Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 30, 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/198/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3211203967
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3211203967.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľov 1/ G.. H. Q., 2/ W. Q., oboch bytom W. A. W., M.
R. Q. XX/XX, právne zastúpených U.. Q. C., advokátom so sídlom A. P. A. Q., M. XX, proti odporcovi
Slovenská konsolidačná a.s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, o návrhu na obnovu
konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. BN-3Cb 13/1997, na odvolanie navrhovateľov
1/, 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 5Cb 52/2011-126 zo dňa 25. októbra

2011 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh na obnovu konania a navrhovateľom 1/,
2/ uložil povinnosť zaplatiť odporcovi spoločne a nerozdielne náhradu trov konania 33,06 eur. V

odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovatelia sa domáhali povolenia obnovy konania,
vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. BN-3Cb 13/1997. Na prejednanie veci nariadil
pojednávanie, na ktorom vypočul právnych zástupcov a účastníkov a oboznámil sa s návrhom na
obnovu konania, písomnými vyjadreniami účastníkov, znaleckým posudkom č. 8/2007 vypracovaným
znalcom T.. G.. P. O., F.., Stanoviskom Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline k
posudku č. 77-52/1999 znaleckej organizácie ZNALEKON, s.r.o. a spisom Okresného súdu Trenčín sp.

zn. BN-3Cb/13/1997. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že Okresný súd Trenčín dňa 19.06.2006
vydal rozsudok č.k. BN-3Cb13/19997-355, ktorým v spojení s opravným uznesením zo dňa 02.05.2007
č.k. BN-3Cb 13/1997-448 uložil navrhovateľom 1/, 2/ ako žalovaným 1/, 2/ povinnosť, aby spoločne a
nerozdielne zaplatili žalobcovi 21.956,80 Sk s 15,03 % ročným úrokom z omeškania od 24.1.1997 do
zaplatenia a náhradu trov konania 7.352,- Sk s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu
plnenia povinnosť druhého žalovaného. Konanie v časti o zaplatenie 856,10 Sk zastavil a žalovaným

1/, 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu trov štátu 17.300,- Sk. Okresný súd
Trenčín dospel k záveru, že žalovaní (v konaní o návrhu o obnovu konania navrhovatelia) zostatok
úveru v sume 21 956,80 Sk doteraz žalobcovi (v konaní o návrhu na obnovu konania odporcovi) ani
jeho právnemu predchodcovi nevrátili. Vychádzal z výpovedí účastníkov konania, povereného zástupcu
Slovenskej sporiteľne, a.s., svedka i znalca, ako aj z vypracovaného znaleckého posudku v znení
jeho dodatkov č. 1/ a 2/ a konštatoval, že žalovaní 1/, 2/ neuniesli v konaní dôkazné bremeno, keď

nepreukázali, že predmetný úver vrátili žalobcovi alebo jeho právnemu predchodcovi. Zdôraznil, že
z bilančného výpisu vyhotoveného Slovenskou sporiteľňou, a.s. ku dňu 31.12.1996, o ktorý žalovaní
najmä opierali svoje tvrdenie o vrátení poskytnutého úveru, táto skutočnosť nevyplývala. Okresný súd
Trenčín preskúmal i námietku žalovaných ohľadne nesprávneho postupu žalobcu pri úrokovaní úveru
a výpočte zostatku úveru a akceptoval tvrdenie žalovaných o nesprávnom postupe žalobcu, resp. jeho
právneho predchodcu pri úročení úveru v prípade zloženého úrokovania, ktorý nemá opodstatnenie

podľa predmetnej úverovej zmluvy a § 503 ods. 1 Obch. zák. s poukazom na to, že bod 11 úverovejzmluvy sa v tejto súvislosti javí ako neurčité, a teda v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. ako neplatné zmluvné
ustanovenie. Žalobca však postup pri výpočte neuhradeného zostatku úveru neozrejmil, a preto Okresný
súd Trenčín vychádzal pri posúdení správnosti výšky zostatku úveru z dodatku č. 1 k znaleckému

posudku č. 77-52/1999, z ktorého je zrejmý nesplatený zostatok úveru ku dňu 29.01.1997 v sume 25
581,50 Sk, a ktorý žalovaní v tomto smere ani nenamietali, pričom znalec nebral do úvahy zložené
úrokovanie, ale použil anuitné umorovanie, ktoré je založené na princípe splácania úveru konštantnými
splátkami.VpôvodnomkonanímalOkresnýsúdTrenčínakoprvostupňovýsúdzanesporné,žežalovaní
sú so splnením svojho záväzku vrátiť poskytnutý úver v omeškaní, a preto súd v zmysle citovaných

