Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 3, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 21C/55/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109205300
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1109205300.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Kontríkovou, v právnej

veci navrhovateľky: B. C., nar. X.XX.XXXX, bytom C. 1, C., zastúpená advokátkou: Mgr. Ľubomírou
Liptákovou, so sídlom Pribišova 1, Bratislava, proti odporkyni: Z. C., bytom F. 5, C. o vrátenie daru, alebo
o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o návrhu v časti o určenie, že odporkyňa je povinná vrátiť dar

z a s t a v u j e.

Súd u r č u j e, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXXX vedených K. katastra pre D. mesto SR C., okres C. I, obec mestská časť C. K. mesto, k.ú. K.
mesto, a to:

a/ bytu č.XX, na X.posch. bytového domu v C., na C. ulici č. 1, súp. č. XXXX, postaveného na pozemku

KN-C, parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXXX mX a priľahlom pozemku KN-C parc.
č. XXXX - ostatné plochy o výmere XXX mX v podiele X/X,

b/ spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXXX
vzhľadom k celku,

c/ spoluvlastníckeho podielu na pozemku, na ktorom je dom postavený KN-C parc. č. XXXX - zastavené
plochy a nádvoria o výmere XXXX mX a na priľahlom pozemku KN-C parc. č. XXXX - ostatné plochy o
výmere XXX mX podiele XXXX/XXXXX vzhľadom k celku,

d/ spoluvlastníckeho podielu na nebytovom priestore č.XX/N XX nachádzajúcom sa v suteréne obytného

domu na O. ul. č. 9, v C., súp.č.XXXX v podiele XX/XXXX vzhľadom k celku,

e/ spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXX
vzhľadom k celku,

f/ spoluvlastníckeho podielu na pozemku na ktorom je dom postavený KN-C, parc. č. XXXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXXX mX a priľahlom pozemku KN-C parc. č. XXXX - ostatné plochy o
výmere XXX mX v podiele XXXX/XXXXXX, vzhľadom k celku,

g/ spoluvlastníckeho podielu na nebytovom priestore č.XX/N XX nachádzajúcom sa na prízemí obytného
domu na O. lici č. XX v C., súp.č.XXXX v podiele X/XXXX vzhľadom k celku,

h/ spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXX
vzhľadom k celku,i/ spoluvlastníckeho podielu na pozemku, na ktorom je dom postavený KN-C parc. č. XXXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXXX mX a priľahlom pozemku KN-C parc. č. XXXX - ostatné plochy o
výmere XXX mX v podiele XXXX/XXXXXX, vzhľadom k celku,

j/ spoluvlastníckeho podielu na nebytovom priestore č.XX/N XX nachádzajúcom sa na prízemí obytného
domu na O. ulici č. XX v C., súp. č. XXXX v podiele XX/XXXX vzhľadom k celku,

k/ spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXX
vzhľadom k celku,

l/ spoluvlastníckeho podielu na pozemku, na ktorom je dom postavený KN-C parc.č.XXXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXXX mX a priľahlom pozemku E. parc. č. XXXX - ostatné plochy o výmere

XXX mX v podiele XXXX/XXXXXX, vzhľadom k celku.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke trovy konania v sume 331,60 eura v lehote 15 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sanávrhomdoručenýmsúdudňaXX.X.XXXX,popripustenízmenyúčastníkovnastrane

odporcu uznesením zo dňa XX.X.XXXX č.k. XXC 55/09 - 136 domáhala určenia, že je spoluvlastníčkou
nehnuteľností v podiele X/X vedených Katastrálnym úradom v C., K. katastra pre D. mesto SR C., ako
byt č. XX na C. ulici č.X v C., v bytovom dome súp. č. XXXX, postavenom na pozemku parc. č. XXXX,
zapísanom na LV č. XXXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach s zariadeniach
domu, a na nebytových priestoroch. V prípade, ak by súd dospel k záveru, že navrhovateľka nemá

naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa návrhom domáhala, navrhla, aby súd zaviazal odporkyňu
vrátiť navrhovateľke dar, nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, byt č. XX na C. ulici č.X v C., v podiele
X/X, so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach s zariadeniach domu, a na nebytových
priestoroch, k.ú C. - K. mesto, ktorý bol predmetom darovacej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľkou
a manželom odporkyne dňa XX.X.XXXX. H. svoj návrh odôvodnila tým, že darovacou zmluvou previedla

