Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 19, 2012

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 6C/58/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612205229

Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Horňáková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2012:2612205229.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdSenicasudkyňouJUDr.EmíliouHorňákovouvprávnejvecinavrhovateľa:R.,a.s.,sosídlom
Bratislava, B. XXX, IČO: XX XXX XXX, práv. zast.: R. Y. &. J., s.r.o., so sídlom Bratislava, Y. XX, proti
odporcovi: E. Č., bydlisko Senica, R. XXXX/XX, občan SR, o zaplatenie XXX,XX € s príslušenstvom,

takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške XX,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,25 % ročne zo sumy X,XX € od 25.11.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy X,XX € od
22.12.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy XX,XX € od 27.1.2012 do zaplatenia, vo výške 9
% ročne zo sumy XX,XX € od 25.2.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na Okresnom súde Senica dňa 28.5.2012 návrh na vydanie platobného rozkazu na
zaplatenie sumy XXX,XX € s príslušenstvom a náhrady trov konania proti odporcovi.

Odporca sa na pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil.

Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, neúčasť ospravedlnil a požiadal, aby súd vec prejednal aj
bez jeho účasti.

Súd vykonal dokazovanie zmluvou o pripojení G. zo dňa 20.6.2011, Cenovým výmerom č.
32/2011 zo dňa 10.7.2011, Odovzdávacím a preberacím protokolom k zmluve o pripojení zo dňa
4.7.2011, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb

prostredníctvom prístupu do siete internet, faktúrami navrhovateľa, a zistil tento stav veci:

Zmluvou o pripojení zo dňa 20.6.2011 mal súd preukázané, že navrhovateľ sa zaviazal zriadiť odporcovi
DSL pripojenie bez nutnosti TP/ISDN, Produkt Rýchlejší Internet Mini + koncové zariadenie ZyXEL P
660-T3 v3.Z faktúr navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ vyfakturoval odporcovi cenu za poskytnuté komunikačné
služby spolu v sume XXX,XX €..

Cenovým výmerom č. 32/2011 súd zistil, že v prípade porušenia povinnosti odporcom, v dôsledku ktorej

môže navrhovateľ odstúpiť od zmluvy o pripojení, môže byť odporcovi vyúčtovaná jednorazová zmluvná
pokuta vo výške XXX,XX €.

Zo všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb
prostredníctvom prístupu do siete internet, mal súd za preukázané, že navrhovateľ a odporca sa dohodli,
že navrhovateľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, pokiaľ odporca nebude cenu poskytovanej služby
uhrádzať riadne a včas.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z.. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa§43ods.2zákonač.610/2003Z.z..oelektronickýchkomunikáciáchpodstatnýmičasťamizmluvy
o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v

zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu
za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 43 ods. 3 zákona č. 610/2003 Z. z.. o elektronických komunikáciách zmluva o pripojení zaniká

a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá,

b) dohodou účastníkov zmluvy,

c) odstúpením od zmluvy,

d) výpoveďou,

e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
( ďalej len „neprijateľné podmienka“ ). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil

neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa§53a,ods.l,2Občianskehozákonníka,aksúdurčilniektorúzmluvnúpodmienkuvspotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným

spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti tejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
tejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť

primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh bol podaný
dôvodne len v tej časti, ktorej súd vyhovel, teda iba v časti zaplatenia dlžnej sumy odporcom za
poskytnuté služby vo výške XX,- €. Žalovaná suma pritom pozostávala zo sumy XX,- € za nezaplatené
služby a zo sumy XXX,XX € za dohodnutú zmluvnú pokutu.

Navrhovateľ a odporca uzavreli zmluvu o pripojení v zmysle zákona č. 610/2003 Z. z.. o elektronických
komunikáciách, z ktorých navrhovateľ ako veriteľ má voči odporcovi ako dlžníkovi pohľadávku, pretože v
konaníbolopreukázané,ženavrhovateľvprospechodporcuplniltým,žepodľapredmetupodnikateľskej
činnosti poskytol odporcovi prístup do siete Internet, za ktoré sa odporca v zmluve zaviazal zaplatiť
odplatu. Súd, prejednávajúc vec sporovú, v ktorej bolo povinnosťou účastníkov tvrdiť určité právne

skutočnosti a tieto v konaní preukázať, mal preukázané tvrdenie navrhovateľa, že zo zmluvy o pripojení
navrhovateľ plnil, poskytol žalovanému DSL pripojenie na internet bez nutnosti TP/ISDN a umožnil mu
využívať svoje služby. Odporca nepreukázal, že jeho záväzok platiť za služby poskytnuté navrhovateľom
v sume XX,- € zanikol zaplatením, a súd preto uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
pohľadávku v sume XX,- € ako cenu navrhovateľom poskytnutých, avšak odporcom neuhradených

služieb.