zákonných ustanovení zaviazal žalovaných i na zaplatenie zmluvne dohodnutých úrokov z omeškania.
Tvrdenie žalovaných o tom, že do omeškania s plnením predmetného záväzku sa dostali v dôsledku
konania Slovenskej sporiteľne, a.s., ktorá 15.01.1996 nevykonala odpis mesačnej splátky úveru z účtu
žalovaného 1/ v dohodnutej výške 44 000,- Sk, súd považoval za účelové, keďže toto svoje tvrdenie
žalovaní v konaní nepreukázali. Na odvolanie žalovaných proti rozsudku súdu prvého stupňa Krajský
súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 8Cob/99/2006 - 439 zo dňa 31.01.2007 v znení opravného uznesenia

č. k. 8Cob/99/2006-451 zo dňa 03.05.2007 potvrdil uvedený prvostupňový rozsudok. Odvolací súd
uviedol, že spornou medzi účastníkmi bola okolnosť, či žalovaní porušili povinnosť vyplývajúcu im z
úverovej zmluvy a či doposiaľ dlhujú žalobcovi zostatok nesplateného úveru vo výške 21 956,80 Sk s
príslušenstvom. Pri posúdení tejto otázky odvolací súd vychádzal z obsahu úverovej zmluvy v znení
dodatku č. 1 zo dňa 11.05.1995, ako aj z vyjadrenia znalca Ing. U. F. a z obsahu znaleckého posudku

v znení dodatkov č. 1 až 4. Z obsahu spisu je zrejmé, že znalecký posudok v znení dodatkov č. 1 a 2
bol vyhotovený na pokyn súdu prvého stupňa, ktorý pri ustálení nedoplatku úveru vychádzal zo záverov
znaleckého posudku v znení dodatku č. 1. Dodatok k znaleckému posudku č. 3 vyhotovil znalec na
žiadosť žalovaných zo dňa 27.06.2006, po tom, ako rozhodol vo veci prvostupňový súd. V tomto dodatku
znalec zodpovedal otázky žalovaných či sú "právoplatné" účtovné doklady Slovenskej sporiteľne a.s.

zo dňa 05.03.1997 a zo dňa 31.12.1996, koľko úrokov bolo v roku 1996 zaplatených podľa bilančného
výpisu k 31.12.1996 a podľa potvrdenia z 05.03.1997, koľko úrokov bolo zaplatených žalovanými za roky
1995-1996 a koľko úrokov malo byť zaplatených podľa znaleckého posudku. Znalec v dodatku uviedol,
že bankové potvrdenia sú "právoplatné" účtovné doklady, podľa bilančného výpisu k 31.12.1996 bolo v
roku 1996 zaplatené na úroky 22 453,- Sk a podľa potvrdenia banky z 05.03.1997 bolo zaplatené na

úroky 82 768,20 Sk, teda celkom 105 221,20 Sk. Podľa dokladov žalovaní v roku 1995 nezaplatili žiadne
úroky, ale v roku 1996 podľa dokladov zaplatili 105 221,20 Sk, a to na rozdiel od vyčíslenia v znaleckom
posudku ním vyhotoveného v znení dodatku č. 1 a 2, podľa ktorého za rok 1995-1996 zaplatili na
úrokoch spolu 72 911,80 Sk. Rozdiel potvrdzuje, že na úroky bola zaplatená suma vyššia o 32 310,40
Sk. Znalec pred odvolacím súdom dňa 17.01.2007 uviedol, že zotrváva na znaleckom posudku v znení

dodatkov č. 1 a 2, kde ustálil nedoplatok na úvere ku dňu 16.08.1996 vo výške 21 956,80 Sk. Pochybenia
sa dopustil práve pri vyhotovení dodatku č. 3 k znaleckému posudku, ktorého záver nie je správny, lebo
nezohľadnil obsah dodatkov č. 1 a 2, v ktorých zohľadnil všetky reálne uskutočnené platby žalovanými.
Odvolací súd uložil znalcovi vyhotoviť dodatok č. 4 a ustáliť nedoplatok úveru na základe úhrad splátok
poukázanými žalovanými v nadväznosti na dojednania v úverovej zmluve a v dodatku č. 1 k tejto zmluve.

