Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 5, 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/41/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8218202180
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Rebej

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8218202180.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Marekom Rebejom v spore žalobkyne: P. Q.Č., N.. XX.XX.XXXX, A.

A. XXX, XXX XX S., právne zastúpenej: JUDr. Miloš Hnat, advokát, so sídlom Tkáčska 2, 080 01 Prešov,
proti žalovanému: V. Q., N.. XX.XX.XXXX, A., C. XX, XXX XX T., právne zastúpeného: JUDr. Matúš Hrib,
advokát, so sídlom Na hradbách 5, 085 01 Bardejov, o zaplatenie 400,00 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v avoči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.10.2018 sa po jej čiastočnom späťvzatí
podaním doručeným súdu dňa 07.11.2018 domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 400,00 Eur spolu s

úrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy400,00Eurod01.11.2016dozaplateniaanáhradytrov
konaniaatoztitulunesplatenejpôžičky.Svojužalobuodôvodnilažalobkyňatým,ževdobrejvôliposkytla
žalovanému finančnú pôžičku prevodom na účet žalovaného, ktorá mala slúžiť ako forma finančnej
výpomoci žalovanému. Požadovaná suma bola z účtu žalobkyne prevedená bankovým prevodom na
osobný účet žalovaného vedený v Slovenskej sporiteľni dňa 14.10.2015, kde v správe pre príjemcu bolo
uvedené, že sa jedná o pôžičku. Žalobkyňa sa so žalovaným ústne dohodli, že poskytnutú finančnú
hotovosť vo forme pôžičky žalovaný vráti žalobkyni najneskôr do októbra 2016. Žalobkyňa má za to, že

dohoda, zmluva, je tzv. právnym úkonom, a musí spĺňať náležitosti právneho úkonu, ktorými sú okrem
iného zrozumiteľnosť a určitosť. Pokiaľ zákon nepredpisuje, že dohoda sa musí uzatvoriť písomne, môže
byť uzatvorená aj ústne a bude platná. Aj ústna dohoda je záväzná pre tých, ktorí ju uzavreli a dá sa na
základe nej vymáhať dohodnuté plnenie, za predpokladu, že je možné preukázať obsah tejto dohody, t.j.
na čom sa strany dohodli, čo je zo strany žalobkyne aj preukázateľné. Keďže kontakt medzi žalobkyňou
a žalovaným sa časom vytratil a poskytnutá pôžička ostala nevyplatená, pristúpila žalobkyňa k podaniu
trestného oznámenia s podozrením na spáchanie prečinu podvodu zo strany žalovaného na ORPZ

Bardejov, vedeného pod spis. značkou ČVS: ORP-322/BJ-BJ-2018. Pohľadávka žalobkyne nebola do
podania žaloby na súd uhradená.

2. Vo veci bol tunajším súdom dňa 19.11.2018 vydaný platobný rozkaz č.k. 5C/41/2018-9, ktorým sa
žalobe v celom rozsahu vyhovelo. Žalovaný podal v zákonnej lehote odpor proti platobnému rozkazu,
pričom tunajší súd uznesením zo dňa 06.12.2018 č.k. 5C/41/2018-21 zrušil platobný rozkaz tunajšieho
súdu zo dňa 19.11.2018 postupom podľa § 267 ods. 3 C.s.p. z dôvodu včas podaného odporu s vecným

odôvodnením.

3. V podanom odpore žalovaný poprel tvrdenia žalobkyne v žalobe. Uviedol, že prevod finančných
prostriedkov bol realizovaný medzi účastníkmi z toho dôvodu, aby žalovaný vykonal úhradu za servisfiremných automobilov, ktorých sa žalobkyňa nemohla zmocniť, nakoľko nedošlo k úhradám za ich
servis. Nakoľko žalovaný podnikal s bratom nebohým B. a žalobkyňa ako bývalá švagriná ho o
riešenie veci požiadala, žalovaný po zaslaní prostriedkov na účet úhradu vykonal a žalobkyňa vozidlá

zo servisu prevzala. Žalovaný podotkol, že žalobkyňa uvedené najskôr riešila podaním trestného
oznámenie pre podvod, kedy sa žalovaný podrobil výsluchu, kde v rovnakom duchu k predmetnej
pôžičke vypovedal a poskytol vyšetrovateľovi doklady o úhradách náhradných dielov. Pre prípad, ak
by sa súd s argumentáciou a dôkazmi žalovaného nestotožnil, namietol premlčanie nároku, nakoľko
žalovaný pôžičku popiera, teda uvedené by bolo možné posudzovať len ako bezdôvodné obohatenie.

