Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, November 30, 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/232/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211218017
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4211218017.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobkyne: V. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. E. XX, zast. Advokátska
kancelária JUDr. Roman BLAŽEK, s.r.o., so sídlom Komárno, Pohraničná 4, proti žalovanému: U. B.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXX, zast. JUDr. Gabrielou Škodáčkovou, advokátkou so sídlom Komárno,
Župná 14, o určenie, že žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľností, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 06. 06. 2012 č. k. 6C/311/2011-79, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania z r
u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňaurčil,žežalovanýniejevpodiele45/126-tínspoluvlastníkom
nehnuteľností v kat. úz. G., vedených Správou katastra Komárno ako parcely registra E na LV č. XXXX
ako parc. č. 2181 - orná pôda o výmere 16.548 m2, parc. č. 2182 - trvalý trávnatý porast o výmere

12.221 m2, parc. č. 2.183 - orná pôda o výmere 1.798 m2, parc. č. 2184 - orná pôda o výmere 19.415
m2, parc. č. 2185 - orná pôda o výmere 6.366 m2 a parc. č. 2186 - ostatná plocha o výmere 4.467 m2.
Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 385,28 eura k rukám jej
právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak s poukazom na ust. § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 1992
dôvodiac, že žalobkyňa vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam nadobudla darovacou zmluvou,

ktorú uzatvorila so svojim otcom dňa 23. 11. 1992 a ktorú registrovalo Štátne notárstvo Komárno dňa
04. 12. 1992. Pokiaľ následne dňa 06. 12. 2006 otec účastníkov konania ako darca uzatvoril darovaciu
zmluvu i so žalovaným ohľadne tých istých nehnuteľností, tento právny úkon považoval za absolútne
neplatný podľa § 37 ods. 2 OZ, keďže v čase uzatvorenia tejto darovacej zmluvy už darca nebol
vlastníkom predmetných nehnuteľností. Nakoľko žalobkyňa na žiadanom určení preukázala i naliehavý
právny záujem, pretože bez tohto určenia jej vlastnícke právo v katastri nehnuteľností nemôže byť

vyznačené napriek existencii právnej účinnej darovacej zmluvy zo dňa 23. 11. 1992, jej žalobe ako
dôvodnej v celom rozsahu vyhovel. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 150
ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešnej žalobkyni priznal len čiastočnú náhradu trov konania z dôvodov
hodných osobitného zreteľa. Za tieto považoval skutočnosť, že vzniknutý stav bol zavinený otcom
účastníkov konania a bolo ho možné napraviť predovšetkým týmto súdnym konaním. Považoval preto
za spravodlivé, ak trovy, ktoré vznikli žalobkyni, budú znášať účastníci v rovnakom pomere. Žalobkyni,

ktorej vznikli trovy vo výške 770,56 eura, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 216
eur a trov právneho zastúpenia v sume 554,56 eura, preto priznal ich náhradu v sume 385,28 eura.

Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie len v časti, týkajúcej sa náhrady
trov konania, domáhajúc sa ním jeho zmeny a uloženia žalovanému povinnosť zaplatiť jej náhradu trov
prvostupňového konania vo výške 770,56 eura. Uviedla, že i keď nespochybňuje skutočnosť, že dvojitévlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam nespôsobil žalovaný, ale ich otec, nemožno konštatovať, že je
spravodlivé, aby účastníci konania z tohto dôvodu znášali trovy konania v rovnakom pomere. Mala za
to, že súd prvého stupňa jej mal správne priznať náhradu trov konania v plnej výške, keďže žalovaný

