Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoE/49/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416206472
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8416206472.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, 851
02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX/XX, XXX XX
I. G., o vymoženie 366,61 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného

súdu Kežmarok č. k. 8Er/387/2016-24 zo dňa 13.12.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora N.. M. Y., C.. o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku, §§ 52; 53 ods. 1 až
3; ods. 5 Občianskeho zákonníka.

3. Konštatoval, že oprávnený spísal 04.10.2016 na Exekútorskom úrade N. M. Y., C.. návrh na
vykonanie exekúcie proti povinným (správne povinnému) pre vymoženie pohľadávky vo výške 366,61
eur s príslušenstvom priznanej právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozsudkom Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž sp. zn.: SRSAspA 02511/15 z 20.01.2016.

4. K návrhu oprávnený priložil ako prílohu vyššie uvedené rozhodcovské rozhodnutie a (po výzve súdu)
aj Zmluvu o pôžičke - internetová z 30.01.2008 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného
(Consumer Finance Holding, a.s.) a povinným, Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v
splátkach z 28.05.2014, všeobecné obchodné podmienky, Zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú

medzi postupcom Consumer Finance Holding, a.s. a oprávneným ako postupníkom zo 04.12.2013
spolu s príslušnými prílohami a Rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným dňa
28.05.2014.

5.Zustanovenia§44od.2,3jezrejmé,žeExekučnýporiadokukladáexekučnýmsúdomprirozhodovaní
o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so

zákonom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe
možnéexekúciuvykonať,tedačituniesútakézákonnéustanovenia,ktorébybránilivykonaniuexekúcie
na základe tohto exekučného titulu. Tieto zákonné ustanovenia pritom môžu mať rozmanitý charakter,
pričom môže ísť aj o ustanovenia, ktoré ustanovujú povinnosť exekučného súdu skúmať aj materiálnu
správnosť exekučného titulu, teda posúdiť, či nárok priznaný exekučným titulom je v súlade s právom.

6. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinným je spotrebiteľskou zmluvou. Vychádzajúc zo základnej charakteristikyspotrebiteľských zmlúv upravenej v ustanovení § 52 a nasl. OZ je zrejmé, že spotrebiteľskými zmluvami
sú odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami
sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah

dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (je bez významu, či je daná osoba
podnikateľom). Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené

a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny.

7. Zmluva o pôžičke - internetová z 30.01.2008 ako aj zmluva označená ako rozhodcovská zmluva túto
charakteristiku spĺňajú, preto súd je toho názoru, že ide o spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 52 a nasl. OZ.

8. V ustanovení § 53 ods. 3 OZ sa len demonštratívne (zákonodarca použil slovo "najmä") uvádza, čo

konkrétne možno považovať za takéto neprijateľné podmienky. Súd teda, keďže ide len o príkladmý
výpočet neprijateľných podmienok, môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku, ktorá
by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

9. Z uvedeného vyplýva, že pre naplnenie definície neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve
musia byť súčasne splnené dve podmienky, musí ísť o ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a súčasne musí ísť
o ustanovenie, ktoré nebolo individuálne dojednané.

10.Vbode5.vyššieuvedenejDohodyouznanízáväzkuaoúhradepohľadávkyvsplátkachz28.05.2014
rovnako ako v bode 3. rozhodcovskej zmluvy z 28.05.2014 je uvedená rozhodcovská doložka, zo znenia
ktorej vyplýva, že síce zdanlivo dáva povinnému (spotrebiteľovi) možnosť výberu medzi všeobecným
súdom a rozhodcovským súdom, avšak v prípade, ak by dodávateľ (oprávnený) podal žalobu na
rozhodcovský súd predtým ako spotrebiteľ podal žalobu na všeobecný súd, neplatí ustanovenie vyššie

uvedenej rozhodcovskej doložky, podľa ktorého podaním žaloby ktorejkoľvek zmluvnej strany na
všeobecný súd dochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky, a teda spotrebiteľ je v takom prípade
(nedochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky) nútený podrobiť sa začatému rozhodcovskému
konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená vyššie uvedenou rozhodcovskou
doložkou a žalobou dodávateľa na rozhodcovskom súde. Táto rozhodcovská doložka teda v skutočnosti

nedáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom (v prípade
ak je spotrebiteľ žalovaným), čím je obmedzené právo "slabšej" zmluvnej strany domáhať sa ochrany
na všeobecnom súde Slovenskej republiky.

