Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 11, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/115/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115010018
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1115010018.4

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr. Karola
Kováča a JUDr. Vladimíra Buchvalda v trestnej veci obžalovaného Q. B., stíhaného pre prečin
nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona a prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaniach obžalovaného Q. B. a
oprávnenej osoby - H.. P. G., proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 4T/1/2015, zo dňa

28.11.2018, na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 11. 06. 2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania obžalovaného Q. B., nar. XX.XX.XXXX a H.. P. G., nar.
XX.XX.XXXX, z a m i e t a j ú.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 4T/1/2015 zo dňa 28.11.2018 bol obžalovaný Q. B.
uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a/,

písm. c/ Trestného zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona na
skutkovom základe, že:

I./ dňa 07.01.2014 v čase o 11:12 hodine z telefónneho čísla XXXX XXX L telefonoval na telefónne
číslo H. S., v tom čase prítomnej v sídle spoločnosti K-R. Y. s.r.o. na B. ulici XX v O. a povedal jej:
„Zaplaťte mi 35.000 Eur, inak bude zle“, následne toho istého dňa, teda 07.01.2014 jej poslal e-maily,

v ktorých sa jej vyhrážal a zastrašoval ju, pričom okrem iného jej napísal: „Požadujem od Vás finančnú
náhradu za zneužitie fotografií môjho syna, auta a súkromia. Dal som Vám návrh, ako vieme riešiť
situáciu bez ďalších problémov... je na Vás, ako sa rozhodnete. ...“ a „Naďalej sledujem vaše konanie.
Prvý rozumný krok ste urobila, čakám na druhý...“, toho istého dňa, teda 07.01.2014 poslal H.. Q. S.
na jeho mobilný telefón XXXX XXX XXX výhražné SMS správy, v ktorých mu napísal: „...nemám od
vás žiadne vyjadrenie... Čím neskôr budete reagovať, tým sa veci viac skomplikujú“ a „Už máte len 6

dní...“. Dňa 28.01.2014 medzi 18:00 hodinou až 18:30 hodinou telefonoval Q. B. H.. Q. S. a opýtal sa
ho, či má pre neho pripravené peniaze, čím myslel tých 35.000,-Eur, načo H.. Q. S. reagoval: „Žiadne
peniaze pre vás nemáme, nič sme neukradli, dajte nám pokoj“, a ukončil hovor, pričom v priebehu
asi 10 minút nasledoval ďalší telefonát od Q. B., kde povedal: „Počúvaj ma ty k...t“, ale čo vravel
ďalej, sa nevie, lebo H.. Q. S. hovor ukončil, načo Q. B. hrozil H.. S. prostredníctvom SMS zo dňa
28.01.2014 o 18:57 hodine: „Ako mimosúdne vyrovnanie chcem od vás 36.000,-Eur, to je 10 percent z

komerčnej inzercie. Buď sa dohodneme, alebo som nútený dať trestné oznámenie. B..“, na čo reakcia
H.. S. bola: „Žiaden zákon sme neporušili, nikomu sme nič neukradli a vaše nebezpečné vyhrážanie
absolútne odmietame. Nemáme záujem sa stretnúť, neobťažujte nás. Budeme s vami komunikovať
iba prostredníctvom právneho zástupcu“. Na toto Q. B. reagoval sms o XX:XX hodine: „Bude vás to v
tomto prípade stáť viac. Mimochodom, ako sa vám býva v W.. Rozmýšlím, že sa tam usídlim. S.“, v
súvislosti s vyššie uvedeným H. S. a H.. Q. S. nadobudli pocit ohrozenia, strachu o dvoch malých synov,

nevedeli odhadnúť, nakoľko sú tieto hrozby reálne, ale tým, že si Miroslav Šindelka zistil aj miesto ich
trvalej adresy, pripisovali tomuto riziku určitú váhu a preto uzavreli kontrakt na poskytovanie ochrannýchslužieb s bezpečnostnou firmou na monitorovanie a ochranu ich objektu, pričom vyhrážanie zo strany Q.
pokračovalo dňa 20.03.2014, kedy na mobilný telefón H.. Q. S. odoslal sms správy znenia: „Dobrý večer
pán S.. Preposielam vám sms, ktorá sa týka aj vás-. Dobrý večer pani S.. Neznámy muž mi telefonoval,

že ste na mňa dali trestné oznámenie za vyhrážanie a mám zatelefonovať p. B....Veľmi neštandardný
postup....Posledný krát vám ponúkam mimosúdne vyrovnanie kauzy, ktorú ste spôsobila - uverejnenie
ukradnutých fotografií - 10/s ceny, za ktorý dom prostredníctvom ukradnutých fotografií predávate - to j
[Receiving Text]“, „Prečo ste dokakaný? Veď za vami stojí mafián W..“, „Viete ako končia biele kone?“,
„Chcete sa mimosúdne dohodnúť? Tretíkrát sa to už nebudem pýtať. Stále sa vám snažím vyjsť v ústrety.