Zo záveru tohto dodatku znaleckého posudku odvolací súd zistil, že zostatok nesplateného úveru ku dňu
24.01.1997 predstavuje výšku 25 405,20 Sk. Pri posúdení nároku žalobcu na zaplatenie zostatku dlhu z
úveru odvolací súd vychádzal z obsahu úverovej zmluvy a dodatku č. 1 k tejto zmluve, ako aj zo záverov
vyplývajúcich zo znaleckého dokazovania. Odvolací súd žalovaným síce prisvedčil, že bilančné výpisy
a potvrdenia vystavené v priebehu roku 1996-1997 z banky boli neprehľadné a ich obsah bol zmätočný,

avšak bez ohľadu na túto skutočnosť žalovaní nepredložili také dôkazy na svoje tvrdenia o splnení dlhu,
z ktorých by bolo možné vyvodiť, že ich záväzok zanikol riadne a včas vrátením celého úveru v súlade
s úverovou zmluvou a dodatkom č. 1 k tejto zmluve. Po právoplatnom skončení uvedeného konania
požiadal dňa 21.03.2007 navrhovateľ 1/ znalca T.. G.. P. O., F.. o vypracovanie znaleckého posudku k
uvedenému súdnemu sporu za účelom dovolania, resp. mimoriadneho opravného prostriedku. Znalec

T.. O. vypracoval znalecký posudok č. 8/2007 dňa 02.04.2007 a v jeho závere konštatoval, že žiadateľ
o vypracovanie znaleckého posudku - navrhovateľ 1/ zaplatil podľa predložených dokladov nad rámec
úverovej zmluvy o 2 757,- Sk viac. Uvedený rozdiel vznikol z toho dôvodu, že navrhovateľ 1/ na základe
telefonického dohovoru so zamestnancom Slovenskej sporiteľne, a.s., spravujúcim tento úver, ako aj na
základe bankových výpisov, uhradil v mesiaci august 1996 poslednú splátku úveru vo výške 31 927,-

Sk, t.j. sumu, ktorou mal byť podľa vyjadrenia Slovenskej sporiteľne, a.s. úver v celom jeho rozsahu
splatený. Nakoľko navrhovateľ 1/ nedisponoval s výpočtom a kalkuláciami prolongovaných úverov
Slovenskej sporiteľne, a.s., nemal dôvod skúmať a následne preverovať, či je výška poslednej splátky
určenej Slovenskou sporiteľňou, a.s. korektná. Ďalej znalec konštatoval, že navrhovateľ 1/ neporušilžiadne ustanovenie predmetnej úverovej zmluvy a jej dodatku č. 1, a preto Slovenská sporiteľňa, a.s.
nemala relevantný dôvod na odstúpenie od úverovej zmluvy (bod 9. písm. d/) ako aj na aplikáciu
ustanovení bodu 8. a 9. písm. a/, b/, c/. Podľa bodu 2 záveru znaleckého posudku č. 8/2007, chyba

znaleckého posudku ZNALEKON, s.r.o. spočíva v tom, že ZNALEKON, s.r.o. (G.. F.) v posudku
č. 77-52/1999 ako aj v dodatku č. 4 uvádza, že postupoval podľa zmluvy, ale neuviedol podľa ktorej.
Postup úrokovania, t.j. napočítavanie úrokov zo zostatkov istín, nie je dohodnutý v zmluve. Úroky
aj za rok 1996 do 15.8.1996 sú zahrnuté v splátkach, splácaných podľa zmluvy po 22 000,- Sk
mesačne, nemôžu byť predmetom osobitného doúčtovania ako zostatku úrokov za rok 1996, ako je to

na str. 7 posudku 22 133,30 Sk. ZNALEKON, s.r.o. v dodatku na str. 6 uvádza v časti "ROK 1996",
že: "z odložených splátok v súlade s dodatkom č. 1 k úverovej zmluve rátal prolongačný úrok. Z
výpočtov je zrejmé, že prolongovaná splátka bola úročená 8 %, pričom dodatok, ktorý ZNALEKON, s.r.o.
nedefinoval, uvádza, že: odložené splátky budú úrokované 10,5 % nad základnú sadzbu. Z výňatku
Stanoviska Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline k posudku č. 77-52/1999 znaleckej
organizácie ZNALEKON, s.r.o., ktoré na pojednávaní dňa 25.10.2011 predložili navrhovatelia, vyplýva,

