Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, March 29, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 32Csp/71/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117218623
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Benčová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8117218623.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s.,
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému Š. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. V. XX,
XXX XX X., zastúpený splnomocnenou zástupkyňou F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. V. XX, XXX XX
X., o zaplatenie 7 194,27 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o zaplatenie 2 218,53 eura z a s t a v u j e.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2051,95 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške
5 % ročne
zo sumy 4 532,43 eura od 10.07.2017 do 12.07.2017,
zo sumy 4 270,48 eura od 13.07.2017 do 02.08.2017,
zo sumy 4 174,60 eura od 03.08.2017 do 09.08.2017,
zo sumy 4 124,60 eura od 10.08.2017 do 07.09.2017,

zo sumy 4 028,50 eura od 08.09.2017 do 20.09.2017,
zo sumy 3 903,99 eura od 21.09.2017 do 18.10.2017,
zo sumy 3 799,39 eura od 19.10.2017 do 22.11.2017,
zo sumy 3 694,84 eura od 23.11.2017 do 24.11.2017,
zo sumy 3 674,84 eura od 25.11.2017 do 21.12.2017,
zo sumy 3 570,33 eura od 22.12.2017 do 24.01.2018,

zo sumy 3 510,35 eura od 25.01.2018 do 31.01.2018,
zo sumy 3 465,84 eura od 01.02.2018 do 28.02.2018,
zo sumy 3 434,90 eura od 01.03.2018 do 28.03.2018,
zo sumy 3 329,47 eura od 29.03.2018 do 25.04.2018,
zo sumy 3 224,13 eura od 26.04.2018 do 28.05.2018,
zo sumy 3 118,67 eura od 29.05.2018 do 20.06.2018,
zo sumy 2 998,22 eura od 21.06.2018 do 20.07.2018,

zo sumy 2 997,31 eura od 21.07.2018 do 25.07.2018,
zo sumy 2 872,80 eura od 26.07.2018 do 22.08.2018,
zo sumy 2 767,59 eura od 23.08.2018 do 19.09.2018,
zo sumy 2 641,58 eura od 20.09.2018 do 02.11.2018,
zo sumy 2 534,69 eura od 03.11.2018 do 21.11.2018,
zo sumy 2 408,18 eura od 22.11.2018 do 21.12.2018,

zo sumy 2 300,58 eura od 22.12.2018 do 07.01.2019,
zo sumy 2 178,03 eura od 08.02.2019 do 15.02.2019,
zo sumy 2 051,95 eura od 16.02.2019 do zaplatenia
a to všetko v splátkach po 120 eur mesačne vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len
jednej splátky včas.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.IV. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.07.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť mu istinu 7 194,27, úrok 193,25 eura, úroky z omeškania 2,39 eura, úrok 9,90 % ročne z istiny
7 456,22 eura od 30.06.2017 do 12.07.2017 a z istiny 7 194,27 eura od 13.07.2017 do zaplatenia, úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny 7 456,22 eura od 30.06.2017 do 12.07.2017 a z istiny 7 194,27
eura od 13.07.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z úrokov vo výške 193,25
eura od 30.06.2017 do zaplatenia, poplatky za poistenie 5,96 eura ako aj nahradiť trovy konania.

2. V žalobe tvrdil, že dňa 04.06.2014 uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu, na základe ktorej
poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 9 200 eur. Po vyčerpaní úveru žalovaný porušil
svoju zmluvné povinnosti (prestal uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas), preto žalobca na základe
výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 29.06.2017 po tom

ako žalovanému zaslal upozornenie na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia druhou
upomienkou/opakovaným upozornením zo dňa 26.04.2017. Žalobca tvrdil, že bonitu žalovaného
riadene skúmal.

3. Žalobca ako dôkazy označil: zmluvu o úvere, všeobecné obchodné podmienky, obchodné podmienky

pre úvery občanom, sadzobník poplatkov, opakované upozornenie, výzvu na predčasné splatenie úveru,
stav omeškaných splátok na úvere, prehľad splácania - do predčasného zosplatnenia, prehľad splácania
- po predčasnom zosplatnení, prepočet zmluvných úrokov, prepočet úrokov z omeškania.