na manžela odporkyne hore uvedenú nehnuteľnosť. Súčasťou zmluvy bolo zriadenie vecného práva
doživotného bývania a užívania bytu. Navrhovateľka je zdravotne ťažko postihnutou osobou, je chorá
a zmluvu uzavrela z dôvodu, že jej manžel odporkyne /syn navrhovateľky/ sľúbil doopatrovať ju.
Po uzavretí darovacej zmluvy syn navrhovateľke starostlivosť a pomoc zabezpečoval, postupne však
pomoc obmedzoval a od novembra 2008 syn opateru neposkytuje vôbec. H. požiadala odporkyňu

o vrátenie daru, odporkyňa dar navrhovateľke dobrovoľne nevrátila. Navrhovateľka na pojednávaní
XX.X.XXXX zobrala svoj návrh v časti o vrátenie daru späť, súd preto v tejto časti konanie o návrhu
navrhovateľky zastavil podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Odporkyňa sa k návrhu písomne vyjadrila podaním doručeným súdu dňa X.X.XXXX. Odporkyňa vo
vyjadrení uviedla, že jej manžel nikdy navrhovateľku o žiaden dar nežiadal a k tomu, že dar nakoniec

prijal ho viedli obavy, aby odporkyňa neprišla o byt tým, že by podľahla podvodníkovi. Manžel odporkyne
sa k matke nikdy zle nesprával, staral sa o ňu a napriek všetkému chce byť vždy navrhovateľke
nápomocný, ak si to bude želať. Od novembra 2008 nie je v kontakte s navrhovateľkou, pretože mu
telefonicky oznámila, že nepotrebuje, aby za ňou chodil a nosil jej obedy.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 21.10.2010 tak, že návrh zamietol. Súd svoje rozhodnutie

odôvodnil tým, že navrhovateľka sa mohla úspešne domáhať vrátenia daru len za predpokladu, keby
preukázala, že jej syn /v tom čase odporca/ porušuje dobré mravy chovaním sa voči navrhovateľke
alebo členom jej rodiny. Akékoľvek nevhodné správanie sa odporcu, ani menej významné porušenie
dobrých mravov ešte nezakladá právo navrhovateľky domáhať sa vrátenia daru. Podľa názoru súdu
navrhovateľka počas konania nepreukázala porušenie dobrých mravov zo strany syna takej intenzity,

že by mu vznikla povinnosť dar vrátiť. Navrhovateľke pomáhali so starostlivosťou o domácnosť, so
zabezpečovaním stravy a liekov iné osoby, navrhovateľka od syna pomoc ani nevyžadovala, na jeseň
v roku 2008 odporcovi oznámila, že si pomoc formou zabezpečenia obedov cez víkendy neželá. Vdanom prípade preto nebolo možné hovoriť o neposkytovaní pomoci navrhovateľke zo stravy syna,
pretože navrhovateľka nebola na pomoc syna odkázaná, čo sama uviedla vo výpovedi a navyše
pomoc odmietla. Nezáujem syna o navrhovateľku spočívajúci v nenavštevovaní navrhovateľky ani pri

príležitosti sviatkov, životných jubileí, nezdvíhanie telefónov je síce porušením zaužívaných pravidiel
morálky, nedosahuje však zákonom požadovanú intenzitu.

Po odvolaní navrhovateľky odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil uznesením zo dňa
31.10.2011 č.k. XXCo XX/XXXX-XX. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že správanie
sa syna k navrhovateľke najmä v roku 2008 v priebehu ktorého sa pomoc zo strany odporcu postupne

znížila len na donášku obedov v priebehu voľných dní /za ktoré mu navrhovateľka uhrádzala sumu
1.000,- Sk/ mesačne/ a po novembri 2008 sa ich kontakt /po želaní navrhovateľky, aby jej cez "soboty
a nedele nenosili obedy"/ úplne obmedzil. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné v danom
prípade pri uplatnení princípu vzájomnosti /pri posudzovaní správania sa darcu a obdarovaného z
aspektu, či darca sám nevyvolal správanie obdarovaného hrubo narušujúce dobré mravy/ vychádzať
z toho, že v životne ťažkej situácii matky /darkyne/, danej jej osobnou odkázanosťou na pomoc iných,