že znalecký posudok, ktorý bol predmetom skúmania, má chyby jednak formálne a tiež nie je v poriadku
z metodického hľadiska. Znalecký posudok a dodatky sú zmätočné, tvrdenia znalca sú zmätočné a
znalec si sám spochybňuje svoje výpočty. V dôsledku toho, že v posudku a v dodatkoch nie sú priložené
kompletné podklady v časti prílohy, sú znalecké úkony G.. U. F. nepreskúmateľné. V závere stanoviska
sa konštatuje pochybenie znalca. Súd prvého stupňa pri skúmaní podmienok povolenia obnovy konania

vychádzal z ust. § 228 ods. 1, § 230 ods. 1 a § 234 ods. 1 O.s.p. a uviedol, že návrh na obnovu konania
bolsícepodanývzákonnejlehotevzmysle§230ods.1O.s.p.,keďžerozsudokOkresnéhosúduTrenčín
č. k. BN-3Cb/13/1997-355 zo dňa 19.06.2006, v znení opravného uznesenia č. k. BN-3Cb/13/1997 -
448 zo dňa 02.05.2007 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 8Cob/99/2006-439 zo
dňa 31.01.2007 v znení opravného uznesenia č. k. 8Cob/99/2006-451 zo dňa 03.05.2007 nadobudol

právoplatnosť 06.03.2007 a návrh na obnovu konania bol podaný 11.06.2007 (pričom znalecký posudok
č. 8/2007, ako navrhovateľmi uvedený dôvod obnovy konania, bol vypracovaný dňa 02.04.2007), avšak
na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh na obnovu konania nie je dôvodný.
Poukázal na znenie ust. § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého dôvodmi obnovy konania sú nové
skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy za súčasného splnenia predpokladu, že ich účastník nemohol

použiť bez svojej viny v pôvodnom konaní, a že môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie
vo veci. Konštatoval, že znalecký posudok T.. O. je síce dôkazom, ktorý je spôsobilý privodiť pre
navrhovateľov priaznivejšie rozhodnutie (čo však neznamená, že by ho aj reálne privodil), avšak nie
je dôkazom, ktorý navrhovatelia nemohli včas bez svojej viny uplatniť v pôvodnom konaní. V rámci
pôvodného konania bolo vykonané znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou ZNALEKON, s.r.o.,

v mene ktorej konal jej konateľ G.. U. F.. Navrhovatelia mali možnosť vyjadriť sa k veci, podávať návrhy
na vykonanie dokazovania a pokiaľ vzniesli námietky k znaleckému posudku č. 77-52/1999 a jeho
dodatkom, súd sa týmito zaoberal v rámci pôvodného konania. Vykonanie kontrolného znaleckého
dokazovania (preskúmaním znaleckého posudku č. 77-52/1999 iným súdnym znalcom) však nenavrhli.
Navrhovatelia boli v pôvodnom konaní zastúpení advokátom, t. j. osobou znalou práva, a boli poučení

o dôkaznej povinnosti podľa § 120 O.s.p.. Ďalším dôvodom obnovy konania (§ 228 ods. 1, písm. b)
O.s.p.) je možnosť vykonania dôkazov, ktoré môžu privodiť pre účastníka priaznivejšie rozhodnutie a
nemohli byť vykonané v pôvodnom konaní, a to z objektívnych dôvodov. Navrhovatelia mali v priebehu
pôvodného konania možnosť kedykoľvek navrhnúť kontrolné znalecké dokazovanie iným znalcom,
resp. dať si vypracovať znalecký posudok inému znalcovi, avšak túto možnosť nevyužili. Sami si dali

vypracovať znalecký posudok až po právoplatnom skončení konania. Ich vyjadrenia k posudku a k
dodatkom síce obsahujú konkrétne námietky voči znaleckým úkonom, avšak nevyplýva z nich návrh
navrhovateľov o kontrolné znalecké dokazovanie. Ďalší znalecký posudok nie je dôkazom, ktorý by
navrhovatelia bez svojej viny objektívne nemohli uplatniť v pôvodnom konaní, nakoľko navrhnutiu
takéhoto dôkazu navrhovateľom nič nebránilo v pôvodnom konaní. Pokiaľ navrhovatelia namietali, že

