Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 27, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/23/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109220198
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Mazáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7109220198.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Mazákovej a sudcov

JUDr. Gizely Majerčákovej a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobcu : Dopravný podnik mesta
Košice, a.s., so sídlom Bardejovská 6, Košice, IČO: 31 701 914, zast. JUDr. Petrom Frajtom, advokátom,
so sídlom Garbiarska 5, proti žalovanej : Q. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom D. X, S., o zaplatenie 33,76 €
s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 10. novembra 2011, č.k.
36C 149/2010-50, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výroku
o trovách konania.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 33,76 € s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy 33,76 € od 16.12.2008 do zaplatenia a sumu 0,83 €,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a zaviazal žalovanú
nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 63,60 € k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Petra Frajta
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že žalovaná 15.12.2008 v čase o 15.24
hod. na trase linky č. 50 cestovala dopravným prostriedkom žalobcu bez cestovného lístka. Prepravný
kontrolór danú skutočnosť zistil na trase medzi zastávkami Q. Ú. - S.. Výzvou zo dňa 22.12.2008 vyzval
žalovanú k úhrade cestovného 17,-Sk (0,56 €), úhrade pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom

1.000,-Sk (33,19 €) a poštovného 43,-Sk (1,43 €). Súd prvého stupňa vypočul ako svedkyne Ľ. V. a
K. J., ktoré pracujú ako prepravný kontrolór žalobcu a ktoré dňa 15.12.2008 vykonávali kontrolu na
autobusovej linke č. 50, č. vozňa 5227 na úseku zastávok Q. Ú. - S. K. W. S. v S., pritom svedkyňa K.
J. spísala hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok zo strany žalovanej, ktorá cestovala
v tento deň a čas bez platného cestovného lístka. Svedkyňa K. J. uviedla, že p. Y. pozná, nakoľko už
viackrát bola vypovedať za žalobcu v iných súdnych sporoch. Súd zistil, že žalobca poskytuje prepravné
služby za určené cestovné v zmysle ust. § 760 a nasl. Obč. zákonníka. V dôvodoch rozsudku citoval

ust. § 11 ods. 1 písm. d/, § 12 ods. 4, 5, § 14 od. 3 zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej preprave v znení
účinnom v čase vykonávania kontroly. Poukázal ďalej na čl. 12 ods. 2 prvá veta Prepravného poriadku
mestskej hromadnej dopravy v Košiciach platného od 1.7.2007, v zmysle ktorého cestujúci, ktorý sa
na vyzvanie podľa ods. 1 nemôže preukázať platným cestovným lístkom, zaplatí cestovné; dopravca je
oprávnený od tohto cestujúceho ďalej vyžadovať zaplatenie úhrady vo výške 1.000,-Sk v prvom pásme.
Poukázal ďalej na to, že cestujúci momentom nastúpenia do vozidla MHD uzatvára zmluvu o preprave
osôb a nastúpením do vozidla MHD vyjadruje súhlas s podmienkami prepravy obsiahnutými v Mestskom

prepravnom poriadku DPMK, a.s. Cestujúci si je vedomý povinnosti disponovať platným cestovným
dokladom, ktorý je potvrdením o uzavretí zmluvy o preprave osôb a povinnosti uhradiť dopravcomurčené cestovné. V prípade, ak cestujúci užíva služby dopravcu bez cestovného dokladu, vzniká mu
povinnosť úhrady cestovného, ako aj ďalších úhrad stanovených tarifou DPMK, a.s. Cestovné a úhrada
sa považuje za splatnú momentom zistenia porušenia tarifno-prepravných podmienok cestujúcim pri

výkone prepravnej kontroly. Vzhľadom na to žalovaná ako cestujúca bola povinná pri nástupe do
dopravného prostriedku žalobcu si riadne označiť cestovný lístok a týmto sa preukázať pri vykonanej
kontrole prepravným kontrolórom žalobcu. V tom čase mal základný cestovný lístok hodnotu 17,-Sk,
odo dňa zavedenia meny euro (t.j. od 1.1.2009) sa sumy v slovenských korunách považujú za peňažné
sumy vyjadrené v eurách v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu (1 Eur = 30,1260 Sk).

Z uvedeného zisteného skutkového stavu mal súd za preukázané, že nárok žalobcu v časti zaplatenia
istiny vo výške 33,76 € (1.017,-Sk) je dôvodný a zaviazal žalovanú na zaplatenie žalovanej istiny
pozostávajúcej zo sumy 17,-Sk (0,59 €) titulom cestovného a zo sumy 1.000,-Sk (33,19 €) titulom
úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom. Zaviazal ďalej žalovanú zaplatiť aj úroky z
omeškania v súlade s § 517 ods. 1, 2 Obč. zákonníka, § 3, § 10a nar. vlády č. 87/1995 Z.z. (ktoré v
dôvodoch rozsudku citoval), a to odo dňa nasledujúceho po dni, kedy žalovanej v súlade s § 11 ods.

