Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 23, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/199/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7103899289
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7103899289.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov JUDr.
Viery Bodnárovej a JUDr. Ota Jurča v právnej veci žalobcu: Ing. Martin Kováč - Gastrotechnika
Plus, Slovenská 93, Košice, zast. JUDr. Ondrejom Lučivjanským, advokátom Advokátska kancelária,
Vodárenská 2, Košice, proti žalovanému: Generali Slovensko poisťovňa, a.s., Plynárenská 7/C,
Bratislava, zast. JUDr. Pavlom Horovčákom, Advokátska kancelária, Hroncova 3, Košice, o zaplatenie

10.543,55 € a prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 22.2.2012
č.k. 18C/369/2003-199 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia 10.543,55 € s 13 % úrokom z omeškania od 7.3.2003
do zaplatenia titulom poistného plnenia z poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi 19.9.2012 na

základe poistnej udalosti zo dňa 28.11.2002, v dôsledku ktorej došlo u žalobcu ku škode vo výške
398.043,60 Sk. Žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie dňa 23.7.2003 vo výške 79.408,70 Sk po
krátení poistného plnenia o 80 %.

Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 3.969,70 € s 13%
úrokom z omeškania od 8.8.2003 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný ako poistiteľ a žalobca ako
poistený uzatvorili dňa 19.9.2002 poistnú zmluvu so začiatkom poistenia 25.9.2002 s predmetom
poistenia výrobné a prevádzkové zariadenie u žalobcu v Košiciach, Slovenská 93, počiatočná poistná
čiastka 700.000,- Sk, zásoby 300.000,- Sk, cudzie veci 35.000,- Sk, celkom 1.035.000,- Sk pre prípad
požiaru, vody, víchrice, odcudzenia, poistenie nehnuteľnosti a poistenie peňazí a cennosti v trezore,
poistná čiastka 100.000,- Sk pre prípad požiaru, vody, víchrice, odcudzenia. Súčasne bola uzavretá

poistná zmluva na poistenie zodpovednosti za škodu. Prílohou boli všeobecné poistné podmienky
žalobcu a zmluvné dojednania, zvláštne dojednanie, zmluvné dojednanie pre prípad odcudzenia
ZD-001/99, ako aj všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku VPP M98. Ďalej zistil, že v dňoch
od 28.11. do 29.11.2002 došlo k vlámaniu do nehnuteľnosti, pričom je vo veci vedené trestné stíhanie
proti obžalovanému Róbertovi Čorbovi pre pokračujúci trestný čin krádeže v jednočinnom súbehu s
pokračujúci trestným činom poškodzovania cudzej veci, ktorý nie je skončený. Po oznámení poistnej

udalosti, t.j. vlámanie do objektu bola odhadnutá výška škody na 350.000,- Sk. Žalovaný poskytol dňa
25.7.2003 žalobcovi plnenie vo výške 79.408,70 Sk s tým, že bola stanovená výška škody, náhrada za
odcudzenú finančnú hotovosť 100.000,- Sk, náhrada za poškodenie veci a odcudzenie veci 298.043,60
Sk, spolu 398.043,60 mínus spoluúčasť 1.000,- Sk, poistné plnenie 397.043,60 Sk, pričom plnenie bolozníženéo80%,tedao317.634,90Skavyplatenépoistné79.408,70,-Sk.Žalovanýznížilpoistnéplnenie
z dôvodu, že na základe poistnej zmluvy v súlade so zmluvnými dojednaniami pre prípad odcudzenia v
prílohe 020 bezpečnostné zariadenia mal byť objekt zabezpečený 5. stupňom zabezpečenia a žalobca

nedodržal povinnosť upevnenie trezoru o podlahu. Žalobca sa domáhal zaplatenia poistného plnenia vo
výške 100 % v zmysle likvidácie poistnej udalosti, t.j. rozdielu základnej sumy a sumy predpokladaného
poistného plnenia po odpočítaní 1.000,- Sk spoluúčasti. Pri rozhodovaní súd prvého stupňa vychádzal z
toho, že v konaní vypočutý svedok Ing. Kráľ František, ktorý uzatváral za žalovaného poistnú zmluvu so
žalobcom, a ktorý deklaroval, že v čase uzatvárania poistnej zmluvy je splnený 1. stupeň zabezpečenia,

