Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 26, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/21/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317214866
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4317214866.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobkyne: B. C. B., nar. XX. XX. XXXX,
bytom F., M. R. N. XXX/XX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Kubániho 16, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a iné, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 27. 06. 2018 č. k. 9Csp/291/2017-312 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, okrem výroku o trovách štátu, p o t v r d z u j e .

II. Vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť trovy konania štátu, napadnutý
rozsudok z r u š u j e.

III. Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že dohody o zrážkach zo mzdy, rozhodcovské
zmluvy a dohody o poskytnutí služby uzavreté dňa 24. 03. 2015 číslo XXXXXXXXXX, dňa 24.03.2015
číslo XXXXXXXXXX a dňa 27.08.2015 číslo XXXXXXXXXX, sú neplatné (výrok I.). Žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1550,91 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.).

Žalobkynipriznalnároknanáhradutrovkonaniavovýške100%,naúhraduktorýchzaviazalžalovaného,
s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku
(výrok III. a IV.). Zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť trovy konania štátu (výrok V.).

2. Vyšiel zo zistenia, že žalobkyňa ako spotrebiteľ - dlžník uzavrela so žalovaným zmluvu o
spotrebiteľskom úvere revolvingového typu dňa 27. 08. 2015 č. XXXXXXXXXX na úver 1500 eur (ďalej
úverová zmluva I.), súčasne toho istého dňa dohodu o zrážkach zo mzdy, dohodu o poskytovaní služieb

za odplatu mesačne 2,60 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru
a spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, tiež zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č.
XXXXXXXXXX dňa 24. 03. 2015 na úver vo výške 1500 eur (ďalej úverová zmluva II.), súčasne toho
istého dňa dohodu o zrážkach zo mzdy, dohodu o poskytovaní služieb za odplatu mesačne 2,53 % zo
sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru a spotrebiteľskú rozhodcovskú
zmluvu, a zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX dňa 24. 03. 2015 na
sumu úveru 1500 eur (ďalej úverová zmluva III.), súčasne toho istého dňa dohodu o zrážkach zo mzdy,

dohodu o poskytovaní služieb za odplatu mesačne 2,53 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu
poplatku za poskytnutie úveru a spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu.3. Podľa bodu 6. úverovej zmluvy I. bol dohodnutý úverový limit 1500 eur, mesačná splátka 81,78 eura
(splátka úveru a platba podľa dohody o poskytovaní služby), počet mesačných splátok 42, mesačná
splátka (vrátane úrokov) 46,68 eura, celková čiastka, ktorú má dlžník zaplatiť za celú dobu čerpania

(úver,úrok,poplatokzaposkytnutieúveru) 2110,56eura,RPMNzaúver24,62%,ročnáúrokovásadzba
16,93 %, priemerná RPMN za úver 33,96 %, poskytnutý revolving 1500 eur, predpokladaná RPMN po
revolvingu 24,62 %, ročná úroková sadzba revolvingu 16,93 %, poplatok za poskytnutie úveru 150 eur.
Termín splatnosti poslednej splátky 01. 03. 2019 bol uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru,
spolu s ostatnými údajmi totožnými ako v bode 6. zmluvy. Po prepočte RPMN vychádzajúc z mesačnej

splátky 81,78 eura zistil, že RPMN je 72,35 % na rozdiel od žalovaného, ktorý pri jej výpočte vychádzal z
mesačnej splátky 46, 68 €. Z prehľadu splácania mal preukázané, že žalobkyňa poukázala žalovanému
do 01. 05. 2017 platby v celkovej výške 1500,78 eura, zamestnávateľ žalobkyne však vykonal zrážky aj
za obdobie jún - september 2017 spolu vo výške 327,12 eura, takže žalobkyňa uhradila na úvere spolu
1827,90 eura, pričom podľa výpisu z účtu zaslal žalovaný žalobkyni z titulu úveru finančnú čiastku 1350
eur. Z úverovej zmluvy II. zistil, že žalobkyni bol poskytnutý úver 1500 eur, ktorý sa zaviazala splatiť s

36 mesačnými splátkami po 87,24 eura (splátka úveru a platba podľa dohody o poskytovaní služby), pri
mesačnej splátke (vrátane úrokov) 53,08 eura, celkovej čiastke na vrátenie 2060,88 eura, RPMN za úver
26,48 %, ročnej úrokovej sadzbe 17,77 %, priemernej RPMN za úver 34,42 % poplatku za poskytnutie
úveru 150 eur a konečnej splatnosti úveru dňa 01. 04. 2018. Uviedol, že do výpočtu hodnoty
RPMN žalovaný nezhrnul ďalšie náklady, vychádzal z výšky mesačnej splátky 53,08 eura, ale pri zadaní

výšky skutočne splácaných splátok 87,24 eura činila hodnota RPMN 73,62 %. Podľa prehľadu platieb
žalobkyňa zaplatila žalovanému do 01. 05. 2017 sumu 2110,22 eura, zamestnávateľ žalobkyne však
vykonával zrážky z jej mzdy aj za obdobie jún - september 2017 po 87,24 eura celkovo 348,96 eura
a tak žalobkyňa na úvere uhradila spolu 2459,18 eura, pričom z titulu tohto úveru žalovaný na účet
žalobkyne poukázal dňa 24. 03. 2015 finančnú čiastku 1350 eur. V prípade úverovej zmluvy III. bol