zdravotnými problémami a vekom, je predovšetkým na synovi /obdarovanom/, aby on prejavil záujem
o matku a nečakal, že /a či/matka prejaví záujem o neho. Z týchto aspektov je potrebné správanie
sa syna k navrhovateľke minimálne v období po novembri 2008 považovať za neadekvátne. Odvolací
súd s poukazom na základné, historicky nemenné etické normy považoval za samozrejmé, že dospelý
syn prejavuje záujem o situáciu, v ktorej sa nachádza jeho matka /situácia imobilnej zdravotne ťažko

postihnutej matky vo vysokom veku je všeobecne vnímaná ako osobitne ťaživá/ a nečaká na to, že ho
matka sama zavolá v prípade, ak bude potrebovať pomoc. Odvolaciemu súdu sa javilo samozrejmým a
zodpovedajúcim dobrým mravom, že syn v takejto životnej situácii bude matke oporou aj bez jej vyzvania
a nie len vtedy, keď ho o ňu požiada. Ako nevhodný, nechápajúci etickú stránku vzťahov v rodine a
priečiacisamorálkepovažovalodvolacísúdargumentodporcu,ktorýmsavkonaníbránil,že"vnovembri

mu matka zatelefonovala, aby už nechodili s obedmi, že od nich nič nechce, a preto k nej prestali
chodiť". Vyjadril tým jednoznačne, že o matku nemá záujem. Odvolací súd považoval za potrebné v
konaní opätovne vypočuť účastníkov konania, resp. svedkov so zameraním sa na dôsledné zistenie
správania sa oboch účastníkov v roku 2008 a v ďalšom období, pre objektívne zistenie skutočného
záujmu odporcu o navrhovateľku.

RešpektujúcnázorodvolaciehosúdusúddoplnildokazovanieovýsluchsvedkovB.A., Z..M.B.,vypočul
opätovne účastníkov konania a s prihliadnutím na pôvodne vykonané dokazovanie darovacou zmluvou
zo dňa XX.X.XXXX, zistil nasledovný skutkový stav:

Z darovacej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že navrhovateľka ako darkyňa uzavrela s manželom
odporkyne ako obdarovaným darovaciu zmluvu, ktorou navrhovateľka darovala X/X nehnuteľnosti

vedenej E. úradom v C. K. katastra pre D. mesto SR C. v k.ú. K. Z., ako byt č. XX na X.p. C. ul. X v
C., s.č. domu XXXX, LV č. XXXX vrátane spoluvlastníckeho podielu na pozemku, spoločných častiach a
zariadeniachdomuanebytovýchpriestorochmanželoviodporkyne/synovinavrhovateľky/.Z.odporkyne
dar prijal a zápisom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti dňa XX.X.XXXX nadobudol vlastnícke právo
k podielu na nehnuteľnostiach. Účastníci sa dohodli na zriadení vecného bremena na nehnuteľnosti,

spočívajúcom v práve doživotného bývania a užívania bytu navrhovateľkou.

Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka má dvoch synov. V roku 1998 jej zomrel manžel
a po jeho smrti boli spoluvlastníkmi nehnuteľností navrhovateľka a jej synovia. Navrhovateľka mala
vážne zdravotné problémy a od roku 2005 nechodila, bolo potrebné sa o ňu starať. Navrhovateľka
sa s odporcom dohodla, že jej bude s manželkou upratovať, starať sa o domácnosť, zabezpečovať

nákupy, lieky a stravu. Ako náhradu za starostlivosť navrhovateľka odporcovi darovala spoluvlastnícky
podiel na byte, ktorý doposiaľ užíva. Odporca na základe dohody s navrhovateľkou jej zabezpečoval
stravu prostredníctvom donáškovej služby, cez víkendy ju s manželkou navštevovali a donášali jej u nich
doma navarenú stravu, odporca navrhovateľke nakupoval, manželka odporcu chodievala navrhovateľke
upratovať, prala jej a starala sa o jej domácnosť. Takéto služby odporca s manželkou poskytovali

navrhovateľke približne rok, potom postupne jej prestali upratovať, pomáhať s domácimi prácami,
prestali jej prať. V novembri 2008 jej už len počas víkendov nosievali domácu stravu. O takúto pomocvšak navrhovateľka záujem nemala, preto telefonicky v novembri 2008 odporcovi oznámila, že keď
jej nepomáhajú s manželkou inak, nemá záujem ani o stravu počas víkendov a viac k nej nemusia
chodiť. Navrhovateľke s domácimi prácami a so zabezpečením stravy pomáhajú susedky, ktoré sú

jej zároveň priateľkami a syn Ivan. Navrhovateľka sa cíti osamelá, odporca ju nenavštevuje, ani pri
príležitosti sviatkov, nezdvíha jej telefón.

