Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, May 26, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119201498
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8119201498.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: S.. I. Z.Ä., V..

XX.XX.XXXX, P. R. XX, XXX XX P., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou - JUDr. Miloš Barbuš,
advokát, Štúrova 13, P.O.BOX 154, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: S.. R. S., V.. XX.XX.XXXX, P.
K. XX, XXX XX Y., zastúpený S.. R. S., V.. XX.X.XXXX, V. P. XX, Y. o odstránenie stavby, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu zamieta.

II. Súd zriaďuje vecné bremeno in rem v prospech vlastníka stavby ,,prístupovej komunikácie P. Y. S.
V. P. na základe stavebného povolenia vydaného mestom Prešov pod číslom: P.-R. z dňa 7.7.2010,

spočívajúcomvpovinnostistrpieťstavbu,jejnerušenévyužívanie,údržbuaprevádzkovanie“Prístupovej
komunikácie P. Y. S. V. P.”, na základe stavebného povolenia vydaného mestom Prešov pod číslom:
P.-R. z dňa 7.7.2010, týkajúcej sa časti novovzniknutej parcely č. XXXXX/XXX o výmere 2 m2 ostatná
plocha,ktorávzniklaoddelenímodpôvodnejparc.č.XXXXX/XXXnachádzajúcejsavkat.úz.Y.,obecY.,
okres Y. vedenej Okresným úradom Prešov katastrálny odbor na K. XXXXX vo vlastníctve žalobcu v 1/1
a časti novovzniknutej parcely č. XXXXX/XXX o výmere 4 m2, ostatná plocha, ktorá vznikla oddelením
od pôvodnej parc. č. XXXXX/XXX nachádzajúcej sa v kat. úz. Y., obec Y., okres Y. vedenej Okresným

úradom Prešov katastrálny odbor na K. XXXXX vo vlastníctve žalobcu v 1/1, v zmysle Geometrického
plánu č. XX/XXXX zo dňa 10.06.2019, vyhotoveného R. Q.S., T..I..N.. S.: XX XXX XXX, ktorý je súčasťou
tohto rozhodnutia“.

III. Žalovaný je povinný za zriadenie vecného bremena zaplatiť žalobcovi jednorazovú náhradu za
zriadené vecné bremeno vo výške 620 eur určenú znaleckým posudkom č. XXX/XXXX znalca S.. Y. R.,
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku“.

IV. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 21.1.2019 sa žalobca domáhal od žalovaného odstránenia stavby, t.j.
o dva prieniky stavieb cestného telesa presahujúcich na pozemku žalobcu. Svoju žalobu žalobca
odôvodnil tým, že žalobca je výlučný vlastníkom pozemkov parc. reg. A. Č.. XXXXX/XXX o výmere
965m2, druh pozemku ostatná plocha a parc. reg. A. Č.. XXXXX/X o výmere 96 m2, druh pozemku
záhrady, ktoré sú evidované Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor na K. Č.. XXXXX pre

k. ú. Y.. Rozhodnutím Mesta Prešov č. s. P.-R. zo dňa 7.7.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 10.8.2010 bolo právnej predchodkyni žalovaného ako stavebníčke vydané dodatočné povolenie
stavby pod označením ,,Prístupová komunikácia P.“, a to na pozemkoch parc. č. XXXXX/X, XXXXX/
X, XXXXX/X, XXXXX/XXX, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/XXX v k. ú. Y.. Rozhodnutím Mesta Prešovč. T.-R. zo dňa 21.5.2018 bolo žalovanému povolené predčasné užívanie inžinierskej stavby pod
označením ,,Prístupová komunikácia P.“, a to na pozemkoch XXXXX/XXX, XXXXX/X, XXXXX/
X, XXXXX/XXX, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX, XXXXX/X. Po porealizačnom zameraní žalovaným

realizovaných stavieb na základe dodatočného povolenia stavieb bolo zistené, že žalovaným postavené
stavby, a to cesta a odvodňovací rigol boli z časti postavené na pozemkoch žalobcu. Celkove sa jednalo
o3prienikystaviebpresahujúcichnapozemkyžalobcu,atocestazasahujedopozemkuparc.č.XXXXX/
XXX v k. ú. Y., odvodňovací rigol zasahuje do pozemku parc. č. XXXXX/X v k. ú. Y., cesta zasahuje
do pozemku parc. č. XXXXX/XXX v k. ú. Y. (v zadnej časti pozemku susediaceho s parc. č. XXXXX/