dohodnutý úver 1500 eur, ktorý sa zaviazala žalobkyňa splatiť v 36 mesačných splátkach po 87,24 eura,
pri mesačnej splátke (vrátane úrokov) 53,08 eura, celkovej čiastke, na zaplatenie 2060,88 eura, RPMN
za úver 26,48 %, ročná úroková sadzba 17,77 %, priemerná RPMN za úver 17,77 %, predpokladanej
RPMNpoposkytnutírevolvingu26,48%,poplatkuzaposkytnutieúveru150eur,stermínomprvejsplátky
01. 05. 2015 a poslednej splátky 01. 04. 2018. Po preverení hodnoty RPMN zistil, že je udávaná

bez zohľadnenia ďalších poplatkov a vychádzalo sa z výšky mesačnej splátky 53,08 eura a nie 87,24
eura.Natomtoúverepodľaprehľaduplatiebzaplatilažalobkyňaspolu1989,91eura,nezapočítanéostali
platby za apríl až september 2017 zaplatené prostredníctvom zamestnávateľa zrážkami zo mzdy, teda
celkom zaplatila sumu 2495,07 eura a z titulu úveru jej poukázal žalovaný finančnú čiastku 1350 eur.
Súčasne s uzavretím týchto úverových zmlúv uzavrela žalobkyňa so žalovaným dohody o zrážkach

zo mzdy (iných príjmov) dlžníka, ktoré boli obsahovo totožné s tým, že ich uzavretie je dobrovoľné
a nepodmieňuje uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. V bode IV. dohôd bolo okrem čísla zmluvy
uvedené, že spoločnosť bude mať voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne poskytnutím čiastky 1500
eur na základe zmluvy o revolvingovom úvere a v bode V. mesačná splátka 87,24 eura resp. 81,78 eura.
Taktiež strany sporu súčasne uzavreli spotrebiteľské rozhodcovské zmluvy rovnakého obsahu, podľa

ktorých dlžník bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a podľa bodu 5. sa spory mali riešiť alebo pred
všeobecným súdom, alebo Slovenským arbitrážnym súdom, Stálym rozhodcovským súdom Victoria
Arbiter alebo Rozhodcovským súdom v Bratislave pri Asociácii pre rozhodcovské konanie.

4. Opierajúc sa o ust. § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 a 4 písm. r), § 54 ods. 1 a 2, § 451 ods. 1, §

551 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“); § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, 7 a 10, § 11 ods. 1 zák. č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“); § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa argumentoval, že dané zmluvy o úvere revolvingového typu sú zmluvami spotrebiteľskými,
pretože boli vyhotovené na formulári s obsahom a zmluvnými podmienkami vopred pripravenými,
vrátane úverových zmluvných podmienok, bez možnosti žalobkyne meniť text a podmienky zmluvy. Po

preskúmaní obsahu daných zmlúv dospel k záveru, že všetky tri zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné
podmienky, ktoré spôsobujú, že úvery sú bez úrokov a bez poplatkov, nakoľko nepresné údaje, resp. ich
absencia, nedávajú informácie o skutočnej výške nákladov žalobkyne ako spotrebiteľky, ktoré jej vzniknú
čerpaním úveru. Akcentoval, že žalovaný žalobkyni nevyplatil dohodnutú výšku finančných prostriedkov,
pretože sumu úveru ihneď krátil o 150 eur za poplatok za poskytnutie úveru, hoci výška úveru podľa

každej zmluvy bola dohodnutá na sumu 1500 eur. Toto konanie žalovaného označil za prejav nekalej
obchodnej praktiky a rozporný s dobrými mravmi. Zastal názor, že žalovaný ako silnejšia zmluvná strana
svojvoľne znížil výšku úveru, síce v súlade s podmienkami zmluvy podľa článku 2. ods. 2.5. zmluvných
dojednaní, ktorú zmluvnú podmienku žalobkyňa nemohla nijak ovplyvniť. Žalovaný tak požaduje úrokya poplatky zo sumy úveru, ktorú v skutočnosti žalobkyni ani neposkytol, úročí celú sumu dohodnutého
úveru úrokmi z úveru, pričom samotný poplatok za poskytnutie úveru nepovažoval za splátku úveru. Za
ďalší prejav nekalej obchodnej praktiky žalovaného označil vykazovanú hodnotu RPMN, ktorá v sebe

nezahŕňa poplatky za údajné služby, ktoré žalovaný poskytoval, za ktoré žiadal poplatky 2,53% resp.
2,60 % mesačne z výšky úveru, pričom vychádzal z výšky dohodnutého a nie skutočne poskytnutého
úveru. Mal za to, že odplata za doposiaľ neposkytnuté služby podstatne zvyšujú náklady žalobkyne na
celý úver a žalovaný vyžaduje odplatu za služby, ktoré sú vlastne úkony spojené s administratívnou
činnosťou veriteľa, a to informácia o zostávajúcich záväzkoch, informácia pred splatnosťou splátky,

prepárovanie platby, podpora call centra, informácia o prijatí platby, zaslanie kópie dokumentu, za ktoré
ani nemôže požadovať poplatky (§ 9 ods. 10 ZoSÚ). Zvýraznil, že žalovaný v konaní nepreukázal, že
by poskytol žalobkyni uvedené služby alebo služby ako odklad splatnosti splátok, zmenu zmluvy na
podnet žalobkyne, zaslanie druhej upomienky. Konštatoval, že aj keď dohody o poskytovaní služieb sú
uzavreté ako samostatné dokumenty, neoddeliteľne však súvisia so zmluvou o spotrebiteľskom úvere
a tým, že žalovaný vyhotovil tieto dokumenty ako samostatné, obišiel obligatórnosť náležitostí úverovej