Je blbé byť na titulke Nového času“, na čo H.. Q. S. reagoval sms znenia: „To čo tu predvádzate je
nebezpečné vyhrážanie a hrubý nátlak, to je trestný čin. Nenecháme sa takýmto spôsobom vydierať.
Podľa mňa si pravdepodobne neuvedomujete, čo práve robíte v zmysle platných zákonov“. Na to Q.
B. poslal H.. S. dňa 21.03.2014 sms: „Dobrý deň pán S.. Chcem sa s vami osobne stretnúť ohľadne
vami ukradnutých fotografií z môjho súkromia a vami uverejnenými za účelom vlastného obohatenia.
Našemu stretnutiu môže byť prítomný E. alias študent. Navrhnite termín a miesto. B.“. Na uvedenú sms

H.. S. odpovedal sms: „Neobťažujte nás pán B.. Nemám záujem sa stretnúť. Neviem, kto je E., ani ma
to nezaujíma“, pričom následne dňa 21.03.2014 Q. B. telefonoval asi 7 krát H.. Q. S., ktorý však jeho
hovory neprijal, pričom vyššie uvedeným konaním vzbudil u neho dôvodnú obavu o život a zdravie svoje
a svojej rodiny,

II./ dňa 14.09.2016 v čase okolo 20:00 hodine v O. na T. V. XX, na prízemí pri vchodových dverách do
bytu, ktorý sa nachádza hneď oproti hlavným vchodovým dverám do obytného domu na tejto adrese,
ublížil na zdraví poškodenému H.. W. E., a to takým spôsobom, že keď sa poškodený vracal domov
so svojim dva a pol ročným synom a prechádzal okolo pootvorených dverí do uvedeného bytu, počul
spoza dverí výkriky, z ktorých nadobudol dôvodné podozrenie, že tam dochádza k domácemu násiliu a

keďže chcel túto situáciu prerušiť a súčasne potreboval o niečo požiadať obžalovaného Q. B., ktorý v
predmetnom byte v tom čase býval so svojou sestrou, matkou a svojim synom, zazvonil tam viac krát
na zvonček, po čom v byte nastalo ticho a na to vstúpil medzi pootvorené dvere obžalovaný, ktorý keď
poškodeného zbadal na chodbe stáť so svojim synom, povedal mu: „Si prišiel s deckom, ty zbabelec!“,
po čom poškodený so svojim synom od obžalovaného odstúpil na vzdialenosť asi 4 metre, obžalovaný

následne predišiel pred vchodové dvere od bytu, ktoré za sebou privrel a vtedy ho poškodený slovne
požiadal, aby nechal jeho a jeho ženu na pokoji a vôbec sa k nim neozýval, po čom obžalovaný pristúpil
k poškodenému na bezprostrednú vzdialenosť, bez slova mu dal „hlavičku“ do spodnej pery, čím mu ju
rozrazil a spôsobil krvácanie, preto ho poškodený slovne upozornil: „Akékoľvek zranenie mi privodíte,
oznámim to na políciu“, na čo obžalovaný zareagoval tým spôsobom, že na poškodeného zúrivo a

bezhlavo zaútočil obojručnými údermi päsťami, čím ho zasiahol do uší, hrude a ramien a keď poškodený
vystihol moment, ako sa bránil a súčasne kryl svojho syna, ktorý stál za ním, odsotil obžalovaného
od seba, ktorý sa následne zapotácal a spadol na zem pri dverách do svojho bytu, čo poškodený
využil k tomu, že ho prikľakol ľavým kolenom, pričom obžalovaný naďalej bezhlavo útočil päsťami a
kopaním na poškodeného, poškodenému sa podarilo vybrať zo zadného vrecka nohavíc svoj mobilný

telefón, ktorým chcel privolať políciu, no obžalovanému sa v zovretí podarilo poškodeného kopnúť do
ruky, v ktorej držal mobilný telefón, ktorý mu následkom toho z ruky vypadol, po čom poškodený so
svojim synom z miesta ušiel do svojho bytu na 2. poschodí, čím obžalovaný spôsobil poškodenému
prasklinu 5. záprstnej kosti pravej ruky, tržnú ranku pravej ušnice, pomliaždenie a odreninu dolnej pery,
početné odreniny na krku, hrudníku a končatinách, pomliaždenie pravého ramena a ľavého predkolenia

s dobou práceneschopnosti od 16.09.2016 do 12.10.2016, počas ktorej bol sťažený obvyklý spôsob
života poškodeného.

