Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 26, 2012

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2ER/922/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8201897508
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Rodanič
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2012:8201897508.2

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa v Bratislave, pobočka
Bardejov,Hurbanova6,BardejovprotipovinnémuR.U.,M..XX.XX.XXXX,Q.B.X9,ovymoženie192,99
€ takto

r o z h o d o l :

Exekúciu z a s t a v u j e .

Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Na návrh oprávneného a exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 288/2000 zo dňa
22.2.2000, sa dňa 13.3.2001 začalo exekučné konanie proti povinnému. Okresný súd Bardejov na
základe žiadosti súdneho exekútora vydal dňa 4.5.2001 poverenie na vykonanie exekúcie.

Súdny exekútor svojím písomným podaním zo dňa 3.12.2009 predložil súdu podnet na zastavenie
exekúcie z dôvodu, že zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1 zo dňa 29.7.2008 uzavretou medzi
Sociálnou poisťovňou ako postupcom a spoločnosťou RAVIL, s.r.o. ako postupníkom bola pohľadávka

postúpená na postupníka, ktorý však so vstupom do exekučného konania nesúhlasil. Podľa názoru
exekútora v exekučnom konaní niet v prospech koho vymáhať, a preto je tu dôvod na vyhlásenie
exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie.

Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa
dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002 exekúciu súd zastaví, ak po

vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

Po oboznámení sa s obsahom spisu súd zistil, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie, avšak z iného
dôvodu, než ktorý navrhol súdny exekútor.

Ako vyplýva zo spisu, exekučným titulom v danom prípade je rozhodnutie Sociálnej poisťovne č.
288/2000 zo dňa 22.2.2000, ktorým bolo povinnému predpísané poistné vo výške 5.814,- Sk (teraz
192,99 €) za obdobie od júla 1999 do decembra 1999. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
a stalo sa vykonateľným dňa 21.3.2000. Z uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že toto bolo vydané za

účinnosti zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni.Podľa § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ak povinnosť
platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie
zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť

platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1.
januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa
po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

Podľa § 265 zákona č. 413/2002 Z.z. o sociálnom poistení v pôvodnom znení ak povinnosť platiť poistné
na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti

zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť
príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. júlom 2003 a
táto povinnosť nebola do 30. júna 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 30. júni 2003 postupuje
podľa predpisov účinných do 30. júna 2003.

Podľa § 265 zákona č. 413/2002 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 639/2002 Z.z. ak povinnosť
platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie

zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť
platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1.
januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa
po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov právo

predpísať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za desať rokov odo
dňa jeho splatnosti.

Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov právo
vymáhať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za šesť rokov odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia alebo platobného výmeru (ďalej len "rozhodnutie"), ktorým

sa toto poistné predpísalo.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov
pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná
pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.

Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov

rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia
jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.

Z uvedeného vyplýva, že povinnosť povinného platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové
zabezpečenie vznikla pred 1. januárom 2004, pričom táto povinnosť nebola zároveň splnená do 31.
decembra 2003. Pri vymáhaní poistného je preto potrebné v zmysle § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003

Z.z. o sociálnom poistení postupovať podľa predpisov účinných do 31.12.2003. Zákon č. 413/2002 Z.z. o
sociálnom poistení, ktorý bol zrušený práve súčasným zákonom č. 461/2003 Z.z., vo svojom pôvodnom
ustanovení § 265 upravoval postup pri platení a vymáhaní poistného k rozhodujúcemu dňu, ktorým bol
30. jún 2003, resp. 1. júl 2003. Tým istým ustanovením, avšak už v znení zákona č. 639/2002 Z.z., bolo
prechodné obdobie „posunuté“ na deň 30. decembra 2003, resp. 1. januára 2004, čo znamená, že zákon

č. 413/2002 Z.z. sa v praxi nikdy nemohol uplatniť, keďže tento bol neskôr zákonom č. 461/2003 Z.z.
zrušený. Taktiež zákonom č. 461/2003 Z.z. bol zrušený aj zákon č. 274/1994 Z.z., a z tohto dôvodu pri
vymáhanípoistného(uktoréhopovinnosťplatiťhovzniklapred1.1.2004atátopovinnosťnebolasplnená
do 31.12.2003) je potrebné de iure postupovať podľa zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v
znení neskorších predpisov. Tento zákon vo svojom ustanovení § 25 ods. 2 upravoval, že rozhodnutie

Sociálnej poisťovne, ktorým bolo predpísané poistné, bolo možné vykonať najneskôr do 10 rokov odo
dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. V danej veci predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosťdňa 21.3.2000, čo znamená, že ho bolo možné vykonať najneskôr do 21.3.2010. Ide o hmotnoprávnu
prekluzívnu lehotu, po ktorej márnom uplynutí už nemožno vo výkone exekúcie pokračovať. Na márne
uplynutie tejto lehoty súd prihliada z úradnej povinnosti a keďže táto lehota už uplynula, súd preto

exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002 zastavil.

O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p., pretože
má zato, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemožno súdnemu exekútorovi priznať
tieto trovy.

Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.3.2000. Návrh na vykonanie exekúcie
bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 13.3.2001. Týmto dňom sa tak v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného

poriadku začalo exekučné konanie proti povinnému. Z obsahu spisu je zrejmé, že po získaní poverenia
na vykonanie exekúcie súdny exekútor vydal dňa 22.8.2001 upovedomenie o začatí exekúcie predajom
hnuteľných vecí. Podaním zo dňa 14.4.2005 oprávnený požiadal exekútora o podanie informácie o stave
exekučného konania. Exekútor podal oprávnenému informáciu dňa 28.4.2005. Až po uplynutí značného
časového obdobia (3.4.2008) súdny exekútor vydal upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie

predajom nehnuteľnosti a následne v priebehu rokov 2008 a 2009 začal zisťovať majetok povinného.
Vychádzajúc z uvedeného je teda zrejmé, že oprávnený urobil všetko preto, aby jeho pohľadávka bola
vymožená. Súdny exekútor napriek tomu, že od roku 2001 mal k dispozícii poverenie na vykonanie
exekúcie, po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie (taktiež v roku 2001) začal vykonávať úkony
účelne smerujúce k vymoženiu pohľadávky až po 7 rokoch. Súd ma tak zato, že nielen povinný, ale aj

súdny exekútor prispel k tomu, že pohľadávka oprávneného nebola vymožená v zákonom ustanovenej
prekluzívnej lehote. Z tohto dôvodu súd exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

Pokiaľideosubjektvystupujúcivexekučnomkonanínastraneoprávneného,súdďalejkonáspôvodným
oprávneným, teda Sociálnou poisťovňou, pretože spoločnosť RAVIL, s.r.o. podaním zo dňa 6.11.2009
oznámila, že so vstupom do exekučného konania nesúhlasí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia prostredníctvom
tunajšieho súdu (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

V zmysle § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.