Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, November 15, 2011

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/316/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108226524

Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2011:8108226524.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Vierou Guregovou v právnej veci žalobcov: 1. L. G., F..
XX.XX.XXXX, T. H., J. Č.. XX I. X. Ž. G., S. U., F.. XX.XX.XXXX, T. H., J. Č.. XX, obaja právne zastúpení
JUDr. Michalom Kačurom, advokátom so sídlom v Prešove, Jarková č. 73, proti žalovanému: J. E., R.

Č.. XXXX/XX, H., O.: XX 654 640, o zaplatenie 1.140,26 Eur, takto

r o z h o d o l :

žalovaný je povinný nahradiť žalobcom spoločne a nerozdielne škodu vo výške 548,25 Eur do 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti konanie zastavuje,

žalovaný je povinný nahradiť žalobcom spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 380,36 Eur, tieto
na účet právneho zástupcu žalobcov, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

žalovaný je povinný nahradiť štátu trovy konania vo výške 181,59 Eur na účet tunajšieho súdu do 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.10.2008 domáhali zaplatenia
1.140,26 Eur titulom náhrady škody, ktorá vznikla zaplavením ich bytu dažďovou vodou v dôsledku
stavebnej činnosti vykonávanej žalovaným. Výška žalobcami uplatňovanej škody má zodpovedať
nákladom, ktoré museli vynaložiť, aby uviedli svoj poškodený byt do pôvodného stavu.

Žalobcovia v 1. a 2. rade na pojednávaní konanom dňa 14.05.2009 zobrali žalobu v časti o zaplatenie
199,16 Eur späť, a preto súd konanie v tejto časti zastavil. Na pojednávaní konanom dňa 29.10.2009 súd

pripustil zmenu žaloby, a to tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcom spoločne a nerozdielne škodu
vo výške 941,10 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovia v 1. a 2. rade písomným
podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.06.2011 zobrali žalobu v časti o zaplatenie 392,85 Eur
späť a v tejto časti navrhli konanie zastaviť. Naďalej však na základe nezmeneného právneho titulu
žiadali zaplatenie 548,25 Eur.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil a nárok žalobcov čo do jeho výšky považoval za nedôvodný.Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaného, výsluchom svedkov E.
G., D. P., D. J.O., E. G., oboznámením žaloby, písomných vyjadrení účastníkov konania, Zmluvy o
nadstavbe bytov v bytovom dome č. súp. XXXX, na parc. č. XXX, k.ú. Nižná Šebastová, zap. na LV

č. XXXX na ulici Slanská č. 14 v Prešove a Zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu k spoločným
častiam a spoločným zariadeniam bytového domu č. súp. XXXX a k pozemku parc. č. XXX k.ú. Nižná
Šebastová zo dňa 30.11.2007, Zmluvy o vstavbe bytov do povaly bytového domu zo dňa 30.10.2007,
zápisnice z priebehu výkonu štátneho stavebného dohľadu spísanej dňa 14.05.2008, oznámení E. H.
- J. Ú. zo dňa 21.04.2008, zo dňa 15.05.2008, zo dňa 26.06.2008, zo dňa 30.07.2008, oznámenia

E. H. - J.É. Ú. zo dňa 20.02.2008 o nariadení doplnkového konania, príjmového pokladničného
dokladu zo dňa 07.08.2008, pokladničných dokladov o nákupe tovarov, faktúry č. 179/2008 vystavenej
dňa 22.07.2008 so splatnosťou dňa 05.08.2008, vyjadrenia žalovaného zo dňa 29.07.2008 k výkonu
štátneho stavebného dohľadu, výpisu z listu vlastníctva č. XXXX - čiastočný pre katastrálne územie
Nižná Šebastová, projektu nadstavby, faktúry vystavenej dňa 16.04.2010, fotodokumentácie založenej
v súdnom spise, znaleckého posudku č. 2/2010 vypracovaného znalkyňou O.. E. O., reklamácie