Z výpovede odporkyne súd zistil, že vlastnícke právo k hore uvedeným nehnuteľnostiam nadobudla od
manžela /syna navrhovateľky/ na základe darovacej zmluvy zo dňa 12.3.2009. Manžel odporkyne sa
jej rozhodol darovať byt z dôvodu, že voči nemu ako ručiteľovi bolo vedené konanie o vrátenie pôžičky

na Okrasnom súde Bratislava V a bál sa o svoj majetok. Odporkyňa ďalej vo výpovedi uviedla, že asi
v r.1997 navrhovateľke zomrel manžel a po jeho smrti bolo potrebné navrhovateľke pomôcť, teda od
tejto doby odporkyňa spolu s manželom navrhovateľke pomáhali v rámci svojich možností. Ich pomoc
spočívala v tom, že v priebehu týždňa navrhovateľke zabezpečovali stravu, za ktorú si ona platila, cez
víkendy jej nosievali stravu, ktorú odporkyňa varila doma. Odporkyňa chodievala som navrhovateľke
upratovať, prala jej veci, a raz mesačne jej chodievala na veľký nákup. Odporkyňa navrhovateľku

navštevovala počas víkendov /nosievala jej stravu/ a aj v týždni sa u nej zastavila, doniesla jej drobnosti,
jogurty,šunku,ovocieapod.Onavrhovateľku saspolusmanželomstaraliasiodroku1997donovembra
2008. Ešte pred tým, ako navrhovateľka manželovi darovala spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach,
pri niektorej z návštev navrhovateľka odporkyni povedala, že by sa im rada odvďačila za to, ako sa o
ňu starajú, že syn P. ju nenavštevuje, nestará sa o ňu. X. pripustila, že vzťahy medzi navrhovateľkou

a odporkyňou neboli ideálne, občas sa vyskytli aj nedorozumenia. E. niečo nahnevalo navrhovateľku,
povedala, že sa hnevá, ale za pár dní zase zavolala, že niečo potrebuje a požiadala odporkyňu aby
prišla. Odporkyňa pomoc navrhovateľke neodmietla, keď zavolala pomohla jej, napr. ísť k lekárovi,
vybaviť liečenie, dokonca jedno z liečení s navrhovateľkou absolvovala. Navrhovateľka ocenila, že
odporkyňa s manželom dali 6.000 Sk na náhrobný kameň na pomník manžela navrhovateľky a vymenili

jej v byte na vlastné náklady plastové okná. Približne do roku 2004 bola navrhovateľka sebestačnejšia,
pretože nebola na vozíku, po tejto dobe ostala na vozíku, takže potrebovala viac starostlivosti. Sama
navrhovateľka niekedy manželovi odporkyne povedala, že za to, ako sa o ňu starajú na neho prepíše
svoj spoluvlastnícky podiel na byte. Navrhovateľka sa tak rozhodla sama, iniciatívne, odporkyňa a ani
jej manžel o dar nežiadali. Navrhovateľka o darovaní neinformovala syna P.. Keď sa o darovaní syn P.

dozvedel, začal navrhovateľku žiadať, aby jej bol dar vrátený. Navrhovateľka synovi P. sľúbila, že celú
záležitosť dá do poriadku a tak sa aj stalo, v novembri v roku 2008 navrhovateľka telefonicky manželovi
odporkyne oznámila, že viac o ich pomoc nestojí, nechce jedlo, nechce poupratovať, oprať, radšej
žiadala pomoc od iných ako by ju mala chcieť od odporkyne a manžela odporkyne. O pomoc žiadala
susedky bývajúce v tom istom dome. Odporkyňa mala vedomosť o tom, že jej pomáhala hlavne pani

A.. Odporkyňa a jej manžel želanie navrhovateľky rešpektujú, od novembra 2008 jej pomoc neposkytujú
a s navrhovateľkou sa ani nestretávajú. Podľa názoru odporkyne navrhovateľka svojím správaním voči
odporkyni /ako sa v roku 2008 zachovala voči nej za 10 rokov poskytovania pomoci/ prekročila hranice
slušnosti, čo odporkyňa nie je ochotná tolerovať.