11. Takéto ustanovenie v spotrebiteľskej zmluve, teda v predmetnej dohode, exekučný súd vyhodnotil

ako neprijateľnú podmienku, pretože spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a súčasne nebolo individuálne dojednané. Predmetná rozhodcovská
zmluva bola totiž vyhotovená na predtlačenom formulári, teda spotrebiteľ sa s ňou síce mal možnosť
oboznámiť pred podpisom zmluvy, avšak (reálne) nemal možnosť ovplyvniť jej obsah, a preto ju
nemožno považovať za individuálne dojednanú. Rozhodcovský súd teda odvodzoval svoju právomoc

od neprijateľnej podmienky, ktorá ako každá neprijateľná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej
zmluve je podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Neplatná rozhodcovská
doložka spôsobuje nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, ktorý má zase za následok nedostatok
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, čím je exekučný titul v rozpore
so zákonom a exekučný súd bol preto povinný zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie.

12. Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel súd prvej
inštancie k záveru, že v danom prípade exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu má za následok nedostatok materiálnej vykonateľnosti exekučného

titulu, teda rozhodcovského rozsudku, preto zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.13. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol,
ževposlednýchrokochprávnyporiadokSlovenskejrepublikyvoblastispotrebiteľskéhorozhodcovského
konania prešiel zásadnými zmenami vyžadovanými právom Európskej únie, a to nielen implementáciou

Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá
bola do slovenského právneho poriadku implementovaná dňa 01.04.2004 zákonom č. 150/2004 Z.z.
zo dňa 02.03.2004. Ďalšou významnou zmenou v tejto oblasti bola aj novela Občianskeho zákonníka
účinná od 01.01.2008, ktorá v § 53 ods. 4 písm. r) explicitne uviedla, že za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej

rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.
Výsledkom procesu úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania je zákon č. 335/2014 Z.z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ako samostatný právny predpis. Tento zákon značne sprísnil
úpravu spotrebiteľského rozhodcovského konania, či už pri uzatváraní samotnej rozhodcovskej zmluvy,
ako aj v požiadavkách na vznik a činnosť rozhodcovských súdov a konaní pred nimi. Oprávnený sa
všetkým legislatívnym zmenám podrobil a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval

prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou
exekučných súdov. Napriek tomu, že v čase podpisu predmetnej rozhodcovskej zmluvy nebolo účinné
ustanovenie § 3 ZSRK, táto je uzatvorená na samostatnom dokumente, a je tak obsahovo ako aj
formálne oddelená od Dohody o uznaní záväzku. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a
dobrovoľne. Listina s názvom Rozhodcovská zmluva neobsahovala žiadne iné dojednania okrem

rozhodcovskej zmluvy. To znamená, že spotrebiteľ ju mohol odmietnuť, čím by zároveň neodmietol
žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali. V odôvodnení
napadnutého rozhodnutia absentuje zdôvodnenie, prečo dojednanie rozhodcovskej zmluvy, ktorá je
napísaná na predtlačenom formulári, je neprijateľnou podmienkou. Uvedený záver súdu je absurdný.
Takýmto výkladom by totiž boli neplatné aj všetky zmluvy, ktoré hromadne využívajú štátne aj neštátne