žalobcu v 1. rade adresovanej žalovanému zo dňa 21.10.2010, príjmového pokladničného dokladu
zo dňa 22.07.008 vystaveného spoločnosťou ULTRA PREŠOV, s.r.o., námietky žalobcu v 1. rade
k dodatočnému stavebnému povoleniu zo dňa 20.03.2009, faktúry č. M. XXXXXXX vystavenej dňa
13.06.2008 so splatnosťou dňa 18.06.2008, obsahu prílohovej obálky, ostatného spisového materiálu
a zistil, že:

Žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 4 nachádzajúceho sa na 1. poschodí
bytového domu na K. J. Č.. XX R. Pre, časť Nižná Šebastová. Žalobcovia spolu s ostatnými vlastníkmi
bytov v tomto obytnom dome uzavreli dňa 03.10.2007 so žalovaným, ako stavebníkom Zmluvu o
vstavbe a bytov do povaly bytového domu súp. č. XXXX - LV č. XXXX, na parcele č. XXX, LV č.
XXXX, kat. úz. Nižná Šebastová, ktorý sa nachádza na ulici Slanská č. 14 v Prešove. Predmetom

tejto zmluvy bola vstavba nových bytov do povaly bytového domu so súhlasom vlastníkov bytov, ktorú
mal vykonať stavebník. Žalovaný sa v článku III bod 3.2 písm. c) tejto zmluvy zaviazal, že v prípade
poškodenia majetku alebo spoločných častí domu pri vykonávaní stavebných prác zabezpečí jej úpravu
do pôvodného stavu. Žalobcovia v 1. a 2. rade následne dňa 30.11.2007 spolu s ostatnými vlastníkmi
bytov v tomto obytnom dome uzavreli so žalovaným Zmluvu o nadstavbe bytov v bytovom dome č. súp.

XXXX, na parc. č. XXX, k.ú. Nižná Šebastová, zap. na LV č. XXXX na ulici Slanská č. 14 v Prešove a
Zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu k spoločným častiam a spoločným zariadeniam bytového
domu č. súp. XXXX a k pozemku parc. č. XXX k.ú. Nižná Šebastová, ktorých predmetom bola výstavba
troch dvojpodlažných bytov formou nadstavby bytového domu s úplným základným príslušenstvom a
ústredným vykurovaním a ich následný predaj tretím osobám, s čím vlastníci bytov vyjadrili súhlas. V

článku II bod 2.2.10 tejto zmluvy sa stavebník zaviazal pri výstavbe bytov dbať na to, aby v čo najväčšej
miere bolo zabezpečené predchádzanie vzniku škôd na majetku vlastníkov bytového domu a v prípade
ich vzniku sa zaviazal v čo najkratšom čase odstrániť škodlivé následky na vlastné náklady.

Žalobcovia v 1. a 2. rade v skutkovom odôvodnení svojej žaloby uviedli, že v dôsledku stavebných
prác vykonávaných žalovaným došlo k zamoknutiu stien ich bytu, parkiet a skrine. Preto dňa

23.04.2008 podali sťažnosť E. H. (ako príslušnému stavebnému úradu) na žalovaného z dôvodu
chybnej realizácie nadstavby bytového domu, ktorá mala byť bezprostrednou príčinou vzniku škody. Z
oznámenia E. H. zo dňa 28.04.2008 adresovanému žalobcom vyplýva, že stavebný úrad ich sťažnosť
prekvalifikoval na podnet o výkon štátneho stavebného dohľadu a na deň 14.05.2008 zvolal výkon
štátneho stavebného dohľadu, ktorého predmetom malo byť prešetrenie uskutočňovania stavby bez

právoplatného stavebného povolenia.

Zo zápisnice spísanej dňa 14.05.2008 z priebehu výkonu štátneho stavebného dohľadu na stavbe
dotknutého bytového domu za prítomnosti pracovníka stavebného úradu pána E., zástupkyne žalobcu
v 1. rade a žalovaného vyplýva, že žalobca v 1. rade požiadal o „úpravu celého bytu, t.j. omietky,
maľby, parkiet, skrine a všetkého, čo súvisí so zatopením celého bytu, a to v čo najkratšom čase“.