spotrebiteľskej zmluvy ako to vyžaduje ZoSÚ, ktorý neupravuje podmienky dohody o poskytovaní
služieb, ale ide o nepomenovanú zmluvu podľa § 51 OZ. Poukázal na bod 1. dohody o poskytovaní
služieb, podľa ktorého ide o dohodnutú dobrovoľnú doplnkovú službu, uzavretie ktorej nepodmieňuje
poskytnutie úveru, avšak žalovaný nepreukázal, že o tom žalobkyňu výslovne aj poučil. Keďže v
daných úverových zmluvách chýbala obligatórna náležitosť - celková výška úveru, ktorá bola uvedená

v zmluve o úvere odlišne od skutočne žalobkyni poskytnutej finančnej čiastky a hodnota RPMN,
ako obligatórna náležitosť spotrebiteľskej zmluvy, bola uvedená nesprávne v neprospech žalobkyne,
vyhodnotil tieto zmluvy ako bezúročné a bez poplatkov podľa § 11 písm. b) a d) ZoSÚ. Zastal tiež názor,
že preskúmavané zmluvy o úvere sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi, nakoľko sú v rozpore s
§ 39 OZ, keďže sa priečia dobrým mravom a obchádzajú zákon. Za poskytnutie úveru totiž žalovaný

požadoval odplatu 150 eur, navyše poplatky za poskytovanie služieb, ktoré sú nákladmi spotrebiteľa
na úver mali byť premietnuté do hodnoty RPMN. Dohody o poskytovaní služieb označil za neprijateľné
zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 1 OZ a neplatné podľa § 52 ods. 2 OZ. S ohľadom na záver o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetných úverových zmlúv uzavrel, že žalovaný sa bez právneho
dôvodu na úkor žalobkyne obohatil o sumy, ktoré mu žalobkyňa zaplatila naviac. Mal preukázané, že na

úvereI.uhradilažalobkyňaspolu1827,90eura,poskytnutájejbolasuma1500eura,tedanaviacuhradila
327,90 eura a žalobkyňa sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 150,78 eura; na
úvere II. spolu uhradila 2459,18 eur, navyše uhradila sumu 959,18 eura (rozdiel medzi 2459,18 eura a
1500 eur), pričom žalobkyňa žiadala o vydanie 639,91 eura a na úvere III. uhradila 2459,07 eura, navyše
uhradila sumu 959,07 eura (2459,07 eura - 1500 eur), pričom žalobkyňa žiadala 639,91 eura. Žalobkyni

preto priznal sumu uplatneného bezdôvodného obohatenia vo výške 1550,91 eura. K žalobkyňou
požadovanému určeniu, neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy a rozhodcovských zmlúv, uzavretých
súčasne s úverovými zmluvami, poukazujúc na ust. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) zastal názor, že žalobkyňa mala naliehavý právny záujem na tomto určení, keďže
žalovaný reálne začal realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím došlo k zásahu do majetkovej

sféry žalobkyne, zamestnávateľ žalobkyne musel vykonávať zrážky z jej mzdy na základe uzavretých
dohôd a žalovaný sa tak na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacoval, preto sa žalobkyňa mohla domôcť
ochrany svojich práv len žalobou na súde. Dodal, že zároveň dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď primárne veriteľovi umožňuje ex offo kontrolu jeho nároku s
tým, že uzavretím takejto dohody je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť

vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky bez súdnej kontroly. V danom prípade dohody
o zrážkach zo mzdy boli uzavreté ako samostatný právny dokument a teda ani nejde o neprijateľnú
zmluvnú podmienku obsiahnutú priamo v spotrebiteľskej zmluve. Argumentoval, že pre takúto dohodu
platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch, teda musia obsahovať označenie pohľadávky o
uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky v daných

dohodách považoval za neurčité, a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 OZ, pretože v čase uzatvárania
dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná,
inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného
zabezpečovacieho prostriedku. Ďalej uviedol, že zmluvné dojednanie o zrážkach zo mzdy predstavuje
jednostranné neprimerané zvýhodnenie veriteľa, ktorý mal byť bezpodmienečne uspokojený, avšak

nebolo z neho zrejmé, že pohľadávka v akej výške je zabezpečená, za akých podmienok, kedy a
v akej výške sa majú zrážky zo mzdy vykonávať. Dodal, že žalovaný nepreukázal, že žalobkyňu
poučil o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy a že by mala možnosť odmietnuť uzavretie
takejto zmluvy. Vyvodil, že dohody o zrážkach zo mzdy sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou a určilpreto, že sú neplatné. K rozhodcovským zmluvám zo dňa 27. 08. 2015 č. XXXXXXXXXX, zo dňa 24.
03. 2015 č. XXXXXXXXXX a zo dňa 24. 03. 2015 č. XXXXXXXXXX uviedol, že tieto uzavreli strany
súčasne s úverovými zmluvami, preto ich podrobil súdnej kontrole z hľadiska spotrebiteľského práva

a vzhliadol naliehavý právny záujem na určení ich neplatnosti. Dospel k záveru, že rozhodcovské
zmluvy neboli so žalobkyňou individuálne dojednané, pretože sa jedná o formulárové zmluvy, vopred
pripravené,ktorýchobsahnemohlameniť.Vtomtosmereargumentoval,žetextzmlúvžalovaný pripravil
vopred, podľa ich obsahu žalobkyňa vyhlásila, že bola pred ich uzavretím poučená o dôsledkoch,
avšak ich podpísanie žalobkyňou nepovažoval za znak individuálneho dojednania, pretože obsah týchto

