Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 9, 2015

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5P/32/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214203197
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zdenka Saraková
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2015:8214203197.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Zdenkou Sarakovou v právnej veci navrhovateľky Q. W.,
P. I., G.. X.X.XXXX, K. G. O. XX, XXX XX G.G. O., U. K., štátnej občianky Slovenskej republiky,
zastúpenej JUDr. Vladimírom Pochom, advokátom, so sídlom Hviezdoslavova 3, 08 501 Bardejov proti
odporcovi P. W., G.. XX.X.XXXX, G. K. G. O. XX, XXX XX G. O., U. K., zastúpeného súdom ustanovenou
opatrovníčkou JUDr. G. O., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Svidník, o rozvod manželstva a

úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom K. W., G.. XX.XX.XXXX Q. Z. W., G..
XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny v Bardejove, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo Q. W., rodenej I., nar. X.X.XXXX a P. W., G.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX,
zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu G. O. vo zväzku X, ročník XXXX, strana XX, poradové
číslo X r o z v á d z a .

Maloleté deti K. W., G.. XX.XX.XXXX a maloletú Z. W., G.. XX.XX.XXXX z v e r u j e na čas po
rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude aj zastupovať a spravovať ich majetok.
Otca z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej K. sumou 40,- eur mesačne a maloletej Z.P. sumou
40,- eur mesačne do 15-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí.
Styk otca s maloletými deťmi sa n e u p r a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania, ktorý podala tunajšom súde dňa 28.4.2014 domáhala,
aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol a na čas po rozvode, aby upravil výkon rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom, ktoré sa narodili v manželstve, a to K. W., G.. XX.XX.XXXX a
Z. W., G.. XX.XX.XXXX. Navrhovala, aby maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do jej osobnej
starostlivosti a otec, aby bol zaviazaný prispievať na ich výživu. V návrhu na začatie konania navrhovala
výživné pre maloletú K. vo výške 33,- eur mesačne a maloletú Z. vo výške 27,- eur mesačne. Navrhovala
ponechať úpravu styku otca s maloletými deťmi na dohodu rodičov. Svoj návrh na rozvod manželstva

odôvodňovala tým, že manželstvo uzatvárali účastníci na základe vzájomnej náklonnosti a manželstvo
síce nebolo ideálne, ale dá sa povedať, že bolo harmonické. Pred uzavretím manželstva obaja žili a
vyrastalivtejistejobci.Pouzavretímanželstvabývaliujejrodičovvrodinnomdome.Postupnesavzťahy
narušovali. Odporca pracoval v Čechách, ale v podstate nemal stálu prácu. Do narodenia staršej dcéry
bolo manželstvo ešte v celku usporiadané. Alkoholické nápoje odporca požíval viac-menej príležitostne,
ale po strate zamestnania ich požíval častejšie a boli aj obdobia, v dĺžke jedného mesiaca, keď sa u

odporcu prejavovali známky opitosti každý deň. Medzi účastníkmi dochádzalo vtedy k ostrejším hádkam
a verbálnym výmenám. Počas trvania manželstva odporca nemal v podstate nikdy dlhodobo uzatvorený
pracovný pomer. Živil sa istý čas aj ako živnostník ale nebol pre rodinu žiadnym prínosom, po stránkefinančného zabezpečenia pre rodinu. Najmä v posledných dvoch rokoch sa výrazne nezhody prehĺbili.
Na chod domácnosti neprispieval. Neprispieval na zabezpečenie poplatkov súvisiacich so stravovaním,
ošatením detí, školských potrieb, túto starostlivosť, všetko zabezpečovala sama. Chce vytvoriť deťom

vhodné prostredie pre ich zdravý duševný a fyzický vývin. Nechce, aby deti boli vystavované stresovým
situáciám. Nemožno očakávať, že dôjde k obnoveniu manželského spolužitia.