energetické podniky, bankové inštitúcie a pod., keďže tieto rovnako používajú predpripravenú zmluvnú
dokumentáciu. Exekučný súd v odôvodení uvádza, že rozhodcovská zmluva je neplatná, nakoľko ide
o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu.
Pre takéto konštatovanie súdu prvej inštancie nie je žiaden skutkový ani právny základ. Oprávnenému
nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie k uvedenému záveru dospel a takýto postup súdu považuje

za neakceptovateľné hľadanie dôvodov na zamietnutie žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie, pričom zo súdneho spisuje je zrejmé, že oprávnený splnil všetky zákonné povinnosti.
Povinný mal nielen možnosť predmetnú rozhodcovskú zmluvu nepodpísať, ale v zmysle bodu 3.3.
tejto rozhodcovskej zmluvy mohol od nej bez udania dôvodu odstúpiť. Povinný k podpisu predmetnej
rozhodcovskej zmluvy nebol žiadnym spôsobom nútený. Jej rozsah a text nie je ani tak rozsiahly, ani

tak zložitý, aby jej obsahu nemohol porozumieť. Rozhodcovská zmluva je formulovaná alternatívne,
teda dáva zmluvným stranám na výber, na ktorý rozhodcovský, resp. všeobecný súd sa v prípade
sporu obrátia. Možnosť výberu má nielen dodávateľ, ale aj spotrebiteľ. Úvaha súdu o neprijateľnosti
rozhodcovskej zmluvy v predloženom znení z dôvodu, že ak dodávateľ podá žalobu na rozhodcovský
súd, spotrebiteľ je nútený podrobiť sa začatému rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde, je

absurdná. Takýmto výkladom by nebolo možné uzatvoriť žiadnu rozhodcovskú zmluvu, ktorá by mohlo
založiť právomoc rozhodcovského súdu, pretože, ak by podal žalobu dodávateľ, spotrebiteľ by bol podľa
názoru súdu prvej inštancie neprijateľne nútený podrobiť sa tomuto konaniu. Zákonodarca takýto úmysel
nemal. Zákonodarca legislatívou upravil a rozšíril prostriedky obrany, ktoré má spotrebiteľ k dispozícii
proti rozhodcovskému rozhodnutiu, napr. vo forme podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku

dokonca až v lehote na podanie námietok proti exekúcii (ust. § 48 ods. 2 Exekučného poriadku).
Vzhľadomnauvedenéniejezrejmézakéhodôvodusúdprvejinštanciepovažovalrozhodcovskúzmluvu
za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd prvej inštancie nezdôvodnil, ako by táto mala spôsobovať
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Oprávnený preto nevidí
v postupe súdu prvej inštancie iný dôvod, ako len ten, že súd chce vyňať spotrebiteľa spod účinkov

rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy
rozhodcovským súdom so štátom udelenou licenciou na rozhodovanie spotrebiteľských sporov. Ak by
bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal by
samostatný zákon na jeho úpravu. Vzhľadom na to, že ZSRK umožňuje, aby boli spotrebiteľské spory
za určitých podmienok prejednané na rozhodcovskom súde zriadenom podľa tohto zákona, nie je potom

možné pripustiť, aby rozhodcovský rozsudok vydaný podľa ZSRK nebol považovaný za exekučný titul,
na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu. Uvedené vyplýva aj z dôvodovej správy k ZSRK. V
súvislosti s úvahami súdu prvej inštancie o tom, že rozhodcovská zmluva núti spotrebiteľa podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu, oprávnený poukázal na ustanovenie § 3 ods. 6 ZSRK, v zmysle ktoréhospotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Uvedené podľa
oprávneného len potvrdzuje, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nemožno považovať za neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Rovnako to vyplýva z dôvodovej správy k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho

zákonníka.

14. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že oprávnený splnil všetky podmienky stanovené zákonodarcom,
preto nie je dôvod na to, aby exekučný súd považoval uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy v zmysle
zákona za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Takýto postup súdu je neakceptovateľný a neprípustný.

