Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 14, 2011

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 9C/4/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811200337
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Mendelová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2011:3811200337.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Lýdiou Mendelovou v právnej veci navrhovateľa X. I.,

nar. X.X.XXXX, bytom N., F. J. XXX/X, zast. Mgr. Vladimírom Ľuptákom, advokátom, Nám. slobody
10, Prievidza proti odporcovi F. S., nar. XX.X.XXXX, bytom U., N. Č.. XXXX/XX, zast. X.. T. Q.,
nar. XX.X.XXXX, bytom Ž., A. XXXX/X o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam

r o z h o d o l :

Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. H. Š., zapísanej v
Správe katastra N. na LV č. XXX ako parc. č. XXX/X orná pôda o výmere XXX K., parc. č. XXX/X orná
pôda o výmere XXX K. ako parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX K., k rodinnému

domu súp. č. XXX na parc. č. XXX/X a v y p o r i a d a v apodielové spoluvlastníctvo k nim
tak, že nehnuteľnosti sa v celosti prikazujú do výlučného vlastníctva navrhovateľa X. I., nar. X.X.XXXX,
r.č. XXXXXX/XXXX.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel 12.600,-
euro v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. H. Š. vedenej v Správe katastra N. na LV č. XXX ako parc.
č. XXX/X orná pôda o výmere XXX K., parc. č. XXX/X orná pôda o výmere XXX K. a parc. č. XXX/X

zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX K. a k rodinnému domu súp. č. XXX postaveného na tejto
parcele. Vlastnícky stav týchto parciel je vedený pre navrhovateľa i odporcu každého v polovici. Uviedol,
že ide vlastne o rodičovský dom postavený v rokoch XXXX-XXXX, na výstavbe ktorého sa výrazne
podieľal. Po smrti matky navrhovateľa a starej matky odporcu sa navrhovateľ so svojou sestrou J. W.
stali podielovými spoluvlastníkmi k nehnuteľnosti každý v polovici. Stalo sa tak v roku XXXX v rámci
dedičského konania po nebohej matke. Predmetné nehnuteľnosti spolu so sestrou užíval do roku XXXX,
od ktorého času ich začal užívať aj odporca. Pritom začalo dochádzať k nezhodám do takej miery, že sa

rozhodol zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo lebo ďalšie vzájomné využívanie nehnuteľnosti
nebolo možné. Darovacou zmluvou zo dňa X.X.XXXX sestra navrhovateľa svoj podiel darovala svojmu
synovi t.j. odporcovi. Pre účely zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva dal vypracovať
znalecký posudok na všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností, ktorá znalcom bola stanovená
posudkom zo dňa X.XX.XXXX na sumu 25.200,- euro. Vyzval odporcu na uzavretie dohody o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pričom mu chcel vyplatiť za jeho spoluvlastnícky podiel
12.600,- euro. K dohode nedošlo.Odporca sa k návrhu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva pripojil, žiadal však
aby predmetná nehnuteľnosť bola prikázaná do jeho vlastníctva, pričom by zaplatil 12.600,- euro za
spoluvlastnícky podiel navrhovateľa. Finančne pripravený na vyplatenie podielu navrhovateľa bol tak, že

k dispozícii má čiastku 6.000,- euro a na zvyšok náhrady by si musel vyzdvihnúť úver. Dôvod, pre ktorý
žiadal prikázať nehnuteľnosť do svojho vlastníctva spočíval v tom, že mal podozrenie, že navrhovateľ po
získaní nehnuteľnosti by túto predal. On takýto úmysel nemá, predmetnú nehnuteľnosť chce zveľaďovať
za účelom, aby sa v predmetnej nehnuteľnosti stretávala rodina, pritom nevylúčil z týchto stretnutí ani
rodinu navrhovateľa. Do rodiny navrhovateľa zahŕňal navrhovateľa a jeho syna.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, obsahom príloh A-D, 1-20, 7a, obsahom darovacej