vo vzťahu k dodatku č. 4 k pôvodnému posudku nemali dostatok času oboznámiť sa s ním, tak z obsahu
spisu pôvodného konania, je zrejmé, že uvedený dodatok č. 4 k znaleckému posudku č. 77-52/1999
bol navrhovateľom ako žalovaným riadne doručený na vyjadrenie a žalovaný 1/ sa k nemu písomné
vyjadril. Žalovaní ďalej mali možnosť sa k nemu vyjadriť na odvolacom pojednávaní dňa 31.01.2007, čo
aj urobili, pričom opäť len vyslovili svoje námietky voči jeho obsahu, avšak nežiadali jeho preskúmanie

iným znalcom. Z obsahu zápisnice z pojednávania odvolacieho súdu zo dňa 31.01.2007 vyplýva, že
dodatok č. 4 im bol doručený až dňa 29.01.2007, avšak žalovaný 1/ výslovne uviedol, že napriek
tomu súhlasí s prejednaním veci a odvolával sa na svoje vyjadrenie zo dňa 30.01.2007. Samotné
námietkyvočiznaleckýmúkonomnemožnointerpretovaťakonávrhnavykonanieďalšiehodokazovania.Nedôvodná je aj námietka navrhovateľov spochybňujúca spôsobilosť znaleckej organizácie ZNALEKON
s.r.o. vypracovať znalecký posudok, pretože táto organizácia bola v tom čase zapísaná ako znalecká
organizácia v zozname znalcov v odbore podnikové hospodárstvo, odvetvie oceňovania a hodnotenia

podnikov. V tom čase sa v zozname znalcov nenachádzala osoba príslušnej odbornosti, a preto súd
ustanovil za znalca vyššie uvedenú spoločnosť, ktorá sa zaoberala aj predmetnou znaleckou činnosťou.
Stanovisko Ústavu súdneho inžinierstva, ktoré navrhovatelia predložili na pojednávaní dňa 25.10.2011,
je vo vzťahu k návrhu na obnovu konania irelevantné, pretože aj keď významne spochybňuje posudok
podaný v pôvodnom konaní, tento bol spochybňovaný navrhovateľmi už v pôvodnom konaní, pričom

treba znovu zdôrazniť, že v pôvodnom konaní mohli navrhovatelia navrhnúť jeho preskúmanie iným
znalcom, a to prípadne aj znaleckým ústavom. Okrem toho, pokiaľ by navrhovatelia od tohto stanoviska
odvodzovali dôvod obnovy konania, tak takýto návrh by museli uplatniť skôr, a to v lehote troch mesiacov
od toho času, keď sa dozvedeli o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď mohli takýto dôvod uplatniť,
najneskôr však v lehote troch rokov od právoplatnosti rozsudku, t. j. do 06.03.2010, pričom stanovisko
predložili až dňa 25.10.2011. Z vyššie uvedených dôvodov súd nezistil dôvod pre obnovu konania, a

preto návrh na obnovu konania v zmysle citovaných zákonných ustanovení zamietol ako nedôvodný.
K námietke navrhovateľov, že pri prvom rozhodnutí v tomto konaní súd neakceptoval ich námietky voči
posudku a dodatkom k posudku Ing. F., je potrebné uviesť, že v konaní o návrhu na obnovu konania súd
skúma, či sú splnené podmienky obnovy v zmysle § 228 Občianskeho súdneho poriadku, avšak súdu
neprináležíhodnotiťdôkazyvykonanévpôvodnomkonanívtomzmysle,čivykonanédôkazypreukazujú

alebo nepreukazujú dôvodnosť žalobou uplatneného nároku prejednávaného v pôvodnom konaní. Súd
v konaní o návrhu na obnovu konania vyhodnocuje skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy iba z toho
hľadiska, či sú spôsobilé privodiť pre účastníka priaznivejšie rozhodnutie, a či mohli byť v pôvodnom
konaní uplatnené alebo ich účastník nemohol bez svojej viny použiť. O trovách konania súd rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal ich náhradu v sume 33,06

eur (cestovné za účasť na pojednávaní v Trenčíne dňa 21.09.2007 - cena spiatočného cestovného
lístka rýchlikom a za účasť na pojednávaní dňa 25.10.2011 - náhrada spotrebovaných PHM 21,11 eur ).

