Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 28, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 12CoE/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713210348
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Kočišová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7713210348.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Kočišovej a členov
senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. v exekučnej veci oprávneného:
Union zdravotná poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: X.
F.Á., W.. XX.XX.XXXX, F. V. Č.. XX, V., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka, so
sídlom v Malackách, Duklianskych hrdinov 2946/6, pod sp. zn. EX 2903/2013, o vymoženie 626,66

eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa
30.04.2019, č. k. 16Er/374/2013-18, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e I. výrok uznesenia.

Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmuznesenímprvýmvýrokomexekúciuzastaviladruhýmvýrokomuložil
oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 52,85 eur do desiatich
dní od doručenia uznesenia.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na
vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky. Po obdŕžaný žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie súd prvej inštancie ho poveril vykonaním tejto exekúcie. Písomným
podanímdoručenýmsúduprvejinštanciedňa24.08.2017predložilsúdnyexekútorpodnetnazastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko v priebehu exekúcie lustráciou
majetkovej podstaty povinného zistil, že povinný nemá žiadny majetok. Súd prvej inštancie následne
vychádzal z § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a uviedol, že je zrejmé, že
povinný nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom. Pohľadávku sa nepodarilo vymôcť,

nakoľko povinný nedisponoval exekučne postihnuteľným majetkom a vzhľadom na jeho osobné a
majetkové pomery nie je ani reálny predpoklad, že ho nadobudne do budúcnosti. Počas piatich
rokov výkonu exekúcie sa nepodarilo vymôcť pohľadávku ani čiastočne, nakoľko po celú uvedenú
dobu nemal ani nenadobudol žiadne finančné prostriedky na svojom účte v banke, ani nepoberal
žiadne exekučne postihnuteľné príjmy, nie je vlastníkom motorového vozidla ani žiadnej nehnuteľnosti
alebo hnuteľných vecí, z ktorých predajom by výťažok presahoval náklady dražby, rovnako nemá voči

nikomu žiadnu pohľadávku. Na základe týchto skutočností mal súd prvej inštancie za preukázané, že
povinný nedisponuje žiadnym reálne exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť
vymáhaný nárok, preto predmetnú exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
O trovách exekúcie rozhodol súd prvej inštancie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a Vyhlášky č.
288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie vo výške 52,85 eur.3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd
zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamieta alebo
alternatívne zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie.

4. V odvolaní oprávnený mal za to, že o tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru
nemajetnosti ako stavu prechodného. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania je
predčasné. Povinný je fyzická osoba v produktívnom veku, a teda je daný reálny predpoklad, že povinný
v budúcnosti nadobudne majetok. Oprávnený vyslovil názor, že súd prvej inštancie nezistil majetkové

pomery povinného dôkladne. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé či povinný
nie je vlastníkom hnuteľných vecí, majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie.
V prípade zastavenia exekúcie hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie predmetnej pohľadávky
bude premlčané, čím na zmarí úspešné vymáhanie pohľadávky. Oprávnený uviedol, že pohľadávka
predstavuje neuhradené zdravotné poistenie, ktoré je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu.
Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s

verejnýmiprostriedkami.Pretojedôležité,abypridobrovoľnomnesplnenípovinnostiplatiteľmipoistného
sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov. Exekučný súd musí postupovať v
súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí,
že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu neplnením povinnosti, alebo sa
nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo. Opačným postupom by

exekučný súd odoprel právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.

5. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý nesúhlasil s oprávneným, najmä
však s odopretím práva na súdnu ochranu a navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť a
uviedol, že na základe vykonaných lustrácii majetkovej podstaty povinného je možné konštatovať

nemajetnosť povinného, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Pre
rozhodovanie súdu o zastavení exekučného konania je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, pričom
rozhodnutie súdu o zastavení exekučného konania pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne
rozhodnutej veci (res iudicata).

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

7. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o

predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

8. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté

pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 9b ods. 4 Exekučného poriadku v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.

11. Z obsahu odvolania oprávneného vyplýva, že oprávnený podal odvolanie proti prvému výroku
uznesenia, ktorým súd prvej inštancie exekúciu zastavil.

12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.13. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd
rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť

povinného skutočne preukázaná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená
a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie
nútenéhovýkonusúdnychainýchrozhodnutí(§2ods.1Exekučnéhoporiadku).Tenvrámciexekučného
konania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom aprobovaným
spôsobom súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v

závislosti od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe
zistených skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
oznámi túto skutočnosť exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd
zároveň nie je viazaný rozhodnutím v inej veci, ohľadom majetkových pomerov povinného. Ak teda
súdny exekútor v priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje
ani na úhradu trov exekúcie, a oprávnený nepreukáže v konaní pred súdom opak, súd exekúciu z tohto

dôvodu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie.

14. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie mal za preukázané na základe lustrácii a šetrení
vykonaných súdnym exekútorom v predmetnom exekučnom konaní, že povinný nedisponuje žiadnym
exekučne postihnuteľným majetkom. Súd prvej inštancie uviedol, že počas piatich rokov výkonu

exekúcie sa nepodarilo vymôcť pohľadávku ani čiastočne, nakoľko po celú uvedenú dobu povinný nemal
ani nenadobudol žiadne finančné prostriedky na svojom účte v banke, ani nepoberal žiadne exekučne
postihnuteľné príjmy, nie je vlastníkom motorového vozidla ani žiadnej nehnuteľnosti alebo hnuteľných
vecí, z ktorých predajom by výťažok presahoval náklady dražby. Na základe takto zistených skutočností
súd prvej inštancie nemal inú možnosť a správne rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.

h) Exekučného poriadku.

15. S poukazom na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané (tvrdené)
okolnosti nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení
exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko nemajetnosť povinného

bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a z odvolania oprávneného odvolací súd
nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu súdom
prvej inštancie.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

17. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne
potvrdil.

18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal
v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

19.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní

zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1CSP), okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec
alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne
podľa § 447 písm. c) CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).