XXX)NazákladevyššieuvedenéhožalobcazaslalprávnejpredchodkynižalovanéhoPredžalobnúvýzvu
na odstránenie stavby zo dňa 8.3.2018, v ktorej právnu predchodkyňu žalovaného žiada, aby stavby
nachádzajúce sa na pozemkoch žalobcu odstránila. Na predmetnú výzvu žalobcu reagoval žalovaný e-
mailomzodňa4.4.2018,vktoromuviedol,žeodvodňovacírigol,ktorýsanachádzalnapozemkužalobcu
je už odstránený a ďalej navrhuje odkúpenie časti pozemkov žalobcu, na ktorých sú neoprávnené stavby
žalovaného. Na vyššie uvedený e-mail žalovaného žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu

reagoval e-mailom zo dňa 10.4.2018, v ktorom uvádza, že trvá na odstránení stavieb z jeho pozemkov,
a to v lehote 10 dní od doručenia predmetného e-mailu. Na e-mail zo dňa 10.4.2018 už žalovaný, ako
ani jeho právna predchodkyňa nereagovali a postavenú cestu z pozemkov žalobcu v stanovenej lehote
neodstránili. Vzhľadom na to, že zo strany žalovaného bol odvodňovací rigol z pozemkov žalobcu už
odstránený, tak v súčasnosti sa jedná o 2 prieniky stavieb presahujúcich na pozemky žalobcu, a to cesta

zasahuje do pozemku parc. č. XXXXX/XXX v k. ú. Y., cesta zasahuje do pozemku parc. č. XXXXX/
XXX v k. ú. Y. (v zadnej časti pozemku susediaceho s parc. č. XXXXX/XXX). K pozemku na ktorom je
stavba žalovaného vystavaná, žalovaný nemá žiadny právny vzťah ani iné užívacie právo. Vzhľadom
na to, že na predmetnom pozemku žalobcu má žalobca investičný zámer, podáva predmetný návrh na
odstránenie stavby žalovaného z pozemku žalobcu.

2.Kžalobesapísomnýmpodanímzodňa20.3.2019vyjadrilžalovaný,ktorývpodstateuviedol,ževčase
schvaľovania územného konania dotknutí vlastníci a ich zástupcovia nevzniesli žiadne pripomienky k
realizovanému riešeniu cesty, pričom stavba bola realizovaná podľa projektovej dokumentácie. Dôvodil,
že v čase, keď cesta už bola realizovaná došlo k zmene vlastníckych vzťahov a susediace pozemky

získali do vlastníctva osoby spolupracujúce so žalobcom za účelom realizácie developerského projektu.
Popísal, že predmetné pozemky sa žalovaný snažil zhodnotiť, pričom išlo o pozemky vlastnícky v
minulosti patriace jeho pradedovi až do vyvlastnenia počas komunistického režimu, počas ktorého došlo
ajkznehodnoteniustaviebnatýchtopozemkochpatriacichjehoprávnemupredchodcovi.Žalovanýďalej
dôvodil, že ide o presahy mimo ochranného pásma a komunikácie nepresahujúce 50cm pričom celková

výmera dotknutého presahu je v aktuálnom stave 5m2, pričom celá žalovaného komunikácia susedí s
pozemkami na hranici o dĺžke 80m, z čoho vyplýva presah 6cm v prepočte na dĺžku hranice územia.
Dôvodil, že má za to, že ide zo strany žalobcu o drobný spor a záverom svojho vyjadrenia navrhol súdu,
aby zriadil vecné bremeno na presahujúce pozemky žalobcu za primeranú náhradu podľa ZP.