Protiuvedenémuuzneseniusúduprvéhostupňapodalivčasodvolanienavrhovatelia1/a2/ažiadali,aby
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že povolí obnovu konania, ktoré bolo
vedenénaOkresnomsúdeTrenčínpodsp.zn.BN-3Cb13/1997.Uviedli,žetrvajúnavšetkýchpodaniach

a dôvodoch obnovy, ktoré už uviedli. Poukázali na stanovisko Ústavu súdneho inžinierstva Žilina (ďalej
len „ÚSI“), podľa ktorého boli posudky a dodatky znalca G.. F. zmätočné, protirečivé a chybné. Mali za
to, že zamietnutím návrhu na povolenie obnovy konania súd nevzal do úvahy skutočnosť, že nález ÚSI,
ale i posudok Ing. O., F.. bol spôsobilý privodiť pre nich priaznivejšie rozhodnutie a žiadali, aby odvolací
súd túto skutočnosť prehodnotil. Stanovisko ÚSI nemohli súdu predložiť bez vlastnej viny do 06.03.2010

a poukázali na prieťahy pri vybavovaní ich sťažnosti na znalca Ing. F. Ministerstvom spravodlivosti SR.
Za vadu konania považovali odôvodnenie súdu o účelovom tvrdení, pretože tvrdili a aj dokázali, že
uskutočnili platbu, ktorú žalobca nezrealizoval. Ďalej poukázali na to, že predložili niekoľko výpočtov,
porovnaní zmätočností, v ktorých preukázali, že všetko podľa zmluvy o úvere a dodatku splatili, dokonca
naviac, ako to uviedli v odpore proti platobnému rozkazu. Podľa ich názoru žalobca nemal právo od

zmluvyodstúpiť,čonapokonpotvrdilajIng.O.,F..vposudkuč.8/2007.Žiadali,abysúdichdôkazyaspoň
prekontroloval a prepočítal. Namietali, že i keď Najvyšší súd SR zrušil uznesenie súdu prvého stupňa
i odvolacieho súdu s odôvodnením, že konala nezákonná sudkyňa, neznamená to, že sa nestotožnil s
ďalšou argumentáciou generálneho prokurátora, uvádzanou v mimoriadnom dovolaní. Pretože znalecký
posudok Doc. G.. O., F.. č. 8/2007 a stanovisko ÚSI nemohli použiť v základnom konaní, a to bez vlastnej

viny, ktoré dôkazy môžu pre nich privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, sú dané dôvody na obnovu
konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/, b/ O.s.p. Uviedli, že súd k splneniu týchto podmienok nemôže
pristupovať formálne, v tom zmysle, či tieto dôkazy v pôvodnom konaní výslovne navrhovali alebo
nie. Povinnosťou súdu je dosiahnuť náležité objasnenie veci, pričom tejto zásady sa účastník konania
nemusí výslovne dovolávať. Posudok G.. F. nemohol byť dôkazom spôsobilým na rozhodnutie vo veci.

Samozrejmým spôsobom vyriešenia nezrovnalostí v pôvodnom konaní mali byť pribratie kontrolného
znalca do konania. Skutočnosť, že účastník konania nie je s posudkom spokojný a predkladá argumenty,
ktoré ho vyvracajú, je možné za použitia extenzívneho výkladu považovať za návrh na nový znalecký
posudok. Z uvedených dôvodov boli názoru, že návrh na povolenie obnovy konania je dôvodný v celom
rozsahu, lebo pre povolenie obnovy konania a sú splnené všetky formálne i materiálne predpoklady.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľov 1/, 2/ nevyjadril.Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a zistil, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.,
pretože je vecne správne. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní

navrhovateľmi 1/, 2/ vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými zisteniami i právnymi
závermi prvostupňového súdu. Z daného titulu si osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v
celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.

Odvolací súd zdôrazňuje, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno
napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu. Okruh rozhodnutí
spôsobilých byť predmetom obnovy konania, ustanovuje zákon, rovnako ako objektívnu a subjektívnu

lehotu na podanie návrhu na povolenie obnovy konania. Obnova konania je prípustná len z dôvodov
taxatívne ustanovených v § 228 ods. 1 O.s.p. Takýmto dôvodom je existencia skutočností, rozhodnutí
alebo dôkazov ( § 228 ods. 1, písm. a/ O.s.p.), ktoré sú spôsobilým dôvodom obnovy konania len vtedy,
ak je nimi možné preukázať skutočnosť, ktorá môže privodiť pre účastníka, ktorý návrh na obnovu
konania podal, priaznivejšie rozhodnutie, a ktoré nemohol bez vlastnej viny použiť v pôvodnom konaní,