Napojednávanínavrhovateľkanavrhovalasvojmunávrhunarozvodmanželstvavyhovieť.Naďalejtrvala
na tom, aby maloleté deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti a navrhovala otca zaviazať prispievať

na ich výživu, na každé po 40,- eur mesačne. Styk otca s maloletými deťmi žiadala neupravovať aj z
dôvodu, že pobyt otca maloletých detí nie je známy už dlhší čas. V prípade, ak prejaví záujem stretávať
sa s maloletými deťmi, nebude mu brániť v styku s maloletými deťmi.

Pobyt odporcu sa súdu nepodarilo vypátrať, ani cestou jeho príbuzných a preto mu bol pre toto konanie
ustanovený opatrovník /§ 29 ods. 2 O.s.p./. Opatrovník sa k návrhu nevyjadril. Na pojednávanie sa

nedostavil. Svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil. Pojednávanie nežiadal odročiť. Boli
splnené podmienky pre konania a rozhodnutie v jeho neprítomnosti /§ 101 ods. 2 O.s.p./.

Kolízny opatrovník nemal výhrady voči rozvodu manželstva účastníkov konania. Navrhoval taktiež, aby
maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky na čas po rozvode a otec, aby bol zaviazaný

prispievať na ich výživu podľa návrhu matky maloletých detí. Taktiež navrhoval styk otca s maloletými
deťmi neupravovať z dôvodu neznámeho pobytu otca maloletých detí a vzhľadom na skutočnosť, že
matka nebude brániť otcovi v styku s maloletými deťmi, keď otec o to prejaví záujem.

Súd v tejto právnej veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s obsahom

listinných dôkazov, sobášneho listu účastníkov konania, s obsahom rodných listov maloletých detí, K. Q.
Z.,sobsahompotvrdenia oposlednomspoločnombydliskuúčastníkov,ovýškepríjmumatkymaloletých
detí a zistil tento skutkový stav:

Účastníci manželstvo uzavreli dňa XX.X.XXXX. U oboch išlo o prvé manželstvo. V manželstve sa im

narodili dve maloleté deti, K. W., G.. XX.XX.XXXX Q. Z. W., G.. XX.XX.XXXX. Účastníci mali posledné
spoločné bydlisko v obci G.Ž. O., okres Bardejov.

Vychádzajúczvýpovedenavrhovateľky,účastnícipouzavretímanželstvasizaložilispoločnúdomácnosť
u jej rodičov. Bývali spolu, po narodení maloletých detí aj s maloletými deťmi v jednej domácnosti

s rodičmi navrhovateľky. Na pojednávaní navrhovateľka, pokiaľ ide o príčiny rozvratu manželstva
účastníkov konania uvádzala, že to je požívanie alkoholických nápojov odporcom. Aj keď mal sklony
k požívaniu alkoholických nápojov, ešte pred uzavretím manželstva, domnievala sa, že po uzavretí
manželstva, po narodení prvého dieťaťa, že sa to zmení. Dúfala potom, že sa to zmení po narodení
druhého dieťaťa. Odporca odmietal protialkoholickú liečbu. Hovoril, že on nie je chorý. Keď bol pod

vplyvom alkoholu, detí mali z neho strach. Často striedal zamestnania. Situácia v spolužití účastníkov sa
stala neúnosnou. Na podnet navrhovateľky, odporca opustil spoločnú domácnosť v mesiaci marci 2014.
Od tej doby sa o obnovenie spolužitia nepokúsil. Zdržuje sa na neznámom mieste. Neudržiava žiaden
kontakt, ani s maloletými deťmi, ani so svojimi príbuznými, ani so svojou matkou. Matka maloletých detí,
teda navrhovateľka a maloleté detí sú v kontakte s matkou odporcu a rodičia odporcu, aj vypomáhajú

matke, pokiaľ ide o zabezpečenie starostlivosti o deti. Navrhovateľka uvádzala taktiež, že odporca
vinil za situáciu v manželstve jej matku a chcel, aby bývali samostatne, aby išli bývať k jeho rodičom.
To ale bolo pre ňu nevyhovujúce, vzhľadom na nevyhovujúce spojenie do práce. Nič neurobil pre to,
aby mali samostatné bývanie. Po odchode zo spoločnej domácnosti žil istý čas ako bezdomovec, od
októbra alebo novembra minulého roka nemá o ňom žiadnu správu, a rovnako ani jeho rodičia. Nikomu

z príbuzných sa neohlásil.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 ods.1-3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd prirozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu
vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní

staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je trvale a
hlboko rozvrátené. Účastníci nežijú v jednej domácnosti od mesiaca marca 2014. Nie je predpoklad,
aby účastníci spolužitie obnovili. Odporca sa zdržuje na neznámom mieste. Nekontaktuje sa ani s

navrhovateľkou, ani s maloletými deťmi. Z uvedených dôvodov súd manželstvo rozviedol.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Maloleté deti žijú aj po odchode otca zo spoločnej domácnosti naďalej v spoločnej domácnosti so svojou
matkou, ktorá sa o ne riadne stará. Neboli zistené, ani kolíznym opatrovníkom žiadne dôvody, ktoré by
bránili zvereniu maloletých detí do osobnej starostlivosti matky na čas po rozvode a preto súd na čas
po rozvode maloleté deti Z. Q. K. zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že ich bude aj zastupovať

a spravovať ich majetok.

Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.....

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný
vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako
prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.....

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu.

Maloletá K. má 12 rokov. Je žiačkou 6. ročníka základnej školy. Do základnej školy dochádza do
Bardejova. Mladšia dcéra, maloletá Z. má 7 rokov. Je žiačkou 1. ročníka Základnej školy v G. O..Staršia dcéra nestravuje sa v školskej jedálni, z dôvodu, že matka nemá finančné prostriedky na
to, aby jej zaplatila stravenky. Maloletá Z. sa stravuje v školskej jedálni. Náklady na obedy sú 22,-
eur mesačne. Okrem týchto nákladov má ďalšie výdavky, v súvislosti s dochádzkou do školy, u detí

v súvislosti s povinnou školskou dochádzkou, sú na rodičovský príspevok, u každého dieťaťa 8,- eur
ročne, potom sú to platby za učebnice, ktoré potrebujú na výučbu cudzích jazykov, ďalšie výdavky sú
na zabezpečenie bežnej výživy, ošatenia, hygienických potrieb maloletých detí a školských potrieb v
rozsahu zodpovedajúcom ich veku. Matka s deťmi býva v rodinnom dome, ktorý je vlastníctvom jej
matky. Vedie spoločnú domácnosť so svojou matkou. Jej matka nie je zamestnaná. Poberá iba vdovský

dôchodok okolo 200,- eur mesačne.

Matka maloletých detí je zamestnaná u zamestnávateľa A.. C., G..U.., G. O. s príjmom 340,-- eur v
priemere mesačne netto. Vyživovaciu povinnosť má iba k deťom z manželstva. Iný príjem okrem príjmu
z pracovného pomeru nemá.

U otca maloletých detí sa nepodarilo zistiť jeho príjem, avšak vzhľadom na skutočnosť, že má
vyživovaciu povinnosť k dvom deťom, je jeho povinnosťou a možno od neho spravodlivo žiadať, aby sa
zamestnal, a v takomto prípade by mohol dosahovať aspoň príjem vo výške minimálnej mzdy. Keďže sa
súdu nepodarilo preukázať, ani zistiť žiadne okolnosti, ktoré by svedčili o tom, že jeho príjem je vyšší,
než na úrovni minimálnej mzdy, súd zaviazal prispievať otca na výživu maloletých detí podľa návrhu

matky, teda vo výške 40,- eur mesačne na každé z detí.

O úprave styku otca s maloletými deťmi súd nerozhodoval, keďže otec maloletých detí v súčasnej dobe
sa zdržuje na neznámom mieste. Matka a kolízny opatrovník žiadali styk otca s deťmi neupravovať s
tým, že matka nebude brániť otcovi v styku s deťmi, ak otec prejaví záujem sa s deťmi stretávať, ale pod

podmienkou, že príde za deťmi triezvy a že to bude v prítomnosti inej osoby.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 144 veta prvá O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia účastníkom na Okresnom súde Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav vecí, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočností
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia vecí.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
predpisu, zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (§ 251 O.s.p.).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako
spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia
o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje
predošlé priezvisko.