Zároveň požiadal o náhradu škody titulom ujmy na zdraví. Z vyjadrenia žalovaného zachyteného v
zápisnici vyplýva, že žalovaný sa zaviazal po ukončení pokrývania strechy opraviť škody vzniknuté po
premočení najneskôr do 15.07.2008. Zároveň vyjadril ochotu do uvedeného termínu odškodniť morálnu
ujmu žalobcov v dôsledku zatečenia bytu jednorázovo v sume 20.000,- Sk. Pracovník stavebného úradupotvrdil, že došlo k dohode na technologickom zateplení západnej steny formou termoomietky potrebnej
vrstvy tak, aby bola konštantná so zateplením ostatných stien.

Žalovaný dňa 14.07.2008 uhradil žalobcom sumu 20.000,- Sk titulom nemajetkovej ujmy. Nakoľko

žalobcoviav1.a2.radenebolispokojnísostavomprácnaodstraňovaníškôdvichbyte,ktorézabezpečil
žalovaný, ostatné práce vykonali sami, resp. prostredníctvom nimi objednaného odborníka a od
žalovaného požadovali úhradu skutočných nákladov, ktoré museli vynaložiť na dodatočné odstránenie
škôd. Zároveň písomným podaním zo dňa 26.06.2008 podali E. H. ďalšiu sťažnosť voči žalovanému,
ktorú stavebný úrad opäť prekvalifikoval na podnet o výkon štátneho stavebného dohľadu a na deň

24.07.2008 zvolal výkon štátneho stavebného dohľadu na mieste samom, ktorého predmetom malo
byť prešetrenie uskutočnenia sanačných prác v byte žalobcu v 1. rade a otázky plnenia dohody zo
dňa 14.05.2008. Nakoľko medzi účastníkmi konania nedošlo pri výkone štátneho stavebného dohľadu
k dohode týkajúcej sa odstránenia škôd po zatečení bytu žalobcov, stavebný úrad listom zo dňa
30.07.2008 v zmysle ustanovenia § 137 ods. 2 stavebného zákona odkázal žalobcov 1. a 2. rade za
účelom náhrady spôsobených škôd v dôsledku zatečenia zrážkových vôd do ich bytu na súd.

Žalobca v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že na jar 2008 začal žalovaný s rekonštrukciou a opravou
fasády ich bytového domu s tým, že nad ich bytom sa vystaví ďalší byt a pritom sa opraví strecha a
fasáda bytového domu. S týmito stavebnými prácami dali žalobcovia spolu s ostatnými vlastníkmi bytov
súhlas. Počas výkonu stavených prác došlo niekedy na jar 2008 po daždi k zatečeniu zrážkovej vody do
bytu žalobcov. Druhýkrát došlo k zatečeniu bytového domu na Veľkonočný pondelok roku 2008, kedy

počas intenzívnych dažďov natiekla zrážková voda do bytu žalobcov, a preto museli všetok nábytok v
byte presunúť. Žalobca v 1. rade ďalej uviedol, že okrem toho im byt zamokol asi o dva týždne na to, po
daždi z dôvodu zlého spádovania na odkrytej streche. Z hľadiska rozsahu zamoknutia žalobca v 1. rade
uviedol, že najviac bola znehodnotená vstavaná skriňa, došlo k zatečeniu parkiet, lustra a k úplnému
zničeniu garniže. Žalobca v 1. rade potvrdil, že žalovaný k nim poslal pracovníka, ktorý za ich pomoci

opravilstropyastenytým,žeodstránilvšetkuomietkuapoomietnutístiennovouomietkou,stenyvybielil.
Zároveň zdôraznil, že farebnú maľbu a brúsenie parkiet však realizovali sami. Starú vstavanú skriňu
museli vyhodiť, pretože z dôvodu zatečenia bola absolútne nepoužiteľná.

Žalobkyňa v 2. rade z pohľadu skutkového stavu vo svojej výpovedi potvrdila obsah výpovede žalobcu
v 1. rade.

Z faktúry č. 179/2008 vyplýva, že žalobcovia dňa 22.07.2008 zakúpili novú skriňu v hodnote 543,69 Eur.

Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 29.10.2009 uviedol, že nadstavbu spojenú
s rekonštrukciou bytového domu vykonával po súhlase všetkých vlastníkov bytov, pričom jeden z troch
nových bytov mal vystavať pre rodinu žalobcov. Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach, ako aj vo
svojich vyjadreniach na pojednávaniach spochybnil rozsah poškodenia bytu a rozsah opráv poškodení

bytu, ktorý si žalobcovia v 1. a 2. rade vykonali sami a ktoré žalovaný považuje za absolútne neprimerané
rozsahu poškodenia. Žalovaný zdôraznil, že svojho pracovníka pána J. poveril vykonaním opráv v byte
žalobcov, ktoré boli podľa jeho vedomostí vykonané riadne a za ktoré pánu J. riadne zaplatil. Tiež
zaplatil aj za materiál, ktorý bol na opravu bytu jeho pracovníkom použitý. Žalovaný spochybnil rozsah
poškodenia vstavanej skrine a má za, že k jej zničeniu nedošlo. Preto podľa neho nebolo potrebné,

aby žalobcovia zakúpili novú skriňu, ktorej fakturovanú cenu navyše považuje za nadsadenú. Jeho
pracovník vykonal podľa žalovaného všetky potrebné stavebné úpravy a opravy bytu žalobcov tak, že
boli dostatočne odstránené všetky jeho poškodenia spôsobené zatečením bytu dažďovou vodou. Práce,
ktoré žalobcovia následne sami vykonali už považuje za nadštandardné, a preto nie je ochotný ich
uhradiť.

Nakoľko žalovaný spochybnil rozsah poškodenia vstavanej skrine žalobcov, súd vykonal znalecké
dokazovanieprostredníctvomznaleckéhoposudkuč.2/2010vypracovanéhoznalkyňouzodboruBytové
zariadenia - nábytok a bytové doplnky O.. E. O.. Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplynulo,
že na základe prieskumu trhu hodnota novej skrine, ktorú žalobcovia zakúpili bola v najnižšej cene529,70 Eur, ďalej v cene 548,50 Eur a napokon v cene 568,30 Eur. Pokiaľ sa jedná o pôvodnú skriňu,
táto bola súčasťou bytu od roku 1958, kedy bol žalobcom pridelený spomenutý byt a vzhľadom na jej
vek mala táto skriňa podľa znalkyne v čase jej poškodenia zostatkovú hodnotu zodpovedajúcu zbernej

surovine jednotlivých dielov skrine, teda asi 23,23 Eur (700,- Sk). Podobnú skriňu je možné podľa
znalkyne po vykonanom prieskume trhu v súčasnosti zakúpiť za ceny 350,- Eur, 390,- Eur a 410,- Eur.
K uvedeným záverom znalkyňa dospela na základe fotografií pôvodnej skrine a ohliadky novej skrine,
ktorú žalobcovia kúpili po vyhodení pôvodnej.

Žalovaný spochybnil závery znaleckého posudku, najmä z hľadiska výberu spoločností, na základe

ktorého robila znalkyňa prieskum trhu a tiež z hľadiska faktúry za novú skriňu, ktorú považuje za
nesprávnu a podvodne vystavenú. Podľa jeho názoru znalkyňa nemala vypracovať znalecký posudok na
vec, ktorá už neexistuje, pričom výmena pôvodnej skrine za novú bola realizovaná na základe vlastného
rozhodnutia žalobcov a nie z dôvodu zatečenia pôvodnej skrine zrážkovou vodou.

Svedkyňa E. G., dcéra žalobcov vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že žalovaný stavbu neprikryl
žiadnou fóliou a po daždi žalobcom zatiekol celý byt. Poškodené boli všetky steny, stropy a parketová

podlaha okolo múrov. Žalobcovia museli vymeniť zatečený záchod a garniže. Najviac bola zatečená
stena za vstavanou skriňou. Svedkyňa potvrdila výpoveď žalobcov ohľadom rozsahu zatečenia a tiež
o ich postupe vo vzťahu k stavebnému úradu. Potvrdila tiež, že majstrovi, ktorého poslal žalovaný
pomáhali rýpať starú omietku zo stien a stropov a tiež mu pomáhali pri nanášaní novej omietky. Následne
tento pracovník steny vybielil. Brúsenie parkiet a farebné maľovanie si už žalobcovia zabezpečovali