Z výpovede svedkyne Z.. M. B. súd zistil, že navrhovateľka je jej pacientkou od roku XXXX, odkedy

prevzala obvod po kolegovi v ambulancii na O. X v Bratislave. Navrhovateľka je liečená na vysoký krvný
tlak, trpí ťažkou artrózou kolien a bedrových kĺbov. Navrhovateľka je asi po dobu 20 rokov pacientkou
aj ortopedickej ambulancie. Podľa informácií svedkyne navrhovateľka je pripútaná k invalidnému
vozíku asi po dobu 10 rokov, t.j. od doby, od kedy napriek rehabilitácii a ambulantnej liečbe formou
injekcií a obstrekov nebolo možné, aby sa pohybovala na vlastných nohách. V súčasnosti svedkyňa

navrhovateľku ako ošetrujúca lekárka sporadicky navštevuje, za účelom preventívnej kontroly, asi raz
za tri mesiace navrhovateľke zmeria tlak, popočúva srdce, priedušky, predpíše lieky. V prípade, ak má
navrhovateľka akútne zdravotné problémy, zatelefonuje svedkyni a svedkyňa je schopná v priebehu
jedného - dvoch dní navrhovateľku doma navštíviť. Navrhovateľka ako hypertonička bola pacientkou
aj internej ambulancie, avšak vzhľadom na to, že je na vozíku a má problém do tejto ambulancie

sa dostaviť, svedkyňa nahrádza aj internistu a stará sa o navrhovateľku v súvislosti s jej ochorením
vysokého tlaku. Naposledy sa u navrhovateľky vyskytli aj zdravotné problémy endokrinologického
charakteru, tieto záležitosti svedkyňa konzultuje s endokrinologičkou a podľa jej pokynov predpisuje
navrhovateľke lieky. Svedkyňa má v starostlivosti asi 1500 pacientov, mesačne vykoná asi 15-20
návštev, je bežné, že v prípadoch ako je navrhovateľka chodieva k pacientom domov. Svedkyňa vo

výpovedi ďalej uviedla, že počas doby, od kedy je navrhovateľka imobilná, chodievala jej predpisovaťlieky odporkyňa, bolo to v období po tom, ako navrhovateľke zomrel manžel. V zdravotnej karte mala
svedkyňa poznámku, že naposledy bola odporkyňa dať predpísať lieky 10.11.2008. Po tomto dátume
chodili navrhovateľke dávať predpisovať lieky susedy. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka je pripútaná

na vozík, potrebuje opateru a pomoc pri vykonávaní osobnej hygieny, nákupoch. Sama nie je schopná
na vozíku sa dostať von z bytu, vie sa pohybovať len po byte.

Z výpovede svedkyne Anny A. súd zistil, že s navrhovateľkou sa pozná XX rokov, sú susedky a
priateľky, bývajú v jednom dome. Vzájomne sa navštevujú. Zdravotný stav navrhovateľky sa veľmi
zhoršil asi v roku XXXX, keď prestala chodiť, len ležala, resp. bola pripútaná na vozík. V tomto

období potrebovala celodennú starostlivosť, preto svedkyňa ju osobne navštevovala aj trikrát za deň.
Pomáhali navrhovateľke hlavne s ďalšou susedkou a priateľkou pani R.. V tom čase po dobu asi X rokov
navrhovateľku umývali, pomáhali s nákupmi, chodievali pre lieky, pomáhali so všetkým čo potrebovala
k bežnému životu. V tom čase jej pomáhali aj syn N. s odporkyňou. Situácia sa postupne zlepšovala
a navrhovateľka sa stávala viac sebestačnou. V súčasnosti sa svedkyňa stretáva s navrhovateľkou
asi dvakrát týždenne vtedy, keď navrhovateľka povie, že niečo potrebuje. Často si telefonujú. Občas

navrhovateľke zájde na poštu zaplatiť inkaso, občas do lekárne pre lieky, občas nakúpiť. Veľké nákupy
jej zabezpečuje syn P.. Navrhovateľke sa tak zlepšil zdravotný stav, že si vie sama oprať, povysávať,
poutierať prach. Sama si varí. V minulosti navrhovateľke donášal jedlo syn N., alebo odporkyňa.
Navrhovateľka sa z domu na prechádzku dostane ojedinele. V minulosti za ňou chodieval syn N. s
odporkyňou, navrhovateľku občas zobrali na prechádzku. K. N. však už navrhovateľku nenavštevuje.