3. K tomuto vyjadreniu žalovaného sa písomným podaním zo dňa 10.4.2019 vyjadril žalobca, ktorý
uviedol, že žalovaný predložil žalobcovi návrh zmluvy na zriadenie odplatného vecného bremena v
zmysle, ktorého mu umožní vybudovať výjazd na túto komunikáciu a to za odplatu vo výške 10.000
eur a zároveň požadoval ročný poplatok vo výške 10.000 eur za správu a údržbu komunikácie, pričom
takýto návrh bol pre žalobcu neprijateľný. Na základe uvedeného považoval za dôvodné žalobe v plnom

rozsahu vyhovieť.

4. K vyššie uvedenému vyjadreniu žalobcu sa písomným podaním zo dňa 9.5.2019 vyjadril žalovaný,
ktorý uviedol, že žiadna ani predbežná dohoda medzi žalobcom a žalovaným nikdy neexistovala,
nakoľko žalobcu v živote osobne nestretol ani ho osobne nevidel. Dôvodil, že na získaní dohody okrem

žalovaného mala pracovať rodina I., ktorí majú právne vzdelanie a tým, že investori neprišli so žiadnou
ponukou podľa vyjadrení pána I. im predostrel ponuku, ktorú spomína žalobcu a z jeho strany to bol
iba prvý maximalistický návrh požiadaviek, o ktorom bol pán I. diskutovať a v prípade znížiť niektoré
požiadavky. Žalovaný opätovne poukázal na to, že samotné mesto Prešov doslova odporučilo skosenia,
ktoré predstavujú presahy do pozemku žalobcu vo výmere 4,58m2, pričom tieto presahy sa nachádzali

na pozemkoch, ktoré boli vtedy vo vlastníctve SPFSR. Uviedol, že v prípade presahov na pozemky
žalobcu, ktorý stavia obrovský developersky projekt ide celkovo o 6,76 m2 (2,18 m2 + 4,58m2) čo pri
trhových cenách predstavuje iba zlomok nákladov na súdny spor. Opätovne požiadal súd, aby zriadil
vecné bremeno na tieto presahy podľa ZP.5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi prečítaním obsahu celého spisu
konštatovaním, že na č. l. 1 a nasl. sa nachádza samotná žaloba, na č. l. 4 je rozhodnutie mesta Prešov,

dodatočné povolenie stavby pod označením prístupová komunikácia P., na č. l. 6 a nasl. je e-mailová
komunikácia medzi stranami sporu, na č. l. 8 je predžalobná výzva na odstránenie stavby, na č. l. 9 a
nasl. je rozhodnutie mesta Prešov, ktorým bolo povolené predčasné užívanie inžinierskej stavby pod
označením prístupová komunikácia P., na č. l. 13 je výpis z LV č. XXXXX, okres Y., obec Y. vo vzťahu
k predmetným pozemkom, na č. l. 22 a nasl. je vyjadrenie žalovaného k žalobe, zároveň s petitom

vzájomnejžaloby,nač.l.27anasl.jevyjadreniežalobcukvyjadreniužalovaného,nač.l.30jevyjadrenie
žalovaného k vyjadreniu žalobcu, na č. l. 32 je náčrt predmetnej komunikácie spolu s presahmi, na č. l.
34, 35 sú detaily presahov vo forme náčrtu, na č. l. 40 a nasl. je GP č. XX/XXXX zhotoviteľa R. Q. T..I..N..,
na č. l. 53 je uznesenie tunajšieho súdu č. k. 16C/3/2019-53 zo dňa 24.7.2019, ktorým bol ustanovený
znalec z odboru Stavebníctvo odvetvie Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností vo vzťahu k
predmetným pozemkom, na č. l. 56 a nasl. je sťažnosť voči vyššie uvedenému uzneseniu zo strany