4. Žalovaný považoval úver za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie povinných náležitostí

v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch (rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky, nesprávna
výška RPMN, dátum konečnej splatnosti). V priebehu konania namietal, že žalobca pri poskytnutí úveru
neskúmal jeho schopnosť úver splácať.

5. Výzvou zo dňa 28.09.2018 súd vyzval žalobcu, aby preukázal, akým spôsobom bola skúmaná bonita

žalovaného pri poskytnutí úveru.

6. Žalobca v podaní zo dňa 08.10.2018 poukázal na to, že úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., pričom
za hrubé porušenie povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti spotrebiteľa splácať úver bez

akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
Žalobca mal za to, že povinnosť skúmať bonitu splnil, lebo bonitu žalovaného posúdil na základe údajov
z reportov zo Spoločného registra bankových informácií (SRBI) a na základe žiadosti žalovaného o
úver. Žalobca ako dôkaz predložil výpis z registra SRBI a žiadosť o poskytnutie úveru.

7. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávania, ktorého sa zúčastnil iba žalovaný, resp. jeho
splnomocnená zástupkyňa. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaniach písomne ospravedlnil, pričom
súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Súd preto s poukazom na § 180 CSP konal a rozhodol
v neprítomnosti žalobcu.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a listinnými dôkazmi, t.j. zmluvou o spotrebiteľskom
úvere č. 131959 zo dňa 04.06.2014, žiadosťou o poskytnutie spotrebiteľského úveru, všeobecnými
obchodnými podmienkami, obchodnými podmienkami pre úvery občanov, opakovaným upozornením,
výzvou na predčasné splatenie úveru, prehľadom splácania do predčasného zosplatnenia, prehľadom

splácania po predčasnom zosplatnení, stavom omeškaných splátok na úvere, prepočtom zmluvných
úrokov a úrokov z omeškania, sadzobníkom poplatkov, reportom zo SRBI, vyjadreniami strán sporu
vrátane čiastočných späťvzatí žaloby, odpoveďou na lustráciu žalovaného v Sociálnej poisťovni,
výplatnými páskami žalovaného, oznámením o zaradení žalovaného do evidencie uchádzačov o
zamestnanie ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:9. Žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 04.06.2014 zmluvu o úvere č. 131959,
predmetomktorejbolbezúčelovýúvervovýške 9200eur.Vzmluveboliuvedenétietoúdaje:typavýška
úrokovej sadzby: fixná do splatnosti 9,90 % p.a., súbor poistenia: A, poplatok za poskytnutie úveru 460

eur, poplatok za správu úverového účtu 0 eur, poplatok za poistenie schopnosti splácať úver 2,98 eura
mesačne, výška anuitnej splátky 121,53 eura, termín splatnosti 1. anuitnej splátky 25.06.2014, počet
anuitných splátok 120, periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky: mesačne, v 25. deň kalendárneho
mesiaca, splatnosť úveru 27.05.2024, spôsob splácania úveru: inkasom z osobného účtu v banke/
príkazom na úhradu v prospech inkasného účtu, výška RPMN 11,89 %, priemerná RPMN ku dňu

uzatvorenia zmluvy 11,89 %, celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť (súčet výšky úveru a celkových
nákladov klienta spojených s úverom) 15 043,60 eura, úrok z omeškania 5 % p.a., poplatok za vklad
v hotovosti na úverový účet 2,50 eura, poplatok za predčasné splatenie úveru alebo jeho časti 1%/0,5
%/0% z predčasne splatenej čiastky úveru, poplatok za zmenu zmluvných podmienok na klientovu
žiadosť40eur,poplatokzaupomienku15eur,poplatokzavýzvu30eur,poplatokzapotvrdeniaasúhlasy
vydané bankou na klientovu žiadosť 24 eur. Predpoklady pre výpočet RPMN v zmluve uvedené neboli.

10. V zmysle bodu 2.8 obchodných podmienok pre úvery občanom aj nastane ktorákoľvek zmena
okolností (medzi ktoré patrí aj nezaplatenie ktorejkoľvek čiastky dlžnej podľa zmluvy o úvere ani do 3
mesiacov po lehote jej splatnosti), banka môže vyzvať klienta na predčasné splatenie úveru.