K. P. má cukrovku, nevládze, preto navrhovateľku doprevádzať pri prechádzkach nemôže.

Podľa. § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

V danom prípade sa navrhovateľka domáhala určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam, špecifikovaným v
petite tohto rozsudku z dôvodu, že synovi N. C. darovala uvedené nehnuteľnosti za podmienky, že sa

bude o ňu do smrti starať. Syn jej však v roku XXXX prestal pomáhať, o navrhovateľku sa nezaujíma.
Z dôvodu, že syn navrhovateľky previedol nehnuteľnosti na svoju manželku, odporkyňu, navrhovateľka
sa správne domáhala určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam.

Darcovi vzniká právo domáhať sa vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom
jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Ak darca uplatní toto svoje právo, právny vzťah

z darovania zanikne okamihom, keď dôjde prejav vôle obdarovanému. Týmto okamihom sa obnoví
pôvodný stav a obdarovanému vznikne povinnosť vydať predmet daru darcovi. Prejav vôle, ktorým darca
požadujevrátiťpredmetdarumožnourobiťvakejkoľvekformeatoajvprípade,žepredmetomdarovania
je nehnuteľnosť.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľka darovacou zmluvou zo dňa

XX.X.XXXX previedla na svojho syna N. C. spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, na byte č. XX
nachádzajúcom sa na C. ul. X v C. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu
a na nebytových priestoroch.. Vykonaným dokazovaním mal súd tiež preukázané, že po smrti manžela
navrhovateľky, t.j. od roku XXXX do roku XXXX sa o navrhovateľku staral jej syn tak, že jej nakupoval,
zabezpečoval lieky, návštevy lekárov, stravu, odporkyňa navrhovateľke pomáhala s domácimi prácami.

Postupne,vrokuXXXXsapomocsynanavrhovateľkyobmedzilalennanosenieobedovpočasvíkendov.
Navrhovateľke začali s domácimi prácami a ostanou starostlivosťou pomáhať susedky a syn P., ktorí jej
pomáhajú doposiaľ. V novembri XXXX navrhovateľka telefonicky oznámila odporcovi, že nemá záujem
o nosenie obedov počas víkendov, keďže inú pomoc jej rodina odporcu neposkytuje. Takýto stav trvá
doposiaľ, čo vyplynulo jednak z výpovedí účastníkov konania, ale aj z výpovede svedkyne B. A.. Z

výpovede svedkyne Z.. M. B. vyplynulo, že navrhovateľka je pripútaná na invalidný vozík a potrebuje
pomoc pri vykonávaní osobnej hygieny, pri nakupovaní a pri doprevádzaní na prechádzky, pretože sa
vie pohybovať na invalidnom vozíku len po byte.Ako už uviedol odvolací súd v danej veci, v prípade darovania je potrebné prihliadnuť k princípu
vzájomnosti, čo znamená, že pokiaľ darca daroval vec obdarovanému, od obdarovaného sa očakáva,
že rovnako bude plniť svoj záväzok voči darcovi, čo v tomto prípade znamená, že povinnosťou syna

navrhovateľky bolo poskytovať navrhovateľke pomoc do konca jej života. Z doplneného dokazovania,
t.j. z výsluchov jednak účastníkov konania, ale aj z výpovedí svedkov B. A. a Z.. M. B. vyplynulo, že
odporkyňa a ani jej manžel sa s navrhovateľkou od roku XXXX vôbec nekontaktujú a navrhovateľke
žiadnym spôsobom nepomáhajú, pričom tiež bolo preukázané, že navrhovateľka pomoc a opateru
potrebuje. Konanie syna navrhovateľky ako obdarovaného je možné kvalifikovať ako hrubé porušenie

dobrých mravov pretože v životne ťažkej situácii navrhovateľky /matky, darkyne/, ktorá je odkázaná na
pomoc iných, jej syn žiadnu pomoc neposkytuje. Bolo predovšetkým na synovi /obdarovanom/, aby on
prejavil záujem o matku a nečakal, že matka prejaví záujem o neho. Z týchto aspektov je potrebné
správanie sa syna k navrhovateľke minimálne v období po novembri 2008 považovať za neadekvátne.
Malo by byť samozrejmé, že dospelý syn prejavuje záujem o situáciu, v ktorej sa nachádza jeho matka /
situácia imobilnej zdravotne ťažko postihnutej matky vo vysokom veku je všeobecne vnímaná ako

