Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 30, 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/161/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112206535
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4112206535.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany,
Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpený JUDr. Petrom Pečeným, advokátom so sídlom Holíč,
Námestie sv. Martina 9, proti povinnej: O. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. B. Z. XXX, o vymoženie
sumy 579,25 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo
dňa 3. mája 2012, č. k. 18Er/227/2012-9, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Adriany Juhásovej, so sídlom Exekútorského úradu Trnava, Matúškova 1, o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 02. 02. 2012. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami
§ 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(ďalej len Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, 2, § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
(ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní), § 25 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2
písm. a), b), § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 4, 5, § 54 ods. 1 prvá veta

Občianskeho zákonníka, ako aj zisteným skutkovým stavom. Uviedol, že exekučným titulom v danej veci
je rozhodcovský rozsudok č.k. PEC-U 514/2011,zo dňa 30.11. 2011 vydaný JUDr. Radimom Kuchtom,
rozhodcom so sídlom Sibírska 1329, Holíč. V tomto smere súd preskúmaním spisového materiálu zistil,
že účastníci uzatvorili dňa 24. 09. 2007 zmluvu o úvere č. 3709193608, ktorú posúdil ako spotrebiteľskú,
keďže v danom prípade išlo o spotrebiteľský úver v zmysle ust. § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských
úveroch. Predmetnú zmluvu uzatvoril oprávnený ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ. Zároveň súd

preskúmanímvšeobecnýchúverovýchpodmienokoprávnenéhozistil,ževovšeobecnýchpodmienkach,
ktoré tvoria súčasť zmluvy, v hlave 14. Záverečné ustanovenia, v § 18 je obsiahnutá neprijateľná
podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V zmysle
predmetného ustanovenia sa zmluvné strany dohodli, že majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy
alebo v súvislosti s ňou budú rozhodované jediným rozhodcom, ktorý bude určený JUDr. Radimom
Kuchtom zo zoznamu rozhodcov, vedeného JUDr. Radimom Kuchtom, ktorý je v zozname rozhodcov

tiež uvedený a je teda oprávnený určiť za rozhodcu sám seba. Dodal, že cieľom rozhodcovskej zmluvy
je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné
strany delegovali takúto právomoc. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť
legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, dáva síce zmluvným stranám na výber riešenie
sporov cestou príslušného súdu alebo pred rozhodcom, avšak samotný výber v konečnom dôsledku
závisí od výberu toho účastníka, ktorý začne konanie skôr a v praxi je reálny predpoklad, že na súd

sa neobráti spotrebiteľ, ale dodávateľ, ktorému konanie pred rozhodcovským súdom vyhovuje. Veriteľ
môže na základe takejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu,ktorý si sám zvolil a vylúčil tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Na základe takejto rozhodcovskej doložky
spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na
riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a

nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mal len možnosť
zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda aj tomu, že
prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní. S poukazom na uvedené súd zastal názor,
že už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej
doložky. Takto formulovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka v štandardne formulovanej

zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá
nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, je neprijateľnou podmienkou v zmysle ustanovenia § 54 ods.
4 písm. r) Občianskeho zákonníka a ako taká je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná, a teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh
dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Vzhľadom na vyššie

uvedené dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer
v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Je teda
neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch
neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Takýto výklad považoval aj v súlade so smernicou
Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách. Na základe uvedených skutočností mal súd za to, že boli splnené podmienky na zamietnutie
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a
ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, a preto súd žiadosť súdneho
exekútora o vydanie poverenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal uznesenie

súdu prvého stupňa zmeniť a vydať poverenie pre súdneho exekútora. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvého stupňa, ako aj to, že súd dospel na základe vykonaného dokazovania
k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom závery súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Poukázal na to, že záver súdu o tom, že povinná nemohla ako spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy, ktorú
uzatvorila s dodávateľom, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. K tomuto záveru, podľa neho, súd

dospel bez toho, aby skúmal podmienky, za akých bola zmluva uzatvorená, či povinná mala nejaké
pripomienky k návrhu zmluvy a či oprávnený tieto pripomienky odmietol. S týmto názorom sa stotožnil
aj Najvyšší súd ČR v rozhodnutí 23 Cdo 1201/2010 z 26. 10. 2010, v ktorom konštatoval, že súdy
sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmlúv a aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze.
Dodal, že povinná s oprávneným dobrovoľne uzatvorila úverovú zmluvu, pričom k návrhu úverovej