žalobcu, na č. l. 58 a nasl. sú fotokópie zmlúv o budúcej zmluve, resp. kúpna zmluva, resp. dodatok č.
1 k zmluve o budúcej zmluve zo dňa 1.3.2016, na č. l. 72 a nasl. je vyjadrenie žalovaného k sťažnosti
žalobcu, na č. l. 75 je uznesenie tunajšieho súdu č. k. 16C/3/2019-75 zo dňa 3.10.2019, ktorým bola
vyššie uvedená sťažnosť žalobcu zamietnutá, na č. l. 85 a nasl. sa nachádza ZP č. XXX/XXXX znalca
S.. Y. R., na č. l. 111 sa nachádza úprava petitu zo strany žalobcu, na č. l. 115 sa nachádza úprava petitu

zo strany žalovaného, na č. l. 120 sa nachádza uznesenie tunajšieho súdu č. k. 16C/3/2019-120 zo dňa
28.1.2020, ktorým boli pripustené zmeny žaloby žalobcu ako aj zmenu vzájomnej žaloby žalovaného
v tam uvedenom znení, na č. l. 124 a nasl. je zápisnica o pojednávaní zo dňa 12.3.2020, kde bolo
pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu spoločenskej situácie v súvislosti s koronavírusom, pričom
zistil tento skutkový stav:

6. Rozhodnutím mesta Prešov - primátor mesta, č. s.: P.-R. zo dňa 7.7.2010 mesto Prešov ako príslušný
orgán štátnej správy vydal pre stavebníčku N. S. (právna predchodkyňa žalovaného) dodatočné
povolenie stavby pod označením ,,Prístupová komunikácia P.“.

7. Rozhodnutím mesta Prešov č. T.-R. zo dňa 21.5.2018 mesto Prešov ako príslušný špeciálny
stavebný úrad povolilo žalovanému predčasné užívanie inžinierskej stavby pod označením ,,Prístupová
komunikácia P.“, ktorej stavebníkom je žalovaný.

8. Z náčrtu presahov pozemnej komunikácie - cesty, resp. jej skosení na pozemky žalobcu (č. l. 32 spisu)

vyplýva, že v dolnej časti komunikácie pri skosení a výjazde je presah vo výmere 4,58 m2 a v hornej
časti ide o presah o výmere 2,18m2.

9. Z GP č. XX/XXXX vyhotoviteľa R. Q., T..I..N.. zo dňa 10.6.2019 (č. l. 40 a nasl. spisu) vyplýva, že na
pozemky vlastnícky patriace žalobcovi presahujú novovytvorené parcely č. XXXXX/XXX o výmere 2m2

a XXXXX/XXX o výmere 4m2, pričom ide o parcely nachádzajúce sa na LV č. XXXXX v k. ú. Y..

10. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 16C/3/2019-53 zo dňa 24.7.2019 tunajší súd ustanovil znalca z
odboru Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností S.. Y. R.Ť., pričom uložil
znalcovi určiť hodnotu pozemkov presahujúcich na pozemok žalobcu s poukazom na náčrt a GP, ktoré

sú súčasťou súdneho spisu.

11. Z písomného podania žalobcu (č. l. 56 a nasl. spisu) označeného ako sťažnosť proti uzneseniu
tunajšieho súdu sp. zn. 16C/3/2019 z 24.7.2019 o ustanovení znalca z odboru Stavebníctvo, odvetvie
Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností vyplýva, že žalobca podal sťažnosť voči ustanoveniu

znalca z dôvodu, že nie je potrebné vykonať znalecké dokazovanie pre účely usporiadania pomerov
medzi stranami sporu inak ako odstránením stavby. Žalobca tiež poznamenal, že ako vlastník pozemkov
uzatvoril zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, v ktorej sa zaviazal jednotlivé pozemky, ktoré musia byť
nezaťažené predať. V dôsledku konania žalovaného sa dostal to omeškania s jeho povinnosťou predať
pozemky nezaťažené, na základe čoho vznikol druhej zmluvnej strane nárok na zaplatenie zmluvnej