11. Z prehľadu splácania do predčasného zosplatnenia vyplýva, že žalovaný uhradil sumu 4 207,57 eura
s tým, že suma 2 365,45 eura bola započítaná na úrok, suma 1 743,78 eura na istinu a suma 98,34 eura
na poistné. Dosiaľ nesplatená istina predstavuje 7 456,22 eura. Z prehľadu splácania po predčasnom
zosplatnení vyplýva, že žalovaný uhradil dňa 12.07.2017 sumu 261,95 eura.

12. Podľa prepočtu zmluvných úrokov a úrokov z omeškania (ide o listiny vypracované žalobcom) dlžný
úrok predstavuje 193,25 eura a dlžný úrok z omeškania 2,39 eura.

13. Z opakovaného upozornenia zo dňa 26.04.2017 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu
omeškaných splátok, celkovo v sume 225,74 eura do 01.05.2017 a zároveň žalovaného upozornil na

uplatnenie práva v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka.

14. Výzvou zo dňa 29.06.2017 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlhu vo výške 7 717,82 eura s
príslušenstvomnajneskôrdo09.07.2017,keďžerozhodolopredčasnejsplatnosticelého úveruzdôvodu
neplnenia podmienok úverovej zmluvy.

15. Zo žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 04.06.2014 (ktoré bolo súdu predložené bez podpisu
žalovaného) vyplýva, že žalovaný žiadal o poskytnutie úveru vo výške 9 200 eur s dobou
splatnosti 10 rokov. Žalovaný v žiadosti uviedol: typ bývania: vlastné, rodinný stav: slobodný, počet
vyživovaných detí: 0, vzdelanie: S/Š alebo SOU s maturitou, profesia: robotník, priemerný čistý mesačný

príjem - neuvedený, názov a IČO zamestnávateľa -neuvedené, adresa zamestnávateľa -neuvedená,
zamestnaný od 01.12.2013, odvetvie: stavebníctvo, splátky úverov: 0 eur, kreditné karty 0 eur, ostatné
výdavky 0 eur, povolené prečerpanie 0 eur, ručiteľské záväzky 0 eur.

16. Z lustrácie SRBI vyplýva, že žalovaný v čase poskytnutia úveru nemal žiadny úver, kreditnú kartu,

resp. nebol ručiteľom v úverovom vzťahu. Ako novozaložená operácia je uvedené - kontokorentný úver
bez bližšej špecifikácie.

17. Z odpovede na lustráciu žalovaného v Sociálnej poisťovni vyplýva, že žalovaný bol v čase
uzatvorenia zmluvy (od 22.04.2014 do 14.08.2014) zamestnancom u Q. W. (IČO: 41513878) a jeho

mesačný vymeriavací základ bol cca 46 eur. V čase od 15.08.2014 do 30.09.2014 pracoval na dohodu
o vykonaní práce v spoločnostiach Manuvia Jobline East, s.r.o., Manuvia Expert Recruitment SK, s.r.o.
a MANPOWER SLOVENSKO, s.r.o. a v období od 11.12.2014 do 10.06.2017 bol zamestnaný v
spoločnosti KE Prešov Elektrik, s.r.o., pričom jeho mesačný priemerný vymeriavací základ bol cca 650
eur.

18. Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že úver si vzal a následne ho prestal splácať. V súčasnej dobe je
nezamestnanýajeevidovanýnaúradepráce,sociálnychvecíarodiny.Poberádávkuvnezamestnanosti
vo výške 900 eur. S otcom sa ústne dohodol, že ho zamestná s tým, že jeho mzda bude vo výške500 eur mesačne. Má úver v Slovenskej sporiteľni, kde platí mesačne 211 eur, za telefón platí 50 eur
mesačne, za internet 12 eur mesačne, DIGI 12 eur mesačne, spláca kreditnú kartu po 15 eur mesačne.
Žije v spoločnej domácnosti s otcom, kde hradí všetky náklady na domácnosť čo predstavuje asi 350

eur mesačne, náklady na auto má 50 eur mesačne.

