Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, April 4, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/185/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314214156
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4314214156.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: Prima
banka Slovensko, a. s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 proti žalovanej: H. Z., nar. XX.
XX. XXXX, bytom P. J. adresa na doručovanie: Z., H. XX, o zaplatenie 2.880,28 eura s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 7. marca 2017 č. k. 11C/791/2015-119
v napadnutom výroku týkajúceho sa zaplatenia úroku, ako aj v časti splatnosti takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku týkajúcom sa
zaplatenia úroku vo výške 17,9% ročne zo sumy 2.880,28 eura od 16. 06. 2014 do zaplatenia a vo výroku

o trovách konania p o t v r d z u j e .

Vo vyhovujúcom výroku (I.) v časti splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom rozsudok súdu prvej
inštancie m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi priznanú istinu 2.880,28 eura s
príslušenstvom v splátkach vo výške 55 eur mesačne vždy do 25. dňa toho-ktorého mesiaca, počnúc
právoplatnosťou rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
splatnosť celého plnenia.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 2.880,28 eura a úrok
203,85 eura a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.880,28 eura a zo sumy 203,85 eura, a to
z oboch súm od 09. 03. 2014 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach, počnúc dňom právoplatnosti
tohto rozsudku, po 40 eur mesačne, vždy do 25. dňa toho-ktorého mesiaca, s tým, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Druhým výrokom žalobu vo zvyšnej
časti zamietol a tretím výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žalobca má právo na náhradu trov

konania proti žalovanej v rozsahu 100%.
Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497, § 502 ods. 1, § 504 Obchodného zákonníka,
ako aj § 2, § 9 ods. 2, § 9 ods. 9 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného k 06. 02. 2013, ako aj ust. § 52 ods.
1 až 4, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj vykonaným dokazovaním.

1.1. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvu o úvere
podľa § 497 Obchodného zákonníka, ktorá má však charakter spotrebiteľskej zmluvy, kde žalobca pri

jej uzavretí vystupoval v postavení dodávateľa, keďže konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti a žalovaná vystupovala v postavení spotrebiteľky, keďže nekonala pri uzavretí
zmluvy o úvere v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Na predmetnú zmluvu je preto
nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Žalobca poskytolžalovanej úver na základe Zmluvy o úvere č. 30953 zo dňa 06. 02. 2013 v sume 3.000 eur. Žalovanej
vznikol voči žalobcovi záväzok na základe uvedenej zmluvy o úvere uhrádzať mesačne dohodnuté
splátky po 53,74 eura, pričom poskytnutý úver s úrokmi mala zaplatiť do 16. 01. 2023. Žalovaná si

svoju povinnosť riadne neplnila a žalobca sa rozhodol vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru v lehote do
08. 03. 2014. Ako vyplýva z Výpisu z hlavnej knihy Prima banky k 10. 03. 2014 dlh žalovanej je v
sume 2.880,28 eura ako nezaplatená istina (zostatok úveru), 203,85 eura ako nezaplatené úroky a
1,94 eura ako nezaplatené sankčné poplatky. Súd priznal z uplatneného nároku žalobcovi nárok na
zaplatenie istiny 2.880,28 eura a nárok na zaplatenie 203,85 eura, vychádzajúc z údajov vo Výpise

z hlavnej knihy Prima banky, keď v uvedených sumách žalovaná neuhradila žalobcovi dlžnú istinu a
dlžný úrok ku dňu predčasnej splatnosti úveru. Súd prihliadol na to, že žalobca nepreukázal, z akého
dôvodu si úrok uplatňuje v sume vyššej o 140,35 eura (celkove si úrok uplatnil v žalobe v sume 344,20
eura), než uvedenej vo Výpise z hlavnej knihy Prima banky vo výške 203,85 eura, z akých čiastkových
súm a za ktoré obdobie si uplatňuje ďalšiu sumu úroku 140,35 eura. Súd preto mal za preukázané, že
žalobcovi patrí nárok na zaplatenie istiny 2880,28 eura a úroku 203,85 eura v sume, ako je uvedené vo