Vyššie uvedená zmluva je v zmysle § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou, keďže k jej uzatvoreniu
došlo medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako dodávateľom a odporcom ako spotrebiteľom.
Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j.
ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú
nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo
značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo
zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom
na obsah § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky

v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti
spotrebiteľ dovolával. Návrh spotrebiteľskej zmluvy je v danom prípade pripravený na predtlačenom
tlačive,doktoréhosalenvpisujúpožadovanéúdaje,nazákladečohospotrebiteľnemámožnosťžiadnymspôsobom ovplyvniť jej obsah. V zmysle uvedeného sa súd pri posudzovaní predmetnej zmluvy ako
spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 ods. 2 a § 53 ods. 5 OZ zaoberal platnosťou jednotlivých jej
dojednaní z hľadiska, či svojím obsahom alebo účelom neobchádzajú ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, alebo či jednotlivé dojednania neobsahujú neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú ich
absolútnu neplatnosť.

Medzi absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje Občiansky zákonník v § 53
ods.4písm.k)ajustanovenia,ktorépožadujúodspotrebiteľa,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Dohodnutie zmluvnej pokuty za nezaplatenie dohodnutých

splátok sa považuje za sankciu spojenú s nesplnením záväzku, pričom súd prihliada pri posudzovaní jej
výšky na dôležitosť a význam povinnosti, ktorá je pokutou zabezpečená. Pokiaľ je výška zmluvnej pokuty
dohodnutá v spotrebiteľskej zmluve neprimerane vysoko v pomere k celkovému zmluvnému záväzku,
ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná. Ustanovenie § 53
OZ vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od
ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti

spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní.
V prípade, že dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto
je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Predmetné ustanovenie vyžaduje, aby dodávateľ pri vytváraní
podmienok v spotrebiteľských zmluvách konal v súlade s dobrými mravmi, nakoľko spotrebiteľ nemá pri
uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy vzhľadom na rozsah a formu zmluvných podmienok reálnu možnosť

ovplyvniť ich obsah, prípadne ich vôbec pochopiť. Zmluvné strany sú oprávnené dohodnúť zmluvnú
pokutu, ktorá plní funkciu zabezpečovacieho prostriedku pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Jej
výška, napriek tomu, že ju zákon nijakým spôsobom neohraničuje, by mala byť v súlade s ust. § 3 ods.
1 OZ, teda v súlade s dobrými mravmi. Nie je preto prijateľné, aby spotrebiteľovi vznikla povinnosť platiť
neprimerane vysokú zmluvnú pokutu bez ohľadu na to, či počas doby viazanosti 24 mesiacov porušil

zmluvnú povinnosť na začiatku tejto doby alebo až na jej konci. Dodávateľ neprihliadal v tomto smere
na tie situácie, v ktorých by odporca ako spotrebiteľ mohol po celú dobu viazanosti riadne plniť svoje
povinnosti a zmluvu ukončiť až jeden mesiac pred uplynutím tejto doby. Súd neprijateľnosť zmluvnej
pokuty vyhodnotil v kontexte s ustálenou súdnou praxou a právoplatnou judikatúrou, poukazujúc na
rozsudok KS v Prešove, sp. zn. 15Co 52/2011, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto

rozsudku.

Zároveň navrhovateľ žiadal priznať úroky z omeškania z nezaplatenej istiny. Keďže odporca sa dostal
do omeškania so splatením dlžnej sumy, pričom navrhovateľom žiadaná výška úrokov z omeškania
bola v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd takto žiadané príslušenstvo pohľadávky
navrhovateľovi priznal.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal v
konaní úspech len čiastočný a patrila by mu náhrada trov konania, súd túto náhradu nepriznal, nakoľko
odporcovi v konaní žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, t. j. cestou Okresného súdu Senica, Nám. oslobodenia 1, 905
30 Senica, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho

robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).