Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, May 3, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9C/42/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106215171
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hadrbulcová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2011:1106215171.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci navrhovateľa: R..

V. E., nar. XX.XX.XXXX bytom K. XX, G., právne zast. advokátom : JUDr. Stanislav Jakubčík so
sídlom Jakubovo nám. 9, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskejrepubliky,Župnénámestie13,Bratislava,onáhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradným
postupom podľa zák. č. 514/2003 Z. z. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tun. súdu dňa 9.5.2006 domáhal proti odporcovi náhrady škody,
ktorá mu vznikla nečinnosťou prezidenta Slovenskej republiky, ktorý postupoval v rozpore s § 50

ods. 2 zákona o vojenskej službe, keď podmienil uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku
právoplatným súdnym rozhodnutím bez toho, aby sa sám zaoberal meritom veci.

Odporca žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že zo strany prezidenta SR nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z., ako to tvrdí vo svojom návrhu navrhovateľ. Podľa
názoru odporcu nie je v danom prípade splnená ani podmienka nezákonnosti rozhodnutia prezidenta
Slovenskej republiky.

V neposlednom rade tu absentuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom, resp.
nezákonným rozhodnutím a vznikom škody, ktorej náhradu si navrhovateľ uplatňuje.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi (žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, oprava návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody, žiadosť o prepustenie zo služobného pomeru zo dňa 26. 9. 2001, späťvzatie žiadosti o
prepustenie zo služobného pomeru zo dňa 13.11.2001, potvrdenie o vyhlásení personálneho rozkazu
zo dňa 26.11.2001, žiadosť o vyjadrenie stanoviska, stanovisko k žiadosti zo dňa 28.6.2004, návrh na
začatie konania, rozhodnutie NS SR sp. zn. X Sž XXX/XX., odvolanie proti rozhodnutiu NS SR sp.
zn. X Sž XXX/XX, žiadosť o zrušenie personálneho rozkazu zo dňa 21.11.2002, odpoveď na žiadosť
o zrušenie personálneho rozkazu zo dňa 27.2. 2003) a ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovný
skutkový stav:Dňa 26. 09. 2001 podal navrhovateľ ako profesionálny vojak žiadosť o prepustenie zo služobného
pomeru ku dňu 01. 12. 2001. Navrhovateľ sa dňa 13. 11. 2001 rozhodol podať žiadosť o zrušenie
žiadosti o prepustenie zo služobného pomeru. Napriek tejto skutočnosti bol dňa 19.11.2001 vydaný

a následne dňa 26.11.2001 vyhlásený rozkaz ministerstva obrany o prepustení navrhovateľa zo
služobného pomeru. Navrhovateľ sa obrátil dňa 17.01. a 11.03.2002 na ministra obrany
SR so sťažnosťou proti vyššie uvedenému postupu. Navrhovateľ dňa 07.08.2002 obdržal od ministra
odpoveď, v ktorej bol postup príslušného orgánu označený ako zákonne súladný. Preto navrhovateľ dňa
01.09.2002 podal opätovne žiadosť o zrušenie personálneho rozkazu, no opäť s negatívnym výsledkom.

Navrhovateľ dňa 19. 12. 2002 podal žalobu na preskúmanie zákonnosti predmetného personálneho
rozkazu. Dňa 07. 04. 2005 vydal Najvyšší súd SR rozhodnutie sp. zn. X Sž XXX/XX, ktorým zamietol
predmetný návrh na začatie konania. Návrh bol zamietnutý z procesnoprávneho dôvodu - zmeškanie
zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty zmysle § 250b ods. 1 OSP. Predmetné prvostupňové
rozhodnutie súdu bolo napadnute odvolaním.

Dňa 21.11.2002 sa navrhovateľ obrátil na Prezidentskú kanceláriu - Prezidenta SR a požiadal o

zrušenie predmetného personálneho rozkazu v zmysle § 50 ods. 2 zákona o vojenskej službe. Listom
zo dňa 27.2.2003 mu Prezident SR oznámil, že po prerokovaní veci s Ministrom obrany SR sa
dozvedel, že právny zástupca navrhovateľa podal dňa 19.12.2002 na Okresný súd Bratislava III žalobu
na preskúmanie zákonnosti predmetného personálneho rozkazu. V odpovedi sa ďalej uvádza, že o
prípadnom uplatnení mimoriadneho opravného prostriedku podľa § 50 ods. 2 zákona o vojenskej službe

sa hlavný veliteľ ozbrojených síl rozhodne až po nadobudnutí účinnosti rozsudku príslušného súdu.