Za to bol obžalovanému M. B. uložený podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, §
36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok.

Podľa § 51 ods. 1 v spojení s § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého
trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň mu uložil probačný dohľad nad jeho správaním v
skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 3
roky. Podľa § 51 ods. 2, § 51 ods. 3 písm. b/, písm. f/ Trestného zákona súd obžalovanému Q. B. uložil
obmedzenia spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a v zákaze

kontaktu s poškodenými: H.. W. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, O., prechodne bytom V. XX, O.,
H.. Q. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/A, W. a H. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/
A, W., a to v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby
aleboinýmiobdobnýmiprostriedkami.Podľa§51ods.4písm.a/,písm.c/,písm.i/Trestnéhozákonasúdobžalovanému Q. B. uložil primerané povinnosti spočívajúce v príkaze nepriblížiť sa k poškodeným H..
W. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, O., prechodne bytom V. XX, O., H.. Q. S., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom K. XXX/A, W., H. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/A, W., na vzdialenosť menšiu

ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodených alebo v mieste, kde sa takáto osoba
zdržuje alebo ktoré navštevuje, o ktorom má obžalovaný vedomosť, v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe
škodu vo výške 1.412,80 Eur, spôsobenú poškodenému H.. W. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX,
O., prechodne bytom V. XX, O. a v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť
sa na psychologickom poradenstve. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému Q. B.

uložil povinnosť nahradiť poškodenému lng. W. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, O., prechodne
bytom V. XX, O., škodu v sume 1.412 Eur.

Po oznámení (doručení) rozsudku podal obžalovaný i jeho sestra H.. P. G. (ako oprávnená osoba) v
lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie
s tým, že následne bolo odvolanie odôvodnené aj písomne, a to jednak samotným obžalovaným, ako

i jeho sestrou.

Obžalovaný Q. B. napáda rozsudok ako celok s tým, že v obidvoch prípadoch (bodoch) neboli
zohľadnené jeho tvrdenia a výpovede „jeho“ svedkov, na strane druhej, bolo uverené len vyjadreniam
poškodených a svedkov protistrany.

Ing. P. G. v odôvodnení odvolania uviedla, že nesúhlasí s výpoveďami poškodených a ich
nekompetentnýchsvedkovstým,žeonaosobnenemalamožnosťplnevyjadriťsvojnázorajejvýpovede
bolo spochybnené.

Spis bol predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní dňa 01.10.2019.

Obžalovaný Q. B. sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu nezúčastnil, svoju neprítomnosť riadne a
zákonne nevysvetlil, na ktorom základ bolo verejné zasadnutie vykonané v jeho neprítomnosti v zmysle
ustanovenia § 293 ods. 5 Trestného poriadku.

H.. P. G. ako oprávnená osoba zotrvala na písomných dôvodoch podaného odvolania s tým, že jej brat
(obžalovaný) sa žalovanej trestnej činnosti nedopustil, lebo poškodených nepozná, pričom celý prípad
vznikol kvôli vydraženému domu. Navrhla podanému odvolaniu vyhovieť a požiadala, aby jej brat bol
spod obžaloby oslobodený.

Prokurátorka krajskej propuratúry navrhla odvolania oprávnenej osoby ako aj obžalovaného M.B. ako
nedôvodné zamietnuť.

Splnomocnenkyňa poškodeného Ing. W. E. sa pripojila k prednesu prokurátorky a navrhla odvolania

zamietnuť a potvrdiť prvostupňový rozsudok.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré

mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre
zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku
podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku a keďže skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil, podľa § 317
ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým bolo podané odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo s tým, že na

chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, čo nezistil.Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Zo spisového materiálu, z odôvodnenia sťažnosti a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom
na odvolacom súde vyplýva, že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním obžalovaného
i jeho sestry proti výroku o vine i treste, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého rozsudku v celom rozsahu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.
Odvolací súd pritom zistil, že podané odvolania sú nedôvodné, čo vyplýva z nasledujúcich skutočností.