Rozhodnutie exekučného súdu je arbitrárne bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia, nakoľko v
predmetnom prípade bola rozhodcovská zmluva uzatvorená na samostatnom dokumente, vo veci
rozhodoval spotrebiteľský rozhodcovský súd, ktorý splnil podmienky na udelenie licencie podľa
ustanovení ZSRK. V predmetnom konaní oprávnený splnil všetky zákonné náležitosti a napriek
tomu exekučný súd hľadá dôvody na neudelenie poverenia na výkon exekúcie. Tieto dôvody však
nedáva súdu možnosť nájsť ani Smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách, po implementácii ktorej právny poriadok reflektoval všetky zmeny, ktoré
priniesla predmetná Smernica a nie je dôvod sa pri splnení podmienok ustanovených slovenským
právnym poriadkom neustále odvolávať na znenie Smernice, ktorej interpretácia zo strany súdu je
navyše nesprávna. Oprávnený má v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd právo, aby vecne príslušný (exekučný) súd priznal jeho nároku ochranu

spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k
neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a porušovaniu princípov
právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom
konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu, a zároveň takýto postup môže
založiť zodpovednosť štátu za škodu. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepresvedčivé, bez

jasnejazrozumiteľnejúvahysúdupriaplikáciirelevantnýchustanoveníprávnychpredpisovnakonkrétny
právny vzťah, ktorý by mal oporu v skutkovom stave vyplývajúcom zo súdneho spisu. Z zdôvodnenia
uznesenia vyplýva len to, že jediným porušením povinnosti na strane oprávneného malo byť už len
uzatvoreniesamotnejrozhodcovskejzmluvy,kuktorémudošlovsúladesozákonmiSlovenskejrepubliky
a právom Európskej únie.

15. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

16. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v

zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017), preskúmal
napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379
a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

17. Odvolací súd má za to, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

18. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil,
je otázka platnosti rozhodcovskej zmluvy (nie rozhodcovskej doložky, ako to nesprávne namietal
oprávnený). Najvyšší súd SR už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného
súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd judikoval,

že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať

daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný
súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak
už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti,
so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“ Obdobne porovnaj aj uznesenieNajvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia
Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného
súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 01.11.2011.

19. Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené závery nemali vzťahovať aj na
stav, keď rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej zmluve v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou, pretože podľa § 53 ods. 5 OZ je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, a
teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet.

20.Rozhodcovskázmluvauzatvorenámedzioprávnenýmapovinnýmdňa28.05.2014vyžadujeriešenie
sporov v rozhodcovskom konaní, ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde.

21. Odvolací súd nevidí tiež dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.09.2010.

22. Rozhodcovská zmluva je typickým formulárovým ošetrovaním vzniknutého krízového stavu, kedy sa
na podpis spotrebiteľom predkladá formulár rozhodcovskej zmluvy. Pri vyhodnocovaní praktiky veriteľa
súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (smernica Rady a EP 2005/29, bod 18 preambuly). V
skutočnosti ide preto podľa citovanej smernice (čl. 5 až 9) o nekalú obchodnú praktiku a nie o odbornú

starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej kvality života ľudí. Skutočný cieľ je evidentne o dosiahnutí
arbitráže a aby sa zdanlivo vyvolal pocit, že si to želá spotrebiteľ. Nekalá obchodná praktika je zakázaná
a treba pred ňou chrániť spotrebiteľa.

23. Oprávnený neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie, že rozhodcovská zmluva bola

dojednaná individuálne. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú
podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo
je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom
naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu.

24. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého predstavuje
rozhodcovská zmluva neprijateľnú zmluvnú podmienku.

25. Pre rozpor rozhodcovskej zmluvy s právnymi predpismi (§ 53 Občianskeho zákonníka) nie je možné

v predmetnej veci súdnemu exekútorovi udeliť poverenie na vykonane exekúcie.

26. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

27. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového
poriadku ako vecne správne potvrdil.

28.RozhodnutieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvPrešovevpomerehlasov3:0(§393ods.2CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP).