Rozsudok Judgement was issued on Thursday, August 31, 2011

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 8C/109/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411203898
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Šteffel

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2011:8411203898.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Kežmarku samosudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci navrhovateľa: Š. I., nar.

XX.XX.XXXX,bytomP..X.B.XX,XXXXXO.S.,občanSR,protiodporkyni:T.I.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
P.. X.B. XX, XXX XX O.Š. S., občan SR, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo navrhovateľa Š. I., nar. XX.XX.XXXX a odporkyne

T. I., U.. L., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v O. S., zapísané v knihe manželstiev B. Ú.
O. S. vo zväzku č. XX, ročník XXXX, strana XX, por. č. XX r o z v á d z a.

II. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v nasledovnom znení:

Maloletá D. I., nar. XX.XX.XXXX sa pre čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky,

ktorá je oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej D. I. sumou 50,- eur mesačne splatných vždy do
20. dňa v príslušnom mesiaci k rukám matky.

III. Účastníci n e m á j ú p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 16.06.2011 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd rozviedol manželstvo účastníkov konania, mal. D. zveril do striedavej starostlivosti a
výživne nežiadal určiť.

Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo uzavreli účastníci konania po šesťročnej známosti. Po svadbe
bývali u rodičov odporkyne a následne po roku sa presťahovali do spoločnej domácnosti do podnájmu.
Manželstvo bolo okrem menších nedorozumení harmonické. V ďalšom uviedol, že pred rokom a

pol navrhovateľ zistil, že odporkyňa má mimomanželský vzťah a po dlhšom čase v ňom aj naďalej
pokračovala. Keďže manželstvo už neplní svoj spoločenský význam, požiadal navrhovateľ o rozvod ich
manželstva.Na pojednávaní konanom dňa 31.08.2011 navrhovateľ opätovne označil za hlavnú príčinu rozpadu ich
manželstva neveru odporkyne. V ďalšom uviedol, že sa pokúsil dať ich manželstvu ešte druhú šancu
a zachrániť rodinu, avšak city medzi manželmi natoľko ochladli, že navrhovateľ už nevidí možnosť

zachovania tohto manželstva. K rozpadu ich manželstva prispela aj tá skutočnosť, že navrhovateľ ako
zamestnanecvýrobnéhodružstvaJavorinabolčastonamontážachanacestáchmimodomova.Uviedol,
že pokiaľ ide o výkon rodičovských práv a povinností k mal. dcére, vedia sa účastníci konania na
nich dohodnúť. Taktiež požiadal konajúci súd, aby otázku úpravy styku mal. dcéry s navrhovateľom v
rozhodnutí o rozvode neupravoval.

Odporkyňa potvrdila skutočnosť, že navrhovateľ trávil málo času v spoločnej domácnosti a často bývala
v byte sama. Nesúhlasila však s tvrdením navrhovateľa, že sa nezdržiaval doma kvôli pracovným
povinnostiam vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi, ale chodil na vlastné fušky. Odporkyňa žiadala
navrhovateľa, aby trávil viac času doma, čo však navrhovateľ odmietol. Pod vplyvom uvedených
skutočností ich vzťah ochladol a medzi účastníkmi začalo dochádzať k hádkam a rozbrojom. V ďalšom
odporkyňa potvrdila skutočnosť, že si medzičasom našla priateľa. Taktiež uviedla, že sa na výkone

rodičovských práv a povinností k mal. dcére vedia dohodnúť a požiadala, aby súd styk mal. dcéry s
navrhovateľom neupravoval.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom
listinných dôkazov v spise, najmä rodičovskou dohodou, ktorá bola predložená na schválenie súdu
účastníkmi konania na uvedenom pojednávaní.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zák. o rodine“)
účelommanželstvajevytvoriťharmonickéatrvaléživotnéspoločenstvo,ktorézabezpečíriadnuvýchovu
detí.

Podľa § 18 Zák. o rodine manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju
dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 23 ods. 1 Zák. o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa ústavného článku č. 1 ods. 1 Ústavy SR č. 460/1992 Zb. v platnom znení, manželstvo, rodičovstvo
a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.

Za základný účel manželstva sa považuje vytvorenie rodinného prostredia, ktoré by v prvom rade
malo byť zdravé, to znamená, že by v ňom mala vládnuť atmosféra vzájomného porozumenia,
tolerancie dôvery a lásky. Osobným účelom manželstva je vytvorenie jeho samotnej vnútornej podstaty,
teda pevného, trvalého, harmonického, životného spoločenstva ako základu, ktorý je schopný riadne
zabezpečiť výchovu detí.

Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel súd k záveru,
že v danom prípade sú splnené hmotnoprávne podmienky pre rozvod manželstva. Účastníci konania
uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX sa z tohto manželstva narodila mal. D..
Za hlavnú príčinu rozpadu manželstva obaja účastníci konania zhodne označili nezdržiavanie sa
navrhovateľa v spoločnej domácnosti, neveru odporkyne a nadviazanie mimomanželského vzťahu, čo

spôsobilo vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi a nemožnosť ďalšieho plnenia účelu
manželstva. Možno konštatovať, že ďalšie spolunažívanie navrhovateľa s odporkyňou nie je možné.
Je nespochybniteľné, že za daných okolností je manželstvo iba formálnym zväzkom a neplní svoj
spoločenský účel. Z uvedeného vyplýva, že návrh navrhovateľa na rozvod manželstva je dôvodný.Pri rozhodovaní súd prihliadol taktiež na vyjadrenia samotných účastníkov konania, ktorí potvrdili
praktickú neexistenciu manželstva a zhodne vyjadrili súhlas s rozvodom ich manželstva. Z uvedeného
je zrejmé, že obnovenie manželského spolunažívania je za daných okolností vylúčené.

Ako ďalším z hlavných záujmov, ktorý sa očakáva od manželstva, je aj zabezpečenie reprodukcie a
riadna výchova detí. V danom prípade má súd za to, že rozvod manželstva účastníkov konania nie je
v rozpore ani so záujmami mal. D..

Podľa § 24 ods. 1 Zák. o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa
súdupravívýkonichrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťunačasporozvode,najmäurčí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať
na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 3 Zák. o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri
schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby
a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 Zák. o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja

rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z

rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa§75ods.1Zák.orodinepriurčenívýživnéhoprihliadnesúdnaodôvodnenépotrebyoprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania zárobku majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Nakoľko v prejednávanej veci sú splnené hmotnoprávne podmienky pre rozvod manželstva v zmysle
vyššie citovaného ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd rozhodol o rozvode tohto manželstva.
Taktiež ponechal výšku výživného navrhnutú v rodičovskej dohode, teda vo výške 50,- eur mesačne.
Keďže rodičovská dohoda v znení ako sa na nej rodičia na dohodli, nie je v rozpore so jeho záujmami
a neodporuje ani zákonným kritériám upraveným v ustanoveniach § 62 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd

dohodu rodičov o výkone ich práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode schválil.

Podľa ústavného článku č. 41 ods. 4 Ústavy SR č. 460/1992 Zb. v platnom znení, starostlivosť o deti a
ich výchova je právom rodičov, pričom deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery.O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p. s tým, že účastníci nemajú právo na
náhradu trov konania o rozvode alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo
nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti
výroku o rozvode manželstva oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma svoje predchádzajúce
priezvisko.