Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 14, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/274/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717213936
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7717213936.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobkyne X.. F. Q., S.. XX.XX.XXXX, bytom X., F.
XX, zastúpenej JUDr. Ivetou Fejlekovou, advokátkou,so sídlom Nám. Osloboditeľov 25 Michalovce,
proti žalovanému X.. Q. Q., S.. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, zastúpenému JUDr. Jurajom Kusom,
advokátom, so sídlom Nám. osloboditeľov 10, Michalovce, v konaní o užívanie motorového vozidla, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 25.6.2018 č.k. 12C/12/2017-37

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni priznáva náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví I. výrokom
rozhodol, že žalobkyňa je oprávnená užívať motorové vozidlo značky KIA SPORTAGE bielej farby O.
X. XXXCT počnúc dňom právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku, ktoré motorové vozidlo si prevezme
v mieste bydliska žalovaného, II. výrokom uložil žalovanému povinnosť motorové vozidlo žalobkyni
odovzdať v tento deň, III. výrokom priznal žalobkyni voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobkyňa žiadala, aby súd upravil právne pomery strán ako manželov,
k spoločnej veci, ktorá je predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva, pretože medzi nimi k dohode
nedošlo. Súd vychádzal zo zistenia, že strany sporu majú v bezpodielovom spoluvlastníctve osobné
motorové vozidlo zn. KIA SPORTAGE EVČ X. XXXCT, ako aj motorové vozidlo WV Polo EVČ X.
XXXAX strieborná metalíza. V technickom preukaze motorového vozidla zn. WV Polo je zapísaný
ako majiteľ žalovaný, a v technickom preukaze motorového vozidla zn. KIA SPORTAGE je ako majiteľ
vozidlazapísanážalobkyňa.Prevzájomnénezhodysmanželom(žalovaným)sažalobkyňaodsťahovala

zo spoločnej domácnosti spolu s maloletými deťmi. Vzhľadom na to, že v spoluvlastníctve manželov
sú dve motorové vozidlá, tak pre svoje potreby, ako aj pre potreby detí, požiadala žalovaného o
užívanie motorového vozidla zn. KIA SPORTAGE, u ktorého je vedená v technickom preukaze ako
majiteľka vozidla, čo jej však žalovaný neumožnil. Súd prvej inštancie právne posudzoval vec podľa §
146 ods. 1, § 143 Obč.zákonníka (OZ) vysporiadavajúc sa s obranou žalovaného o tom, že doposiaľ
prebieha konanie o rozvod a nedošlo k zániku a vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva tak, že
tieto námietky na účely úpravy vzájomných vzťahov medzi manželmi k veciam v ich bezpodielovom

spoluvlastníctve, nie sú právne významné. Konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo nepochybne
preukázané, že žalovaný disponuje oboma motorovými vozidlami, ktoré patria do bezpodielového
spoluvlastníctvastránsporu,pričomžalovanýneumožnilžalobkyniužívanieanijednéhoznich,dôvodiac
nevhodným správaním žalobkyne. Majúc za zistené, že žalovaný odmieta vydať žalobkyni jedno zviacerých spoločných motorových vozidiel, návrhu žalobkyne vyhovel. Prihliadajúc na plný procesný
úspech žalobkyne v konaní, priznal jej tiež náhradu trov proti žalovanému v rozsahu 100 %.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný uplatniac odvolacie dôvody vymedzené § 365
ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/, h/ Civilného sporového poriadku (CSP), že neboli splnené procesné podmienky
(a),žesúdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d), súd prvej inštancie dospel na základe

vykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam(f)arozhodnutiesúduprvejinštancievychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Žiadal, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu
zamietne a prizná mu plnú náhradu trov konania.