Navrhovateľ sa dňa 27.7.2004 opätovne obrátil na prezidenta SR, ako hlavného veliteľa ozbrojených síl,
so žiadosťou o zrušenie predmetného personálneho rozkazu Ministerstva obrany.

Dňa 6.9.2004 Vojenská kancelária prezidenta republiky zaslala navrhovateľovi odpoveď, v ktorej s
poukázaním na viazanosť správnych orgánov právnym názorom súdu, sa odmietla uvedenou žiadosťou,

do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zaoberať.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 13.10.2009 č.k. 9C 42/2006 - 63 tak, že návrh zamietol. O
trovách konania rozhodol tak, že náhradu trov konania odporcovi nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ.

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 16.6.2010 č.k. 7Co 134/2010-81 napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/ ods. 2/ O.s.p.

Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie zabezpečením a oboznámením sa s úplným spisovým
materiálom, vedeným prezidentom republiky, ktorý sa týka podaných žiadostí navrhovateľa zo dňa
21.11.2002 a 27.7.2004 vedeným pod spisovou značkou 3376-2004-BA, výsluchom účastníkov konania
a dospel k záveru, že návrhu nemožno vyhovieť.

Podľa § 50 zák. č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe

(1) Ak sa zistí, že právoplatný personálny rozkaz je v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom, minister personálny rozkaz zruší a rozhodne vo veci samej, alebo personálny rozkaz zruší
a vráti späť na nové konanie, alebo personálny rozkaz zmení.(2) Ak sa zistí, že právoplatný personálny rozkaz vydaný ministrom je v rozpore so všeobecne záväzným
právnym predpisom, prezident Slovenskej republiky personálny rozkaz zruší a rozhodne vo veci samej,
alebo personálny rozkaz zruší a vráti späť na nové konanie, alebo personálny rozkaz zmení.

(3) Právoplatný personálny rozkaz možno zrušiť alebo zmeniť, alebo zrušiť a vrátiť späť na nové konanie
do troch rokov od nadobudnutia jeho právoplatnosti.

Podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní

alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

(2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda

Ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to:

1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch

2./ nesprávny úradný postup a

3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom

V danom prípade sa navrhovateľ domáhal z titulu náhrady škody splatnej sumy peňažného dôchodku
od 01.12.2001 vo výške 17.981,- Sk mesačne ďalej sa domáhal uhradenia peňažného dôchodku vo
výške 17.981,- Sk mesačne a od 15.2.2012 peňažného dôchodku vo výške 1.854,- Sk a náhrady trov

konania, tvrdiac, že škoda mu vznikla nečinnosťou prezidenta Slovenskej republiky, ktorý postupoval v
rozpore s § 50 ods. 2 zákona o vojenskej službe, keď podmienil uplatnenie mimoriadneho opravného
prostriedku právoplatným súdnym rozhodnutím bez toho, aby sa sám zaoberal meritom veci.

Zákon číslo 514/2003 Z.z. pojem nesprávny úradný postup priamo nedefinuje. Podľa ustálenej súdnej
praxe, nesprávnym úradným postupom podľa § 9 zákona môže byť akákoľvek činnosť spojená s

výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s nim dôjde k
porušeniapravidielustanovenýchprávnyminormami.Podľakonkrétnychokolnostímôžeísťoakúkoľvek
činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak dôjde popri nej, alebo v jej dôsledku k
porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami.