sami. Svedkyňa zdôraznila, že celá vstavaná skriňa bola zatečená a všetko v nej bolo splesnené. Z
tohto dôvodu sa absolútne nedala využiť, a preto ju demontovali a vyhodili spolu s garnižami na auto
žalovaného, ktorý tieto veci ako odpad spolu s iným stavebným odpadom odviezol. Podľa svedkyne
žalovaný všetky poškodenia videl pri ohliadke vykonanej dňa 14.05.2008 stavebným úradom.

Z hľadiska skutkových okolností svedok E. G. (syn žalobcov) vypovedal rovnako, ako svedkyňa E. G..

Zdôraznil, že pred zatečením bol byt v perfektom stave, pretože žalobkyňa v 2. rade sa o neho starala a
udržiavala ho v čistote. Byt bol vymaľovaný, stropy a podlahy boli čisté. Svedok ďalej uviedol, že pánu J.,
ktorého poslal žalovaný za účelom vykonania opráv bytu, pri týchto opravách pomáhal a usmerňoval ho.

Zo svedeckej výpovede svedka D. J., zamestnanca žalovaného vyplynulo, že žalobkyňa v 2. rade ho
požiadala o vykonanie opráv v byte z dôvodu jeho zatečenia v dôsledku stavebných prác vykonávaných

žalovaným. Svedok po súhlase žalovaného s vykonaním opráv a s tým, že mu žalovaný zaplatí odmenu
anáhraduzamateriál,oškrabalvbytežalobcovzamoknutéstenyastropy,sčímmupomáhaližalobcovia
a ich deti. Takto zoškrabali omietku na všetkých stenách a stropoch bytu, diery v stenách a na strope
vyspravili z materiálu, ktorý kúpil žalovaný a celý byt následne svedok natrel bielou farbou. Podľa jeho
odhadu bola zatečená menej ako polovica stien bytu. Odmenu za jeho prácu mu uhradil žalovaný.

Svedok zdôraznil, že po skončení prác žalovaná vyjadrila s opravami spokojnosť. Pokiaľ sa jedná o
skriňu, tak pri jeho prvej návšteve bytu bola skriňa v blízkosti vchodových dverí bytu žalobcov. V tejto
časti bytu bolo zatečené a keď svedok neskôr prišiel robiť vysprávku bytu, žalobcovia už skriňu z chodby
odstránili z dôvodu zatečenia stropu a steny. Z tohto dôvodu svedok na mieste, kde predtým stála skriňa
robil vysprávku stien. Svedok zdôraznil, že bol zhrozený z toho, ako bol byt žalobcov zatečený, pričom

s takým poškodením bytu vodou sa dovtedy nestretol.

Svedok D. P. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 04.03.2010 uviedol, že na požiadanie žalobcov
vykonával farebné vymaľovanie ich bytu, pričom za vymaľovanie bytu mu zaplatila žalobkyňa v 2. rade
odmenu vo výške 4.000,- Sk. V čase, keď maľoval byt žalobcov, bol byt vymaľovaný bielou farbou, ale aj
na tejto bielej farbe bolo vidieť fľaky po zatečenej stene. Tieto fľaky vznikli z dôvodu, že byt sa maľoval v

čase, keď nebol dostatočne vysušený. Svedok na pojednávaní konanom dňa 22.04.2010 uviedol, že keď
prišiel maľovať byt žalobcov, skriňa bola vyložená pred bytom na schodisku a bola rozobratá. Svedok
z týchto dielov skrine nevidel, či bola poškodená vodou, ale potvrdil, že stena za skriňou a strop nad
miestom, kde skriňa stála, boli zatečené.Žalobcovia v 1. a v 2. rade písomným podaním doručeným súdu dňa 16.06.2011 špecifikovali uplatnenú
výšku škody. Náklady na opravu stien a parkiet spočívajúce v nákupe materiálov (farby, jemnej štukovej
omietky, kotúčov na brúsenie parkiet, fermeže a laku na parkety) predstavujú sumu 198,25 Eur. Nákup