pričom žalobca mal za to, že objekt spĺňa 1. stupeň zabezpečenia v čase uzatvárania poistnej zmluvy
a svedok Ing. Kráľ z fotografií z miesta, ako aj z trestného spisu, ktoré boli urobené po poistnej
udalosti potvrdil, že stav zabezpečenia vchodových dverí je totožný so stavom v čase uzatvárania
poistnej zmluvy, kedy deklaroval splnenie podmienok 1. stupňa. Vzhľadom k tomu súd prvého stupňa
vychádzal z predpokladaného, zabezpečeného 1. stupňa z dôvodu, že ak žalovaný prostredníctvom
osoby, ktorá uzatvárala za neho poistnú zmluvu deklaroval, že v čase uzatvárania poistnej zmluvy je

splnený 1. stupeň zabezpečenia a totožný stav bol aj v čase poistnej udalosti, nie je možné, aby žalovaný
totožný stav zabezpečenia hodnotil odlišne. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa vychádzal z
hypotetického výpočtu poistného plnenia daného žalovaným pri splnení prvého stupňa zabezpečenia, a
to limit 100.000,- Sk na majetok po odpočítaní spoluúčasti a limit poistného plnenia na peniaze 100.000,-
Sk, t.j. poistné plnenie 199.000,- Sk. Pokiaľ ide o hotovosť 100.000,- Sk, súd mal za to, že posúdenie, či

trezor bol umiestnený spôsobom ustanoveným v poistnej zmluve, a to pripevnený o podlahu tak, ako to
bolo deklarované v poistnej zmluve, je irelevantné, keďže predmetom poistného plnenia sú peniaze vo
výške 100.000,- Sk, ktoré boli odcudzené z prevádzky a neboli umiestnené v trezore. Vzhľadom k tomu
potom súd ustálil výšku poistného plnenia žalovaného, ktoré bol povinný plniť na sumu 199.000,- Sk.
Keďže žalovaný poskytol plnenie 79.408,70 Sk, súd ho zaviazal na zaplatenie rozdielu, t.j.119.591,30

Sk, čo je 3.969,70 €. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, súd prvého stupňa vychádzal z toho, že žalovaný
ukončil šetrenie 23.7.2003, preto bol povinný poskytnúť plnenie do 15 dní. 15-dňová lehota uplynula
dňa 7.8.2003 a nesplnením si povinnosti v rozsahu 3.969,70 € sa žalovaný dňa 8.8.2003 dostal s touto
sumou do omeškania, a preto ho súd zaviazal zaplatiť úrok z omeškania vo výške 13 %, t.j. vo výške
zodpovedajúcej dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska k prvému dňu

omeškania odo dňa 8.8.2003 do zaplatenia. Z toho dôvodu v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Rozhodnutie o trovách konania ponechal na rozhodnutie po právoplatnosti vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalovaný. Mal za to, že samotné odôvodnenie rozsudku nie je
celkom dostatočne, pokiaľ ide o základnú otázku predmetného súdneho sporu a rovnako podľa názoru
odvolateľa nie je dostatočne jednoznačné a určite aj z toho pohľadu sa javí ako obtiažne preskúmateľné.

Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že ak žalovaný prostredníctvom osoby uzatvárajúcej za
žalovaného poistnú zmluvu deklaroval, že v čase uzatvárania poistnej zmluvy je splnený 1. stupeň
zabezpečenia a totožný stav bol aj v čase poistných udalosti, nie je možné, aby žalovaný totožný stav
zabezpečenia hodnotil odlišne. Poukázal na skutočnosť, že v zmysle platných všeobecných podmienok
a zmluvných dojednaní je pre stanovenie výšky poistného plnenia rozhodujúci stav zabezpečenia v čase

poistnej udalosti. Poukázal na odborné vyjadrenie kriminalistické a expertízneho ústavu Policajného
zboru zo dňa 2.5.2011, kde sa uvádza, že na základe zisteného je možné konštatovať, že mechanické
zabezpečenie dvojkrídlových dverí nespĺňa jednu z podmienok 1. stupňa bod A, ktoré sú uvedené v
časti 0.2 Príloha Bezpečnostné opatrenia, a to, že dverné krídla musia byť okrem iného vybavené
bezpečnostným štítom chrániacim cylindrickú vložku proti rozlomeniu a odvŕtaniu, resp. bezpečnostným