zmluvy R. XX/XXXX, R. XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, obsahom spisov Okresného súdu Prievidza sp.
zn. XXD XXX/XXXX, XXD XXXX/XXXX, výsluchom svedkov K. Š., K.. S. A., K.. K. I., A.. X.. Ľ. I. N.., J.
I., ostatnými doloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Nehnuteľnosti v kat. úz. H. Š. zapísané v Správe katastra N. na LV č. XXX ako parc. č. XXX/X orná pôda
o výmere XXX K., parc. č. XXX/X orná pôda o výmere XXX K. a parc. č. XXX/X zastavaná plocha a

nádvorie o výmere XXX K. a na tejto parcele postavený rodinný dom číslo súp. XXX tvoria podielové
spoluvlastníctvo navrhovateľa v polovici, odporcu v polovici. Nehnuteľnosť pôvodne tvorila BSM rodičov
navrhovateľa a starých rodičov odporcu S. I. a X.. N. I.. K predmetnej nehnuteľnosti nadobudli vlastníctvo
navrhovateľ a matka odporcu na základe osvedčenia o dedičstve v dedičskom konaní po nebohej S.
I., zomr. XX.X.XXXX sp. zn. A. XXX/XX A. XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX. Darovacou zmluvou zo dňa

X.X.XXXX vo forme notárskej zápisnice spísanej na notárskom úrade S.. S. R., notárky so sídlom v D. D.
R.XX/XXXX,R.XXXX/XXXX,R.XXXX/XXXXdarovalaJ.W.,matkaodporcu,svojspoluvlastníckypodiel
v jednej polovici predmetných nehnuteľností odporcovi. Odporca nadobudol predmetnú nehnuteľnosť
teda na základe darovacej zmluvy.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania predmetnú nehnuteľnosť začal navštevovať a užívať so

svojimi blízkymi od roku XXXX. Súčasne začal na predmetnej nehnuteľnosti vykonávať opravy a úpravy.
Bezprostredne po smrti otca navrhovateľa a starého otca odporcu rekonštrukciu domu vykonával
navrhovateľ, pretože sa museli zabezpečiť základy, lebo hrozilo zrútenie nehnuteľnosti. Odvodnili a
zabetónovali sa základy, opravili popraskané múry domu, opravila strecha, dom sa vymaľoval a urobil
poriadok. Ako vyplynulo z výpovede navrhovateľa spolu s odporcom už vymieňali pec, opravovali

kúrenie, rekonštruovali komín a žumpu. Odporca tvrdil, že opravu pece vykonal výlučne on so švagrom
a od roku XXXX všetky opravy a úpravy predmetnej nehnuteľnosti boli vykonávané už len ním.

Jednoznačne prehlásil, že nežiada vykonať však vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom
zmysle, ani z toho dôvodu v konaní nešpecifikoval výšku vložených investícií ( len vo všeobecnosti
vyjadril hodnotu svojho spoluvlastníckeho podielu čiastkou 17.000,- euro, teda vyššou ako stanovil

znalec všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti).

Z výsluchu svedkov má súd preukázané, že od roku XXXX začalo dochádzať medzi spoluvlastníkmi
k nezhodám. Podľa tvrdenia odporcu a svedkyne K. Š. jedným z dôvodov bola skutočnosť, že sestra
navrhovateľa darovala spoluvlastnícky podiel odporcovi. Podľa vyjadrenia svedka K.. A. z toho dôvodu,
že navrhovateľ má úmysel predmetnú nehnuteľnosť predať. Názor svedka vyplynul zo skutočnosti,