týchto materiálov žalobcovia preukázali pokladničnými dokladmi. Z faktúry č. XXX/XXXX znejúcej na
sumu 543,68 Eur (16.379,- Sk) za kúpu, dodávku a montáž novej skrine si žalobcovia uplatnili titulom
náhrady škody len sumu 350,- Eur, čo zodpovedá najnižšej cenovej ponuke za skriňu, ktorá je typovo
podobná pôvodnej skrini vychádzajúc zo znaleckého posudku č. 2/2010. Preto žiadali, aby súd uložil
žalovanému povinnosť nahradiť im škodu vo výške 548,25 Eur (350,- Eur + 198,25 Eur). Vo zvyšnej časti

žalobného nároku vo výške 193,69 Eur (čo predstavuje rozdiel medzi cenou skrine v zmysle faktúry č.
XXX/XXXX - 543,69 Eur a uplatnenou náhradou škody v sume 350,- Eur) zobrali žalobu späť.

Žalovaný spochybnil opodstatnenosť nákupu uvedeného materiálu a opodstatnenosť vykonaných prác,
ktoré podľa neho nesúviseli so vzniknutou škodou a boli vykonané na základe slobodného rozhodnutia
žalobcov v 1. a 2. rade nad rámec spôsobenej škody.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému
prevádzkovou činnosťou.

Podľa § 420a ods. 2 písm. c) Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak
je spôsobená oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na

nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.

Podľa § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len
ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo
vlastným konaním poškodeného.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).

Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

Na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania dospel súd k záveru, že medzi žalobcami, ako
vlastníkmi bytu č. 1 nachádzajúceho sa na 1. poschodí obytného domu na ulici J. Č.. XX v Prešove a
medzi žalovaným, ako stavebníkom, vznikol na základe Zmluvy o nadstavbe bytov v bytovom dome č.
súp. XXXX, na parc. č. XXX, k.ú. Nižná Šebastová, zap. na LV č. XXXX na ulici J. Č.. XX v Prešove a
Zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu k spoločným častiam a spoločným zariadeniam bytového

domu č. súp. XXXX a k pozemku parc. č. XXX k.ú. Nižná Šebastová zo dňa 30.11.2007 právny
vzťah, ktorého súčasťou je okrem iných práv a povinností zmluvných strán aj záväzok žalovaného v
čo najväčšej miere zabezpečiť predchádzanie vzniku škôd na majetku vlastníkov bytového domu v
súvislosti s vykonávanou nadstavbou a v prípade vzniku škody v čo najkratšom čase odstrániť škodlivé
následky na vlastné náklady (čl. II bod 2.2.10 zmluvy).

Z výpovedí žalobcov, svedkov, ako aj z fotografií je zrejmé, že počas vykonávania stavebných prác
na obytnom dome došlo na jar 2008 k opakovanému zamoknutiu bytu žalobcov dažďovou vodou vdôsledku odkrytej a nezabezpečenej strechy. Uvedená skutočnosť vyplýva aj zo zápisnice o ohliadke
na mieste samom vykonanej dňa 14.05.2008 stavebným úradom (Mesto Prešov) v rámci štátneho
stavebného dohľadu za prítomnosti pracovníka stavebného úradu a za prítomnosti zástupkyne žalobcov

a žalovaného. Z uvedených dôkazov je nepochybné, že k poškodeniu bytu žalobcov došlo v priamej
príčinnej súvislosti s vykonávaním stavebných prác na bytovom dome, ktoré vykonával žalovaný na
základe spomenutej zmluvy. Žalovaný napokon v tejto zápisnici o vykonaní štátneho stavebného
dohľadu a ani v priebehu tohto konania svoju zodpovednosť žiadnym spôsobom nespochybnil.