19. Podaním zo dňa 06.07.2018 žalobca vzal žalobu o zaplatenie sumy 1 272,26 eura späť a žiadal
konanie v tejto časti zastaviť z dôvodu, že žalovaný uhradil dňa 02.08.2017 sumu 95,88 eura, dňa
09.08.2017 sumu 50 eur, dňa 07.09.2017 sumu 96,10 eura, dňa 20.09.2017 sumu 124,51 eura, dňa

18.10.2017 sumu 104,60 eura, dňa 22.11.2017 sumu 104,55 eura, dňa 24.11.2017 sumu 20 eur, dňa
21.12.2017 sumu 104,51 eura, dňa 24.01.2018 sumu 59,98 eura, dňa 31.01.2018 sumu 44,51 eura, dňa
28.02.2018 sumu 30,94 eura, dňa 28.03.2018 sumu 105,43 eura, dňa 25.04.2018 sumu 105,34 eura,
dňa 28.05.2018 sumu 105,46 eura a dňa 20.06.2018 sumu 120,45 eura. Podaním zo dňa 23.10.2018
žalobca vzal žalobu o zaplatenie 356,64 eura späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť z dôvodu, že
žalovaný uhradil dňa 20.07.2018 sumu 0,91 eura, dňa 25.07.2018 sumu 124,51 eura, dňa 22.08.2018

sumu 105,21 eura a dňa 19.09.2018 sumu 126,01 eura. Podaním zo dňa 07.02.2019 žalobca vzal
žalobu o zaplatenie 463,55 eura späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť z dôvodu, že žalovaný uhradil
dňa 02.11.2018 sumu 106,89 eura, dňa 21.11.2018 sumu 126,51 eura, dňa 21.12.2018 sumu 107,60
eura a dňa 07.01.2019 sumu 122,55 eura. Podaním zo dňa 01.03.2019 žalobca vzal žalobu o zaplatenie
126,08 eura späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť z dôvodu, že žalovaný uhradil dňa 15.02.2019

sumu 126,08 eura.

20. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1, 2, 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku
bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

Podľa § 146 ods. 1, 2 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného
je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

21. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného na pojednávaniach vyslovila súhlas s čiastočným
späťvzatím žaloby, preto súd v súlade s ust. § 145 a 146 CSP konanie v časti o zaplatenie 2 218,53
eura (1 272,26 eura + 356,64 eura + 463,55 eura + 126,08 eura)
zastavil.

22. Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, t.j. k 04.06.2014 (ďalej len „Zákon
o spotrebiteľských úveroch“) ako aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom
zákonníku (§ 52 a nasl.).

23. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa § 1 ods. 8 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté
ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.

Podľa § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v

rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
Podľa§2písm.b)Zákonaospotrebiteľskýchúveroch,veriteľomjefyzickáosobaaleboprávnickáosoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským

úverom.

Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy

najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa § 7 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na
jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej

databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou

podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebobez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti
splácania úverov.

24.Podľa§3ods.1zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka(ďalejlen„Občianskehozákonníka“),
výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

25. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 04.06.2014 došlo medzi
žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako klientom k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
131959, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 9 200 eur, pričom z tejto sumy
bol žalovanému zaúčtovaný poplatok za poskytnutie úveru 460 eur (5 % z istiny). Žalovaný tak reálne

čerpal úver vo výške 8 740 eur. Žalovaný doposiaľ z uvedenej úverovej zmluvy uhradil žalobcovi sumu
4 207,57 eura do zosplatnenia úveru a po zosplatnení úveru žalovaný uhradil 261,95 eura (do podania
žaloby) a sumu 2 218,53 eura (po podaní žaloby). Predmetnú úverovú zmluvu je nutné vzhľadom
na charakter zmluvných strán považovať za zmluvu spotrebiteľskú. Žalobca je bankovým subjektom,
pričom jedným z predmetov jeho podnikania (činnosti) je poskytovanie úverov. Žalovaný pri uzatvorení a

plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná
zmluva je preto v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou, konkrétne ide
o spotrebiteľský úver v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch.

26. Súd v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci OcéanoGrupoEditorial SA (spojené

prípady C-240/98 až C-244/98) z úradnej moci (ex officio) preskúmal opodstatnenosť uplatneného
nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že predmetná
zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným nespĺňa všetky povinné
náležitosti vyžadované Zákonom o spotrebiteľských úveroch.

27. V úverovej zmluve nie sú uvedené všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery
nákladov (náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch), čo má za následok,
že zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) Zákona
o spotrebiteľských úveroch.