Výpise z hlavnej knihy Prima-banky a vo zvyšnej časti, pokiaľ ide o zaplatenie úroku 140,35 eura, súd
žalobu zamietol. Súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie nezaplatených sankčných poplatkov 43,92
eura, nakoľko žalobca dostatočne tento nárok nešpecifikoval. Nepreukázal, z akého dôvodu, z akých
čiastkových súm, za ktoré obdobia sankčné poplatky v uvedenej sume pozostávajú. Súd zamietol žalobu
v časti poplatkov za upomienky 60 eur, nakoľko žalobca bližšie tento nárok nešpecifikoval, neuviedol, z

ktorého dňa upomienky sú, aká je výška poplatkov jednotlivo za upomienky, na základe čoho si uplatňuje
poplatky v uplatnenej výške. Súdu upomienky nepredložil, nepreukázal, že ich žalovanej odoslal. Súd
zamietol žalobu aj v časti o zaplatenie úroku na základe Zmluvy o úvere č. 30953 zo dňa 06. 02. 2013
17,9 % ročne zo sumy istiny 2.880,28 eura od 16. 06. 2014 do zaplatenia. Súd pri rozhodovaní prihliadol
na to, že dohodnuté úroky z poskytnutého úveru patria len do žalobcom vyhlásenej predčasnej splatnosti

úveru, do 08. 03. 2014. Inak by dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu žalovanej, a to jednak v podobe
úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi
účastníkmi zmluvy (stranami v konaní). Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4 Obo 143/98, z ktorého vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých
prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením

súm 2.880,28 eura a 203,85 eura, súd preto stanovil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z
omeškania 5% ročne z oboch súm od 09. 03. 2014 (od nasledujúceho dňa po vyhlásenej predčasnej
splatnosti úveru). Súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 140,35 eura,
keď žalobca nepreukázal, že sa s plnením tejto sumy dostal do omeškania, keď nárok na zaplatenie
tejto sumy žalobca nepreukázal.

1.2. Podľa § 232 ods. 4 CSP súd uložil žalovanej splniť si povinnosť v splátkach, a to po 40 eur mesačne.
Prihliadol na nepriaznivú finančnú situáciu žalovanej a na jej priemerný čistý mesačný príjem 292,38
eura v CBA Slovakia, a. s. Žalovaná býva s priateľom, za nájomné a energie v podnájme, kde býva,
platí sumu 260 eur mesačne, súd preto stanovil výšku splátok, ako aj podmienky splatnosti s tým, že

omeškanie s plnením jednej splátky, má za následok splatnosť celého dlhu. Súd neprihliadol na žiadosť
žalovanej povoliť jej splátky po 20 eur mesačne, pretože takúto výšku splátok považoval za neprimeranú.

1.3. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho druhom výroku, ktorým súd žalobu zamietol v časti nároku
na zmluvný úrok po zosplatnení a vo výroku, ktorým súd povolil žalovanej splácať priznanú sumu v
mesačných splátkach, napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal v napadnutých
častiach zmeny rozsudku súdu prvej inštancie a vyhovenia jeho žalobe, s tým, že žalovanú zaviaže

zaplatiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň mu odvolací súd prizná náhradu
trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov za konanie v oboch inštanciách.
Namietal,žerozsudoksúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Poukázal
na ust. § 497 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť
len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania.

Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov, predstavujú cenu úveru, dlžník ich je
povinný platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia a to, či už
v lehote, alebo v omeškaní. Úrok z úveru je nárokom, ktorý nemá vplyv na omeškanie dlžníka, ktoré
je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku naúrok z úveru neovplyvňuje. V tejto súvislosti poukázal na na ust. § 502 a § 503 ods. 3 Obchodného
zákonníka. Aj z komentára k Obchodnému zákonníku vyplýva, že pri omeškaní s vrátením peňažných
prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru, a jednak na úrok z omeškania. Úpravu úroku