zmlúv nemohla ovplyvniť a žalovaný, na strane ktorého bolo dôkazné bremeno relevantným spôsobom
nepreukázal, že si žalobkyňa individuálne vyjednala rozhodcovské konanie. Naviac z rozhodcovských
zmlúv nevyplýva, že by žalobkyňa bola informovaná o rozdieloch medzi súdnym a rozhodcovským
konaním.Zadôvodneplatnostirozhodcovskýchzmlúvpovažovalajskutočnosť,žesirozhodcovskésúdy
vybral sám žalovaný, ktorý ich presne v rozhodcovských zmluvách aj označil, takže ide o neprijateľné
zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospechžalobkyneakospotrebiteľky.Podotkoltiež,žeakposúdilsamotnéspotrebiteľskézmluvyako
neplatné, tak i s nimi súvisiace spotrebiteľské rozhodcovské zmluvy sú neplatné, ak sa na ne vzťahuje
dôvod neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy.

5. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči neúspešnému žalovanému s tým, že o ich výške rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP. Vyslovil, že žalovaný je
povinný zaplatiť trovy konania štátu a v odôvodnení uviedol, že žalobkyňa bola oslobodená od súdneho
poplatku a preto na jeho zaplatenie zaviazal neúspešného žalovaného podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992
Zb. v znení neskorších predpisov.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zmeny a zamietnutia žaloby,
alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Dôvodil,žesúdprvejinštanciedospelknesprávnymskutkovýmzisteniamajehorozhodnutievychádzaz
nesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Namietaluloženúmupovinnosťuhradiťžalobkynisumu1550,91

eura a v tomto smere závery súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyni nebol v prípade uzavretých zmlúv
o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu číslo XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX
poskytnutý úver v dohodnutej výške, a že uzavreté zmluvy obsahujú nesprávnu výšku RPMN. Vysvetlil,
že poplatok za poskytnutie úveru bol splatný ku dňu uzavretia zmluvy o úvere a skutočnosť, že ho
klient - dlžník neuhradil platbou, alebo započítaním považoval za irelevantnú, pretože jeho majetkový

stav zostal rovnaký. Vyzdvihol, že pojem „poskytnutie úveru“ nie je synonymom pojmu „vyplatenia
úverových peňažných prostriedkov“. Tvrdil, že poplatok za poskytnutie úveru bol zahrnutý do nákladov
spojených s úverom a celkovej čiastky, ktorú spotrebiteľ uhrádza a teda aj do výpočtu RPMN. Dodal,
že poskytnutím úveru sa v zmysle právnej úpravy a tiež ustálenej obchodnej praxe rozumie nielen
vyplatenie prostriedkov úveru, ale každá zákonom uznaná forma splnenia záväzku - teda aj započítanie.

Uviedol, že spotrebiteľské úvery sú často čerpané na účely refinancovania iných úverov, kedy sú
prostriedky z úveru poskytované v prospech spotrebiteľa, ale reálne na účty iných veriteľov či úhradu
iných záväzkov medzi tými istými subjektmi. Konštatoval, že poplatok za poskytnutie úveru bol v súlade
so ZoSÚ započítaný do celkovej čiastky, ktorú musela spotrebiteľka uhradiť, čo vyplývalo zo znenia
zmluvy, kde bolo uvedené „Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu

čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru)“, ako aj zo zmyslu zákonnej definície § 2 písm. h) a g)
ZoSÚ. Ďalej argumentoval, že dohoda o poskytovaní služieb bola predložená vo forme samostatného
dokumentu s osobitným označením, ktorý bol žalobkyňou aj osobitne podpisovaný. Mal za to, že
pri zachovaní priemernej obozretnosti a vnímavosti žalobkyňa musela mať vedomosť, že sa jedná o
samostatný zmluvný dokument, ktorý navyše nepredstavoval podmienku k poskytnutiu úveru na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere a jeho podpis mohla odmietnuť. Keďže dohoda o poskytovaní služieb
bola dobrovoľná a nebola podmienkou na získanie úveru, preto sa ani odplata za poskytnutie balíka
služieb nemohla zahrnúť do výpočtu RPMN pre úver. Opierajúc sa o ust. § 2 písm. g) ZoSÚ zvýraznil, že
do výpočtu celkových nákladov sa nezapočítajú náklady, ktoré vyplývajú z dojednaní nepredstavujúcich
podmienku pre získanie úveru a uzatvorenie dohody o poskytovaní služieb bolo voliteľné. Dodal, že

dohoda o poskytovaní služieb bola so žalobkyňou uzatvorená ako samostatný právny úkon, ktorého
predmetom je poskytovanie dohodnutého balíka služieb automaticky alebo z iniciatívy dlžníka, pričom
služby poskytoval pravidelne a počas celého trvania zmluvného vzťahu. Závery konajúceho súdu o
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy považoval za rozporné s § 5a ods. 1 písm. a) zákonač. 250/2007 Z. z., pretože tieto boli v súlade s týmto ustanovením a ide o zákonom dovolený spôsob
zabezpečenia. Zvýraznil, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola súčasťou spotrebiteľskej zmluvy, ale
predstavovala individuálne dojednaný právny úkon, jej uzavretie bolo dobrovoľné a nebolo podmienkou

uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo poskytnutia úveru, preto žalobkyňa ju nemusela
podpísať. Žalobkyňa bola v dohode poučená o dôsledkoch jej uzavretia, teda o možnosti predložiť
dohodu zamestnávateľovi dlžníka na vykonávanie zrážok z jeho mzdy (alebo iného príjmu), pričom v
dohode vyjadrila súhlas s jej predložením zamestnávateľovi a s vykonávaním zrážok zo mzdy svojim
podpisom. Vyzdvihol, že na zvýšenie pozornosti žalobkyne v texte graficky zvýraznil nie len upozornenie

nadôležitosťprečítaniatextudohody,aleiobsahpoučeniaodôsledkochuzavretiadohodyozrážkachzo
mzdy. V texte dohody tiež informoval žalobkyňu, že uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy nie je povinné
a o možnosti odmietnuť jej uzavretie, ktoré skutočnosti žalobkyňa nespochybnila. Namietal i závery súdu
o neurčitosti vymedzenia pohľadávky v dohode o zrážkach zo mzdy, pretože táto dohoda o zrážkach
zo mzdy bola obsahovo a logicky viazaná na úverovú zmluvu. Dohoda o zrážkach zo mzdy pri označení
pohľadávky vymedzovala tak aký právny vzťah je dôvodom vzniku pohľadávky a tiež na základe čoho

konkrétne pohľadávka vznikne (úver, revolving). Podotkol tiež, že výška zrážky zo mzdy je prísne
regulovaná právnymi predpismi, preto zrážka nemohla byť vykonaná v rozpore so zákonnom. Poprel
aj závery smerujúce k údajnej nemožnosti ovplyvnenia obsahu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a
tvrdil, že žiadny zákon ako podmienku platnosti právneho úkonu so spotrebiteľom neurčuje, že musí byť
jeho znenie ovplyvniteľné resp. zmeniteľné. Zastal názor, že individuálne dohodnuté ustanovenia nie

sú nikdy neprijateľné, ak nespôsobujú hrubú nerovnováhu v postavení strán v neprospech spotrebiteľa.
Keďže z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nebolo
podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne, že žalobkyňa nebola
povinná prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy, mohla od nej odstúpiť v lehote 14 kalendárnych dní
od jej uzavretia.

7. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla jeho odvolanie zamietnuť
ako nedôvodné. Poprela vyjadrenia žalovaného a stotožnila sa s napadnutým rozhodnutím a
vykonaným dokazovaním.

8. Žalovaný vo svojej replike k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že ho považuje za nezdôvodnené po vecnej
stránke a zotrval na obsahu svojho odvolania v celom rozsahu.

9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§

359 CSP) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP
a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného, okrem výroku o trovách konania štátu,
nie je dôvodné.

10. Predmetom tohto konania je žaloba žalobkyne, ktorou sa po pripustení jej zmeny uznesením zo
dňa 11. 06. 2018 č. k. 9Csp/291/2017-305 domáhala určenia neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy,
rozhodcovských zmlúv a dohôd o poskytnutí služby uzavretých dňa 24. 03. 2015 č. XXXXXXXXXX,
dňa 24. 03. 2015 č. XXXXXXXXXX a dňa 27. 08. 2015 č. XXXXXXXXXX a vydania bezdôvodného
obohatenia zo zmlúv uzatvorených dňa 24. 03. 2015 č. XXXXXXXXXX vo výške 639, 91 eura, dňa

24. 03. 2015 č. XXXXXXXXXX vo výške 760,22 eura a dňa 27. 08. XXXX č. XXXXXXXXXX vo výške
150,78 eura do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

11. Z hľadiska skutkového stavu bolo v preskúmavanej veci vykonaným dokazovaním preukázané,
že strany sporu uzatvorili celkovo 3 zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, na základe

ktorých žalovaný poskytol žalobkyni úver vždy vo výške 1 500 €. Išlo o zmluvu zo dňa 24. 03. 2015 č.
XXXXXXXXXX, ktorou sa žalobkyňa zaviazala úver splatiť v 36 mesačných splátkach po 53,08 €, pri
ročnej úrokovej sadzbe 17,77%, priemernej RPMN 34,42%, celkovej sume na zaplatenie 2060,88 € a
poplatku za poskytnutie úveru 150 €. V rovnaký deň strany sporu uzatvorili i zmluvu č. XXXXXXXXXX,
ktorou sa žalobkyňa úver vo výške 1500€ zaviazala splatiť za totožných podmienok ako v prípade

prvej zmluvy o revolvingovom úvere. Poslednú zmluvu strany sporu uzatvorili dňa 27. 08. 2015 č.
XXXXXXXXXX a touto sa žalobkyňa úver vo výške 1500 € zaviazala zaplatiť v 42 mesačných splátkach
po 81,78 €, pri úrokovej sadzbe 16,93%, RPMN 24,62%, celkovej sume na zaplatenie 2110,56 € a
poplatku za poskytnutie úveru 150 €. Žalovaný z titulu uvedených úverových zmlúv vyplatil žalobkynireálne vždy sumu 1350 €. Zároveň s úverovými zmluvami žalovaný nadväzujúc na ne, vždy uzatvoril so
žalobkyňou i zmluvu o poskytovaní služieb, dohodu o zrážkach zo mzdy a spotrebiteľskú rozhodcovskú
zmluvu.

12. V súdnej veci žiadna zo strán ani nespochybňovala, že právny vzťah žalobkyne a žalovaného
založený zhora uvedenými zmluvami o revolvingovom úvere je vzťahom spotrebiteľským, na ktorý je
potrebné aplikovať ust. § 52 a nasl. OZ, ako i normy spotrebiteľského práva, vrátane zák. č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ), ako to správne učinil i súd prvej inštancie.