zmluvy nemala žiadne pripomienky. Povinná mala čas na rozmyslenie a nebol na ňu vyvíjaný žiaden
nátlak. Preto bol toho názoru, že úverová zmluva, ako aj rozhodcovská doložka, ktorá je včlenená do
všeobecných podmienok, je v súlade s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
Okremtohozdôraznil,žepredvydanímrozhodcovskéhorozsudkurozhodcavyzvalpovinnúksúčinnosti,
poučil ju o následkoch nedodržania tejto výzvy, pričom povinná túto výzvu neprevzala, a preto mal za

to, že povinná sa v stanovenej lehote nevyjadrila. S poukazom na uvedené uviedol, že práva povinnej
preto neboli nijako ukrátené. Zároveň dodal, že povinná mala k dispozícii tiež niekoľko inštitútov, ktorými
mohla dosiahnuť nápravu rozhodnutia, resp. alternatívu konania, pričom ani jeden z nich nevyužila.
Rozhodcovskú doložku preto nebolo možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku zmluvy o
úvere. Navyše zastal názor, že na tomto mieste došlo zo strany SR k nesprávnej transpozícii dotknutého

ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ako aj mal za to, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa úplne popiera zmysel a účel rozhodcovského konania, t.j. umožniť mimosúdne riešenie sporov a
tým odbremeniť všeobecné súdy od konaní, ktoré sa dajú pred rozhodcom vyriešiť k spokojnosti oboch
sporových strán. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 31. 07. 2008, sp. zn. 32 Cdo
2282/2008. Na základe vyššie uvedeného mal za to, že rozhodcovská doložka je v súlade so zákonmi

SR a je platne dojednaná, pričom vyvoláva s ňou spojené právne účinky. V tejto súvislosti záverom
uviedol, že predmetným zamietavým rozhodnutím mu bude objektívne zamedzené domôcť sa reálne
vymoženia jeho pohľadávky, ktorá voči povinnej nepochybne existuje.

Súdny exekútor JUDr. Adriana Juhásová v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súhlasí s
odvolaním oprávneného.Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila, že nemieni odvolaniu
vyhovieť a preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP
a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné,
preto v zmysle § 219 ods. 1 OSP napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený svojím návrhom doručeným dňa 30. 01. 2012 súdnemu
exekútorovi JUDr. Adriane Juhászovej, so sídlom Exekútorského úradu Trnava, Matúškova 1 domáhal
vykonania exekúcie voči povinnej na vymoženie sumy 579,25 eura s príslušenstvom. Exekučným

titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Radima Kuchtu, so sídlom Holíč, Sibírska 1329/2
sp. zn. PEC-U 514/2011 zo dňa 30. 11. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01. 12. 2011 a
vykonateľnosť dňa 05. 12. 2011. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny
exekútor prvostupňovému súdu dňa 24. 02. 2012, o ktorej súd prvého stupňa následne napadnutým
rozhodnutím rozhodol tak, že túto z dôvodov v ňom uvedených zamietol.

Podľa § 219 ods. 1 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008), odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne.

Podľa 219 ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008), ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na
ust. § 219 ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008) sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil

iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto
dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že akákoľvek rozhodcovská
doložka bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a
spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnej ako
spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté jej právo brániť sa a podať žalobu, prípadne
akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl.

46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky). Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými Úverovými zmluvnými podmienkami navrhovateľa. Mal možnosť
zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým zmluvným dojednaniam, a teda

aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia
situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Odvolaciemu súdu je aj z jeho rozhodovacej
činnosti známe, že oprávnený uzatvára s druhou zmluvnou stranou typizované (formulárová, typová,
tiež adhézna) zmluvy a navyše aj rozhodcovské zmluvy predkladané oprávneným sú typizované. Preto
bolo treba dospieť k tomu záveru, že v rozhodcovskom konaní nebola zabezpečená spravodlivá ochrana

práv spotrebiteľa.Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa prijal záver, že predmetný exekučný titul je v rozpore
so zákonom, keďže celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom
zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu

takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa
predmetnej rozhodcovskej doložky považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou
ochrany spotrebiteľa, v dôsledku čoho bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona
o rozhodcovskom konaní už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o
udeleniepoverenianavykonanieexekúcie,pretožesúdnyexekútoržiadalvykonaťexekúciunapodklade

exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku)
ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov
konania. Súd prvého stupňa preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie ako celok.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je v danej veci
treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nepovažoval

za potrebné vyporiadavať sa s ďalším argumentmi oprávneného uvedenými v podanom odvolaní. Súd
prvého stupňa preto správne postupoval, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.