Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 13, 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/220/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511010720
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2511010720.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr.
Ivana Ilavského a JUDr. Janky Klčovej, v trestnej veci proti obvinenému G. H. stíhaného pre zločin
krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno c/ Trestného zákona o sťažnosti obvineného proti
uzneseniu Okresného súdu Piešťany pod sp.zn. 2T/140/2011 zo dňa 07.12.2012, na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 13. decembra 2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť obvineného G. H., nar. XX.X.XXXX,
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Piešťany pod sp.zn. 2T/140/2011 zo dňa 7.12.2012 tento (okresný súd) v
trestnejveciprotiobvinenémuG.H.podľa§79odsek3Trestnéhoporiadkuzamietolžiadosťobvineného
o prepustenie z väzby na slobodu. Súčasne podľa § 80 písmeno b/ Trestného poriadku neprijal písomný

sľub obvineného, že nebude páchať trestnú činnosť, bude sa dostavovať na hlavné pojednávanie a
dodrží obmedzenia, ktoré mu súd uloží, pričom sa bude zdržiavať u rodičov.

Rovnako podľa § 80 písmeno c/ Trestného poriadku nevyhovel návrhu obvineného na nahradenie väzby
dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným.

Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplýva, že aj v aktuálnom štádiu trestného stíhania u tohto
(obvineného) pretrvávajú dôvody väzby uvedené v ustanovení § 71 odsek 1 písmeno a/ a písmeno c/
Trestného poriadku.

Dôvody väzby „preventívnej“ uvedené v ustanovení § 71 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sú
konkretizované samotnou osobou obvineného v priamej väzbe na aktuálne šetrenú činnosť, z ktorých
skutočností je zrejmé, že sa v jeho prípade jedná o viackrát súdne trestanú osobu, a teda hrozí dôvodná
obava, že v prípade prepustenia na slobodu by naďalej v trestnej činnosti pokračoval.

Dôvody väzby „útekové“ sú v zmysle dôvodov napadnutého uznesenia konkretizované tou
skutočnosťou, že obvinený sa vyhýbal trestnému konaniu tým, že odišiel do Českej republiky. Z tohto

dôvodu bol aj neskôr vydaný európsky zatýkací rozkaz, po realizácii ktorého bol tento (obvinený)
premiestnený na územie Slovenskej republiky na ďalšie trestné konanie.

Z týchto skutočností, spolu so samotnou osobou obvineného v minulosti viackrát súdne trestaného, je
zrejmé, že v prípade ponechania na slobode by tento mohol mariť ďalší priebeh šetrenia veci tým, že
ujde, resp. že sa bude skrývať na neznámom mieste.Uvedené súdom I. stupňa zistené skutočnosti súčasne podľa názoru tohto (prvostupňového súdu)
nevytvárajú reálny základ na to, aby bolo možné nahradiť účel väzby tým, že sa prijme písomný sľub
obvineného, resp. že sa nahradí väzba dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným.

Takéto inštitúty nahradzujúce väzobné stíhanie osoby obvineného, podľa názoru súdu I. stupňa sú s
poukazom na uvádzané skutočnosti nedostatočné.

Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažnosť obvinený G. H., ktorú odôvodnil prostredníctvom
obhajkyne a to v zákonnej lehote.

S rozhodnutím súdu I. stupňa zamietajúceho jeho žiadosť o prepustenie z väzby nesúhlasí. K
samotnému trestnému konaniu sa vyhnúť nechcel, má za to, že takýto záver prvostupňového súdu má

len hypotetický charakter. Do Českej republiky odišiel, nakoľko si tam našiel prácu a chcel tu zarobiť
nejaké peniaze. Rovnako sa nikde neskrýval. Nepoprel skutočnosť, že nevedel o tom, že je voči nemu
na Slovensku vedené trestné stíhanie, v každom prípade si uvedenú záležitosť chcel dať do poriadku.
Keďže bol v Čechách okradnutý tak sa mu všetko skomplikovalo.