zapríčinil vznik tohto súdneho konania. V tejto súvislosti poukázala na to, že listom zo dňa 11. 10. 2001
bol žalovaný vyzvaný na mimosúdne vyriešenie veci, na čo však nereagoval a iba jej odkázal, že nemá
čo riešiť, keďže nehnuteľnosti sú jeho vlastníctvom. Rovnako tak žalovaný neprejavil ochotu vec riešiť
mimosúdne ani po doručení žaloby a počas celého konania jej vlastníctvo spochybňoval, naposledy v
deň vyhlásenia rozsudku, čím v plnom rozsahu zavinil vznik trov konania.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie žalobkyne
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne je dôvodné.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vychádzajúc z dikcie zákona je zrejmé, že občianskoprávne (sporové) konanie je ovládané zásadou
zodpovednosti za výsledok konania, podľa ktorej účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má
právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho
práva, pričom plný úspech vo veci sa zisťuje porovnávaním žalobného petitu s výrokom rozhodnutia,
ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Výnimku z práva na náhradu trov konania podľa pomeru úspešnosti

reprezentuje len ust. § 143 OSP, podľa ktorého odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na
náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ak svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na
začatie konania a ust. § 150 OSP. Ostatné uvedené ustanovenie rozlišuje 2 prípady, kde zákonodarca
ponecháva na úvahe súdu za splnenia zákonných podmienok, či v konaní úspešnému účastníkovi
náhradu trov konania neprizná alebo túto primerane zníži. Takáto situácia nastane, pokiaľ súd zistí

dôvody hodné osobitného zreteľa (ods. 1 citovaného ustanovenia) alebo ak ide o drobný spor a trovy
konania sú neprimerané voči pohľadávke (ods. 2 citovaného ustanovenia).

Podľa ustálenej súdnej praxe aplikácia ust. § 150 ods. 1 OSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď
sú splnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi, avšak súd
dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania úspešnému

účastníkovi celkom alebo sčasti neprizná. Súdna prax v tejto súvislosti zastáva názor, že musí ísť o
celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí náležite odôvodnený. Úvaha súdu, či ide o
výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vždy zodpovedať okolnostiam
konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Pri skúmaní, či sú v konkrétnej veci dané dôvody
hodné osobitného zreteľa, súd bežne prihliada jednak na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery

všetkých účastníkov konania, ako aj na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku a na postoj účastníkov
v priebehu konania. Nepriznať hoci len čiastočne náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania
možno len za predpokladu, že v konkrétnej veci možno od takéhoto úspešného účastníka spravodlivo
požadovať, aby (hoci len čiastočne) si sám hradil jemu vzniknuté trovy konania a to práve z konkrétne
uvedených a existujúcich dôvodov hodných osobitného zreteľa. Pri rozhodovaní súdu o tom, či sú

splnené podmienky ust. § 150 ods. 1 OSP pre výnimočné nepriznanie (úplné, či čiastočné) náhrady
trov konania úspešnému účastníkovi konania je potrebné, aby skutkové okolnosti, v ktorých sa vidí
naplnenie dôvodu hodného osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, boli preukázané
a to zo všetkých aspektov, ktoré sú podľa ustálenej praxe všeobecných súdov relevantné. V opačnom
prípade môže dôjsť pri rozhodovaní o náhrade trov konania k porušeniu základného práva na súdnu

ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej
vety Dohovoru.

V preskúmavanej veci sa však súd prvého stupňa vyššie uvedenými zásadami neriadil, resp. dôvody
jeho rozhodnutia takýto záver neumožňujú prijať. Súd prvého stupňa totiž v napadnutom rozsudkuv časti, týkajúcej sa trov konania, len uviedol, že „o trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142
ods. 1 v súvislosti s ust. § 150 ods. 1 OSP, keď v konaní úspešnej žalobkyni priznal len čiastočnú
náhradutrovkonania.Zadôvodhodnýosobitnéhozreteľapovažovaltúskutočnosť,ževzniknutýstavbol