13. Prvoinštančný súd svoje vyhovujúce rozhodnutie v časti zaplatenia sumy 1550,91 € požadovanej
žalobkyňou vyvodil z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 OZ, keď žalovaný získal
majetkový prospech bez právneho dôvodu tým, že žalobkyňa na základe zhora označených úverových
zmlúv plnila, žalovanému sumy prevyšujúce reálne získané istiny úveru. V tejto súvislosti prijal záver
o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov pre nesprávnosť údaju RPMN v neprospech žalobkyne ako

spotrebiteľky. Žalovaný v tejto časti napádal výlučne nesprávne závery súdu, z ktorých vychádzal pri
ustálení, že predmetné úvery sú bezúročné a bezpoplatkové. Jeho námietky v tomto smere odvolací
súd považuje za neopodstatnené. Je totiž potrebné uviesť, že RPMN sú celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského
úveru (§ 2 písm. i ZoSÚ) a celková výška spotrebiteľského úveru je maximálna výška alebo súčet

všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V danom
prípade je nepochybné, že žalovaný pri všetkých troch úverových zmluvách, predmetom ktorých bolo
poskytnutie úverov vo výške 1500 €, nevyplatil žalobkyni celú výšku úverov, ale v skutočnosti jej boli
poskytnuté úvery len v sume 1350 €, keď tieto jej boli krátené vždy o sumu 150 € z titulu poplatku
za poskytnutie služby. Celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa podľa úverových zmlúv zaplatiť však

predstavovala sumu, pozostávajúcu z úveru vo výške 1500 € a nákladov, pričom výška úveru je
uvedená aj s daným poplatkom. Táto skutočnosť prirodzene sa premietla i pri výpočte RPMN, ktorej
výška v dôsledku nezapočítania sumy, ktoré si žalovaný ponechal pri vyplatení úverov nezodpovedala
skutočným nákladom na poskytnuté úvery. Znamená to teda, že pokiaľ žalovaný pri výpočte RPMN
vychádzal z výšky úveru v zmluvách uvedeného (1500 €) a z celkovej čiastky na zaplatenie (2060,88 €,

resp. 2110,56 €) bezpochyby RPMN v zmluvách bola uvedená nesprávne a to v neprospech žalobkyne
ako spotrebiteľky, keďže správne mal žalovaný pri stanovení jej výpočtu vychádzať zo sumy úverov
reálnežalobkyniposkytnutýcht.j.zosumy1350€.Vtomtosmereodvolacísúdodkazujeinarozhodnutie
ESD vo veci C-377/14, čl. 3 písm. l), čl. 10 ods. 2 Smernice 2008/48a bod I. prílohy I. smernice, ktoré
sa majú vykladať tak, že celková výška úveru a výška čerpania úveru prestavujú celkovú sumu, ktorá

bola daná k dispozícií spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu
nákladov súvisiacich s úverom a ktoré nie sú spotrebiteľovi reálne vyplatené. Záver o nesprávnosti v
zmluvách vypočítanej RPMN v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky vyplýva tiež i zo skutočnosti,
že poplatok podľa každej dohody o poskytnutí služieb určený percentuálne zo sumy schváleného úveru
zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru do celkových nákladov spotrebiteľa zahrnutý nebol, čo

je samostatným dôvodom aplikácie ust. § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ. Nič na tom nemení okolnosť, že
dohody o poskytovaní služieb boli vo forme samostatných listín, pretože úzko nadväzovali na príslušné
zmluvy o spotrebiteľských úveroch, s ohľadom na dojednanú výšku mesačnej odplaty percentom zo
sumy schválených úverov zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru, ktorú mala žalobkyňa splácať
v mesačných splátkach, uvedených spolu so splátkami úveru a úrokoch za úver a dobu poskytovania

služieb zodpovedajúcu splatnosti poslednej splátky úveru. Pri správnosti záveru, že vo všetkých troch
prípadoch dotknutých úverov je nevyhnutné tieto považovať za bezúročné a bez poplatkov, na strane
žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia v žalobkyňou uplatnenej výške, ktorú žalovaný
ani argumentačne v odvolaní nespochybnil, ktoré je povinný žalobkyni vydať. Súd prvej inštancie preto
opodstatnene v tejto časti žalobe vyhovel.

14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.15. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

16. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

17. Rovnako tak odvolací súd si osvojil i závery prvoinštančného súdu o neplatnosti dohôd o poskytovaní

služieb, dohôd o zrážkach zo mzdy a rozhodcovských zmlúv, ktoré bezprostredne nadväzovali na
zhora identifikované zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, všetky uzatvorené ako samostatné
zmluvy v rovnaký deň ako zmluvy o revolvingovom úvere. V tejto súvislosti je významné, že všetky mali
charakter tzv. formulárových zmlúv, ktorých obsah žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť, keďže išlo o
zmluvy vopred pripravené. Podľa ustálenej súdnej praxe, za individuálne dojednanie zmluvu nemožno
považovať zmluvou s vopred naformulovaným obsahom bez možnosti zmeny jej obsahu, prípadne

výberu z viacerých možností. Samotná skutočnosť, že boli vyhotovené ako osobitné listiny, rovnako ako
úverové zmluvy s ktorými súviseli, bez ďalšieho nepreukazuje, že boli individuálne dojednané, a preto
žalovaného stíhala dôkazná povinnosť v tomto smere (§ 53 ods. 3 OZ).