4. Žalovaný v odvolaní uvádzal, že súd rozhodol nad rámec žalobného návrhu, pokiaľ druhým
výrokom uložil žalovanému povinnosť predmetné motorové vozidlo vydať, tvrdil, že výrok rozhodnutia

je nevykonateľný a pre budúcnosť vylučuje žalovaného z užívania predmetného motorového vozidla, aj
keď obaja z manželov majú právo na užívanie veci, čo znamená, že rozhodnutie súdu je nezákonné.
Súčasne považoval rozsudok za predčasný, lebo nedošlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov,pričomžalovanývoväčšejmierefinančneprispelnazakúpeniespornéhomotorovéhovozidla,
čo malo byť v konaní zohľadnené.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že napadnutý rozsudok netrpí žiadnou z vád označených
žalovaným, z ktorých dôvodov navrhovala rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť
a priznať jej náhradu vzniknutých trov.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas
a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP z
hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. Rozsudok je vo výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 14.2.2019 o o 10.10 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade
s ust. § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP.

8. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/ f/, h/ CSP. Skúmanie
splnenia procesných podmienok v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP je
úradnou povinnosťou súdu počas celého konania. Ide o podmienky, definované v § 161 ods. 1 CSP,
za ktorých súd môže vo veci konať a rozhodnúť. Ak ide o odstrániteľnú podmienku, súd sa pokúsi

odstrániť ju a v prípade neodstrániteľnej podmienky konanie zastaví. Odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia procesných
práv priznaných jej v súdnom konaní na účely ochrany jej práv a právom chránených záujmov. K odňatiu

možnosti konať pred súdom dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie,
ktoré nespĺňa požiadavky vymedzené § 220 ods. 2,3 CSP. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/
CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod
ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v

nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd
berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.

h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikáciipráva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny
právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

9. Odvolací súd nezistil naplnenie žiadneho z odvolacích dôvodov. Súd prvej inštancie vykonal vo veci
dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov
nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu
vyvodilajsprávnyprávnyzáveranebolozistenéžiadneporušenieprocesnýchprávaniinávadakonania,

ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. Odvolací súd pri prejednávaní odvolania obligatórne zaoberá splnením procesných podmienok (§
380 ods. 2 CSP) aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Prihliada na procesné vady, ktoré
zakladajú tiež zmätočnosť rozhodnutia, ak ich dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je

porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Medzi
porušenie procesných podmienok konania sa zaradzuje aj rozhodnutie „ultra petit“, teda nad rámec toho,
čo malo byť podľa žaloby predmetom sporu. Žalobkyňou formulovaný petit žaloby ako je vymedzený
I. výrokom rozsudku v sebe zahrňoval aj povinnosť žalovaného na vydanie veci. Súd nie je viazaný
výslovne znením rozhodnutia, ak rozhoduje v rozsahu toho, čo žalobca skutočne žiada (obdobne NS

SR sp.zn. 5 Cdo 254/09), ak použitím iných, ďalších slovných vyjadrení vo výroku rozhodnutia sú
vyjadrené rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal nie úplne perfektným žalobným
petitom. Námietky žalovaného sú však v tomto prípade neopodstatnené aj z dôvodu, že povinnosť
žalovaného na vydanie (odovzdanie) motorového vozidla ako je vymedzená II. výrokom rozsudku,
mu bola uložená na základe samostatného návrhu žalobkyne na zmenu žaloby. Zmena žaloby bola

pripustená na základe návrhu žalobkyne na pojednávaní dňa 25.5.2018, na ktorom boli obe strany sporu
ako aj ich právni zástupcovia prítomní. Na pojednávaní súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby tak, že
žalovaný je povinný vydať motorové vozidlo žalobkyni v deň právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku,
ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť jeho vyhlásením, keďže voči nemu nie je prípustné odvolanie
(§ 37 CSP a contrario). O zmene žaloby bolo rozhodnuté na pojednávaní, na ktorom bola zmena

navrhnutá v zhode s § 142 ods. 1 CSP, a nakoľko sa tak stalo za prítomnosti všetkých subjektov, ktorých
sa zmena týkala, nebolo potrebné ani osobitné doručovanie uznesenia. Postupom a rozhodnutím súdu
o povinnosti žalovaného na vydanie veci, tak nedošlo k naplneniu žiadneho odvolacieho dôvodu.

11. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo

nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo
darom,akoajvecí,ktorépodľasvojejpovahyslúžiaosobnejpotrebealebovýkonupovolanialenjedného
z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal
vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu
nástupcovi pôvodného vlastníka (§ 143 OZ).

12. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne
a nerozdielne. (§ 145 ods. 2 OZ). Ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach
vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd (§146 ods.
1 OZ).

13. Je nesporné, že predmetom bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu sú aj motorové vozidla
zn. Volkswagen Polo a zn. KIA Sportage, ktorého užívania sa žalobkyňa v konaní domáha. Námietky
žalovaného v odvolaní, že nedošlo k vyporiadaniu a zániku bezpodielového spoluvlastníctva, sú vo
vzťahu k predmetu sporu bez právneho významu, pretože základom práva žalobkyne na užívanie

veci je práve existencia bezpodielového spoluvlastníctva, z ktorého plynie aj oprávnenie každého z
manželov na užívanie veci patriacich do spoločného majetku. Právo na užívanie veci patrí každému
z manželov bez zreteľa na to, kto a v akej miere sa o nadobudnutie veci pričinil. Pokiaľ predmetom
bezpodielového spoluvlastníctva je viacero samostatných vecí slúžiacich rovnakému alebo obdobnému
účelu, u ktorých prichádza do úvahy paritné rozdelenie ich užívania, niet dôvodu, aby za situácie ako

vznikla v prejednávanom spore, keď jeden z manželov užíva všetky takéto veci (motorové vozidlá), súd
upravil práva k spoločným veciam tak, že každý z manželov bude oprávnený na užívanie niektorej z
týchto vecí. Účelom úpravy práv podľa § 146 ods. 1 OZ je vyriešenie konfliktnej situácie medzi manželmi.
Je nepochybné, že žalovaný má k dispozícii všetky motorové vozidlá patriace do bezpodielovéhospoluvlastníctva, a bez vážneho dôvodu, iba s odkazom na negatívne vzťahy so žalobkyňou, odmieta jej
umožniť užívanie niektorého z vozidiel. Javí sa nielen ako rozumné a správne, ale aj ako spravodlivé a
zákonu zodpovedajúce, aby práva medzi stranami sporu boli upravené tak, že žalobkyňa je oprávnenou

práve na užívanie toho motorového vozidla, v ktorého dokladoch je zapísaná ako prevádzkovateľ a
majiteľ vozidla (zák.č. 8/09 Z.z, o cestnej premávke, zák.č. 381/01 Z.z o povinnom poistení za škodu
spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel), bez ohľadu na fakt, že motorové vozidlo až patrí do
bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu do času jeho vyporiadania. Žalovaný má k dispozícii ďalšie
motorové vozidlo, v ktorého užívaní mu žalobkyňa nebráni, ani sa nedomáha tohto oprávnenia. Úprava

a užívanie motorového vozidla len na určitú vymedzenú dobu v tzv. striedavom režime medzi manželmi,
by bola opodstatnená len za situácie, že u každého z nich by vyvstala potreba užívania takejto jedinečnej
veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva, čo v konaní nebolo tvrdené ani zistené. V prípade, ak
je v bezpodielovom spoluvlastníctve viacero vecí slúžiacich rovnakej potrebe, je možné, aby v prípade
sporov medzi manželmi, bol za užívateľa jednotlivo určenej veci určený len jeden z manželov na čas, po
ktorý nedôjde k dohode o spôsobe vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Vyhoveniu návrhu

žalobkyne teda nebránili žiadne zákonné ani procesné prekážky a výrok rozhodnutia súdu zodpovedá
ratione legis ustanovenia § 146 ods. 1 OZ.

14. Zákonu zodpovedajúce je aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania vychádzajúce
zo zásady procesného úspechu v konaní, keď procesne úspešnej žalobkyni patrí podľa § 255 ods. 1

CSP plná náhrada trov konania.

15. O trovách konania strán sporu vzniknutých v odvolacom konaní bolo rozhodnuté v súlade s § 396
ods. 1 aplikujúc § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalovaný ako odvolateľ neúspešný, preto
nárok na náhradu vzniknutých trov bolo priznané žalobkyni. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia uznesením, ktoré vydá vyšší
súdny úradník.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).