zavinený otcom účastníkov konania (keď ten žalovanému nepredložil darovaciu zmluvu so žalobkyňou)
a tento stav bolo možné napraviť predovšetkým týmto súdnym konaním. Súd bol preto toho názoru, že
bude spravodlivé, ak trovy, ktoré vznikli žalobkyni týmto konaním, budú znášať účastníci v rovnakom
pomere“. Takéto konštatovanie súdu prvého stupňa však bez starostlivého preskúmania, analýzy a
vyhodnotenia všetkých ďalších zhora naznačených rozhodujúcich skutočností nemôže stačiť pre záver

o dôvodnosti jeho postupu v intenciách § 150 ods. 1 OSP. Zvlášť za situácie, keď žalobkyni s ohľadom
na jej plný úspech v konaní v zmysle § 142 ods. 1 OSP vzniklo právo na náhradu všetkých trov konania
potrebných na účelné uplatňovanie jej práva a výnimočnosť prípadu súd prvého stupňa založil len
na zistení, že stav dvojitého vlastníctva k sporom dotknutým nehnuteľnostiam zavinil otec účastníkov
konania. Táto skutočnosť však sama o sebe neobstojí ako dôvod hodný osobitného zreteľa najmä,
ak nebola posudzovaná v kontexte s ďalšími významnými atribútmi a to predovšetkým s okolnosťami,

ktoré viedli žalobkyňu k uplatneniu nároku a s postojom žalovaného v priebehu konania tak, ako na
to správne žalobkyňa poukázala vo svojom odvolaní. Takýto prístup sa javí nielen ako neprípustne
zjednodušujúci, ale najmä ako nezodpovedajúci príslušným ustanoveniam o súdnej ochrane, kam
patrí aj zákonná požiadavka na náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 OSP ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu totiž vyžaduje, aby súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom sa vyrovnal
so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre danú vec rozhodujúce. Ak rozsudok
takéto odôvodnenie neobsahuje, potom je nezrozumiteľný a nepreskúmateľný, čím došlo k porušeniu
procesných ustanovení, upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní a postupom súdu tak
účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia v napadnutej časti pre absenciu dôvodov sa rovnako tak vzťahuje i na
určenie celkovej výšky trov konania žalobkyne, keď súd prvého stupňa v tomto smere len skonštatoval,
že „žalobkyni vznikli trovy v sume 770,56 eura (za zaplatený súdny poplatok vo výške 216 eur a trovy
právneho zastúpenia v sume 554,56 eura)“. Z takéhoto odôvodnenia nie je možné vyvodiť, ako súd
prvého stupňa ustálil výšku trov právneho zastúpenia, akým právnym predpisom sa spravoval, z akej

základnej sadzby tarifnej odmeny vychádzal, ako určil tarifnú hodnotu veci a počet úkonov právnej
služby, ktoré advokát vo veci vykonal atď. Zároveň odvolací súd dáva do pozornosti, že podľa položky
1 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov tvoriacich prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov, ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi z návrhu na začatie
konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, sa platí poplatok vo výške 99,50 eura, pričom podľa

poznámky 1 k položke 1 z návrhu na začatie konania o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo
nie je a z návrhu na vypratanie nehnuteľnosti bytu a nebytových priestorov alebo na vydanie veci sa
poplatok vyberie podľa písm. b) tejto položky. V súdenej veci žalobkyňa spolu so žalobou zaplatila súdny
poplatok za žalobu vo výške 216 eur a teda poplatok vyšší ako zaplatiť mala. Na takúto situáciu pamätá
ust. § 11 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb., podľa ktorého, ak sa zaplatil vyšší poplatok, ako sa mal zaplatiť,

preplatok sa vráti, ak prevyšuje sumu 1,65 eura. V ďalšom konaní bude preto povinnosťou súdu prvého
stupňa prioritne posúdiť dôvodnosť aplikácie tohto ustanovenia v predmetnej veci.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 221
ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP). V ďalšom konaní súd
prvého stupňa vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodní,

vyporiadajúcsavňomisovšetkýminámietkamižalobkyneuplatnenýmivjejodvolaní.Zároveňrozhodne
i o náhrade trov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.