Vo vzťahu k nároku žalobcov na náhradu škody dospel súd k jednoznačnému záveru, že žalobca, ako

stavebník v zmysle ustanovenia § 420a ods. 2 písm. c) Občianskeho zákonníka zodpovedá za škodu
spôsobenú jeho prevádzkovou činnosťou. Žalovaný v priebehu konania nepreukázal žiaden z dôvodov
uvedených v ustanovení § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý by ho zodpovednosti za túto škodu
zbavil. Zodpovednosť žalovaného za škodu má v tomto prípade charakter objektívnej zodpovednosti.

Žalobcom v 1. a 2. rade tak v zmysle citovaného ustanovenia § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka
vzniklo právo na náhradu skutočnej škody vo forme peňažnej náhrady, resp. uvedením bytu do

predošlého stavu.

V tomto konaní bola spornou otázka primeranosti žalobcami uplatnených nákladov vynaložených na
uvedenie ich bytu do pôvodného stavu. Preto súd z výpovedí žalobcov, svedeckých výpovedí a z
predloženýchfotografiídôkladnezistilrozsahpoškodeniabytužalobcov.Ztýchtodôkazovjezrejmé,žev
byte žalobcov došlo k poškodeniu stien a parkiet zatečením zrážkovou vodou v to v podstatnom rozsahu,

nakoľko stekajúcou vodou boli zasiahnuté všetky stropy a steny v byte. Súd sa stotožnil s obsahom
výpovede svedka D. P. a má za to, že uvedenie bytu do pôvodného stavu pri tomto type poškodenia
predpokladá odstránenie pôvodných omietok zo všetkých stien a stropov bytu, dôkladné vysušenie bytu
a po omietnutí stien a stropov (čo vykonal pracovník žalovaného pán J.) ich vymaľovanie farebným
náterom, nakoľko aj pôvodný náter stien bol farebný (pracovník žalovaného pán J. vykonal náter stien a

stropov bytu len bielou farbou). Zatečenie parkiet predpokladá ich ošetrenie, pričom žalobcami zvolená
forma ich obrúsením a následným nalakovaním sa vzhľadom na charakter ich poškodenia javí súdu
ako primeraná. Preto súd priznal žalobcom nárok na náhradu materiálov zakúpených na tieto úpravy vo
výške 198,28 Eur tak, ako si ich žalobcovia uplatnili svojim podaní doručenom súdu dňa 16.06.2011 a
preukázali pokladničnými dokladmi.

Pokiaľ sa jedná o vstavanú skriňu na chodbe žalobcov, z výpovedí žalobcov a svedkov E. G. I. E. G. má
súd za preukázané, že uvedená skriňa bola zatečená zrážkovou vodou stekajúcou po strope a stenách
bytu. Zatečenie skrine nepriamo potvrdili aj svedkovia D. J. I. Jozef , ktorí síce samotné zamoknutie
skrine nevideli, avšak potvrdili, že stena, na ktorej sa skriňa pred jej odstránením nachádzala, bola
zamoknutá a museli ju opravovať. Vzhľadom na charakter tejto vstavanej skrine a vzhľadom na jej

vek tak, ako vyplýva zo znaleckého posudku č. 2/2010 súd dospel k záveru, že rozobratie skrine bolo
vzhľadom na nutnosť opráv stien nevyhnutné a že táto skriňa nebola vzhľadom na jej poškodenie ďalej
použiteľná. Preto súd vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku č. 2/2010 vyhovel návrhu žalobcov
a priznal im náhradu za skriňu, ktorú zakúpili v cene 543,69 Eur (faktúra č. 179/2008) len v rozsahu 350,-
Eur, čo predstavuje najnižšiu cenu z ponúk spoločností uvedených v tomto znaleckom posudku za nákup

skrine typovo podobnej pôvodnej skrini. Súd po oboznámení sa s obsahom znaleckého posudku č.
2/2010nezistil žiadnepochybeniaznalkyneprivypracovaníznaleckéhoposudkuajehozáverypovažuje
za opodstatnené. Žalovaný v námietkach k tomuto znaleckému posudku neuviedol také skutočnosti,
ktoré by spochybnili závery znalkyne po odbornej stránke, ako aj vo vzťahu k ňou zvolenej metóde
náhodného výberu cenových ponúk troch rôznych spoločností (spoločnosť INDECO s.r.o. je zapísaná

v obchodnom registri s predmetom činnosti drevovýroba).