Samotná skutočnosť, že bol v minulosti viackrát súdne trestaný podľa neho nezakladá automaticky

dôvodnú obavu, že by v prípade prepustenia na slobodu v trestnej činnosti pokračoval.

Naopak svojim písomným sľubom sa zaviazal, že v prípade prepustenia na slobodu bude viesť riadny
život a nebude páchať trestnú činnosť. Rovnako sa bude dostavovať na všetky predvolania súdu. V
prípade prepustenia na slobodu by sa zdržiaval u rodičov, ktorí sú ochotní mu pomôcť. Tiež by sa mohol
zamestnať u svojho brata.

V konečnom dôsledku navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a prepustil ho z väzby na
slobodu za súčasného prijatia ponúknutého sľubu, ako aj nahradením väzby dohľadom probačného a
mediačného úradníka nad ním.

Na podklade v zákonnej lehote podanom a odôvodnenom opravnom prostriedku (sťažnosti) odvolací
súd postupujúc v zmysle § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého

uznesenia, ako i konanie predchádzajúce ich vydaniu, pričom dospel k záveru, že sťažnosť obvineného
G. H. nie je dôvodná.

Odvolací súd preskúmavajúc príslušný spisový materiál a súčasne podanú sťažnosť obvineným, dospel
k záveru, že súd I. stupňa nepochybil, pokiaľ žiadosti obvineného G. H. o prepustenie z väzby na slobodu
nevyhovel. Rovnako zákonne súladným spôsobom rozhodol, pokiaľ neprijal obvineným ponúknutý sľub,

resp. návrh na nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka nad ním.

Príslušné dôvody väzby aj podľa názoru odvolacieho súdu sú aktuálne v súčasnom štádiu trestného
stíhania. Dôvod väzby „útekovej“ uvedený v ustanovení § 71 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku
a „preventívnej“ uvedenej v ustanovení § 71 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sú v konkrétnom
prípade objektivizované skutočnosťami, na ktoré správne poukazuje súd I. stupňa v napadnutom

uznesení. Sú to predovšetkým dôvodná obava, že v prípade prepustenia na slobodu obvinený ujde,
resp. bude sa skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu v aktuálne šetrenej veci. Rovnako tak hrozí
dôvodná obava, že v prípade prepustenia na slobodu by v trestnej činnosti naďalej pokračoval, keďže v
jeho prípade sa jedná o osobu viackrát súdne trestanú, napriek tejto skutočnosti dopúšťajúcu sa ďalšej
trestnej činnosti.

Tieto okolnosti v konečnom dôsledku neumožňujú, aby v konkrétnom prípade došlo k nahradeniu väzby
sľubom ponúknutým obvineným, resp. dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným.
Tieto inštitúty nahradzujúce väzobné stíhanie osoby obvineného, tak ako konštatuje prvostupňový súdnevytvárajú reálnu záruku, že v prípade ich prijatia dôjde k naplneniu účelu, ktorý sa sleduje väzobným
stíhaním osoby obvineného v konkrétnej veci.

V tomto smere si teda odvolací súd prvostupňové rozhodnutie v plnom rozsahu osvojuje a ako na

správne na neho poukazuje.

Samotnému rozhodnutiu súdu I. stupňa je súčasne potrebné vytknúť formálnu nesprávnosť spočívajúcu
v tom, že pri rozhodovaní o ponúknutom sľube, resp. o návrhu na nahradenie väzby dohľadom
probačného a mediačného úradníka nad obvineným, súd I. stupňa opomenul uviesť aj príslušný odsek
§-u 80 a to odsek 1, ktorý v jednotlivých prípadoch upravuje inštitúty nahradzujúce väzbu.

Samotná táto formálna nesprávnosť však neznamená nezákonnosť rozhodnutia, ako takého, a preto

bolo potrebné rozhodnúť spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.