti tomuto rozsudku a to výroku II. a výroku III., podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca majúc za
to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Žalovaný si pri uzavieraní zmluvy bol vedomý a výslovne súhlasil s tým, že v prípade porušenia svojich
povinností žalobca bude mať nárok na zmluvnú pokutu. Jedná sa pritom o zmluvnú pokutu, ktorá sa
postupneznižujea dojednaniezmluvnejpokutyspôsobomavovýšketak,akotobolouvedenévzmluve,
nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca považuje ingerenciu a ochranu
spotrebiteľa súdom v uvedenej veci za neprimeranú, dojednaním zmluvnej pokuty nebol sledovaný cieľ

spotrebiteľa znevýhodniť, ale sankcionovať porušenie zmluvných povinností, s čím spotrebiteľ podpisom
zmluvy súhlasil. V minulosti niektoré súdy vyhodnotili dohodu o zmluvnej pokute v dodatku žalobcu ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že výšku zmluvnej pokuty považovali za neprimerane vysokú
a nezohľadňujúcu čas, kedy užívateľ služieb prestal plniť svoje zmluvné povinnosti, avšak žalobca
nedostatky dohody o zmluvnej pokute odstránil. Maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedá výške

poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu, dohoda o zmluvnej pokute zohľadňuje časový
aspekt porušenia zmluvných povinností a pokuta sa postupne znižuje v závislosti od toho, koľko celých
mesiacov uplynulo od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, preto dojednanie o zmluvnej pokute
nemohlo spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu. Dôvodom uzatvorenia dodatku
bola pre žalovaného možnosť získať za výhodnú cenu mobilný telefón, za ktorý by v prípade kúpy

v rámci maloobchodných cien musel zaplatiť omnoho vyššiu cenu, čo súd nezohľadnil. Vzhľadom na
výhodu, ktorú žalovaný na základe uzatvorenia dodatku k zmluve získal, je výška dohodnutej zmluvnej
pokuty primeraná, objektívne nespôsobilá poškodiť žalovaného ako spotrebiteľa. Žalobca poukázal na
rozsudokKrajskéhosúduvBratislave,sp.zn.8Co/21/2018vobdobnejprávnejveci,ktorýmbolžalobcovi
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty priznaný a v ktorom súd uviedol, že vzhľadom na výhodu, ktorú na

základe uzavretia dodatku k zmluve žalovaná získala, je výška dohodnutej zmluvnej pokuty primeraná
a objektívne nespôsobilá poškodiť ju ako spotrebiteľa, lebo aj tak by si musela kúpiť telefón. Žalobca
preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobe vyhovel.

6. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný(§355ods.1CSP),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávaniapreskúmalnapadnutýrozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379
a 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 19Csp/158/2017 bolo zaplatenie
sumy 242,63 Eur s príslušenstvom. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu
a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba v časti o zaplatenie sumy 80 Eur s príslušenstvom
zamietnutá z dôvodu, že ide o plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, čo žalobca v odvolaní
namieta.

9. Po preskúmaní obsahu spisu a odvolacích námietok žalobcu sa odvolací súd plne stotožnil so
skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach
správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pričom odvolací súd v celom
rozsahu preberá zistený skutkový stav a zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý

na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne
vyložil. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu o neprijateľnosti dojednania o
zmluvnej pokute v znení, ako bola dohodnutá medzi jej účastníkmi a to z dôvodov uvedených podrobne
v odvolaním napadnutom rozhodnutí. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd s poukazom na ust. § 387
ods. 2 CSP v podrobnostiach iba odkazuje na správne a dostatočne presvedčivé odôvodnenie rozsudku

súdu prvej inštancie.

10. Odvolacie námietky žalobcu preto boli vyhodnotené ako nedôvodné a keďže odvolateľ neuviedol
žiadne také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia,
preto odvolací súd nezistiac ani žiadne iné nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal

prihliadnuť z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej
časti, teda v časti tzv. zvyškového zamietnutia týkajúceho sa veci samej, ako i v závislom výroku o
trovách konania z dôvodu vecnej správnosti potvrdil (§ 387 ods. 2 CSP).

11. V odvolacom konaní plne úspešný žalovaný má v zásade voči žalobcovi v zmysle ustanovenia §

255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej
výške, keďže však tento bol v odvolacom konaní nečinný a žiadne trovy mu tak nevznikli, odvolací súd
vedený zásadou hospodárnosti konania s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na
rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a rozhodol tak, že sa
mu nárok na náhradu trov nepriznáva.

12. Senát odvolacieho súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak,

že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že
dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433
CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V
dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).