Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/122/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218202939
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1218202939.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: M., A., IČO: 043 55 211, O.
X, J., K., Č. P., zastúpeného advokátkou JUDr. Katarínou Hegedüšovou, Majerníkova 3/A, Bratislava,
proti žalovanému: M.P. I., L. XX, K., o zaplatenie 100 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 07.03.2019, č.k. 10Csp/36/2018-64, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému nepriznal náhradu trov

konania.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 22.03.2018
domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 100 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zo sumy 100 eur od 29.04.2015 do zaplatenia a zmluvnej pokuty v sume 12 eur. Žalobca dôvodil tým,
že žalovaný prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk požiadal o poskytnutie úveru v sume
100 eur, pričom na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX zo dňa 24.03.2015 (ďalej len

„úverová zmluva“) mu poskytol úver v požadovanej sume (100 eur), ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v
celkovej výške 128 eur do 28 dní od jeho poskytnutia; náklady úveru boli stanovené na 28 eur. Vzhľadom
nato,žežalovanýsvojzáväzoknesplnilriadneavčas,stalsajehodlhsplatnýmdňa21.04.2015.Žalobca
vyzval žalovaného na úhradu záväzku prostredníctvom upomienok, na ktoré však žalovaný nereagoval,
a preto mu vznikla povinnosť uhradiť sumu 12 eur za zaslané upomienky.

3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že sporové strany uzatvorili dňa 24.03.2015

úverovú zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako veriteľa poskytnúť žalovanému ako
spotrebiteľovi krátkodobý bezúčelový úver v sume 100 eur, bez zbytočného odkladu odo dňa uzavretia
zmluvy odpísaním dojednanej peňažnej čiastky z účtu veriteľa v prospech účtu spotrebiteľa a záväzok
žalovaného poskytnuté peňažné prostriedky žalobcovi vrátiť a zaplatiť mu celkovo sumu 128 eur, v
lehote do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru na jeho účet. Žalovaný zobral na vedomie, že hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“) predstavuje 2290,09 % a priemerná hodnota RPMN
11,31 %. Žalovaný uzavretím úverovej zmluvy potvrdil, že mu bol poskytnutý formulár pre štandardné

európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ako aj zrozumiteľná, stručná a zreteľná informácia o
RPMN a priemernej hodnote RPMN, rozhodcovská zmluva, pričom všetky dokumenty mali podobu
elektronického dokumentu, boli vygenerované v užívateľskom profile spotrebiteľa na webovej stránke
a žalovaný uzavretím zmluvy potvrdil prevzatie jedného rovnopisu zmluvy. Spotrebiteľ mal uzavretímúverovej zmluvy vyhlásiť, že bol oboznámený so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (ďalej
len „VPPÚ“), tvoriacich neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy, nemal k nim žiadne výhrady a zaviazal
sa ich dodržiavať.

4. Súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že žalobca nepreukázal, že žalovaný
sa skutočne stal účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzoval žalobou uplatnený nárok.
Žalobca nepreukázal uzatvorenie úverovej zmluvy so žalovaným, z ktorej by malo vyplývať, že
žalovaný je nositeľom subjektívnej povinnosti zaplatiť žalovanú istinu. Táto zmluva bola uzatvorená

použitím elektronických komunikačných prostriedkov, pričom komunikácia zo strany žalovaného mala
byť zabezpečená len použitím prihlasovacích údajov cez webovú stránku žalobcu. Samotná okolnosť,
že žalovaný bol v zmluve označený menom a priezviskom a údajom o rodnom čísle podľa mienky
konajúceho súdu ešte neosvedčovala aj reálne poskytnutie finančných prostriedkov zo strany žalobcu.
Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že žalovanému poskytol finančné prostriedky
zodpovedajúce sume úveru prevodom na jeho bankový účet. Rovnako podľa mienky konajúceho súdu

žalobcanepreukázaltvrdenúskutočnosť,žežalovanéhovyzvalnaúhradujehozáväzkuprostredníctvom
upomienok, ako aj zaslaním písomnej výzvy zo dňa 20.09.2017. Súd prvej inštancie preto z dôvodu
neunesenia dôkazného bremena a nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného žalobu žalobcu,
za aplikácie ustanovení § 1, § 2 písm. a), b), c) d) a e), § 12 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, § 488 a § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník

(ďalej len „Občiansky zákonník“), zamietol.

5. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) tak, že v
konaní úspešnému žalovanému nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalovanému žiadne trovy v

konaní nevznikli.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a navrhol
ho v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a
h) C.s.p. Uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa 24.03.2015 úverovú zmluvu a poskytol mu na jeho

bankový účet krátkodobý úver v sume 100 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť náklady
spojené s úverom v sume 28 eur. Predmetná skutočnosť mala vyplývať z listinných dôkazov, ktoré založil
do súdneho spisu ako prílohu žaloby. Z uvedených dôvodov namietal záver súdu prvej inštancie, že
neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno pri preukázaní dôvodu uplatňovaného nároku. Žalobca
mal za to, že uplatňovaný nárok dostatočne preukázal práve listinnými dôkazmi priloženými k žalobe.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil
dňa 28.05.2020 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.).

9. Súd prvej inštancie zamietol žalobu, na základe ktorej si žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie sumy

100 eur spolu s príslušenstvom, a to špecifikovaným úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou, z dôvodu
neunesenia dôkazného bremena žalobcom. Žalobca podľa mienky konajúceho súdu nepreukázal,
že žalovanému poskytol krátkodobý úver v sume 100 eur, ani že ho vyzval na úhradu záväzku
prostredníctvom upomienok, resp. doručil mu výzvu zo dňa 20.09.2017 na úhradu dlhu, čím zároveň
nepreukázal, že sa žalovaný stal účastníkom hmotnoprávneho vzťahu so žalobcom. Žalobca v odvolaní

namietal zistenia a závery súdu prvej inštancie s tvrdením, že úver v sume 100 eur žalovanému poskytol
na základe úverovej zmluvy, a to formou prevodu na jeho bankový účet, ktorá skutočnosť mala vyplývať
z listín predložených spolu so žalobou. S uvedeným tvrdením žalobcu sa nemožno stotožniť.

10. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca k návrhu na začatie konania, ktorým sa začalo súdne

konanie, pripojil okrem plnomocenstva udeleného B.. C. I. a výpisu z obchodného registra, i úverovú
zmluvu, rozhodcovskú zmluvu, dohodu o zrážke z príjmov, ako aj VPPÚ. Na výzvu konajúceho súdu
zo dňa 04.12.2018 (aby predložil dôkazy o uzavretí zmluvy so žalovaným a o odoslaní sumy úveru
žalovanému, ako aj súvisiacu emailovú komunikáciu) žalobca založil do súdneho spisu predžalobnúupomienku zo dňa 16.07., 22.07., 24.07. a 28.07.2015, ktorou mal žalovaného vyzývať na úhradu sumy
v rozpätí od 253,70 eura do 256,22 eura z dôvodu, že „nedošlo k úhradám poplatkov za predĺženie
splatnosti“, pričom predložil i listinu, v ktorej je pri mene žalovaného uvedené „stav: voči klientovi sú

podnikané právne kroky; inkaso nedostupné; posudok: schválené pôžičky, zoznam platieb: 24.03.2015
suma 100 eur“, s príslušným variabilným symbolom a účelom platby. Treba priznať súdu prvej inštancie,
že z takto predložených dôkazov nemal preukázané, že žalobca reálne poskytol peňažné plnenie
žalovanému na základe úverovej zmluvy, a preto správne vyhodnotil nárok žalobcu ako nedôvodný
pre neunesenie dôkazného bremena. Žalobca totiž ani po výzve konajúceho súdu nezaložil do spisu

dôkaz (napr. výpis z bankového účtu) preukazujúci poskytnutie (prevod) finančných prostriedkov v sume
100 eur na bankový účet žalovaného; za taký dôkaz pritom nemožno považovať listinu vo formáte A4,
obsahujúcu len strohé údaje o mene a priezvisku žalovaného, o stave (zrejme) v evidencii žalobcu,
bez toho, aby z nej bolo minimálne zrejmé, že ide o oficiálny výpis z interného alebo iného účtu
žalobcu,vzťahujúcisakúverovejzmluvesožalovaným.Rovnakozožalobcompredloženýchupomienok
nemožno bez ďalšieho vyvodiť ich vzťah k úverovej zmluve, nakoľko tieto sa podľa ich obsahu majú

vzťahovať k úhradám poplatkov za predĺženie splatnosti a ani jedna z nich žalovaného nevyzýva na
vrátenie poskytnutého úveru v sume 100 eur (žalobca žiada o zaplatenie minimálne sumy 253,70 eura -
pozn. odvolacieho súdu). Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v
konaní nepreukázal poskytnutie plnenia z úverovej zmluvy žalovanému. Z uvedených dôvodov odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 378 ods. 1

C.s.p. potvrdil.

11. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa ustanovenia § 396 ods.
1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní
plný úspech, nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).