28. Zároveň súd dospel k záveru, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov aj s
poukazom na § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Veriteľ totiž pred poskytnutím úveru je
povinný zistiť bonitu klienta, teda či klient bude schopný splácať úver. Pokiaľ veriteľ takto nepostupuje,
zákonodarca jasne zadefinoval jeho počínanie ako hrubé porušenie jeho povinnosti podľa § 7 ods. 1
a z toho vyvodil aj sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V danom prípade žalobca

pred uzatvorením úverovej zmluvy nahliadol do príslušnej databázy SRBI (z ktorej žiadne úverové
zaťaženie žalovaného nevyplývalo, okrem nešpecifikovaného novozaloženého kontokorentného úveru),
avšakposkytolúvervpomernevysokejsume9200eursvýškoumesačnejsplátky121,53eurabeztoho,
aby sa zaujímal o príjem žalovaného. Žalobca síce predložil žiadosť žalovaného o poskytnutie úveru,no z tejto žiadosti výška príjmu žalovaného nevyplývala. V žiadosti nebol uvedený ani zamestnávateľ
žalovaného, preto neobstojí tvrdenie, že žalovaný zodpovedá za údaje uvedené v žiadosti o úver. V
žiadosti totiž výška príjmu a označenie zamestnávateľa uvedené neboli. Súd si nedokáže ust. § 7

ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch o povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver vyložiť iným spôsobom a má za to, že práve toto bolo
cieľom zákonodarcu, ako povinnosť veriteľa zisťovať reálne možnosti spotrebiteľa úver splácať. Inak
ako porovnaním príjmov a výdavkov to nie je možné. Napokon, ak by aj žalovaný nemal žiadne úvery,
kreditné karty, ručiteľské záväzky (čo vyplýva zo žiadosti o úver aj z reportu SRBI), nie je akceptovateľné,

aby súd považoval splnenie podmienky skúmania bonity žalovaného bez skúmania príjmu žalovaného
za dostatočné. Poskytnutie úveru osobe prakticky bez akéhokoľvek príjmu (neuvedený v žiadosti) nie je
možné hodnotiť inak ako nezodpovedné a ľahkovážne.

29. Názor, že skúmanie bonity spotrebiteľa má byť skutočné, nielen formalistické, odvolávajúc sa na
nahliadnutie do databázy, ktorá však absolútne komplexne nevypovedá o schopnosti spotrebiteľa úver

splácať, zodpovedá aj neskoršia právna úprava v ust. § 7 ods. 16 písm. b) Zákona o spotrebiteľských
úveroch, v zmysle ktorého vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ posúdi
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi. V
tomto prípade súd vyhodnotil konanie žalobcu ako hrubé porušenie povinnosti veriteľa overiť schopnosť
spotrebiteľa splácať úver. Súd sa domnieva, že na to, aby veriteľ si splnil svoju povinnosť postupovať s

odbornou starostlivosťou pri poskytnutí úveru nepostačuje iba nahliadnuť do registra, ale ide o to, aby
veriteľ po nahliadnutí do takéhoto registra spolu s ostatnými údajmi o majetkovej, sociálnej a rodinnej
situácii spotrebiteľa vyvodil správny záver o bonite spotrebiteľa úver splácať minimálne v rozsahu
porovnania výšky príjmov a výdavkov. Pokiaľ jeden z týchto vstupných údajov (či už o výške príjmov
alebo výdavkov) absentuje, nie je možné nazerať na posudzovanie schopnosti klienta úver splácať ako

na dostatočné. Tvrdenie žalobcu o tom, že sa nemôže jednať o hrubé porušenie povinnosti skúmať
bonitu spotrebiteľa podľa názoru súdu neobstojí, lebo pri takomto postupe by veriteľovi postačovalo
nahliadnuť do databázy bez toho, aby sa zaoberal zistenými skutočnosťami z neho vyplývajúcimi,
resp. by vôbec nemusel skúmať príjmy spotrebiteľa. Takýto výklad je čisto formalistický a iste nebolo
cieľom zákonodarcu donucovať veriteľov vytlačiť akýsi report bez toho, aby objektívne posúdili zistené

skutočnosti v nadväznosti aj na príjem spotrebiteľa.

