Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 23, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/24/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713209119
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7713209119.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Jany Dudíkovej, v exekučnej veci oprávneného Union zdravotná
poisťovňa a.s. Bratislava, Karadžičova č. 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému M., v konaní
o vymoženie 788,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Michalovce zo dňa 4.11.2019 č.k. 22Er/322/2013-44 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu a uložil oprávnenému povinnosť
nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 54,12 Eur, a to do 10 dní od doručenia uznesenia.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že vykonaním exekúcie poveril dňa 11.6.2013 súdneho
exekútora JUDr. Štefana Hrebíka. Uznesením zo dňa 15.5.2018 na základe návrhu súdneho exekútora
rozhodol o zastavení exekúcie a povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie
v sume 54,12 eur. Odvolací súd uvedené rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie za účelom
preskúmania dôvodov na zastavenie exekúcie. Súd prvej inštancie tak opätovne preskúmal dôvody na

zastavenie exekúcie. Z exekútorského spisu Ex 2597/2013, podľa lustrácií súdneho exekútora zistil,
že povinný nevlastní žiadny účet v banke, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, motorové vozidlo. Podľa
lustrácie v Sociálnej poisťovni nezamestnáva žiadnych zamestnancov. Proti povinnému je vedených
viacero exekúcií.

3. Súd prvej inštancie v uznesení zo dňa 4.11.219, ktoré bolo napadnuté odvolaním, citoval ustanovenia

§ 243h, § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a skonštatoval, že z predloženého
spisového materiálu zistil, že podnet na zastavenie exekúcie je dôvodný a skutočne povinný nedisponuje
žiadnym hnuteľným, ani nehnuteľným majetkom, nevlastní účet v banke, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť,
motorové vozidlo, nemá príjem a je proti nemu vedených viacero exekúcií. K námietke oprávneného, že
povinnýniejevlastníkomhnuteľného,činehnuteľnéhomajetkumôžebyťlendočasnouzáležitosťou,súd
skonštatoval, že hodnotí všetky dostupne listinné dôkazy ohľadne zisťovania majetku v čase rozhodnutia

o zastavení exekúcie. Podľa záverov šetrení je zrejmé, že povinný nedisponuje takým majetkom, aby
bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, a ďalším výkonom exekúcie by dochádzalo iba k
neúmernému zvyšovaniu trov. Súd ďalej poukázal aj na skutočnosť, že rozhodnutie súdu o zastavení
exekúcie pre nedostatok majetku povinného nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

4. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, § 2,§ 14, § 15 ods.1, § 22

vyhlášky č. 288/1995 Z.z., o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a oprávneného zaviazal na
náhradu trov exekúcie vo výške 54,12 Eur.5. V zákonom stanovenej lehote podal oprávnený proti uzneseniu zo dňa 4.11.2019 odvolanie.
Oprávnený má za to, že súd prvej inštancie nevychádzal pri rozhodovaní o zastavení exekúcie z

aktuálnych výsledkov lustrácií, teda súdnym exekútorom vykonávané lustrácie nezodpovedajú času
rozhodovania súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
v Banskej Bystrici č.k. 1CoE/101/2018-33. Oprávnený je toho názoru, že pravdepodobne súd, ani súdny
exekútor nezistili majetkové pomery povinného dôkladne. Poukázal na skutočnosť, že povinný môže
vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojovaniu jeho pohľadávky, pričom

túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Súdny exekútor dostatočne nepreskúmal, či
povinný nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonávaním exekúcie (napr. práv
na plnenie z poistných zmlúv uzatvorených s povinným). Oprávnený má za to, že súd prvej inštancie
rozhodnutie o zastavení exekúcie presvedčivým spôsobom neodôvodnil. Podľa neho výsledky 4 lustrácií
(banky, Sociálnej poisťovne, dopravného inšpektorátu, katastra) nie sú presvedčivým dôkazom o
nemajetnosti povinného s ohľadom na skutočnosť, že povinný môže byť vlastníkom hnuteľného majetku,

resp. majetkových hodnôt. Má za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatočné,
vydané predčasne, pričom nedostatok odôvodnenia má za následok jeho nepreskúmateľnosť. Takýmto
postupom sa mu odňala možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu
prvého stupňa. Oprávnený podotkol, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné. Zdravotné
poisteniejepovinnéavzťahujesanakaždúfyzickúosobu,ktorámátrvalýpobytvSR-výnimkyumožňuje

len zákon. Ďalej poukázal na účel exekučného konania, ktorým je nútená realizácia exekučného titulu
vykonávaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného. Exekučný súd musí postupovať v
súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí,
že povinný nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu neplnením povinnosti alebo nezisti iný dôvod na
to,abysavexekúciidočasnealebotrvalonepokračovalo(odkladalebozastavenie).Opačnýmpostupom

by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe. Na základe uvedeného
žiada oprávnený uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie
exekúcie sa zamieta alebo napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

6. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že v predmetnej veci bola vylustrovaná
negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra
exekúcií. Z vykonanej majetkovej podstaty povinného je možné konštatovať jeho nemajetnosť, pričom
ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Vzhľadom
na uvedené žiada rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

7. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

8. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( §34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie

(§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru,
že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

9. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 31.5.2013, kedy bol súdnemu exekútorovi

doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného
poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v §243i až
§ 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Na dané exekučné konanie je preto potrebné aplikovať ustanovenia
Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.

10. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.13. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

14. Zákonné ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku obsahuje dôvod pre zastavenie
exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má predovšetkým vychádzať zo zistení súdneho exekútora,
a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods.
2 Exekučného poriadku. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný skúmať, či sú
preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Predpokladom

zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu
trov exekúcie. Exekučný súd je pritom oprávnený a zároveň povinný posudzovať majetkové pomery
povinného, či už pri podaní podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie alebo návrhu povinného
na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Len exekučný súd
môže totiž exekúciu na návrh aj bez návrhu zastaviť, pričom výrokom rozhodnutia je súdny exekútor
viazaný.

15. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 31.5.2013
na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie oprávneného - Výkaz nedoplatkov 1300011518 dňa
1.2.2013, právoplatného a vykonateľného dňa 2.3.2013. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie bolo dňa 11.6.2013 súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie
exekúcie. Súdny exekútor podaním zo dňa 21.8.2017 podal podnet na zastavenie exekúcie v zmysle §
57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Na základe uvedeného podnetu rozhodol súd prvej inštancie
o zastavení exekúcie. Proti uzneseniu o zastavení exekúcie podal oprávnený odvolanie, o ktorom
rozhodol odvolací sú tak, že uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Po vrátení spisu súd prvej inštancie vykonal opätovné preskúmanie exekútorského spisu
a úkonov exekučnej činnosti za účelom zistenia majetkových pomerov povinného. Zistené skutočnosti
posúdil a na základe výsledkov tohto posúdenia exekúciu zastavil.

16. Po preskúmaní obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako

súd prvej inštancie, že pohľadávka oprávneného je nevymožiteľná pre nemajetnosť povinného, pretože
povinný nevlastní žiaden majetok, ktorý by podliehal exekúcii. Bolo nepochybne preukázané, že povinný
nemá prostriedky na účte v banke a nedosahuje príjmy podliehajúce exekúcii. Povinný nevlastní
žiaden majetok, ktorý by bolo možné speňažiť a uspokojiť pohľadávku oprávneného. Voči povinnému
je vedených viacero exekúcií. V priebehu exekučného konania doposiaľ nedošlo ani k čiastočnému

vymoženiu danej pohľadávky. V tejto situácii by vykonávanie ďalších úkonov súdneho exekútora bolo
nehospodárne a neúčelné, pričom ich realizácia by viedla len k zvyšovaniu nákladov exekúcie, ktoré
by neboli z výťažku exekúcie kryté (princíp procesnej ekonómie). Tak ako uviedol súd prvej inštancie,
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a na základe zistených skutočností možno
konštatovať, že nejde len o prechodný stav, kedy nie je možné exekúciu vykonávať. Preto podľa

odvolacieho súdu, na základe takto zistených skutočností súd prvej inštancie nemal inú možnosť a
správne rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

17. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané okolnosti nie
sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie

z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko nemajetnosť povinného bola v
čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a v napadnutom rozhodnutí náležite odôvodnená,
pričom z odvolania oprávneného odvolací súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok
nesprávne zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie. Z uznesenia napadnutého odvolaním je
zrejmé, a vyplýva to aj z pripojeného spisu súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní o dôvodnosti, resp.

nedôvodnosti podnetu na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, vychádzal súd prvej
inštancie zo skutočností vyplývajúcich z konkrétnych a v čase rozhodovania aktuálnych správ, ktoré
sú výsledkom šetrení majetkových pomerov povinného vykonaných súdnym exekútorom. Exekučné
konanie začalo ešte v roku 2013 a doposiaľ nedošlo k vymoženiu ani časti dlžnej sumy, nakoľko
od uvedeného začatia až do podania podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu

nemajetnosti povinného, sa napriek opakovaným šetreniam súdneho exekútora nepodarilo zistiť žiaden
majetok povinného. Preto podľa názoru odvolacieho súdu bola splnená podmienka, že nejde len o
aktuálny nedostatok majetku, ale je to dlhodobý stav u povinného, bez nejakého významného potenciálu
nadobudnutia majetku v budúcnosti.18. Na základe uvedeného odvolací súd považuje dôvody, pre ktoré súd zastavil exekúciu za dostatočné
a spoľahlivo preukázané, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako

vecne správne potvrdil.

19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
im žiadne trovy konania nevznikli.

20. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ustanovenie § 419

CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie plynie lehota znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ustanovenie § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (ustanovenie § 429 ods. 1 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda,zakýchdôvodov sarozhodnutiepovažujezanesprávne(dovolaciedôvody)ačohosadovolateľ
domáha (dovolací návrh) (ustanovenie § 428 CSP).