pokuty vo výške 20.000 eur. Dôvodil, že takto spôsobenú škodu si následne bude musieť uplatňovať
voči žalovanému osobitnou žalobou. Na základe uvedeného navrhol napadnuté uznesenie o ustanovení
znalca zrušiť.12. Z dodatku č. 1 k zmluve o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 1.3.2016 vyplýva, že v prípade ak
predávajúci (žalobca) nesplní svoju povinnosť upravenú v čl. I. ods. 5 tejto zmluvy (nezaťaženosť
predmetných pozemkov právami tretích osôb) alebo neuzatvorí kúpnu zmluvu podľa ods. 1 tohto článku

zmluvy vzniká kupujúcemu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 20.000 eur. Tento dodatok k
zmluve o budúcej kúpnej zmluve je zo dňa 28.3.2019.

13. Písomným podaním na sťažnosť žalobcu voči ustanoveniu znalca reagoval žalovaný, ktorý uviedol,
že stavba získala všetky stavebné povolenia a pôvodní vlastníci pozemkov s ňou súhlasili, inak by

nemohlo byť vydané právoplatné stavebné povolenie. Uviedol, že žalobca v čase, keď už prebiehal
súdny spor a vedel aká je stratégia žalovaného podpisoval dodatky, v ktorých sa zaväzoval k termínom
a plneniu, ktoré nie sú v jeho moci, pričom tieto záväzky a konanie žalobcu považoval za v rozpore s
dobrými mravmi.

14. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 16C/3/2019-75 zo dňa 3.10.2019 bola sťažnosť žalobcu voči

ustanoveniu znalca zamietnutá. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.10.2019.

15. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalca S.. Y. R., znalca v odbore Stavebníctvo, odvetvie
Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností vyplýva, že metódou polohovej diferenciácie bola
stanovená cena parcely č. XXXXX/XXX na jednotu 98,83 eur/m2 a parcely č. XXXXX/XXX na jednotu

114,20 eur/m2, čo pri presahoch žalovaného do pozemkoch žalobcu zaokrúhlene predstavuje hodnotu
620 eur (č. l. 90 spisu).

16. Písomným podaním zo dňa 7.1.2020 žalobca na výzvu súdu upravil petit žaloby.

17. Rovnako tak písomným podaním zo dňa 10.1.2020 žalovaný upravil na výzvu súdu petit vzájomnej
žaloby.

18. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 16C/3/2019-120 zo dňa 28.1.2020 súd pripustil zmenu žaloby
žalobcu v znení: ,,Žalovaný je povinný na vlastné náklady odstrániť stavbu - „Prístupovú komunikáciu P.“

v časti novovzniknutej parcely č. XXXXX/XXX o výmere 2 m2 ostatná plocha, ktorá vznikla oddelením
od pôvodnej parc. č. XXXXX/XXX nachádzajúcej sa v kat. úz. Y., obec Y., okres Y. vedenej Okresným
úradom Prešov katastrálny odbor na K. XXXXX vo vlastníctve žalobcu v 1/1 a v časti novovzniknutej
parcely č. XXXXX/XXX o výmere 4 m2, ostatná plocha, ktorá vznikla oddelením od pôvodnej parc.
č. XXXXX/XXX nachádzajúcej sa v kat. úz. Y., obec Y., okres Y. vedenej Okresným úradom Prešov

katastrálny odbor na K. XXXXX vo vlastníctve žalobcu v 1/1, v zmysle Geometrického plánu č. XX/XXXX
zo dňa 10.06.2019, vyhotoveného R. Q., T..I..N.. S.: XX XXX XXX, a to všetko do tridsiatich dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku“.