Všetky nároky žalobcov na náhradu škody po úprave žaloby považuje súd za opodstatnené, nakoľko
spočívajú v nákladoch potrebných na uvedenie bytu do pôvodného stavu (§ 442 ods. 3 Občianskeho
zákonníka). Preto súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a
nerozdielne škodu vo výške 548,25 Eur (350,- Eur + 198,28 Eur).Podľa § 96 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to
sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti,
súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych

dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas
odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu skôr, než sa začalo pojednávanie,
alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je
alebo nie je.

Nakoľko žalobcovia písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.06.2011 zobrali svoju

žalobu v časti o zaplatenie 193,69 Eur späť, súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku konanie v tejto časti zastavil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s ustanovením § 146 ods. 2
prvá veta O.s.p. Žalobcovia v 1. a 2. rade zobrali svoju žalobu čiastočne späť počas konania dva krát
bez toho, aby žalovaný svojím správaním tieto čiastočné späťvzatia zavinil. Preto má súd za to, že v
časti žaloby o zaplatenie sumy 199,16 Eur a v časti žaloby o zaplatenie sumy 193,69 Eur zastavenie

konania zavinili žalobcovia, a preto vo vzťahu k zásade úspešnosti upravenej v ustanovení § 142 O.s.p.
tieto čiastočné späťvzatia predstavujú neúspech žalobcov v 1. a 2. rade. Nakoľko však rozhodnutie v
danej právnej veci záviselo od znaleckého posudku a od úvahy súdu, súd žalobcom priznal právo na
zaplatenie trov konania v plnej výške.

Súd úspešným žalobcom v 1. a 2. rade priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného

súdneho poplatku za návrh vo výške 68,- Eur a z trov právneho zastúpenia v zmysle §§ 10, 14 a 16
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), a to za deväť úkonov právnej pomoci
(príprava a prevzatie zastupovania zo dňa 25.03.2009, účasť na pojednávaniach dňa 29.10.2009,
12.01.2010, 04.03.2010, 22.04.2010, 02.06.2011, 20.09.2011 15.11.2011, podanie vyjadrenia dňa

16.06.2011) po 17,85 Eur v súlade s návrhom žalobcov, za jeden úkon právnej pomoci znížení na 1/4
- tinu v zmysle § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky (účasť na pojednávaní dňa 14.05.2009) vo výške 15,35
Eur, za štyri úkony právnej pomoci (podania vo veci samej dňa 06.04.2009, 19.06.20009, 30.04.2010
a 27.09.2011) po 8,93 Eur v súlade s návrhom žalobcov, režijný paušál 5 x 6,95 Eur, 4 x 7,21 Eur a 5
x 7,41 Eur, teda spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 312,36 Eur. Trovy konania spolu

predstavujú sumu 380,36 Eur (312,36 Eur + súdny poplatok 68,- Eur).

Súd žalobcovi nepriznal ním uplatnený úkon právnej pomoci - stanovisko žalobcov k vyjadreniu
žalovaného dňa 09.11.2011, nakoľko z obsahu tohto stanoviska vyplýva, že ho napísali samotní
žalobcovia a ich právny zástupca toto stanovisku súdu len predložil. Z tohto dôvodu tento úkon nemožno
považovať za úkon právnej služby v zmysle vyhlášky.

O trovách štátu súd rozhodol v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. a uložil neúspešnému žalovanému, u
ktorého nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov povinnosť nahradiť štátu trovy, ktoré
pozostávajú zo svedočného vyplateného svedkovi D. J. v sume 13,03 Eur preddavkovane zo štátnych
prostriedkov a z odmeny a náhrady nákladov vyplatených preddavkovane zo štátnych prostriedkov
znalkyni Ing. Márii Imrichovej za podaný znalecký posudok 2/2010 vo výške 168,56 Eur na základe

uznesenia zo dňa 27.04.2011. Trovy štátu tak spolu predstavujú sumu 181,59 Eur.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho
písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.