30. V danom prípade banka poskytla úver osobe, ktorá v žiadosti o poskytnutie úveru neuviedla svoj
príjem (podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni bol vymeriavací základ žalovaného v čase uzatvorenia
úverovej zmluvy cca 40 eur mesačne, teda išlo o osobu prakticky bez príjmu - žalovaný teda neuviedol

nepravdivý údaj) a banka napriek uvedenému mu poskytla úver 9 200 eur s mesačnou splátkou cca
122 eur. Uvedené súd hodnotí ako hrubé porušenie veriteľa (zvlášť ak ide o banku) posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa úver splácať napriek tomu, že si banka vytlačila report so SRBI.
Takémuto formalistickému chápaniu posudzovania odbornej starostlivosti splácať spotrebiteľský úver
nemožno poskytnúť ochranu ani v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

31. Dôsledkom podcenenia bonity nie je neplatnosť zmluvy ale neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý
s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. V
tomto smere § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. nepôsobí odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať aj
ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení

povinnosti veriteľa na finančnom trhu (viď. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/161/2016
zo dňa 28.06.2017).

32. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ

pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií
získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej
databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

33. V zmysle čl. 26 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty by mali prijať vhodné
opatrenia na podporu zodpovedajúcich postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do
úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanieinformácií a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných
ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi
je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia

úverovej bonity, a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takému správaniu a
aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli
dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/
ES zo 14.06.2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií, veritelia by mali byť zodpovední za
individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,

ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého
obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a
usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

34. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12,
EU:C:2014:190), posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol

stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v
zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku 8 smernice
2008/48, preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa
ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu
dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne

znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (pozri v tomto
zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53)
(bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej).

35. „Povinnost posouzení úvěruschopnosti spotřebitele chrání nejen spotřebitele samého před

negativními důsledky neschopnosti úvěr splácet, ale zprostředkovaně také společnost jako celek, neboť
předchází negativním sociálním důsledkům předlužení a insolvence v podobě pádu spotřebitele a osob
na něm závislých do veřejné sociální sítě, narušení rodinných a sociálních vztahů atd. V neposlední
řadě chrání i pozici věřitelů samých, neboť odborné posouzení úvěruschopnosti spotřebitele při žádosti
o další úvěr snižuje riziko věřitelů, kteří témuž spotřebiteli poskytli úvěry či jiné služby již dříve. Proto

zákon, konkrétně zákon o spotřebitelském úvěru (jeho § 9 odst. 1) stanoví, že věřitel je povinen při
posouzení úvěruschopnosti spotřebitele postupovat s odbornou péčí. Lze přisvědčit odvolacímu soudu,
že věřitel nedostojí povinnosti stanovené mu zákonem o spotřebitelském úvěru, tedy nepostupuje s
odbornou péčí při posouzení schopnosti spotřebitele splácet spotřebitelský úvěr, vyjde-li z objektivně
nedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních, výdělkových a majetkových poměrech.

Na tom nic nemění, že dlužník není evidován v databázích dlužníků. ... Odborná péče předpokládá
údaje, které dlužník věřiteli uvedl, ověřit, resp. objektivně podložit minimálně potvrzením zaměstnavatele
dlužníka (srov. Wachtlová, L a Slanina, J.: Zákon o spotřebitelském úvěru a o změně některých zákonů
č. 145/2010 Sb. Komentář. 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2011, s. 98-109, ISBN 9788074001185).
Nepochybně klíčová je i povinnost věřitele využívat veřejně dostupné informace, jakými jsou například

státem publikované údaje o životním a existenčním minimu podle zákona č. 110/2006 Sb., o životním a
existenčním minimu, a o průměrných výdajích obyvatelstva (databáze Českého statistického úřadu), a
tyto porovnávat se známými nebo od spotřebitele zjištěnými (ne pouze tvrzenými) informacemi o jeho
příjmech a výdajích“ (porovnaj rozsudok Nejvyššiho soudu ČR 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.07.2018).

36.Součástíodbornépéčeposkytovateleúvěrudle§9odst.1zákonač.145/2010Sb.,ospotřebitelském
úvěru, je i taková obezřetnost, která jej vede k nespoléhání se jen na údaje tvrzené žadatelem o úvěr, ale
ikprověření(požadavkunadoložení)těchtotvrzení(např.potvrzenímozaměstnáníapříjmu,doložením
výplatních pásek, doložením výpisu z účtu žadatele apod.) (porovnaj rozsudok Nejvyššího správního
soudu zo dňa 01.04.2015, čj. 1 As 30/2015 - 39).

37.Napotvrdeniesprávnostizáveruopovinnostiveriteľaskúmaťcelkovúmajetkovúsituáciuspotrebiteľa
súd poukazuje na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/138/2017 zo dňa 19.10.2017, podľa
ktorého, cit: „Cieľom § 7 ako aj § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení
úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy

a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s
vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského
konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je
pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovizostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie
úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu
a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver

bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď
z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo
efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu
zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu
uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní

relevantnýchinformáciízaúčelomposúdeniaúverovejschopnostispotrebiteľatakveriteľvychádzaakoz
informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava
z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť
ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa
považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny
obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,

presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou,
teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a
objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii
splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov,

aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto
dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov,
tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. Konkrétne príjmy
zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo
nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej

schopnosti nepostačuje.“

38. Vyššie uvedené závery o hrubom porušení veriteľa skúmať bonitu spotrebiteľa vedú k záveru o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§ 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch). Znamená to, že
žalovaný má vrátiť len sumu poskytnutého úveru t.j. 8 740 eur (výška úveru bola 9 200 eur, avšak reálne

bola žalovanému poskytnutá suma úveru krátená o 460 eur - poplatok za poskytnutie úveru, na ktorý pri
závere bezpoplatkovosti úveru nemá žalobca nárok) a keďže doposiaľ zaplatil žalobcovi 6 688,05 eura
(do zosplatnenia 4 207,57 eura, po zosplatnení 261,95 eura - do podania žaloby a 2 218,53 eura - po
podaní žaloby), jeho dlh predstavuje sumu 2 051,95 eura. Súd preto vyhovel žalobe len o túto istinu a
v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

39. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

40. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

41. Z prisúdenej istiny súd priznal žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % ročne a to od
10.07.2017 do zaplatenia, lebo žalobca vo výzve na predčasné zosplatnenie úveru stanovil lehotu na
plnenie do 09.07.2017. Súd zároveň zohľadnil postupné splácanie dlhu žalovaným.

42. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

43. Súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia rozhodol o povinnosti žalovaného uhradiť istinu s
príslušenstvom v splátkach po 120 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou
rozsudku pod následkom straty výhod splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky. Pri povolení

splátok vzal do úvahy predovšetkým súčasnú majetkovú situáciu žalovaného, ktorý je nezamestnaný
a ktorý po ukončení poberania dávky v nezamestnanosti má prísľub zamestnania sa u svojho otca s
výškou dohodnutého príjmu 500 eur mesačne. Súd zastáva názor, že slabšia strana, ktorou žalovaný
ako spotrebiteľ nesporne je, si zaslúži ochranu, keď sa objektívne ocitol v takej situácii, že by zaplateniedlhu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia bolo pre neho devastujúce. Napokon súd pripomína, že
ak sa žalovaný omešká s úhradou čo i len jednej splátky (nezaplatí ju včas alebo v plnej výške), bude
dlh splatný naraz v celom rozsahu. Okrem toho nemožno zabúdať na to, že bol to práve žalobca, ktorý

hrubo porušil povinnosť konať s odbornou starostlivosťou a poskytol úver osobe bez príjmu, kde sa od
počiatku dalo očakávať, že žalovaný nebude schopný plniť svoje záväzky. Súd zároveň poukazuje na to,
že povolenie splátok na uhradenie prisúdenej čiastky nespôsobí žalobcovi ekonomické problémy v jeho
obchodnej činnosti. Splácanie prisúdenej sumy v mesačných splátkach nezasiahne neprimerane ani do
hospodárskych pomerov žalobcu ako bankovej spoločnosti, ktorej klienti bežne splácajú dlh v splátkach.

44. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,

že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 256 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane.

Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom

pomerne neúspešnejší žalobca nemá právo na náhradu trov konania a pomerne úspešnejšiemu
žalovanému v konaní žiadne preukázateľné trovy z obsahu spisu nevyplývajú, ani si ich neuplatnil. Z
týchto dôvodov súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia

písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).