I. K výroku, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania trestnej činnosti.
Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že obžalovanému bola riadne doručená
obžaloba a výzva na vykonanie dôkazov podľa § 240 ods. 3 Trestného poriadku, pričom spolu
s prokurátorom, poškodenými a svedkami boli aj riadne predvolaní, resp. upovedomení o termíne

hlavného pojednávania, ktoré bolo vykonané v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku a
prvostupňový súd v konaní a rozhodovaní rešpektoval zásadu náležitého zistenia skutkového stavu
v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku a zásadu voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 2 ods.
12 Trestného poriadku. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne, zrozumiteľne
a dostatočne určitým spôsobom rozviedol, ktoré skutočnosti mal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje

skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa
vyrovnal s obhajobou a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a rovnako aj v otázke trestu a náhrady škody.

Odvolací súd v súlade s napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu musí konštatovať, že vykonaným

dokazovaním na prvostupňovom súde bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané spáchanie
skutkov obžalovaným, ktorého konanie zároveň napĺňa všetky znaky trestných činov, uvedených v
napadnutom rozsudku (prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a/, písm.
c/ Trestného zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona), keďže
obžalovaný v mieste, čase a spôsobom uvedeným v skutkovej vete napadnutého rozsudku úmyselným

konaním (formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, keďže chcel spôsobom
uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem ním chránený), sa dopustil vyššie popísaného konania, a
odvolací súd v tomto smere poukazuje na správne zistené skutkové a z nich odvodené právne závery
prvostupňového súdu uvedené v napadnutom rozsudku, na ktoré sa v plnom rozsahu odvoláva, pričom
odvolací súd zdôrazňuje a dopĺňa ich nasledovnými skutočnosťami.

Odvolací súd uvádza, že obžalovaný je v prípade skutku pod bodom I./; jednoznačne usvedčovaný
výpoveďami poškodených H. S. a H.. Q. S., ktorí zhodne a nemenne popísali konanie obžalovaného
tak, ako je uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku s tým, že okrem argumentov okresného
súdu v napadnutom rozsudku, odvolací súd ani nevidí logický dôvod, pre ktorý by mali menovaní

poškodení vypovedať nepravdu v neprospech obžalovaného. Naviac, tvrdenia poškodených majú oporu
aj v zabezpečenej komunikácii, kde okresný súd správne upozornil na fakt, že sám obžalovaný píše
poškodenej H. S. a oznamuje jej, že jej manžel mu poslal SMS-správu o jeho údajnom vyhrážaní sa
poškodenej, že sleduje jej konanie, že čím neskôr budú reagovať, tým sa veci skomplikujú. Takisto
bolo podľa názoru odvolacieho súdu správne zistené, že zo strany obžalovaného došlo k vyššie

uvedenej komunikácii vo vzťahu k poškodeným a vyjadrenia obžalovaného boli takého charakteru, že
boli spôsobilé vyvolať u poškodených obavu o ich život a zdravie, ako aj život a zdravie ich blízkej osoby
a súčasne podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu ich života a je tak nepochybné, že všetky zákonné
znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a/, písm.
c/ Trestného zákona boli jednoznačne naplnené po stránke objektívnej i subjektívnej.

Pokiaľ sa týka skutku pod bodom II./, obžalovaný je plne a presvedčivo usvedčovaný výpoveďou
samotného poškodeného H.. W. E., ktorý taktiež hodnoverne a podrobne popísal svoje správanie i
agresívne počínanie obžalovaného s tým, že obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu, čo bolo preukázanéaj dychovou skúškou, vykonanou privolanou policajnou hliadkou. Naviac, aj odvolací súd poukazuje na
skutočnosť, že tvrdenia menovaného poškodeného korešpondujú s lekárskymi správami a znaleckým
posudkom znalca Q.. Q. B., V.., podľa ktorých dôkazov utrpel poškodený zranenia tak, ako sú popísané

v bode II./ skutkovej vety napadnutého rozsudku. G., okresný súd správne poukázal i na podporné
dôkazy - výpovede svedkov O. S. a W. Y., podľa ktorých poškodený spolu s manželkou a dieťaťom
predstavujú maximálne slušnú a bezkonfliktnú rodinu, na rozdiel od obžalovaného Q. B., ktorého
správanie je rozvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku a odvolací súd na tieto výpovede a ich
zhrnutie poukazuje bez potreby tieto opätovne rozoberať. Podobne ako v rámci skutku pod bodom I./, ani

v tomto prípade, teda v prípade poškodeného H.. W. E., krajský súd nezistil žiadny logický a relevantný
dôvod, pre ktorý by menovaný poškodený mal obžalovaného krivo obviňovať a vypovedať nepravdu v
jeho neprospech.