že predchádzajúca spoluvlastníčka, t.j. sestra navrhovateľa ponúkla navrhovateľovi odkúpiť si jej
spoluvlastnícky podiel bezprostredne po tom, čo ho nadobudla, čo však navrhovateľ odmietol. Aj ďalší
vypočutí svedkovia v konaní K.. K. I., A.. X.. Ľ.B. I. N.. potvrdili, že postupne ako začal nehnuteľnosť
užívať odporca začali sa spoluvlastnícke vzťahy zhoršovať. Vyplynulo to z toho, že odporca najskôr
nerešpektoval dohodu o užívaní nehnuteľnosti, z neakceptácie odporcom družky navrhovateľa, pričom

táto poskytovala pomoc rodičom navrhovateľa. Z vyjadrení účastníkov a svedkov, ktorí sú blízke osoby
účastníkov nesporne vyplynulo, že vzťahy medzi spoluvlastníkmi nehnuteľnosti sú konfliktné, napäté a
že spoločné užívanie nehnuteľnosti do budúcna nie je možné.Účastníci sa nedokázali dohodnúť o užívaní nehnuteľností, vzťahy dospeli do štádia, že ani taký
záujem navrhovateľ už nemá a tiež nedokázali uzavrieť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva.

Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločného vlastníctva práv založeného na základe
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že súdne konanie
začína len na návrh, ktorý môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, pričom výška spoluvlastníckeho
podielu nerozhoduje. Právo vyporiadať spoluvlastníctvo vyplýva z toho, že nikto nemôže byť nútený k

tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. V konaní o
vyporiadaní spoluvlastníctva je predmetom celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pri tom na veľkosť podielov a účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pri tom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné

správanie podielového spoluvlastníka; ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj
a výťažok rozdelí podľa podielov.

Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že obsahuje záväzný postup súdu pri rozhodovaní o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Súd je zásadne viazaný návrhom
na zrušenie spoluvlastníctva, nie je však viazaný konkrétnym návrhom na spôsob vyporiadania. Pri

vyporiadaní zrušeného spoluvlastníctva totiž právna úprava zakotvuje záväzné upravenie spôsobu
vyporiadania tak, že prvým spôsobom je rozdelenie veci, druhým prikázanie veci za náhradu niektorému
spoluvlastníkovi,resp.viacerýmspoluvlastníkomatretímpredajveciarozdelenievýťažkupredajamedzi
spoluvlastníkov. Každý ďalší spôsob môže nastúpiť až pri nemožnosti uplatnenia predchádzajúceho,
teda prikázanie veci za náhradu len pri nemožnosti reálneho rozdelenia veci a predaj s rozdelením

výťažku až pri neochote ktoréhokoľvek spoluvlastníka prevziať veci za náhradu do svojho výlučného
vlastníctva.

V danej veci bolo medzi účastníkmi nepochybné, že nehnuteľnosti nie je možné reálne rozdeliť. Preto
prichádzalo do úvahy len prikázanie celej veci jednému zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu.

Zákon v podstate rieši tri kritériá, pri ktorých má súd vychádzať pri vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému podielovému spoluvlastníkovi. Je
to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci, prípadné násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným.

V danej veci spoluvlastníci mali rovnako veľké podiely. Obaja podielový spoluvlastníci využívali
predmetnúnehnuteľnosťnarekreačnéúčely.Neboloanipreukázané,žebydošlokvýraznému,hrubému

správaniu sa medzi podielovými spoluvlastníkmi, alebo že by dochádzalo k poškodzovaniu veci ( vyššie
popísané nezhody medzi účastníkmi neboli takej intenzity, že by naplnili možnosť hodnotenia posledne
uvedeného kritéria). Uvedené hľadiská však nie sú jedinými, podľa ktorých sa riadi súd pri vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva.

Súd v predmetnej veci vyhodnotil najmä nasledovné skutočnosti.

Navrhovateľ od svojho mladého veku sa intenzívne podieľal na nadobudnutí, resp. zveľaďovaní
predmetnej spoločnej veci. Aj keď je pravdou, že odporca pre svoj mladý vek nemohol pomáhať pri
stavbe predmetnej nehnuteľnosti, tak ako to robil navrhovateľ, ktorý pomáhal svojmu otcovi, ktorý
staval predmetnú nehnuteľnosť pri prácach na stavbe a nemôže byť táto skutočnosť pripísaná na jeho
ťarchu, na druhej strane je však neopomenuteľná tá skutočnosť, že aj v čase keď mohol nenavštevoval

