Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, April 12, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/256/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215207427
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4215207427.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v exekučnej veci
oprávneného: Poštová banka, a. s., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890,
proti povinnému: Y. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., E. B. D. XXXX/XX, o vymoženie 1.941,21 eura
s príslušenstvom, o odvolaní spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Bratislava,

Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105 proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 15. júla 2015 č.
k. 10Er/633/2015-36 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Vajnorská
100/A, IČO: 36 432 105 o d m i e t a .

Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána
Gaspera, PhD., Exekútorský úrad Rimavská Sobota, Kálmana Mikszatha 268 zo dňa 14. 04. 2015
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. 10Er/633/2015, EX 6605/15.
Rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 23a ods. 1 zákona

č. 634/1992 o ochrane spotrebiteľa, § 39, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Súd prvej inštancie preskúmal Zmluvu o úvere č. 2399655710 zo dňa 27. 07. 2010, ako aj Všeobecné
obchodné podmienky Poštovej banky, a.s., kde v článku 10. Riešenie sporov a rozhodcovská doložka
v bode 10.2.2. je zakotvená rozhodcovská doložka. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že v danom
prípadeniejemožnéformuláciurozhodcovskejdoložkypovažovaťzaplatnúrozhodcovskúzmluvualebo
platnú rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si
spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku
si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebosapodrobiťvšetkýmúverovýmpodmienkam,
a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale
na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán, a preto je podľa Občianskeho zákonníka neplatná. Zároveň súd
prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že nešlo o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by
povinný, teda spotrebiteľ, bol zvlášť upozornený, ktoré by bolo s povinným zvlášť dojednané, on by bol
s týmto ustanovením zmluvy súhlasil a prejavil by svoj súhlas podpisom. Podpis na úverovej zmluve
nemožno, podľa názoru súdu prvej inštancie, považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou
doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov

zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Povinný sa tak bez vlastnej vôle a
možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskehozákonníka. Mal za to, že ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok.
Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý

byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri preskúmavaní toho, či je preložené rozhodnutie
vykonateľným exekučným titulom sa súd prvej inštancie zameral najmä na zistenie, či bol predložený
rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných
právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na
uvedené skutočnosti súd prvej inštancie zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní

ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal
právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to bolo možné vychádzať z toho, že ak neexistuje
rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z
hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následné zastavenie exekučného konania, a preto súd
prvej inštancie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie v mene oprávneného BENCONT
INVESTMENTS,s.r.o.,sosídlomBratislava,Vajnorská100/A,IČO:36432105,namietajúcprekročenie
zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia a to skúmaním iných listín ako pripúšťa
výslovné znenie zákona § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Bol toho názoru, že ak exekučným titulom je

rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo
veci konať, či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale
práve a len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nebolo možné priznať exekučnému súdu väčší
rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len
jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. Uvedené

podľa neho potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 16. júna 2009 sp. zn. 4Cdo
159/2009. V ďalšej časti odvolania oprávnený namietal prekročenie zákonných limitov pre skúmanie
exekučného titulu § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní a prekážku rozsúdenej veci, a to
skúmaním rozhodcovskej doložky. S poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom
konaní mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný

titul len v zákonom určených medziach. Okrem toho bol toho názoru, že o platnosti rozhodcovskej
doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne
posúdená. Vzhľadom na to, že tu bola prekážka res iudicata, konaním súdu došlo k porušeniu článku
2 odsek 2 Ústavy SR, pretože súd svojím konaním išiel nad rámec zákona. V tejto súvislosti poukázal
aj na nález Ústavného súdu SR ÚS 2/2000 a v celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením nálezu

Ústavného súdu II.ÚS 499/2012 a nálezu sp. zn. PL. ÚS 21/08 z 23. septembra 2009. Okrem toho
namietal, že oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a. s., bol povinný postupovať v
súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona. Dal pritom do pozornosti, že v zmysle ustanovenia
II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok, Poštová banka, a.s. postupovala v súlade s
§ 93b Zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky

s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku.
Mal za to, že exekučný súd nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a to najmä
porušením zákazu retroaktivity vychádzajúcej z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Vytýkajúc nesprávnu aplikáciu
§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušenie § 153 ods. 1 OSP sa opätovne stotožnil s nálezom
Ústavného súdu II.ÚS 499/2012, ako aj poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/207

z 3. júla 2008 a rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 29. 06. 2010 sp. zn. N23 Cdo
1201/2009, uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 28. 04. 2010 sp. zn. 23Cdo 4895/2009. Zároveň
bol toho názoru, že OSP, ani Exekučný poriadok, ani Zákon o rozhodcovskom konaní neposkytujú
absolútne žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku
rozhodovať ako súd konajúci vo veci samej, a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie

alebo rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. V neposlednom rade vytkol porušenie právnej istoty a
legitímnych očakávaní, pričom poukázal na rozhodnutia iných súdov v obdobných veciach, ako aj
namietal neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia,
pričom poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR III.ÚS 23/2013-8. S poukazom na uvedené dospel
k záveru, že exekučný súd svojim postupom znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom,

ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Okrem toho poukázal na
skutočnosť, že Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s., zriaďovateľ súdu, ktorý vydal exekučný
titul, je členom záujmového združenia Rozhodcovská a mediačná, a.s., zapísaného v zozname stálych
rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR a je držiteľom povolenia rozhodovaťspotrebiteľské spory s číslom SRS 001 v súlade s § 73 ods. 5 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní, a preto navrhol, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, aby príslušný

súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Sudkyňa súdu prvej inštancie predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu
oprávneného nemienila vyhovieť pre vecnú správnosť napadnutého uznesenia.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie spoločnosti BENCONT
INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105 je potrebné odmietnuť
podľa § 386 písm. b) CSP z dôvodu, že bolo podané neoprávnenou osobou.

5. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

8. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

9. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

10. V odvolacom konaní sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá znamená, že odvolacie konanie môže
byť začaté len na návrh. Podanie odvolania je procesným úkonom strany, resp. účastníka, v ktorého

neprospech bolo rozhodnutie vydané. Kto je účastníkom konania v exekučnom konaní vymedzuje
Exekučný poriadok v § 37. V danom prípade účastníkom konania sú oprávnený a povinná. Po podaní
odvolania inou ako oprávnenou osobou je povinnosťou odvolacieho súdu odmietnuť odvolanie v zmysle
§ 386 písm. b) CSP.

11. Podľa § 89 ods. 1 CSP strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený
zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

12. Právo strany dať sa v konaní zastupovať zástupcom upravuje ustanovenie § 89
CSP . Stranu môžu

zastupovať tieto subjekty: ktorákoľvek osoba spôsobilá na riadne zastupovanie (tzv. všeobecný
zástupca, napr. rodinný príslušník, priateľ a pod.), advokát, v spotrebiteľských sporoch právnická
osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa (§ 291 CSP ), v antidiskriminačných
sporoch osoba oprávnená na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane

pred diskrimináciou (§ 308 CSP ), v individuálnych pracovnoprávnych sporoch môže zamestnanca zastupovať
odborová organizácia (§ 317 CSP ) a Centrum právnej pomoci (§ 5b ods. 3 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej

pomoci osobám v materiálnej núdzi). Z uvedeného vyplýva, že splnomocnencom strany v konaní pred
súdom môže byť výlučne fyzická osoba spôsobilá na právne úkony. Výnimku zo zastupovania účastníka
fyzickou osobou stanovujú ustanovenia § 291, § 308 a § 317 CSP, ako i § 5b ods. 3 zákona č. 327/2005
Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, v zmysle ktorých môžu byť procesným
zástupcom strany konania iba zákonom určené právnické osoby.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie v mene oprávneného podala spoločnosť BENCONT
INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, avšak v súdnom spisesa nenachádza plnomocenstvo, z ktorého by mal odvolací súd preukázané, že oprávnený splnomocnil
uvedenú spoločnosť na zastupovanie v danom konaní.

14. Odvolací súd dodáva, že ani prípadné predloženie plnomocenstva spoločnosti BENCONT
INVESTMENTS, s. r. o. na zastupovanie oprávneného v exekučnom konaní by nemalo za následok jej
oprávnenie platne zastupovať oprávneného v tomto exekučnom konaní vzhľadom na to, že uvedená
spoločnosť nespĺňa zákonné predpoklady právnickej osoby, ktorá môže byť splnomocnená na procesné
zastupovanie strany konania v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, prípadne iných

právnych predpisov.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r.
o. ako podané neoprávnenou osobou odmietol podľa § 386 písm. b) CSP a nemohol sa už zaoberať
dôvodmi odvolania a vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V
odvolacom konaní úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že
povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia §
262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o

výškenáhradytrovkonaniapoprávoplatnostirozhodnutiamuselrozhodovaťpodľa§262ods.2CSPsúd
prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá
v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).