Za nesprávny úradný postup sa podľa § 9 Zák. č. 514/2003 Z.z. považuje aj porušenie povinnosti orgánu

verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu
verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Aby teda bolo možné určitý úradný postup kvalifikovať ako nesprávny, musí byť vôbec nejaký úradný
postup ako súhrn krokov a postupov pri činnosti štátneho orgánu normatívne záväzne predpísaným. Z

pohľadu normatívnej regulácie úradného postupu možno potom rozlišovať tri druhy úradného postupu;

1) správny úradný postup (teda taký postup, ktorý je v súlade so stanovenými pravidlami)

2) nesprávny úradný postup (teda postup, ktorý nie je v súlade so stanovenými pravidlami)3) normatívne neupravený postup (takýto úradný postup nemožno považovať za nesprávny, keďže
neexistujú všeobecne záväzným právnym predpisom stanovené pravidlá, ktoré by porušoval).

Za nesprávny úradný postup v zmysle ustanovenia § 9 Zákona číslo 514/2003 Z.z pritom možno

považovať len situáciu pod bodom 2, teda konanie štátneho organu v rozpore s právnymi normami,
stanovenými záväznými pravidlami.

§ 50 zák. č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe normatívne záväzne nepredpisuje súhrn krokov, kedy
a v akej lehote je prezident povinný konať vo veci zrušenia a alebo zmeny personálneho rozkazu,
Zákon prezidentovi výslovne nepredpisuje, kedy má vykonať jednotlivé procesné úkony ani ich presne
nedefinuje ani neurčuje ich poradie. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobe

nemožno vyhovieť, nakoľko žalobca nepreukázal predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Pre možnosť postupu v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. musia byť súčasne splnené zákonné podmienky
zakotvené v predmetnom zákone, a to nesprávny úradný postup, resp. nezákonné rozhodnutie, vznik
škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím a

vznikom škody.

Súd dospel k záveru, že zo strany prezidenta SR nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu v zmysle
zák. č. 514/2003 Z. z.

Prezident SR sa žiadosťou navrhovateľa o zrušenie rozkazu ministra obrany SR vo veciach
personálnych č. 048 z 19. novembra 2001 o skončení služobného pomeru profesionálneho vojaka

ozbrojených síl Slovenskej republiky dňom 1. decembra 2001 zaoberal, avšak navrhovateľ napadol
uvedený personálny rozkaz žalobou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia na súde, z tohto dôvodu
prezident SR nemohol uplatniť mimoriadny opravný prostriedok podľa § 50 ods. 2 zákona vojenskej
službe, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o podanej žalobe.

Vpredmetnejvecipochybilsámnavrhovateľ,atotým,žežalobuopreskúmaniezákonnostirozhodnutia-

personálneho rozkazu ministra obrany SR, neuplatnil na príslušnom súde v zákonom stanovenej lehote.
Z tohtodôvoduvkonečnomdôsledkuNajvyššísúdSlovenskejrepublikyzastavilkonanieopreskúmanie
zákonnosti personálneho rozkazu pod sp. zn. X M. V danom prípade súd dospel k záveru, že postup
prezidenta Slovenskej republiky nemožno považovať za nesprávny úradný postup, ktorý by zakladal
zodpovednosť štátu za škodu v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z..

Na základe uvedených právnych záverov súd dospel k záveru, že neboli preukázané v konaní zákonné
predpokladyzodpovednostiodporcuzaškoduspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupomapretonávrh
v celom rozsahu zamietol.

Súd prvého stupňa sa v zmysle záverov uznesenia Krajského súdu vyporiadal so stanoviskom k žiadosti
W., ktoré vypracoval JU. sekcia ľudských zdrojov Ministerstva obrany SR dňa 28.6.2004, ktoré bolo

prílohou žiadosti navrhovateľa adresovanej prezidentovi Slovenskej republiky zo dňa 27.7.2004 tak, že
vyššie uvedený listinný dôkaz predložený žalobcom nijako nepreukazuje tvrdenia žalobcu o tom, že
prezident Slovenskej republiky postupoval v rozpore s ust. § 50 ods. 2 zákona o vojenskej službe.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, veta prvá O.s.p. a úspešnému odporcovi
nepriznal náhradu trov konania, keďže mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému

rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda, včomsatotorozhodnutiealebopostupsúdupovažuje
za nesprávny sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť dôvodmi uvedenými
v § 205, ods. 2 O.s.p.