z omeškania, ako aj úroku z úveru je podporná, a preto je rozhodujúce, ako sa strany dohodli v
zmluve. Svojou dohodou môžu rôzne kombinovať uplatnenie oboch inštitútov v konkrétnom prípade. Z
uvedeného jednoznačne vyplýva, že tvrdenie, že po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha nárok
na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych predpisoch. Obchodný zákonník
priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok od poskytnutia peňažných prostriedkov, pričom stanovuje

moment vzniku tohto nároku a momentom zániku tohto nároku je vrátenie peňažných prostriedkov - nie
splatnosť, či už dohodnutá, alebo predčasná zo zákona. Žiadny iný právny predpis tento nárok veriteľa
neobmedzuje. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť,
nepochybne by tak učinil. Poukázal ďalej na dôvodovú správu k zák. č. 106/2014 Z. z., v zmysle
ktorej sa mal § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka doplniť vetou: „Úroky za poskytnutie peňažných
prostriedkovpatriadodávateľovilendouplatneniaprávapodľa§565.“Rozhodujúcoujevšakskutočnosť,

že táto navrhovaná zmena nikdy nebola legislatívne prijatá a zákon č. 106/2014 Z. z., ani žiadna iná
zákonná novelizácia takéto, ani obdobné ustanovenie odopierajúce veriteľovi nárok na zmluvné úroky
po zosplatnení dlhu neobsahuje. Poukázal na rozhodnutie NS SR 4Obo 143/98, ako aj uznesenie
Ústavného súdu SR zo dňa 18. 09. 2012 IV. ÚS 476/2012-14. Má za to, že pokiaľ ide o citované
ustanovenie rozhodnutia ústavného súdu, tento v žiadnom prípade nevyjadril názor ohľadne nároku

veriteľa v tomto konaní, ktorý by akýmkoľvek spôsobom podporoval stanovisko prvoinštančného súdu.
Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/12/2017-90 zo
dňa 31. 01. 2017, rozhodnutie KS v Banskej Bystrici č. k. 43Co/23/2017-93 zo dňa 29. 11. 2017, ako
aj rozhodnutie KS v Nitre č. k. 8Co/193/2017-88 zo dňa 07. 12. 2017. Je toho názoru, že rozhodovacia
prax, ako aj právna literatúra je jednotná v tom, že úroky dohodnuté pri poskytnutí peňažnej pôžičky

alebo úveru predstavujú odmenu za používanie požičanej istiny. Pokiaľ sú dohodnuté úroky odmenou
za používanie istiny, úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškanie s plnením istiny a
na rozdiel od dohodnutých úrokov ich môže veriteľ požadovať, aj keby neboli zmluvne dohodnuté, tak
ako to vyplýva z § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

2.1. Žalobca napadol odvolaním aj výrok, ktorým súd umožnil žalovanej splácať priznanú sumu v
splátkach. Poukázal na ust. § 232 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého lehota na plnenie je tri dni a iba v
odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu lehotu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu
prax - rozsudok KS v Žiline č. k. 11Co/91/2017-138 zo dňa 16. 05. 2017, rozsudok KS v Trnave č. k.
23Co/498/2016-72 zo dňa 15. 05. 2017, uznesenie KS v Prešove č. k. 17Co/17/2017-63 z 27. 07. 2017,

ako aj rozsudok KS v Nitre č. k. 8Co/34/2017-97 z 15. 06. 2017, ako aj ďalšie rozhodnutia krajských
súdov, z ktorých jednoznačne vyplýva, že bez ďalšieho, najmä bez ďalších dôkazov objektivizujúcich
finančnú situáciu žalovanej - nebola splnená podmienka, podľa ktorej súd v odôvodnených prípadoch
môže určiť dlhšiu lehotu na plnenie, a navyše, súd priznaním možnosti splátok postupoval nad zákonom
dovolenýrozsah.Rozhodnutiesúdumusíbyťspravodlivéanemôževýraznezvýhodňovaťjednuzostrán