hoci tieto objektívne existovali (napríklad preto, že o nich nevedel), a ani inak z procesného hľadiska
nezavinil nesplnenie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznú povinnosť. Môže ísť pritom o dôkazy, ktoré
existovali v čase pôvodného konania, ako aj dôkazy, ktoré vznikli po rozhodnutí súdu. Ďalším dôvodom
obnovy konania (§ 228 ods. 1, písm. b/ O.s.p.) je možnosť vykonania dôkazov, ktoré môžu privodiť pre
účastníka priaznivejšie rozhodnutie a nemohli byť vykonané v pôvodnom konaní, a to z objektívnych

dôvodov (strata listiny, neznámy pobyt svedka a pod.).

Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvého stupňa správne konštatoval, že ani navrhovateľmi
1/, 2/ predložený znalecký posudok č. 8/2007, vypracovaný znalcom Doc. G.. P. O., F.., a ani stanovisko
Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline k posudku č. 77-52/1999 znaleckej organizácie
ZNALEKON, s.r.o., nie sú dôkazmi, ktoré by navrhovatelia 1/, 2/ nemohli bez svojej viny použiť v

pôvodnom konaní. Rovnako ako súd prvého stupňa mal odvolací súd z vykonaného dokazovania za
preukázané, že navrhovatelia 1/, 2/ mali v priebehu pôvodného konania možnosť kedykoľvek navrhnúť
kontrolné znalecké dokazovanie iným znalcom, resp. dať si vypracovať znalecký posudok inému
znalcovi, avšak túto možnosť nevyužili. Ich vyjadrenia k posudku (vrátane jeho dodatkov) obsahujú
konkrétne vyjadrenia a námietky voči týmto znaleckým úkonom, ktoré predstavujú ich procesnú obranu

v konaní, avšak nevyplýva z nich žiadosť navrhovateľov 1/, 2/ o ustanovenie nového znalca, resp.
kontrolné znalecké dokazovanie. Uvedenému nasvedčuje okrem iného i skutočnosť, že po vydaní
prvostupňového rozhodnutia vo veci - rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. BN-3Cb13/19997-355
zo dňa 19.6.2006 v spojení s opravným uznesením zo dňa 2.5.2007 č.k. BN-3Cb 13/1997-448 sa
navrhovatelia sami, bez pokynu súdu, dňa 27.06.2007 obrátili práve na znalca G.. U. F., ktorý v konaní

v mene znaleckej organizácie ZNALEKON, s.r.o. podal znalecký posudok v znení Dodatkov č. 1 a 2,
aby vypracoval Dodatok č. 3 k posudku, a nie na iného znalca za účelom vypracovania ďalšieho, resp.
kontrolného znaleckého posudku. Znalec G.. U. F. sa mal podľa zadania navrhovateľov v Dodatku č. 3
zaoberať len „právoplatnosťou“ účtovných dokladov Slovenskej sporiteľne, a.s., zo dňa 05.03.1997 a
31.12.1996, otázkou, koľko úrokov bolo v roku 1996 zaplatené podľa bilančného výpisu k 31.12.1996

a podľa potvrdenia z 05.03.1997, koľko úrokov bolo zaplatené žalovanými za roky 1995-1996 a koľko
úrokov malo byť zaplatených podľa znaleckého posudku; s ktorým dodatkom sa odvolací súd pri
rozhodovaní vo veci riadne zaoberal a vysporiadal sa s ním tak, že vypočul znalca a uložil mu znaleckú
úlohu vypracovať dodatok č. 4 k posudku.

Na základe uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že kontrolný

(resp. ďalší) znalecký posudok nie je dôkazom, ktorý by navrhovatelia 1/, 2/ bez svojej viny objektívne
nemohli uplatniť v pôvodnom konaní, pretože navrhnutiu takéhoto dôkazu navrhovateľom 1/, 2/ (resp.
zadováženiu si ho), nič nebránilo už v pôvodnom konaní, a je len na ich ťarchu, že takto neurobili.

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením správne rozhodol i o náhrade trov konania, keď úspešnému
odporcovi priznal podľa § 142 ods. 1 O.s.p. ich plnú náhradu v sume 33,06 eur, a to titulom cestovného.Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1. § 142 ods. 1 a § 151 ods.

1 O.s.p. tak, že ich náhradu úspešnému odporcovi nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy odvolacieho
konania preukázateľne nevznikli a žiadne trovy si neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.