predmetnú nehnuteľnosť, trebárs za účelom návštevy starého otca. Nehnuteľnosť začal využívať odroku XXXX, intenzívnejšie v posledných dvoch rokoch. Navrhovateľ stále deklaroval citovú väzbu k
predmetnej nehnuteľnosti, ktorá vzhľadom na vyššie uvedené určite je intenzívnejšou ako na strane
odporcu. V tejto súvislosti súd vychádzal z výpovede svedkyne J. I., ktorú považoval v predmetnej veci

za najobjektívnejšiu. Ide o vzdialenú príbuznú účastníkov konania, udržujúcu dobré vzťahy s nimi, jej
prednes na pojednávaní pôsobil vierohodne a úprimne. Táto uviedla, že navrhovateľ chcel udržiavať
nehnuteľnosť pre rodinu. Navrhovateľ sa o nehnuteľnosť staral viac ( aj väčšiu starostlivosť navrhovateľ
so svojou družkou poskytovali navrhovateľovmu otcovi, ktorý žil v predmetnej nehnuteľnosti do roku
XXXX) vykonal i náročnú opravu domu - jeho základov. Tvrdenie, že navrhovateľ mieni nehnuteľnosť

predať sa v konaní nepreukázalo. Skutočnosť, že navrhovateľovi záleží na predmetnej nehnuteľnosti,
jej obľúbenosť navrhovateľom preukazuje aj to, že navrhovateľ bol ochotný za spoluvlastnícky podiel
odporcu vyplatiť náhradu 17.000,- euro ( tento postoj prezentoval počas celého súdneho konania ), ktorú
sumu odporca vyplatiť ochotný nebol.

Aj keď odporca sa podieľal na opravách a úpravách predmetnej nehnuteľnosti, ktoré prispeli k
jej vylepšeniu, zhodnoteniu, tie najpodstatnejšie stavebné úpravy boli vykonané navrhovateľom.

Hodnotením týchto kritérií súd dospel k záveru, že v prípade záujmu oboch spoluvlastníkov pri rovnosti
spoluvlastníckych podielov bude spravodlivé vyporiadať podielové spoluvlastníctvo prikázaním veci
navrhovateľovi.

Všeobecná cena nehnuteľnosti bola zistená znaleckým posudkom znalca X.. S. I. predložený ako listinný
dôkaz a závery ktorého účastníkmi konania namietané neboli. Účastníci konania nenamietali všeobecnú

hodnotu nehnuteľnosti znalcom zistenú. Táto bola stanovená sumou 25.200,- euro, keďže odporca je
podielovým spoluvlastníkom v polovici náhrada za jeho spoluvlastnícky podiel mu preto prináleží vo
výške 12.600,- euro.

Navrhovateľ v priebehu konania prehlasoval, že chce vyplatiť odporcovi za jeho spoluvlastnícky podiel
17.000,- euro. K tejto čiastke súd navrhovateľa nezaviazal, pretože súdom bola zistená všeobecná

cena nehnuteľnosti znaleckým posudkom. Ak navrhovateľ má vôľu odporcovi zaplatiť uvedenú čiastku
( možno z pohnútok udržania dobrých rodinných vzťahov, možno kvôli zaplateniu toho čo odporca na
nehnuteľnosti vykonal ) nič mu nebráni, aby uvádzanú sumu odporcovi zaplatil dobrovoľne.

Navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu trov konania, o ktorých súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 O. s. p.,
podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania

celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada
trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník
konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Ako dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl v charaktere sporu, pričom zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva je v záujme oboch účastníkov konania, nezáleží na tom ktorý z účastníkov

podá návrh na začatie konania. Už pred podaním návrhu na súd prebiehali medzi účastníkmi
rokovania odkúpenia podielu jedným alebo druhým spoluvlastníkom, v predsporovom konaní dokonca
odporca ponúkol za spoluvlastnícky podiel navrhovateľovi náhradu 15.000,- euro. Vzhľadom k týmto
skutočnostiam súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Odporcom náhrada trov konania
žiadaná nebola.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého
smeruje a musí mať náležitosti podľa § 205 ods. 1,2 O. s. p.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.