na úkor druhej. Priznaním splátok vo výške 40 eur mesačne súd zapríčinil, že žalovaná bude splácať
istinu 6 rokov. Na základe porušenia úverovej zmluvy a úplného zastavenia splácania úveru, tak bol zo
strany súdu odmenený tým, že jej bola priznaná možnosť splácania úveru mesačne vo výške mesačnej
splátky dokonca nižšej ako bola splátka dohodnutá v úverovej zmluve (53,74 eura). Prvoinštančný súd
svojím rozhodnutím tak de facto úplne poprel účinky predčasného zosplatnenia úveru. S poukazom

na rozhodnutia odvolacích súdov má za to, že uvedený postup a rozhodnutie nie sú zákonné, ani
spravodlivé a v konečnom dôsledku ani z dôvodu úročenia dlhu nie sú ani na prospech samotného
žalovaného.

3. Žalovaná sa písomne k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379
a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením
rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom
zamietajúcom výroku, týkajúcom sa zaplatenia úroku vo výške 17,9% ročne zo sumy 2.880,28 eura od

16. 06. 2014 do zaplatenia, ako aj vo výroku o trovách konania podľa § 387 odsek 1 CSP je potrebné
potvrdiť a podľa § 388 CSP v časti splatnosti priznanej sumy zmeniť tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.5. Predmetom konania bol nárok žalobcu, ktorý si odvodzoval od uzatvorenej Úverovej zmluvy č. 30953
zo dňa 06. 02. 2013, ktorú uzatvoril podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka so žalovanou. Žalobca
poskytol žalovanej peňažné prostriedky formou splátkového bezúčelového úveru, za podmienok

uvedených v úverovej zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré tvoria neoddeliteľnú
súčasť zmluvy. Výšku úveru predstavovala suma 3.000 eur s úrokovou sadzbou 17,9%. Zároveň bola
dohodnutá výška anuitnej splátky 53,74 eura, termín splatnosti prvej anuitnej splátky 14. 02. 2013, počet
splátok: 120 mesačne, vždy do 14-teho dňa kalendárneho mesiaca a splatnosť úveru: 16. 01. 2013,
RPMN bola stanovená na 21% a priemerná RPMN ku dňu podpisu zmluvy na 19,37%. Celková čiastka,

ktorú musí žalovaná ako klient banky uhradiť, vrátane nákladov spojených s úverom, predstavuje suma
6.687,60 eura. Podľa bodu 4., 4.1. úverovej zmluvy bolo dohodnuté, že: Ak klient nezaplatí anuitnú
splátku včas, banka má právo na úrok z omeškania vo výške 5% z nesplatenej anuitnej splátky až do
jej zaplatenia. Podľa bodu 4., 4.3. Ak klient neuhradí úver v lehote splatnosti úveru, je povinný uhradiť
z nesplatenej časti úveru popri úrokoch z poskytnutých peňažných prostriedkov aj úrok z omeškania
5%, a to až do jej zaplatenia. Keďže žalovaná si neplnila svoje povinnosti, žalobca ju listom zo dňa 14.

02. 2014 (č. l. 10) vyzval na predčasné splatenie celého úveru, pričom žiadal uhradiť celý dlh vo výške
3.111,02 eura s príslušenstvom najneskôr do 08. 03. 2014.

6. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi 2.880,28 eura
(istinu),úrok203,85eura,úrokzomeškaniavovýške5%ročnezosumy2.880,28euraazosumy203,80

eura, a to z oboch súm od 09. 03. 2014 až do zaplatenia, ktorú sumu súd povolil žalovanej splácať v
mesačných splátkach po 40 eur s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky, má za následok splatnosť
celého plnenia. Ďalším výrokom súd žalobu zamietol. Žalobca podal odvolanie do zamietajúceho (II.)
výroku v časti nároku na zmluvný úrok po zosplatnení, ako aj vo výroku, ktorým súd povolil splácať
žalovanej dlžnú sumu v mesačných splátkach.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je v súlade s § 379 ods. 1 CSP len tá časť rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktorou bola zvyšná časť žaloby zamietnutá a týkala sa uplatneného úroku po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru, ako aj výrok o trovách konania, pretože tento výrok je závislý od rozhodnutia
vo veci samej.