19. Totožným uznesením tunajší súd pripustil aj zmenu vzájomnej žaloby žalovaného v znení: „Súd

zriaďuje vecné bremeno in rem v prospech vlastníka stavby „Prístupovej komunikácie P. pre S. V.
P. na základe stavebného povolenia vydaného mestom Prešov pod číslom: P.-R. z dňa 7.7.2010,
spočívajúcomvpovinnostistrpieťstavbu,jejnerušenévyužívanie,údržbuaprevádzkovanie“Prístupovej
komunikácie P. pre S. V. P.”, na základe stavebného povolenia vydaného mestom Prešov pod číslom:
P.-R. z dňa 7.7.2010, týkajúcej sa časti novovzniknutej parcely č. XXXXX/XXX o výmere 2 m2 ostatná

plocha, ktorá vznikla oddelením od pôvodnej parc. č. XXXXX/XXX nachádzajúcej sa v kat. úz. Y.,
obec Y., okres Y. vedenej Okresným úradom Prešov katastrálny odbor na K. XXXXX vo vlastníctve
žalobcu v 1/1 a časti novovzniknutej parcely č. XXXXX/XXX o výmere 4 m2, ostatná plocha, ktorá
vznikla oddelením od pôvodnej parc. č. XXXXX/XXX nachádzajúcej sa v kat. úz. Y., obec Y., okres
Y. vedenej Okresným úradom Prešov katastrálny odbor na K. XXXXX vo vlastníctve žalobcu v 1/1, v

zmysle Geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 10.06.2019, vyhotoveného R. Q.S., T..I..N.. S.: XX
XXX XXX, ktorý je súčasťou tohto rozhodnutia“. III. „Žalovaný je povinný za zriadenie vecného bremena
zaplatiť žalobcovi jednorazovú náhradu za zriadené vecné bremeno vo výške 620 eur určenú znaleckým
posudkom č. XXX /. znalca S.. Y. R., v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku“.

20. Na pojednávaní konanom dňa 26.5.2020 právny zástupca žalobcu uviedol, že v danom spore ide o
to, že časť stavby žalovaných presahuje na pozemky žalobcu a z tohto pohľadu je možné tento presah
hodnotiť ako nepovolenú stavbu. Uviedol, že stavebné povolenie neobsahovalo, resp. nedefinovalo
parcely žalobcu, na ktoré tento presah zasahuje. Uviedol, že žalobca je zmluvne zaviazaný s treťouosobou, resp. s treťou stranou dodatkom zmluvy o budúcej zmluve, kde podmienkou prevodu pozemkov
žalobcu je nezaťaženosť týchto nehnuteľností. Konštatoval, že zmluvný partner žalobcu si následne
bude uplatňovať zmluvnú sankciu, z čoho vyplýva, že žalobca by si následne musel uplatňovať tento

nárok, resp. náhradu škody oproti žalovanému. Navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť, teda zaviazať
žalovaného na odstránenie časti stavby na pozemku žalobcu a v prípade úspechu si uplatnil náhradu
trov konania. Nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

21. Na tomto pojednávaní zástupca žalovaného uviedol, že keď žiadali o stavebné povolenie, žalobca

ešte vtedy ani nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností a stavba bola riadne povolená. Poukázal na
to, že developersky projekt žalobcu bol naprojektovaný aj vo vzťahu k ich prístupovej ceste a uviedol, že
v danej veci ide v podstate len o zástupný spor, nakoľko si žalobca naplánoval výjazd na komunikáciu
žalovaných s tým, že nedošlo k žiadnej dohode a až následne sa mali dohadovať, pričom ani pôvodný
vlastník pozemkov nemal problém s výstavbou tejto prístupovej komunikácie. Uviedol, že v čase vydania
stavebného povolenia neboli zo strán účastníkov stavebného konania žiadne námietky. Konštatoval, že

v zásade nemá problém, aby žalovaný uhradil aj komerčnú cenu za predmetný pozemok, keďže ide
o 6m2. Čo sa týka namietanej zmluvy o budúcej zmluve a z toho vyplývajúcich sankcií ako uvádzal
žalobca, zástupca žalovaného uviedol, že ide o účelové dohody medzi spriaznenými osobami vo vzťahu
k tejto sankcii. Zástupca žalovaného žiadal teda súd o usporiadanie vzťahov s zriadením vecného
bremena, resp. vysporiadaním vzťahov tak, aké sú možnosti súdu. Uviedol, že mesto Prešov bolo tým