Peňažné prostriedky boli poukázané na účet žalovaného 14.10.2015, žalobkyňa už dňa 15.10.2015
mohla uvedené prostriedky žiadať späť, pričom premlčacia lehota uplynula dňa 15.10.2017, kdežto
žaloba bola podaná až dňa 12.10.2018.

4. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 28.12.2018 k odporu žalovaného uviedla, že zo strany
žalovaného sa jedná o účelové špekulatívne tvrdenia, v snahe vyhnúť sa vráteniu poskytnutej pôžičky,

ktorá bola preukázateľné poskytnutá žalobkyňou na účet žalovaného s tým, že v popise bankovej
operácie bol uvedený účel - pôžička. V žiadnom prípade sa nemohlo jednať o poskytnutie finančných
prostriedkov na úhradu opráv za firemné motorové vozidlá, nakoľko v čase poskytnutia pôžičky žiadne
firemnémotorovévozidlásanenachádzalivserviseaanivžiadnejinejopraveabločky,ktorýmižalovaný
preukazuje úhradu plnenia za opravu boli datované pred poskytnutím pôžičky, t.j. v mesiacoch máj -

ešte pred smrťou býv. manžela žalobkyne - september 2015, a prevod pôžičky na účet bol daný až v
októbri 2015. Z údajov vyplývajúcich z jednotlivých dokladov predložených žalovaným je zjavné, že tieto
sa ani nemohli týkať opráv motorového vozidla, keďže boli tam bločky od spol. FINEPRINT s.r.o. Prešov,
ktorá sa zaoberá predajom veľkoplošných materiálov a potrieb pre stolárov a venuje sa nábytkárskej
výrobe, a na uvedených bločkoch spol. FINEPRINT sú uvedené položky týkajúce sa drevovýroby a

nie položky, ktoré by súviseli s opravou a údržbou motor. vozidiel. Zároveň v sťažnosti proti Uzneseniu
ČVS:ORP-322/BJ-BJ -2018 OOPZ ul. Hurbanova, ORPZ Bardejov bolo u vyšetrovateľa npor. W. W.
poukázané na mylné, zavádzajúce a nepravdivé tvrdenia žalovaného a na podporu tvrdení žalobkyne
boli vyšetrovateľovi doložené ďalšie dôkazy. Čo sa týka námietky premlčania žalobkyňa je tohto názoru,
že žalovaný nárok je riadne preukázaný, nie je premlčaný, nakoľko k plynutiu premlčacej lehoty nemohlo

dôjsť, keďže žalobný návrh bol podaný pred uplynutím tejto lehoty, finančné prostriedky vo výške 400,-
Eur boli poskytnuté žalovanému ako pôžička, s tým, že tento ich mal vrátiť najneskôr do konca mesiaca
október 2016.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalovanej písomne nevyjadril.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 05.03.2019, na ktoré sa dostavili obe strany sporu a ich
právny zástupcovia. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a žalovaného,
oboznámením listín a to prehľadu o bankovej transakcii, pokladničných dokladov, záznamu ODPZ
Bardejov, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

7. Z prehľadu o bankovej transakcii zo dňa 25.09.2018 vyplýva, že dňa 14.10.2015 bola z osobného
bankového účtu žalobkyne vykonaná banková transakcia a to platobný príkaz na úhradu v sume 400,00
Eur na bankový účet žalovaného. V správe pre príjemcu bolo uvedené: P. Q., pôžička.