7. Podstatným dôvodom podaného odvolania žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho
zamietajúcom výroku bol jeho nesúhlas s názorom súdu prvej inštancie, že dohodnuté zmluvné úroky
z úveru patria žalobcovi len do splatnosti dlhu. Súd prvej inštancie zaujal názor, že po splatnosti dlhu
nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a povinnosť platiť dohodnuté úroky z úveru zaniká, pretože

žalobca má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.

8. Z obsahu spisu je nesporné, že žalobca pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupoval ako veriteľ, t. j.
osoba, ktorá konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, t. j.
osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Je pritom

nesporné, že predmetná zmluva o úvere má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická
tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení, pričom na ďalšie
všeobecné podmienky odkazuje. Spotrebiteľská zmluva je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva s
uvedenými znakmi, a to bez ohľadu na to, či je upravená v Občianskom, Obchodnom zákonníku alebo
v inom osobitnom zákone. Podľa predchádzajúceho Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001

Z. z., ako aj zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov v znení a doplnení niektorých zákonov je spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme. S poukazom na uvedené, aj predmetnú zmluvu je potrebné považovať
svojou ovahou za zmluvu spotrebiteľskú. Aplikáciou zásady lex specialis derogata lex generalis, t. j.

pokiaľ špeciálny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom, je
špeciálnou právnou úpravou v prejednávanej veci zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
ako aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, upravujúce problematiku spotrebiteľského práva,
ktorá má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je v tomto prípade Obchodný zákonník,
a preto je nevyhnutné posudzovať predmetný právny vzťah medzi stranami sporu podľa ustanovení

Občianskeho zákonníka. Uvedené platí napriek tomu, že je nespochybniteľný názor žalobcu, že úver je
tzv. absolútny obchod a že naň dopadá tretia časť Obchodného zákonníka. Zároveň vždy je potrebné
mať na zreteli, že úverová zmluva vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy, pričom v súlade s princípmi
ochrany spotrebiteľa tu vyvstáva požiadavka, aby v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakýchinštitútovsúkromnéhoprávabolaaplikovanáprávnaúpravaobsiahnutávObčianskomzákonníku,aniev
Obchodnom zákonníku. Správnosť aplikácie občiansko-právnej úpravy, ktorá má zároveň spotrebiteľský
charakter z ústavno-právneho hľadiska nespochybňuje ani Ústavný súd SR (uznesenie ÚS SR z 19. 06.

2013 sp. zn. I. ÚS 402/2013).

9. Pokiaľ žalobca tvrdí, že po zosplatnení dlhu má nárok na dojednaný úrok, odvolací súd v tejto
súvislosti poukazuje na aplikačnú prax súdov, ktorá sa otázkou priznania úrokov za úver po splatnosti,
a teda, či popri úroku z omeškania a iných sankciách, tieto žalobcovi patria, už zaoberala. Najvyšší

súd SR vo veci 4Obo 143/1998 uviedol, že dohodnuté úroky z poskytovaných prostriedkov patria len
do splatnosti dlhu. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver
Najvyššieho súdu SR je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k
dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by
spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Uvedené rozhodnutie akceptoval i
Ústavný súd SR vo veci sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18. 09. 2012. K záveru súdov, že: „...pokiaľ veriteľ

pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia
úrokov z omeškania, a nie úrokov z úveru“ ústavný súd nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by
nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu bolo možné považovať za svojvoľné
alebo zjavne neodôvodnené, keď krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom
okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z úveru

a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo zmluvný úrok patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu.