štítom chrániacim cylindrickú vložku proti rozlomeniu. Má za to, že v danom prípade je výpoveď svedka
Ing. Kráľa bezvýznamná a je treba prihliadať k odbornému vyjadreniu kriminalistického a expertízneho
ústavu. Vzhľadom k tomu, že nejde teda o škodovú udalosť, ktorú by žalovaná nepovažovala za poistnú
udalosť, a teda by neposkytla žiadne poistné plnenie. Žalovaná poskytla v tomto prípade poistné plnenie,
ktoré bolo znížené o 80 % z dôvodu, že poistený objekt nebol v čase poistnej udalosti zabezpečený

zodpovedajúcimi bezpečnostnými opatreniami. Preto bolo krátenie poistného dôvodné.

Vzhľadom k tomu žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol
a žalovanému priznal náhradu trov celého konania.Žalobca navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Nestotožnil sa s názorom
žalovanej, nakoľko pri uzatváraní zmluvy Ing. Kráľ, ktorý zmluvu uzatváral deklaroval, že v čase
uzatvárania poistnej zmluvy je splnený 1. stupeň zabezpečenia a žalobca mal za to, že objekt spĺňa

1. stupeň zabezpečenia. Svedok Ing. Kráľ na základe fotografií, ktoré boli urobené po poistnej udalosti
potvrdil, že stav zabezpečenia vchodových dverí je totožný so stavom v čase uzatvárania zmluvy, kedy
deklaroval splnenie 1. stupňa zabezpečenia. Vzhľadom k tomu mal za to, že súd prvého stupňa správne
zistil skutkový stav a správne vo veci aj rozhodol, preto navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť.

Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2

O.s.p.), rozsudok verejne vyhlásil v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p., pričom verejné vyhlásenie rozsudku
oznámil na úradnej tabuli súdu v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p..

Odvolací súd po preskúmaní veci aj s konaním, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvého
stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci aj rozhodol.

Správne, výstižné a presvedčivé sú aj dôvody tohto rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje aj

odvolací súd.

Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa uvedené v dôvodoch
odvolania.

Žalovanývosvojomodvolaníneuviedolžiadnenovéskutočnosti,naktorébynebolsúdomprvéhostupňa
vzatý zreteľ. V podstate len skonštatoval tú skutočnosť, že súd prvého stupňa mal vec posúdiť podľa

záverov kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru.

Odvolací súd sa s týmto odvolacím návrhom nestotožňuje. Má za to, že súd prvého stupňa vec správne
právne posúdil, keď vychádzal z toho záveru, že pracovník žalovaného skonštatoval, že podmienky,
ktoré sú u žalobcu, spĺňajú 1. stupeň bezpečnosti, pričom vzhľadom na výpoveď tohto pracovníka, ktorý
bolvypočutýakosvedok,nedošlokžiadnejzmenevsúvislostistýmtozabezpečením,apreto,pokiaľtúto

skutočnosť pracovník žalovaného jednoznačne potvrdil, žalobca sa potom dôvodne mohol spoliehať na
to, že jeho zabezpečenie objektu spĺňa 1. bezpečnostný stupeň ochrany a že v prípade poistnej udalosti
dôjde k plneniu nárokov žalobcu v zmysle tejto poistnej zmluvy tak, ako sa teraz podaným návrhom
domáhal. Nemožno očakávať od žalobcu, aby ohľadom zabezpečenia objektu mal viacej vedomosti, ako
pracovník žalovaného, ktorý je poverený uzatvorením poistnej zmluvy. Preto po tom, čo nastala poistná

udalosť, žalovaný nemôže odôvodnene tvrdiť, že pri poistnej udalosti žalobca nemal objekt zabezpečený
1. bezpečnostným stupňom, pokiaľ tento 1. bezpečnostný stupeň zabezpečenia uznal jeho pracovník
pri uzatváraní poistnej zmluvy a v čase od jej uzavretia do vlámania nedošlo k žiadnej zmene. Z týchto
dôvodov odvolací súd podľa ust. § 219 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania nebolo potrebné rozhodovať, keďže o nich nerozhodoval ani súd prvého

stupňa, a preto úlohou súdu prvého stupňa bude pri rozhodovaní o trovách prvostupňového konania
rozhodnúť aj o všetkých doterajších trovách odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.
o súdoch v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.