subjektom, ktoré žiadalo skosiť vjazd na komunikáciu, pričom komunikácia bola pôvodne projektovaná
ako rovná a tak teda došlo k skoseniu vjazdu na túto komunikáciu, čo sa však nevykonalo svojvoľne, ale
bolo to merané a realizované autorizovanými kvalifikovanými osobami. Poukázal na historickú súvislosť
vo vzťahu k predmetným pozemkom a jednotlivým vlastníkom. Uviedol, že má záujem o to, aby súd
zriadil vecné bremeno na tejto, podľa jeho názoru, zanedbateľnej výmere. V prípade úspechu si uplatnil

náhradu trov konania, nemal návrh na doplnenie dokazovania.

22. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

23. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym
poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

24. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) ak niekto zriadi stavbu na cudzom
pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba

odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").

25. Podľa § 135c ods. 2 OZ pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do
vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

26. Podľa § 135c ods. 3 OZ súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom
stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho
práva k stavbe.

27. Podľa § 151n ods. 1 OZ vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho

iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným
bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

28. Podľa § 151n ods. 2 OZ vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s
vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

29. Podľa § 151n ods. 3 OZ pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady
na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery
spoluužívania.

30. Podľa § 151o ods. 1 OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

31. Podľa § 151o ods. 3 OZ ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno
v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

32. Zo zisteného skutkového stavu ako aj z citovaných právnych ustanovení je možné ustáliť nasledovný

záver. Nebolo sporným, že žalobca je vlastníkom pozemku, vo vzťahu ku ktorému došlo k presahom zo
strany stavby - prístupovej cesty zo strany žalovaného. Rovnako nebolo sporné, že k tejto prístupovej
ceste bolo príslušným stavebným úradom vydané stavebné povolenie, všetko v čase keď účastníkmi
stavebného konania boli ešte právni predchodcovia oboch strán sporu.

33. Presahy žalovaného predstavujú v tzv. hornej časti pozemku žalobcu výmeru 2,18 m2 a v dolnej časti

(pri úkose výjazdu z cestného telesa) vo výmere 4,58 m2. Súd prvej inštancie konštatuje, že odstránenie
stavby ako najradikálnejšiu možnosť vyporiadania vzájomných vzťahov strán sporu považuje v danom
prípade za nenáležitú, a to nielen s ohľadom na rozsah a výmeru týchto presahov.

34. Žalovaný nepopieral existenciu týchto presahov, o čom napokon svedčí aj geometrický plán, ktorý bol

za účelom ustálenie presahov vyhotovený. Od prvého písomného vyjadrenia až po verbálny prednes na
súdnom pojednávaní sa u žalovaného prejavovala snaha zmierlivým spôsobom dosiahnuť vyporiadanie
vzájomných vzťahov. Súd mal za to, že v situácii tohto sporového konania je žalovaným požadované
zriadenie vecného bremena nielen zákonným, ale aj spravodlivým spôsobom usporiadania záležitostí
strán sporu.

35. Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný
niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú
spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s
vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Vecné bremená v sebe

zahŕňajú rozličné vecnoprávne obmedzenia vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci v prospech iného
subjektu. Obmedzenie spočíva v tom, že vlastník nehnuteľnosti, ktorá je zaťažená vecným bremenom
je v prospech niekoho iného povinný niečo strpieť (pati), niečoho sa zdržať, teda niečo nekonať (non
facere)aleboniečokonať(facere),pričomtietopovinnostivrámcivecnéhobremenamožnokombinovať.
Na strane povinného pôsobí vecné bremeno vždy „in rem“. Na strane oprávneného môže pôsobiť „in

rem“ alebo „in personam“. Obsahom vecných bremien sú subjektívne práva a subjektívne povinnosti.
Subjektívnou povinnosťou je zákonom uložená miera nutnosti určitého správania sa alebo určená
miera nutnosti niečo konať, niečo strpieť alebo sa niečoho zdržať. Subjektívnej povinnosti zodpovedá
subjektívne právo - zákonom chránená určitá miera možnosti správania sa. Práva a povinnosti musia
byť vymedzené tak, aby v budúcnosti pre účastníkov alebo tretie osoby nevznikali žiadne pochybnosti,

čo je obsahom vecného bremena.

36. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalca S.. Y. R. vyplynulo, že východiskovú hodnotu
pre určenú ako všeobecnú hodnotu pozemku na mernú jednotku - vypočítanú metódou polohovej
diferenciácie bola stanovená cena parcely č. XXXXX/XXX na jednotu 98,83 eur/m2 a parcely č. XXXXX/

XXX na jednotu 114,20 eur/m2, čo pri presahoch žalovaného do pozemkoch žalobcu zaokrúhlene
predstavuje hodnotu 620 eur (č. l. 90 spisu).

37. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný
(účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť

odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť
aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla
daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto
určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať
žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov;

ak však žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj
napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať,
že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva,zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý
právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci
vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo

nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý
tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre
jeho usporiadanie). Naliehavosť
právneho záujmu žalobcu však nemal v zmysle vyššie uvedeného súd za danú.

38. Súd prvej inštancie podrobil obmedzenie vlastníckych práv strán sporu aj tzv. testu proporcionality,
pričom dospel k záveru, že zriadením vecného bremena na pozemku žalobcu v prospech žalovaného je
menej významne dotknuté vlastnícke právo žalobcu, ako ekonomické náklady, ktoré by bolo potenciálne
nutné vynaložiť na odstránenie - prekládku cestného telesa vo vlastníctve žalovaného, pričom je nutné
poznamenať,ževecnébremenonebolozriadenébezodplatne,alezanáhradu.Vlastníckeprávožalobcu

zriadením vecného bremena zostáva zachované, pričom jednorazová náhrada za zriadenie takéhoto
vecného bremena predstavuje takmer kúpnu cenu za sporných 6 m2.

39. Vo všeobecnosti platí, že v medziľudských vzťahoch akéhokoľvek charakteru od druhého môže
každý spravodlivo žiadať len to, čo je schopný a hlavne ochotný poskytnúť sám. Ak niekto požaduje

pokoj tak musí i sám prispieť k jeho vytvoreniu. Inak sa nevyhneme bludnému kruhu negatívnych reakcií,
či odplát (princíp tálionu), ktoré nikdy nič nevyriešia, ale len gradujú nežiaduci stav, ktorý bol vytvorený.
Je na každom, aký modus spolužitia zvolí, resp. nastaví. V tomto ohľade existujú v zásade minimálne
dve možnosti - buď nájsť spôsob ako s druhými vychádzať a eliminovať riziko vzniku konfliktných situácií
alebo zmeniť prostredie pôsobenia, čo však vzhľadom na jednotlivé vlastnícke práva strán sporu ani

nie je žiaduce. Ďalšou zákonitosťou života v spoločnosti je, že každý zodpovedá len za seba - za svoje
reakcie, nie za reakcie druhých. V neposlednom rade treba mať tiež na pamäti, že nikto nedokáže
ovplyvniť všetko to, čo sa mu deje, môže však ovplyvniť a ovplyvňuje to, akým spôsobom na to reaguje.

40. Čo sa týka žalobcom namietanej nutnosti nezaťaženia pozemkov a následne z toho plynúcej

zmluvnej pokuty, súd prvej inštancie poznamenáva, že žaloba bola na súd doručená 21.1.2019 a
dodatok č. 1 k zmluve o budúcej zmluve medzi žalobcom (predávajúcim) a kupujúcim obsahujúci aj
zmienku o zmluvnej pokute pri ťarchou zaťaženom pozemku, bol podpísaný 29.3.2019, teda v čase po
začatí sporového konania a vykazuje znaky účelovosti.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedeného vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu k veci.

43. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

44.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca nebol v konaní úspešný, súd nezistil žiadny dôvod pre
aplikáciu § 257 CSP, preto úspešný žalovaný má voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne

splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.