Odvolací súd v kontexte vyjadrení poškodeného a menovaných svedkov (ako i listinných dôkazov,
vrátane znaleckého posudku a lekárskych správ) konštatuje v zhode s prvostupňovým súdom, že ako

nelogické a nevierohodné sa javia výpovede svedkýň H.. P. G. (sestry obžalovaného) a O. B. (matky
obžalovaného), ktoré sú v príkrom rozpore s výsledkami celého vykonaného dokazovania, nemajú oporu
v žiadnom inom dôkaze a ich obsah (ako ho správne zhodnotil okresný súd) pôsobí len ako výraz
snahy napomôcť obžalovanému ako blízkemu príbuznému zbaviť sa podozrenia z akejkoľvek aktivity v
predmetnej veci, a to v rámci obidvoch bodov - skutkov napadnutého rozsudku, na ktorom podklade boli

odvolacie námietky obžalovaného a jeho sestry na základe vyššie uvedených skutočností odvolacím
súdom vyhodnotené ako nedôvodné a neakceptovateľné.

Z vykonaného dokazovania krajský súd si v podstate plne osvojil skutkové závery prvostupňového
súdu, ktoré bez zmeny prevzal, nakoľko po komplexnom vyhodnotení zabezpečených a produkovaných

dôkazov bol presvedčivo preukázaný skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku.

II. K výroku o treste.
Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách

ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov. Základnými ustanoveniami, ktoré musí
súd pri ukladaní trestu zohľadniť je účel trestu (§ 34 ods. 1 Trestného zákona) a vymedzenie okolností,
na ktoré musí súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 ods. 4 Trestného zákona).
Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život

(prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradil od páchania trestných činov (prvok generálnej
prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1
Trestného zákona). Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej
strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba

páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (§ 34 ods. 3 a
ods. 4 Trestného zákona).

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,
ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.

Trestný čin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona
a trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona sú úmyselnými trestnými činmi,
za ktoré Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody vo výmere 1 rok (trestný čin
nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona), resp. vo
výmere 6 mesiacov až 2 roky (trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona),

t. j. v danom prípade ide o prečiny (§ 10 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona), pričom prvostupňový
súd obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom
jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho
správaním v skúšobnej dobe. Zákonný, správny a opodstatnený je i výrok o uložení obmedzenia
spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a v zákaze kontaktu

s poškodenými v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej
služby alebo inými obdobnými prostriedkami. Takisto správny a zákonný bol i postup okresného súdu
pri uložení primeraných povinností spočívajúcich v príkaze nepriblížiť sa k poškodeným na vzdialenosť
menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodených alebo v mieste, kde sa takátoosoba zdržuje alebo ktoré navštevuje, v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe škodu vo výške 1.412,80
Eur poškodenému H.. W. E. a v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť
sa na psychologickom poradenstve. Správne postupoval súd i pri konštatácii rovnováhy poľahčujúcich

okolností podľa § 38 ods. 2, § 36 písm. j/ a § 37 písm. h/ Trestného zákona - obžalovaný viedol pred
spáchaním žalovanej trestnej činnosti riadny život a súčasne v danej veci spáchal viac trestných činov.

S ohľadom na uvedené, odvolací súd uvádza, že uloženie vyššie uvedeného podmienečného trestu
odňatia slobody zodpovedá závažnosti spáchaných skutkov, osobe obžalovaného, ako i všetkým vyššie

uvedeným okolnostiam, teda prvostupňovým súdom uložený trest je v súlade so zákonom, je vecne
správny a zodpovedá účelu trestu, je primeraný a spravodlivý a odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti,
ktoré by viedli k nutnosti jeho zmeny.

Napokon, krajský súd nezistil žiadne pochybenie ani vo výroku o povinnosti nahradiť spôsobenú škodu
poškodenému H.. W. E., keďže táto bola preukázaná bodovým ohodnotením bolesti v znaleckom

posudku znalca MUDr. Q. B., PhD., a sumou stanovenou zákonom za 1 bod.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd vyhodnotil podané odvolania ako nedôvodné a zamietol
ich.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.