1 písm. d/ zák. č. 168/1996 Z.z. vznikla povinnosť plniť žalobcovi, teda dňa 16.12.2009, a to vo výške
5% ročne zo sumy 33,76 € od 16.12.2008 do zaplatenia, lebo základná úroková sadzba NBS ku dňu
16.12.2008 predstavovala 2,5%, z toho dvojnásobok je 5% a vzhľadom na to, že žalobca požadoval úrok
z omeškania vo výške 7,5%, súd žalobu v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania zamietol. Žalovanú
ďalej zaviazal zaplatiť žalobcovi aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky (istiny) vo výške 0,83

€, ktorá suma predstavuje poštovné vynaložené pri doručení výzvy na úhradu pohľadávky žalobcu zo
dňa 22.12.2008. Z predložených listinných dokladov (najmä z poštovného podacieho hárku zo dňa
29.12.2009 mal súd za preukázané, že žalobca na doručenie výzvy k úhrade pohľadávky vynaložil
poštovnévovýške25,-Sk,t.j.0,83€anievovýške1,43€,akosiuplatnilvžalobe,apretovprevyšujúcom
rozsahu žalobu zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil poukazom na § 151 ods. 1, § 142 ods. 3, § 149 ods. 1 O.s.p., pričom
konštatoval, že žalobca mal v konaní neúspech len v nepatrnej časti, a preto mu bola priznaná náhrada
trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku 16,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške 47,10
€, ktoré pozostávajú z dvoch úkonov po 16,60 € - § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., príprava a prevzatie
veci - § 14 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. podanie návrhu na začatie konania zo dňa 30.7.2009 - § 14

ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. a dvoch paušálnych náhrad po 6,95 € - § 15 ods. 1 písm. a/ vyhl.
č. 655/2004 Z.z. V súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. žalovaná bola zaviazaná uhradiť trovy konania k rukám
právneho zástupcu žalobcu.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná. Žiadala „zamietnuť“ rozsudok s tým, že trvá „na
svojom“, čo vždy hovorí pred súdom. Poukázala na to, že svedkyne, ktoré boli vypočuté na pojednávaní

dňa 10.11.2011, na ktorom ona nebola prítomná, pretože „vzala na vedomie, že príde 11.11.2011“, ani
na jeden súdny proces neprišli.

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 3.1.2012 vyzval žalovanú, aby doplnila toto podanie o náležitosti
tak, aby obsahovalo náležitosti uvedené v § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že ďalej
konkretizoval, o čo mala žalovaná uvedené podanie doplniť. Keďže prvostupňový súd toto uznesenie

nedoručil žalovanej, ale zástupcovi žalobcu, odvolací súd toto pochybenie napravil, ale žalovaná po jeho
doručení dňom 27.2.2012 na uvedenú výzvu na doplnenie odvolania nereagovala. Vzhľadom na to, že
žalovaná súdom prvého stupňa nebola výslovne poučená o tom, že ak podanie nedoplní, odvolací ho
odmietne, odvolací súd uznesením zo dňa 5.12.2012 opätovne žalovanú vyzval, aby podanie doplnila.

Na túto výzvu žalovaná odpovedala podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 11.2.2013 v ktorom

uviedla, že uvedené podanie je odvolaním, a to proti tým výrokom, ktoré sú pre ňu zlé a nesprávne,
teda, aby odvolací súd rozhodol v jej prospech. Poukázala ďalej na to, že na každom súdnom procese
žiada o pridelenie právnika, lebo nevie svoje stanovisko pretransformovať do právnickej terminológie,
pričom ako laik poukázala na to, že pravda nebola objektivizovaná a že ide o subjektívne tvrdenie tých,
ktorí ju obvinili.Vzhľadom na obsah tohto podania odvolací súd následne vyzval žalovanú, aby oznámila, či žiada o
ustanovenie advokáta a poučil ju, že v zmysle § 30 O.s.p. je právna pomoc v podobe ustanovenia
advokáta zabezpečovaná prostredníctvom Centra právnej pomoci so sídlom v Košiciach na Moyzesovej

ul. č. 18.

Podaním, ktoré bolo doručené odvolaciemu súdu 4.3.2013 uviedla, že Centrum právnej pomoci na
Moyzesovejulicijejneprideliloadvokáta,pretožezakaždýmprehrávaspory,čiužsdopravnýmpodnikom
alebo inými. Obrátila sa aj na Miestny úrad na Dvorkinovej, ale ani tam jej advokát nebol pridelený.

Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 O.s.p.)

vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutom výroku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212
O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie
je dôvodné.

Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.3.2013 o 12.40

hod. v pojednávacej miestnosti č.dv. 227/II.posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach od 18.3.2013 (§ 156 ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 1 O.s.p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom
konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj
výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje (v akom rozsahu sa napáda), v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., medzi ktoré patrí aj odňatie možnosti účastníkovi konať

pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

Z podania žalovanej zo dňa 20.12.2011 a 11.2.2013 vyplýva, že žalovaná napáda rozsudok súdu prvého
stupňa, č.k. 9 Co 23/2012-63. Z ďalšieho obsahu týchto podaní vyplýva, že žiada rozsudok zmeniť
a žalobu proti nej v celom rozsahu zamietnuť („odvolací súd má rozhodnúť v môj prospech“) a ďalej
odvolateľka poukazuje na to, že súd prvého stupňa tým, že vykonal pojednávanie 10.11.2011 a nie

11.11.2011, odňal žalovanej možnosť konať pred ním, najmä so zreteľom na výsluch svedkov.

Tieto údaje v uvedených podaniach žalovanej v súlade so zásadou spravodlivej ochrany práv a
oprávnení účastníkov konania (§ 1 O.s.p.) a zásadou neformálnosti procesných úkonov účastníkov
umožňujú záver, že toto podanie je odvolaním, ktoré spĺňa minimálny štandard vyžadovaný na taký
procesný úkon ustanovením § 205 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

Odvolací súd preto toto odvolanie prejednal a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý výrok rozsudku
súdu prvého stupňa je vecne správny a aj dôvody prvostupňového rozsudku považuje za správne.

Žalovaná tvrdí, že nebola riadne predvolaná, pretože kým ona sa domnievala, že pojednávanie vo veci
samej sa má konať 11.11.2011, tak súd prvého stupňa konal a rozhodol už 10.11.2011.Zo zápisnice o pojednávaní, ktoré sa konalo 21.6.2011 odvolací súd zistil, že žalovaná sa na tomto
pojednávaní zúčastnila a po jej výsluchu bolo pojednávanie odročené na 10.11.2011, čo žalovaná vzala
na vedomie s tým, že písomne predvolaná nebude.

Na pojednávaní konanom dňa 10.11.2011 boli vypočuté navrhnuté svedkyne, žalovaná sa na tomto
pojednávaní nezúčastnila, neospravedlnila svoju neúčasť a ani nenavrhla pojednávanie odročiť.

Podľa § 51 O.s.p. predvolanie na súd sa deje spravidla písomne a v naliehavých prípadoch i telegraficky,
telefaxom alebo telefonicky. Predvolať možno i ústne na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu, na
ktorom je predvolaný prítomný. Z tohto ustanovenia vyplýva, že z dôvodu hospodárnosti sa osoba, ktorá
je fyzicky prítomná na pojednávaní, ktoré sa odročuje, môže predvolať aj ústne na tomto pojednávaní.

Takéto predvolanie je procesne účinné bez toho, aby sa muselo opakovať osobitným písomným
predvolaním a s takým procesným úkonom súdu sú spojené rovnaké procesné účinky ako s písomným
predvolaním.

Podľa § 134 O.s.p. listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach
ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné potvrdzujú, že ide o

nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo
sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

Podľa § 40 ods. 1 O.s.p. o úkonoch, pri ktorých súd koná s účastníkmi alebo vykonáva dokazovanie,
spisuje sa zápisnica. V zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše sa priebeh
dokazovania a uvedie sa obsah prednesov a výroky rozhodnutia; ak nahrádza zápisnica podanie, musí

mať aj jeho náležitosti.

Podľa § 40 ods. 2 O.s.p. zápisnicu podpisuje predseda senátu, samosudca alebo súdny úradník a
zapisovateľ, ktorý zápisnicu spísal; ak predseda senátu nemôže zápisnicu podpísať, podpíše ju za neho
iný člen senátu.

Zápisnica o pojednávaní, ak obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 40 O.s.p.) je verejnou listinou

podľa § 134 O.s.p. To znamená, že účastník, ktorý tvrdí opak proti údajom v zápisnici uvedeným, je
povinný svoje tvrdenia preukázať; na ňom spočíva dôkazné bremeno.

Vzhľadom na to, že žalovaná tvrdí len omyl v dátume pojednávania bez toho, aby predložila odvolaciemu
súdu dôkaz o tom, že bola predvolaná na 11.11.2011 a nie na 10.11.2011, odvolací súd dospel k záveru,
že postupom prvostupňového súdu u žalovanej nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom tak, ako

to ustanovuje § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

Odvolacísúdpoznamenáva,žežalovanábymuselapredložiťtakýdôkaz,ktorýbyvyvrátilobsahverejnej
listiny, ktorou je aj zápisnica o pojednávaní po jej podpísaní sudkyňou súdu prvého stupňa.

Tieto skutkové okolnosti a právne závery viedli odvolací súd k tomu, že odvolaním napadnutý výrok
rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj výrok o náhrade trov konania potvrdil ako vecne správny (§ 219

O.s.p.).

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom odvolací súd nepriznal, pretože úspešnému žalobcovi
v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli a neúspešnej žalovanej náhrada trov konania
nepatrí (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.).Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.