8.ZoZáznamuObvodnéhooddeleniaPolicajnéhozboruvBardejove,ul.Hurbanova16,08501Bardejov
zo dňa 23.08.2018, ČVS:ORP-322/BJ-2018 vyplýva, že k trestnej veci prečinu podozrenia z prečinu
podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona žalovaný podal podľa 196 ods. 2 Trestného zákona
vysvetlenie, v ktorom uviedol, že niekedy v roku 2015 mu jeho švagriná P. Q. zaslala 400,- Eur na
jeho účet, ale neboli na účel ako uviedla žalobkyňa, ale to boli peniaze na to, aby zaplatil opravu

motorového vozidla v servise v obci Kľušov u pána A., nakoľko žalobkyňa sa s ním hnevala a ich vzťahy
sanarušiliataknatovyužilajeho.Jednalosaovozidlo,ktorébolomajetkomspoločnostiDrevitsosídlom
v Raslaviciach, konateľom ktorej bol jeho nebohý brat. Žalovaný uviedol, že od žalobkyne si žiadne
peniaze nepožičal na živobytie. Jeho švagriná bola pohádaná s viacerými ľuďmi a tak ho využila na to,
aby vyplatil pohľadávky za vykonané opravy vozidiel. Doklady o vykonaných opravách a to pokladničné

bločky za nákup materiálu na opravu vozidiel zo dňa 14.05.2015 v sume 179,84 Eur a 57,06 Eur, dňa
19,20,21,24,27,29.8.2015 v sume 40,04 Eur, 18.09.2015 na sumu 229,61 Eur, čo predstavuje spolu
sumu vo výške 506,55 Eur pošle prostredníctvom právneho zástupcu. Peniaze, ktoré mu boli zaslané zostrany jeho švagrinej osobne fyzicky vybral zo svojho účtu a použil ich na to, ako vyššie uviedol. Vyplatil
ich až v mesiaci október 2015. Do tej doby vozidlá stáli v servise.

9. Z výsluchu žalobkyne na pojednávaní vyplynulo, že niekedy okolo 12. - 13. októbra 2015 za ňou prišiel
žalovaný, či by mu nepožičala peniaze, keďže bol vo finančnej núdzi. Rozhodla sa, že mu ich požičia,
pričom nežiadala žiadne písomné potvrdenie. Žalovaný pôvodne žiadal, aby mu finančné prostriedky
požičala v hotovosti. S tým však nesúhlasila. Chcela byť nejakým spôsobom krytá, aby som mala doklad,
že som mu peniaze požičala. Žalovaný žiadal zhruba 300,- € až 400,- €. Keďže mala peniaze na svojom

účte, tak 14.10.2015 mu ich poslala. Pokiaľ ide o splatnosť pôžičky uviedla, že spolu pôsobili v spoločnej
firme, preto chcela vedieť, ako mieni žalovaný v uvedenej firme pôsobiť. Ak by pre firmu pracoval, tak
by sa mu uvedená pôžička napríklad sťahovala z platu. Najneskôr však pôžičku mal vrátiť do jedného
roka. Po splatnosti pôžičky ho raz v roku 2016 a raz v roku 2017 písomne kontaktovala ohľadne vrátenia
finančných prostriedkov. Zásielka sa jej vrátila neprevzatá. Ohľadne servisu motorových vozidiel uviedla,
že u pána A. sa nachádzalo iba jedno motorové vozidlo, ktorého majiteľom bola firma UNIREAL, avšak v

čase poskytnutia finančných prostriedkov už u pána A. nebolo. S pánom A.K. komunikovala jej dcéra ako
správkyňa dedičstva po jej nebohom manželovi, pričom pánom A. jej bolo povedené, že všetky záväzky
ohľadne opravy áut jej manžel pred smrťou vyrovnal a auto si môže zobrať.

10. Z výsluchu žalovaného na pojednávaní vyplynulo, že firemné autá a to jedno auto značky AUDI 6

a tri dodávkové biele autá písané na spoločnosť UNIREAL sa nachádzali v obchodí od mája do júna
2015 u pána A. v servise. Jedno auto značky AUDI 6 bolo vyplatené tak, ako uviedla žalobkyňa, avšak
ostatné autá boli rozpracované. V čase poskytnutia sumy kontaktoval žalobkyňu, že treba vyplatiť za
servis áut a to niekoľkokrát. Žalobkyňa to neustále len odsúvala. Opakovane jej telefonicky uvedenú
skutočnosť pripomínal. Za pánom A. žalobkyňa nechcela ísť, keďže s ním bola rozhádaná. Žalovaný

chcel vyrovnať záväzok voči pánovi A., preto žalobkyňu stále urgoval, keďže nechcel byť nikomu nič
dlžný, pričom žalobkyňa mu zablokovala prístup na firemný účet. Nakoniec ju urgoval telefonicky s tým,
aby to vyplatila, alebo aby mu poslala peniaze a on dlh vyrovná. Žalobkyňa mu poslala peniaze na účet,
avšak absolútne nešlo o žiadnu pôžičku. Peniaze použil na vyrovnanie dlhu voči pánovi A. za servis a
opravu motorových vozidiel firmy. Uviedol, že spolu s nebohým bratom bol ako spoločník a konateľ v

