Uznesenie Judgement was issued on Monday, October 31, 2011

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/452/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110210390
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1110210390.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa : Lawyer Partners, a.s., Bratislava, Prievozská
37, zastúpená Advokátskou kanceláriou Chabadová s.r.o., Bratislava, Pri starej prachárni 13, proti
odporcovi : S. W., bytom O., O. X, o zaplatenie 11,29 €, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 9. 9. 2011 č.k. 21C 101/2011 - 24, v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odmietol podanie navrhovateľa s poukazom na ust. § 79
ods. 1, § 43 ods. 1, ods. 2 O.s.p. V odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že navrhovateľom označený
odporca v návrhu na začatie konania nie je identifikovaný úplne, nakoľko v uvedení jeho priezviska
chýba diakritika, absentuje tiež uvedenie jeho dátumu narodenia. Nedostatočné označenie odporcu

znemožňuje overenie jeho totožnosti súdom, takto označenú osobu nemožno konkretizovať. Podľa
názoru prvostupňového súdu navrhovateľ neoznačil odporcu v súlade so zákonným ustanovením § 79
ods. 1 O.s.p. Podanie preto nespĺňa náležitosti návrhu v zmysle § 79 O.s.p.; pre uvedené nedostatky
nemožno v konaní pokračovať. Navrhovateľ svoje podanie neopravil ani dodatočne na výzvu súdu, preto
súd prvého stupňa podanie navrhovateľa, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť návrhom na začatie
konania, odmietol.

Uvedené uznesenie napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, domáhajúc sa jeho zrušenia

a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní poukazoval na to, že súd prvého
stupňa ho vyzval na doplnenie podania, keď požadoval uvedenie presného označenia odporcu, menom
a priezviskom so správnou diakritikou a dátumom narodenia odporcu. Navrhovateľ na výzvu súdu
reagoval podaním, v ktorom uviedol, prečo nemôže výzve súdu vyhovieť. Pri označovaní odporcu
vychádzal z údajov, ktoré mu poskytol postupca pohľadávky voči odporcovi, t.j. Slovenský rozhlas.
Pod týmto označením odporca platil koncesionárske poplatky. Ani navrhovateľ, ani pôvodný veriteľ,

nemajú k dispozícii označenie odporcu s diakritikou. Ak označenie odporcu bolo dostatočné pre platenie
koncesionárskych poplatkov, musí byť toto označenie dostatočné aj pre súdny spor vyplývajúci z
nezaplatenia tejto povinnosti. Rovnako tak navrhovateľ ani pôvodný veriteľ - Slovenský rozhlas -
nedisponujú údajom o dátume narodenia odporcu. V čase podania návrhu tento údaj na identifikáciu
účastníka konania zákon nevyžadoval. Údaj o dátume narodenia je aj podľa teraz platného znenia
O.s.p. len fakultatívnym identifikačným údajom a pre jeho absenciu nemožno návrh považovať za

neúplný. Zároveň navrhovateľ poukázal na to, že prihlasovanie na platenie koncesionárskych poplatkov
prebiehalo na pobočkách Slovenskej pošty, ktorá by mala mať jednotlivé prihlášky k dispozícii.
Navrhovateľ preto navrhol vykonať dopyt na Slovenskú poštu ohľadom zistenia dátumu narodenia
odporcu. S názorom prvostupňového súdu, že pre označenie odporcu bez diakritiky a dátumu narodenianemožno pokračovať v konaní, nesúhlasil. Pokiaľ by aj odvolací súd dospel k rovnakému záveru, je
navrhovateľ presvedčený, že by došlo k porušeniu základných práv navrhovateľa, predovšetkým čl. 46
ods. 1 Ústavy SR.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 212
ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.

Podľa § 79 ods. 1 prvá a druhá veta O.s.p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných
náležitostí ( § 42 ods. 3 O.s.p.) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický
kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie
rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva a musí byť z neho

zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.

Citované zákonné ustanovenie vyžaduje, aby účastníci konania boli označení tak, aby bolo nepochybné,
kto je účastníkom konania, zároveň tak, aby ho nebolo možné zameniť s niekým iným - v danom prípade
s inou fyzickou osobou - aby s ním súd mohol konať. Je možno súhlasiť s tým, že označenie účastníka
sa riadi právnou úpravou, platnou v čase podania návrhu na súd; v súdenej právnej veci teda ku dňu 26.

7. 2006. Rovnako tak je pravdou, že ku dňu podania návrhu na súd v tom čase platné znenie § 79 ods.
1 O.s.p. nevyžadovalo - ani fakultatívne - uvedenie dátumu narodenia účastníka konania. Aj v tom čase
platné znenie ust. § 79 ods. 1 O.s.p. však bolo založené na požiadavke presnej identifikácie označeného
účastníka, ktorú požiadavku však označenie odporcu v čase podania návrhu na súd nespĺňalo.

V predmetnej právnej veci súd prvého stupňa nevyzýval navrhovateľa na oznámenie dátumu narodenia

odporcuúčelovo.Tejtovýzvesúdupredchádzalozisťovanieprvostupňovéhosúdudopytomnaevidenciu
Registra obyvateľstva SR, z odpovede ktorého zistil, že osoba s uvedenou adresou bydliska sa nedá
jednoznačne určiť ( č.l. 14 spisu ). Požadovanie tohto údaju malo svoj význam práve preto, že označenie
odporcu bez uvedenia diakritických znamienok mohlo viesť k zámene odporcu s inou fyzickou osobou a
údaj o dátume narodenia mal slúžiť práve na jej presnú identifikáciu a odlíšenie od iných fyzických osôb.

Keďže označenie odporcu, zvolené navrhovateľom, nedovoľovalo takú identifikáciu odporcu, ktorá by
znemožňovala jeho zámenu s inou fyzickou osobou, súd prvého stupňa sa správne postupom podľa
ust. § 43 ods. 1 O.s.p. pokúsil tento nedostatok navrhovateľovho podania odstrániť výzvou, na ktorú
navrhovateľ aj reagoval, avšak bez toho, aby označenie odporcu doplnil tak, aby s ňou súd mohol konať
ako s účastníkom konania. Nedostatok v označení odporcu, ktorý by ho jednoznačne identifikoval, súd

prvého stupňa potom správne vyhodnotil ako takú prekážku konania, ktorá bráni jeho pokračovaniu a
následne podanie navrhovateľa, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania,
odmietol. Hodno dodať, že označenie účastníka spôsobom, ktorý ho dostatočne identifikuje, je vecou
navrhovateľa, túto povinnosť nemožno prenášať na súd, pretože by to znamenalo porušenie zásady
rovnosti oboch strán v konaní pred súdom a nestrannosti súdu.

Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
potvrdil ( § 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.