18. V prípade Dohôd o poskytnutí služby, žalovaný nepreukázal, že tieto boli so žalobkyňou individuálne

dojednané. Nepochybne totiž išlo o zmluvy formulárové, poskytnutie v nich špecifikovaných služieb si
žalobkyňa nevymienila a s ohľadom na ich obsah a spôsob akým jej boli predložené spolu s úverovými
zmluvami evokuje záver, že ani ako primerená spotrebiteľka nemohla plne pochopiť ich dôsledky. Je
tak zrejmé, že žalobkyňa pristúpila na dodávateľom vopred pripravené, vzájomne nevyjednané a ňou
neovplyvnené podmienky, ktoré spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany a ktoré boli výlučne v záujme dodávateľa,
Ako už bolo vyššie uvedené odplata za poskytovanie služieb nebola zohľadnená pri výpočte RPMN
a v konaní nebolo preukázané, že by žalobkyni boli poskytnuté každý mesiac služby (protiplnenia)
podľa dohody, za ktoré bola povinná platiť mesačnú odplatu percentuálne určenú zo sumy schváleného
úveru zníženú o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Žalobkyňa tak bola povinná platiť odmenu za

iba prípadnú možnosť poskytnutia služieb v budúcnosti, bez ohľadu či tieto využije alebo nie a to až
do doby splatnosti úveru. Pokiaľ i v bode 1.2 dohôd bola konštatovaná dobrovoľnosť služieb, ktorých
poskytnutie nie je podmienkou získania úveru, žalovaný tiež nepreukázal splnenie si svojej povinnosti,
a to že preukázateľne pred uzavretím zmluvy informoval žalobkyňu ako spotrebiteľku o tom, že od nej
požaduje uhradenie plnení, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve (§ 53 ods. 4 písm. v) OZ). Ide tak

o neprijateľné zmluvné podmienky, v dôsledku čoho sú neplatné (§ 53 ods. 1 až 5 OZ).

19. K rovnako právnym úvahám prvoinštančného súdu o neplatnosti predmetných dohôd o zrážkach zo
mzdy uzatvorené podľa § 551 OZ odvolací súd opätovne len podčiarkuje, že ide o formulárové dohody,
a zo strany žalovaného nebolo preukázané ich individuálne dojednanie. Práve naopak, okolnosti ich

uzatvorenia v rovnaký deň ako boli uzatvorené zmluvy o úvere a ich prepojenosť na úverové zmluvy
nasvedčujú, že uzatvorenie dohôd o zrážkach zo mzdy bolo podmienkou uzatvorenia zmlúv o úvere,
ktorá praktika žalovaného pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch je súdom všeobecne známa
z rozhodovacej činnosti. Žalobkyňa v postavení spotrebiteľky tak nemala možnosť ovplyvniť ich obsah,
pričom nebolo tiež preukázané, že by bola poučená o následkoch spojených s uzatvorením týchto

dohôd. Nič na tom nemení ani to, že dohody o zrážkach zo mzdy boli uzatvorené ako samostatné
dokumenty, v ktorých bola deklarovaná, nevedomosť dlžníka, že ich uzavretie je dobrovoľné a nie je
podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere alebo poskytnutia úveru a možnosť odmietnuť
jej uzavretie (bod I, II dohôd). Súd uvádza, že súd prvej inštancie správne podporne poukázal na
systém ochrany spotrebiteľov zavedený Smernicou Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorý vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní
s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred
predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym
zabezpečovacímprostriedkom,aakneexistujehocilenpotencionálnerizikovymoženianezákonného,či

inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho
procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je
dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o
tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a jeznačne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút aktivuje. Je potrebné si uvedomiť, že spotrebiteľ
sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy, dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo
disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej

pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len
tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to
s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy z hľadiska (ne) prijateľnosti
zmluvných podmienok. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy tak umožňuje obísť dôležitý prvok únijného
práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach

a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je preto
nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy,
na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (pozri rozsudok
C-106/77 Simmenthal).

20. Posudzujúc predmetné dohody o zrážkach zo mzdy vo svetle týchto východísk, je
opodstatnený záver, že umožňujú obísť prípadné neprijateľné podmienky v zmluvách o revolvingovom
úvere na ktorého boli viazané, keď zamestnávateľ žalobkyne bol povinný vykonávať zrážky z jej mzdy
po tom, čo mu boli žalovaným predložené a podľa jeho vlastnej úvahy oznámená i výška dlhu a to
bez súdneho prieskumu opodstatnenosti pohľadávky požadovanej žalovaným. Nie je bez významu, že

hoci v dohodách o zrážkach zo mzdy bola uvedená výška pohľadávky (vždy vo výške 1500 €), zároveň
bolo definované, že pohľadávky žalovaného zabezpečené týmito dohodami sú tvorené úverom, vrátane
všetkých prípadných revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu), nákladmi,
ktoré žalovanému preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi
a ďalšími prípadnými pohľadávkami žalovaného voči dlžníkovi, ktoré vyplynú, vzniknú na základe alebo