10. Pokiaľ žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom k 08. 03. 2014, týmto
svojím jednostranným právnym úkonom zásadne zmenil pôvodne dohodnutý úverový vzťah a zmluvné
úroky a úroky z omeškania sú síce obe príslušenstvom pohľadávky, ale majú odlišné funkcie, keďže

zmluvné úroky sú odmenou (cenou) za užívanie istiny a úroky z omeškania predstavujú zákonom
stanovenú sankciu za omeškanie s platením istiny, na rozdiel od zmluvných úrokov ich môže veriteľ
požadovať, aj keď neboli dojednané. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na základnú charakteristiku
úverového vzťahu, keď v dôsledku uzatvorenia zmluvy o úvere dochádza u veriteľa k stavu absencie
požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne v splátkach vracia, za čo mu prináleží zmluvne dojednaný

úrok, ktorý predstavuje cenu peňazí, t. j. odplatu za to, že veriteľ počas trvania zmluvného vzťahu nemá
istinu úveru v dispozícii a nemôže s ňou nakladať a produkovať zisk. Tento absentujúci zisk pokrýva
veriteľovi práve úrok dojednaný v zmluve, ktorý je splácaný spolu so splátkami úveru.

11. V prípade, ak dôjde k predčasnému alebo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru na základe

jednostrannéhoúrokuveriteľa,vdôsledkuktoréhodôjdekzmenepôvodnéhoúverovéhovzťahu,vznikne
(tak, ako sa stalo aj v danej veci u žalobcu) nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane
úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru, to znamená, že veriteľ má právo získať okamžite
celúsumupožičanýchpeňažnýchprostriedkov,vdôsledkučohonajehostraneodpadáobmedzeniejeho
právanadispozíciusistinouúveru,sktoroumôžedisponovať.Týmtedastrácanárokveriteľanaúrokyza

požičané peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Naproti tomu, v dôsledku tohto jednostranného právneho
úkonu veriteľa, dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba, a teda užívať a splácať
ich postupne v splátkach a vznikne mu povinnosť uhradiť celú požičanú sumu spolu s kapitalizovaným
úrokom ku dňu zosplatnenia. Pokiaľ si dlžník nesplní svoju povinnosť vrátiť požičané prostriedky, má
veriteľ možnosť vymáhať si celú zosplatnenú pohľadávku (úver) a dlžník, ktorý nesplní povinnosť vrátiť

zosplatnenú pohľadávku, sa dostáva do omeškania a je povinný uhradiť veriteľovi aj úrok z omeškania.
V opačnom prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol
vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy.
Za takejto situácie by nastal stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu
záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo.

Podľa názoru odvolacieho súdu, len do oprávnenej držby požičaných finančných prostriedkov, a teda
do mimoriadneho zosplatnenia celého úveru v danej veci bolo možné požadovať úrok z úveru a po
zosplatnení pohľadávky má veriteľ (žalobca) právo iba na úrok z omeškania a nemá už nárok na zmluvne
dojednaný úrok.

Uvedený záver nie je v rozpore ani so znením ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého
od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške,
inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Znenie § 502 ods.1 Obchodného zákonníka nezakotvuje, že po zosplatnení vzniká nárok na zaplatenie úrokov z úveru
i za čas po tomto zosplatnení. Pri poskytnutí úveru si zmluvné strany dojednávajú ako úroky, tak i
lehotu na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov. Zákon teda umožňuje veriteľovi na určitú dobu

(do splatnosti) podľa jeho predstáv, poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od začiatku
prirodzene sledujú úroky dohodnutú dobu poskytnutia finančných prostriedkov, ktorej koniec završuje
tzv. splatnosť úveru. Zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má veriteľ právo
splatnosť skrátiť, tu i využitím práva odstúpiť od úverovej zmluvy. Niet zákonného kogentného pravidla,
podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť po ukončení zmluvného úverového vzťahu úroky

popri úrokoch z omeškania. Ak úver nie je po ukončení zmluvy (po splatnosti) splatený, zákon priznáva
veriteľovi za zadržiavanie jeho finančných prostriedkov sankcie, či už zákonné (úroky z omeškania s
kogentne ustanoveným limitom), alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta).