osobitne ťaživá/ a nečaká na to, že ho matka sama zavolá v prípade, ak bude potrebovať pomoc. Súdu
sa javilo samozrejmým a zodpovedajúcim dobrým mravom, že syn v takejto životnej situácii bude matke
oporou aj bez jej vyzvania a nie len vtedy, keď ho o ňu požiada. Ako nevhodný, nechápajúci etickú
stránku vzťahov v rodine a priečiaci sa morálke považoval súd argument odporcu, ktorým sa v konaní
bránil, že "v novembri XXXX mu matka zatelefonovala, aby už nechodili s obedmi, že od nich nič nechce,

a preto k nej prestali chodiť". Vyjadril tým jednoznačne, že o matku nemá záujem.

Vykonaným dokazovaním mal súd tiež preukázané, že navrhovateľka v januári XXXX požiadala svojho
syna a odporkyňu o vrátenie daru z dôvodu, že manžel odporkyne sa o navrhovateľku nestará. Uvedená
skutočnosť vyplynula z výpovede navrhovateľky a aj odporkyne /písomná výzva zo dňa X.X.XXXX,
prevzatáodporkyňou12.1.2009/.Aksitedauplatnilanavrhovateľkaprávonavráteniedaru,právnyvzťah

z darovania zanikol okamihom, keď prejav vôle došiel obdarovanému, t.j. 12.1.2009. Týmto okamihom
sa obnovil pôvodný stav a obdarovanému, manželovi odporkyne vznikla povinnosť vydať predmet daru
navrhovateľke. Manžel odporkyne prestal byť vlastníkom nehnuteľnosti, nemohol túto nehnuteľnosť
previesť darovacou zmluvou na odporkyňu a pokiaľ tak urobil, tento právny úkon /darovaciu zmluvu/
je možné považovať za absolútne neplatný právny úkon /na odporkyňu previedol viac práv ako sám

mal/. Z uvedených dôvodov potom súd návrhu navrhovateľky vyhovel a určil, že navrhovateľka je
spoluvlastníčkou nehnuteľností špecifikovaných v petite rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, a úspešnej
navrhovateľke priznal právo na zaplatenie trov konania v sume 331,60 eura, ktoré je odporkyňa
povinná zaplatiť k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky. Trovy konania pozostávajú z trov právneho

zastúpeniaza5úkonovprávnejslužbyá58,69eura/prevzatieaprípravaprávnehozastúpenia5.3.2012,
účasť na pojednávaniach 17.4.2012, 15.5.2012, 3.7.2012, návrh na pripustenie zmeny účastníka
21.5.2012/ + 5x náhrada hotových výdavkov á 7,63 eura. Súd priznal navrhovateľke právo na zaplatenie
trov konania len za úkony právnej služby, ktoré vykonala ustanovená advokátka. Navrhovateľka bola
zastúpená advokátkou ustanovenou Centrom právnej pomoci rozhodnutím zo dňa 5.3 2012 a do

uvedenej doby počnúc od 4.3.2010 /uznesenie tunajšieho súdu č.k. XXC XX/XX-XX/ navrhovateľku
zastupovala poverená zástupkyňa Centra právnej pomoci. Išlo o zamestnankyňu Centra právnej
pomoci, čo vyplynulo z poverenia zo dňa 20.5.2010 /č.l.55/. Súd nemohol priznať uplatnené trovy
konania právnou zástupkyňou za úkony právnej služby, ktoré vykonalo Centrum právnej pomoci /
prostredníctvom zamestnankyne účasť na pojednávaniach 8.6.2010, 21.9.2010 a podanie odvolania/

pretože takéto rozhodnutie by nemalo oporu v žiadnom zákone. O trovách právneho zastúpenia
priznaných navrhovateľke súd rozhodol tiež v súlade s § 15 zák. č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej
pomoci osobám v materiálnej núdzi. Aj keď súd výrok o trovách konania nevyhlásil s ostatným výrokom
rozsudku na pojednávaní dňa 3.7.2012, vzhľadom ku skutočnosti, že o trovách konania je možné
rozhodnúť uznesením, súd výrok o trovách konania doplnil len v písomnom vyhotovení rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona

V Bratislave dňa 3.7.2012

JUDr. Kontríková Daša

sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: Bruderová Darina