Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, April 16, 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/223/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107230501
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7107230501.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu M. D., a.s. R., D. XX, IČO: 35 944 471, zast. Advokátska
kancelária Chabadová, s.r.o., Bratislava, Pri starej prachárni, IČO: 36 866 733, proti žalovanej Q. L.,
bytom L., H. XX, zast. JUDr. Zsoltom Suverom, advokátom, Košice, Murgašova 3, o zaplatenie 2,65 €
(80,- Sk) istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 18C 51/2010-38 zo 6.4.2011 Okresného súdu
Košice I

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu
trov konania vo výške 31,14 € na účet právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2,65 € a nahradiť mu
trovy konania vo výške 16,60 € na účet právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Výrok o náhrade trov konania medzi účastníkmi odôvodnil poukazom na ust. § 150 ods. 2 O.s.p. a

úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti
žalovanej, ktorá vo veci úspech nemala, za ktoré považoval iba náhradu zaplateného súdneho poplatku
vo výške 16,60 €. Žalobcovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia v požadovanej výške, keďže
tieto trovy považoval za neprimerané voči pohľadávke a dopísanie niekoľkých údajov do elektronickej
predtlače žaloby, ktorá bola na súdoch podávaná hromadne, nemožno hodnotiť ako účelne vynaložené
trovy konania.

Rozsudok vo výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalobca, považujúc

rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov za nesprávne. Uviedol, že aj keď právny poriadok v súčasnosti
umožňuje zníženie náhrady trov konania, keďže novela Občianskeho súdneho poriadku vykonaná
zákonom č. 384/2008 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť dňa 15.10.2008, toto oprávnenie súdu zaviedla,
avšak ak by súd konal riadne a včas bez zbytočných prieťahov, bol by k rozhodnutiu dospel ešte v
čase, keď možnosť zníženia náhrady trov konania pri drobných sporoch nebola v právnom poriadku
obsiahnutá. Poukázal na to, že žalobu podal ešte v r. 2006, je teda zrejmé, že začal vymáhanie

pohľadávok prostredníctvom súdneho konania za právneho stavu, z ktorého vyplývala iná náhrada trov
konania, ako tomu bolo v čase rozhodovania súdu, a poukázal na zbytočné prieťahy v konaní, ktoré boli
spôsobené práve súdom. Tvrdil, že súd nemá právomoc posudzovať, aká odmena je ešte adekvátna,
resp. výhodná, ani skúmať koľko (viac či menej) žalobca advokátovi skutočne zaplatil, že náhrada
trov konania vo výške priznanej súdom nepokrýva náklady na služby advokáta, ktoré advokát poskytol
do prijatia novely, kedy bolo rozumné predpokladať, že ich náhrada bude v konaní priznaná, že pred

prijatím novely JUDr. Miroslav Pavelka ako jeho vtedajší právny zástupca, preukázateľne poskytol tieto
právnehoslužbypodľa§14ods.1písm.a/,c/vyhl.č.655/2004Z.z..Zároveňpoukázalnaskutočnosť,že
novela pôsobí retroaktívne, čo je v rozpore so zásadami právneho štátu, že ovplyvňuje súdne konania,
ktoré boli začaté pred jej prijatím a v prípade jej aplikácie súdom dochádza k zásahu do základnéhopráva na súdnu ochranu, ako aj k zásahu do jeho základného práva na vlastníctvo v zmysle Ústavy
Slovenskej republiky, ako aj Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v
znení jeho dodatkov, ktorý zásah spočíva v tom, že právo, ktoré si uplatňuje v konaní, nebude možné

hájiť prostredníctvom advokáta, a to z dôvodu, že trovy konania neúspešný odporca nebude musieť
nahradiť, resp. v tom, že už uhradené sumy za poskytovanie právnych služieb nebude mať nahradené.
Podľa jeho názoru je odôvodnené predpokladať, že z tohto dôvodu sa odporcovia budú spoliehať na
to, že ich veritelia dlhy v nízkych sumách nebudú vymáhať pre nerentabilnosť vedenia konania, čím by
súdy prispeli k nerešpektovaniu práva a podporovali by neplatičov. Napokon uviedol, že ak mu nebude

priznaná náhrada trov konania v adekvátnej výške, bude sa domáhať ochrany svojich základných práv
pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, a prípadne aj pred Európskym súdom pre ľudské práva,
a následne si uplatní náhradu vzniknutej škody voči štátu. Na základe uvedených skutočností navrhol
rozsudok vo výroku o trovách konania zmeniť a uložiť žalovanej zaplatiť mu náhradu trov konania vo
výške 81,79 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny

potvrdiť. K námietke žalobcu týkajúcej sa nesúladu ust. § 150 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 372p ods.
1 O.s.p. s ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky zdôraznila, že pokiaľ Ústavný súd SR svojim
rozhodnutím nevysloví, že uvedené ustanovenia O.s.p. sú v rozpore s ústavou, platí domnienka, že tieto
ustanovenia sú v súlade s ustanoveniami ústavy. Záverom poukázala na to, že žalovanú sumu 2,65 €
už uhradila bezhotovostným príkazom dňa 17.6.2011.

Rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi prisúdenú istinu 2,65 € nebol odvolaním
napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 1, 3 O.s.p.), preto v tejto časti nebol v odvolacom
konaní preskúmavaný.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O.s.p. a rozsudok vo výroku o trovách konania zmenil podľa § 220 O.s.p.

tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 31,14 € v lehote do 3 dní
od právoplatnosti uznesenia.

Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 500 eur, od toho

okamihu ide o drobný spor.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval správny právny predpis, t.j. ust. §
150 ods. 2 O.s.p. účinné v čase rozhodovania, ktoré aj správne vyložil, vychádzajúc zo zistenia, že
predmetom konania je zaplatenie sumy 2,65 €, a teda nepochybne ide o drobný spor v zmysle § 200ea
ods. 1 O.s.p. a náhrada trov konania v uplatnenej výške žalobcom, t.j. 81,79 €, vo vzťahu k prisúdenej

pohľadávkejeneprimeraná.Ajpodľanázoruodvolaciehosúduzistenéskutočnostiodôvodňujúpriznanie
náhrady trov konania žalobcovi iba v zníženej náhrade napriek tomu, že mal vo veci plný úspech.
Túto však je potrebné priznať žalobcovi nielen ako náhradu za zaplatený súdny poplatok, ale aj ako
náhradu trov titulom právneho zastúpenia v konaní advokátom. Odvolací súd za primeranú považoval
túto náhradu v rozsahu jednej tretiny trov právneho zastúpenia (účelne vynaložených v súdnom konaní)

za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby), keď pri sadzbe odmeny
za jeden úkon právnej služby 16,60 € spolu s paušálnou náhradou hotových výdavkov (4,98 € + 5,44
€) podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
trovy právneho zastúpenia by predstavovali 43,62 € a jedna tretina činí 14,54 € (43,62 : 3), a náhrada
trov konania je tak celkom vo výške 31,14 € (14,54 € + 16,60 € náhrada zaplateného súdneho poplatku).So zreteľom na uvedené, odvolanie žalobcu možno považovať za dôvodné iba čiastočne, pokiaľ vytýka
súduprvéhostupňa,žeznížilnáhradutrovažvtakomrozsahu,žemunepriznalajnáhradutrovprávneho
zastúpenia.

Ostatné skutočnosti uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť správnosť aplikácie ust. § 150
ods. 2 O.s.p. na daný prípad. V posudzovanom prípade je zrejmé, že zo strany žalobcu ide o jednu z
veľkého množstva žalôb rovnakého druhu, ktorými sa domáha voči žalovaným zaplatenia postúpených
pohľadávok z nedoplatkov koncesionárskych poplatkov podľa zák. č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych
poplatkoch v znení neskorších predpisov, teda vzhľadom na predmet konania ide o vec nezložitú,

skutkovo aj právne nenáročnú, pričom návrhy na vydanie platobných rozkazov (podané elektronickými
prostriedkami) vykazujú znaky tzv. blanketárnych návrhov, s dopĺňaním len konkrétnych údajov o
účastníkovi konania na strane žalovaného, výške vymáhanej pohľadávky a výške uplatnenej náhrady
trov konania. Na zdôraznenie správnosti aplikácie cit. ust. treba doplniť, že aj z dôvodovej správy k ust.
§ 150 ods. 2 O.s.p. v znení zák. č. 384/2008 Z.z. účinného od 15.10.2008 vyplýva úmysel predkladateľa
zákona vo veciach s nízkou hodnotou sporu pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ak tieto sú voči

pohľadávke v drobných sporoch neprimerané, a to obdobne ako je upravené v Nariadení EP a Rady (ES)
č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,
tzv. drobných sporoch. V týchto konaniach najmä trovy predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako
samotná pohľadávka, pričom cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky
s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé

veci z hľadiska odmeny advokáta a spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú
možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých
podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich
množstvo zaujímavé (nariadenie o tzv. drobných veciach uvažuje s nepriznaním náhrady trov konania,
pokiaľ sú neprimerané voči pohľadávke vo veciach do 2000 €).

Za neopodstatnenú treba považovať i námietku žalobcu, že novela O.s.p. vykonaná zákonom č.
384/2008 Z.z. účinným od 15.10.2008 pôsobí retroaktívne a ovplyvňuje súdne konania, ktoré boli začaté
pred jej prijatím, pričom jej aplikáciou súdom dochádza k zásahu do základného práva na súdnu ochranu
a práva na vlastníctvo. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní je viazaný len
ÚstavouSlovenskejrepubliky,ústavnýmzákonom,medzinárodnouzmluvoupodľačl.7ods.2a5Ústavy

Slovenskej republiky a zákonom (§ 2 ods. 3 prvá veta zák. č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich v
znení neskorších predpisov), teda pri rozhodovaní je viazaný aj takým zákonom (právnou normou), ktorá
podľa názoru účastníka pôsobí retroaktívne. Ak súd rozhodne v prejednávanej veci podľa relevantnej
právnej normy, ktorá má základ v platnom právnom poriadku, a na základe vlastnej interpretácie
zákona (v danom prípade procesného predpisu), neznamená to porušenie základného ústavného práva

účastníka na súdnu ochranu, ani práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky spočíva
v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde a tomuto oprávneniu zodpovedá
povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta,
poskytnutáochranavmedziachzákonov,ktorútentočlánokústavyozákladnomprávenasúdnuochranu

vykonáva (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ústavy). Základné právo na súdnu ochranu však neznamená
nárok na to, aby bol účastník konania pred súdom úspešný, t.j. aby bolo rozhodnuté (v danom prípade
o náhrade trov konania) v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi (pozri nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 172/05).

O náhrade trov odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, lebo účastníci nenavrhli o nich rozhodnúť (§

224 ods. 1, § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1.5.2011).

Poučenie:Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.