12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom
zamietajúcom výroku, ako aj súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania, ako vecne správny

podľa § 387 odsek 1 CSP potvrdil.

13. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým súd povolil splácať priznanú sumu v 40-
eurových mesačných splátkach napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal zmeny
rozsudku súdu prvej inštancie v časti zročnosti priznanej sumy a zaviazania žalovanej zaplatiť priznanú

sumu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je 3 dni a plynie odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že lehota na plnenie (tzv. paričná lehota) je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Lehota na plnenie môže byť rozhodnutím súdu predĺžená, ak to odôvodňujú
konkrétne okolnosti prípadu, spravidla v prípadoch, keď je splnenie uloženie povinnosti v lehote troch
dní objektívne nemožné. Predĺženie paričnej lehoty musí súd vždy odôvodniť v odôvodnení rozsudku.
Súd môže povoliť plnenie v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, pričom z hľadiska

úvahy súdu je smerodajné, či má žalovanému, ktorého platobnú povinnosť určil, priznať výhodu splátok.
a to najmä s prihliadnutím na výšku priznaného plnenia a platobnú schopnosť žalovaného. Aj v konaní
prejavená snaha o splnenie záväzku môže viesť žalobcu domáhať sa plnenia v jednotlivých splátkach,
pri zohľadnení, či by v prípade neumožnenia plniť v jednotlivých splátkach nebolo v riešenom prípade,
vzhľadom na osobné pomery žalobcu, príliš ťaživé.

14. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná sa v konaní bránila tým, že jpo tom, ako ju
manžel vyhodil z domu, úver prestala splácať. Je v zlej finančnej situácii, pracuje v CBA, kde dostáva
minimálnu mzdy, jej priemerný mesačný príjem vo výške 292,39 eura bol preukázaný mzdovým listom
zamestnávateľa CBA Slovakia, a. s. Býva s priateľom a za nájomné a energie platia mesačne 260 eur.

Žiadala povoliť mesačné splátky vo výške 20 eur. Žalobca na výzvu súdu oznámil, že priznanie plnenia
v splátkach ponecháva na úvahu súdu, s prihliadnutím na konkrétne dôkazy o nepriaznivej finančnej
situácii s prihliadnutím na doterajšiu splátku vo výške 53,74 eura.

15. Na základe vyššie uvedených skutočností, ako aj preukázaných zárobkových a finančných pomerov

žalovanej, odvolací súd dospel k záveru, že princípu vyváženej ochrany strán sporu i so zreteľom
k okolnostiam danej veci, keď v konaní bolo preukázané, že žalovaná prejavila snahu splácať úver
podľa svojich finančných možností v splátkach, na čo žalobca v konaní sa nevyslovil proti povoleniu
priznania splátok, za splnenia ďalších podmienok, dospel odvolací súd k záveru, že k zročnosti priznanej
pohľadávky zodpovedajú splátky vo výške 55 eur tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku. Výška splátok zodpovedá aj zostatku dlhu a je vyššia ako boli dohodnuté splátky v úverovej
zmluve. V prípade, že žalovaná si nebude svoje povinnosti opätovne plniť, omeškanie s plnením čo len
jednej splátky, bude mať za následok splatnosť celého plnenia.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa
zročnosti priznanej sumy podľa § 388 CSP zmenil a žalovanej povolil splácať priznanú istinu 2.880,28

eura s príslušenstvom v 55-eurových mesačných splátkach, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť vždy do
25. dňa v mesiaci, počnúc prvou splátkou nasledujúcou po právoplatnosti tohto rozhodnutia pod stratou
výhody splátok.16. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

17. Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania, keď žalovaná mala úspech v zamietajúcej časti, ako
aj v zročnosti pohľadávky, keď žalobca sa domáhal zaviazať žalovanú plniť v lehote 3 dní, by vznikol
žalovanejnároknanáhradutrovodvolaciehokonania.Vzhľadomnato,žežalovanejvodvolacomkonaní
žiadne trovy nevznikli, ani z obsahu spisu nevyplývajú, odvolací súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).