v súvislosti so Zmluvou o úvere a jej prípadnými dodatkami. Znamená to, že výlučne žalovaný určuje
výšku pohľadávky, ktorá má byť postihnutá zrážkami zo mzdy, a keďže logiky považuje všetky nároky za
súladné a vychádzajúce z prijateľných zmluvných podmienok, do uplatnenej pohľadávky môže zahrnúť i
nárokysporné,bezichpodrobeniusúdnemuprieskumu.Veriteľtaktooddlžníkavymôžeprostredníctvom
zrážok zo mzdy pohľadávku v rozsahu, ktorú by dlžník nebol povinný zaplatiť pri obligatórnom prieskume

neprijateľných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere a ktorý je založený len na subjektívnej
predstave veriteľa, bez objektívneho vyhodnotenia výšky dlhu. Ďalej tiež z bodu V dohôd o zrážkach zo
mzdy plynie, nielen výška mesačnej zrážky zo mzdy dlžníka, ale i jeho súhlas s tým, že pokiaľ nebude v
ktoromkoľvekmesiacizrážkazomzdyvykonanávdohodnutejvýške(zakéhokoľvekdôvodu)alebobude
vykonaná vo výške menšej, bude za účelom riadneho vyrovnania pohľadávok výška mesačných zrážok

zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci (mesiacoch) zvýšená nad dohodnutú sumu, a to najvyššie
prípustné podľa právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to
do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní. Takto koncipované ustanovenie nemožno vykladať
inak, ako neprípustné navyšovanie dohodnutej výšky zrážok zo mzdy, kedy je veriteľ jednostranne
neprimerane zvýhodnený tým, že bude uspokojený i nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky zo mzdy.

Uvedené zmluvné dojednania ako zmluvné podmienky spotrebiteľskej zmluvy spôsobujú preto značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky, z
ktorého dôvodu bolo opodstatnené dohody o zrážkach zo mzdy považovať za neplatné pri aplikácii § 53
ods. 5 OZ, a to i s prihliadnutím na to, že zabezpečovali pohľadávky z revolvingových úverových zmlúv,
ktoré obsahovali neprijateľné zmluvné podmienky, ako už bolo vyššie konštatované.

21. Zhora popísané závery o nepreukázaní individuálneho dojednania žalovaným dopadajú i na
rozhodcovské zmluvy uzatvorené stranami sporu a nadväzujúce na zmluvy o revolvingovom úvere,
ktoré preto odvolací súdu duplicitne opakovať nebude. V tejto súvislosti len zdôrazňuje, že pokiaľ
rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná a vypláva z formulárovej zmluvy bez

ozrejmenia podstatných rozdielov medzi konaním pred súdom a rozhodcovským súdom spotrebiteľovi,
je predpoklad, že tento ako slabšia strana zmluvného vzťahu si neuvedomuje dopad, majúci naň
prípadné rozhodcovské konanie. Bolo na žalovanom, aby nad akúkoľvek pochybnosť preukázal,
že žalobkyňa si osobitne vyjednala podmienku o riešení sporu zo zmluvy o úvere spôsobom
zakotveným v rozhodcovskej zmluve. Zohľadňujúc obsah dohodnutých rozhodcovských zmlúv, ich

odborný právnický text a formuláciu, ťažko pochopiteľnú pre žalobkyňu ako priemernú spotrebiteľku
bez bližšieho vysvetlenia dôsledkov jednotlivých ustanovení, ako i skutočnosť, že boli žalobkyni
predložené na začiatku zmluvného vzťahu spolu so zmluvou o úvere, dohodou o poskytovaní služieb
a dohodou o zrážkach zo mzdy (dňa 24. 03. 2015 celkovo 8 dokumentov a dňa 27. 08. 2015celkovo 4 dokumenty) nemožno však prijať bezpečný záver o individuálnom dojednaní rozhodcovských
zmlúv, ktorých obsah mala žalobkyňa možnosť ovplyvniť, keďže s veľkou pravdepodobnosťou s ich
obsahom ani nemala možnosť dôsledne sa oboznámiť a vyhodnotiť ho, vrátane možnosti od nich

odstúpiť. Forma zmluvy, osobitná listina, na ktoré sa žalovaný odvolával, samotná ešte nepreukazuje
individuálnosť jej dojednania. Za danej situácie rozhodcovské zmluvy napĺňajú znaky neprijateľnej
podmienky spotrebiteľskej zmluvy v intenciách § 53 ods. 1 OZ, z ktorého dôvodu sú pre posúdenie
správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti argumenty žalovaného výlučne vo vzťahu k
obsahu rozhodcovských zmlúv už bez významu.

22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, okrem výroku
o trovách štátu, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23. Odvolaciemu konaniu podlieha i prieskum výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť trovy konania štátu.

24. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žiadne trovy štátu v tomto konaní nevznikli, pričom
súd prvej inštancie v bode 33. odôvodnenia v súvislosti s týmto výrokom uviedol, že žalobkyňa bola
oslobodená od súdneho poplatku, preto na jeho zaplatenie zaviazal neúspešného žalovaného podľa § 2
ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Odhliadnuc od toho, že výrok preskúmavaného

rozsudku v časti o trovách štátu je v rozpore s jeho odôvodnením, za situácie, keď preukázateľne štátu
v konaní žiadne trov nevznikli, odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti podľa § 389 ods. 1 písm.
d) CSP zrušil, keď nešlo o rozhodnutie vo veci samej a dôvody pre ktorého bolo vydané neexistovali.

25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalobkyni náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal, i keď s ohľadom na výsledok odvolacieho konania principiálne by bolo
namieste priznanie náhrady trov odvolacieho konania žalobkyni podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 CSP. V danej veci však možnosť priznania náhrady trov konania vylučovala skutočnosť, že
žalobkyni v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).