spoločnosti DREVIT SMJ, s.r.o. a DREVIT s.r.o., pričom v spoločnosti UNIREAL pôsobil iba jeho nebohý
brat. Za života svojho brata za spoločnosť UNIREAL nevybavoval záležitosti, po jeho smrti, keď do
spoločnosti došla žalobkyňa, konal za uvedenú spoločnosť na základe jej žiadosti a s jej súhlasom.

11. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

12. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

13. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

15. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

16. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo.

17. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 400,00 Eur z titulu
nevrátenej peňažnej pôžičky.18. Právna úpravu zmluvy o pôžičke je obsiahnutá v § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka. Z
ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre platné uzavretie zmluvy o pôžičke sa

nevyžadujepísomnáforma,tedazmluvaopôžičkemôžebyťuzavretáiústne.Podstatnýmináležitosťami
zmluvy o pôžičke sú: a) prenechanie veci veriteľom dlžníkovi, b) povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého
druhu, c) vymedzenie požičiavaných vecí, d) dočasnosť zmluvy. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou
(kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom
dlžníkovi.

19. Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach
posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že žalobkyňa v
tomto súdnom spore neuniesla dôkazné bremeno o ňou tvrdených skutočnostiach. Medzi stranami
sporu nebolo spornou skutočnosťou, že dňa 14.10.2015 žalobkyňa previedla zo svojho bankového účtu
na bankový účet žalovaného finančné prostriedky vo výške 400,00 Eur. Žalobkyňa v tomto v spore

nepreukázala, resp. k žalobe nepripojila, resp. neoznačila dôkazy, z ktorých by bolo preukázané, že
žalobkyňa ako veriteľ a žalovaný ako dlžník skutočne uzavreli zmluvu o pôžičke. Na základe listinného
dôkazu predloženého žalobkyňou (prehľad o bankovej transakcii) bol preukázaný iba prevod finančných
prostriedkov v sume 400,00 Eur z účtu žalobkyne a účet žalovaného, avšak z uvedeného dôkazu nie je
možné jednoznačne vyvodiť, že peňažné prostriedky boli naozaj poukázané na základe ústne uzavretej

zmluvy o pôžičke. Zmluva o pôžičke je dvojstranný právny úkon, pričom na jej platné uzavretie sa
vyžaduje, aby sa veriteľ a dlžník dohodli na jej podstatných náležitostiach v zmysle § 657 Občianskeho
zákonníka. Z obsahu zmluvy o pôžičke musí vyplývať okrem iného aj povinnosť dlžníka vrátiť veriteľovi
veci rovnakého druhu, t.j. v tomto prípade peniaze. Žalovaný v rámci svojho výsluchu takúto dohodu
strán sporu poprel, teda nebolo vykonaným dokazovaním preukázané, aby sa žalovaný so žalobkyňou

dohodol, že poskytnuté finančné prostriedky v sume 400,00 Eur zo strany žalobkyne, následne žalovaný
žalobkyni vráti.

20. Ohľadne bremena tvrdenia a povinnosti dôkazného bremena v súdnom konaní súd poukazuje na
právny názor vyjadrený v rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.09.2010, sp.zn. 3 M Cdo 6/2010, v ktorom

uviedol, že „Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov
na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie
dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom)

uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie
neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť
označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať
uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca
uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom,

ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť,
musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto
súvislostihovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdeniaadôkazného
bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako
právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu“.

21. Žalobkyňa teda v súdnom konaní nepreukázala ňou tvrdený skutkový stav, čo je jednou zo
základných procesných povinností strán sporu, s čím sa spája dôsledok unesenia dôkazného bremena.
Bremeno tvrdenia, tak ako aj bremeno dôkazné, zaťažuje stranu sporu. Schopnosť strany sporu
uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom úspechu v spore. Nesplnenie

povinnosti tvrdiť, resp. relevantne tvrdiť má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry
sporu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými
tvrdeniami strán sporu, pričom strany sporu majú povinnosť doložiť svoje skutkové tvrdenia dôkazmi.

22. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, predmetné konanie je konaním sporovým. Žalobkyňa je povinná

pripojiť k žalobe listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho
konania navrhuje vykonať. Ide o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie
dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to
znamenásneunesenímdôkaznéhobremena.Ktoavakomrozsahumádôkaznébremeno,určujúnormyhmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé
procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno
(neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe

uvedenéhomápotomsúdzato,žežalobkyňaneuniesladôkaznébremenočodotvrdeniaooprávnenosti
uplatnenej pohľadávky z titulu vrátenia peňažnej pôžičky.

23. Zároveň súd konštatuje, že dôkazné bremeno neuniesol ani žalovaný ohľadne ním tvrdenej
skutočnosti, že medzi stranami sporu došlo k dohode, že poskytnuté finančné prostriedky poskytne

žalobkyňa žalovanému za účelom vyplatenia nákladov za servis automobilov vo vlastníctve obchodných
spoločností, v ktorých bol spoločníkom a konateľom manžel žalobkyne. Žalobkyňa v rámci svojho
výsluchu takúto dohodu strán sporu poprela a iné dôkazy na preukázanie svojho skutkového tvrdenia
žalovaný nepredložil a ani neoznačil.

24. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané,

že žalobkyňa previedla na účet žalovaného sumu 400,00 Eur, pričom z dôvodu neunesenia dôkazného
bremena tak zo strany žalobkyne, ako aj žalovaného ohľadne účelu ich poskytnutia, súd má za to, že
došlo k plneniu bez právneho dôvodu, čím na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu v
zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

25.Vzmysle§456Občianskehozákonníkaježalovanýpovinnýžalobkynivydaťpredmetbezdôvodného
obohatenia. Súd sa však musel vyrovnať s námietkou premlčania, ktorú v priebehu konania vzniesol
žalovaný. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa
na jeho úrok bezdôvodne obohatil, t.j. v subjektívnej premlčacej dobe, najneskoršie sa právo na

vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie,
za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo, t.j. v objektívnej premlčacej dobe. Na základe vykonaného
dokazovania má súd za to, že žalobkyňa dňa 14.10.2015 poskytla žalovanému finančné prostriedky
v sume 400,00 Eur, teda týmto dňom došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu a
zároveň sa žalobkyňa mohla dozvedieť, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úrok

bezdôvodne obohatil. Od nasledujúceho dňa preto začala žalobkyni plynúť dvojročná subjektívna
premlčacia doba ohľadne práva na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému a táto uplynula
dňa 14.10.2017, pričom žaloba o zaplatenie poskytnutých finančných prostriedkov bola podaná na
súd až dňa 12.10.2018, t.j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Z dôvodu vznesenej
námietky premlčania zo strany žalovaného, súd v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemohol

žalobe o vrátenie finančných prostriedkov získaných bez právneho dôvodu a preto žalobu žalobkyne v
celom rozsahu zamietol.

26. Žalobkyňa na pojednávaní navrhla doplnenie dokazovania výsluchom svedka pána A., súd však
tentonávrhnadoplneniedokazovaniavzáujmehospodárnostiarýchlostikonaniazamietol,keďžemáza

to, že jeho výsluchom by sa nemohli preukázať skutočnosti ohľadne žalobkyňou tvrdenej skutočnosti o
uzavretí zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu. Samotná žalobkyňa a ani žalovaný v priebehu konania
ani len netvrdili, aby navrhovaný svedok mohol osvedčiť uzavretie zmluvy o pôžičke, keďže nebol
účastníkom jednania strán o poskytnutie finančných prostriedkov. Navrhovaný svedok, by vzhľadom na
tvrdenia žalobkyne a žalovaného mohol osvedčiť iba skutočnosti ohľadne tvrdení strán o tom, ktoré

automobily, v ktorom období boli v servise svedka a kto uhrádzal náklady servisu. Uvedené skutočnosti
však pre rozhodnutie súdu o podanej žalobe boli bezpredmetné.

27.Podľa§262ods.1C.s.p.,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28. Podľa § 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. spojení s §
262 ods. 1 C.s.p. s tým, že žalovaný mal plný úspech vo veci, preto mu súd priznal voči žalobkyni nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti
rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Bardejov, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Podľa ust. § 365 ods.1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods.2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods.3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok).