Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 9, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/158/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200741
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6018200741.4

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany
Datlovej a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Aleny Antalovej v právnej veci žalobcu: twoeco,
s.r.o., so sídlom Jelačičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 863 528, zast.: Advokátska kancelária MCL,
s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369, proti žalovanému: Úrad priemyselného
vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho

účastníka: TM & PATENT ATTORNEY NEUSCHL, s.r.o., so sídlom Dostojevského rad č. 5, 811 09
Bratislava, IČO: 44 596 332 a osoby zúčastnenej na konaní: Energywater s.r.o., so sídlom Nádražná
55, 900 81 Šenkvice, IČO: 47 526 505, právne zastúpenej: hbr advokáti s.r.o., so sídlom Štefánikova
15, 811 05 Bratislava, IČO: 47 239 310 o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného
č. D. z 20. septembra 2018 takto

r o z h o d o l :

1. Žalobu zamieta.

2. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
3. Ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.
4. Osobe zúčastnenej na konaní náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Dňa 18. augusta 2016 bol Úradu priemyselného vlastníctva SR so sídlom v Banskej Bystrici (ďalej

len „prvostupňový orgán verejnej správy" alebo „ÚPV") doručený návrh TM & PATENT ATTORNEY
NEUSCHL Bratislava (ďalej len „navrhovateľ výmazu" alebo „ďalší účastník") na výmaz úžitkového vzoru
č. XXXX s názvom „N." (ďalej len „napadnutý úžitkový vzor" alebo „napadnuté riešenie") majiteľa twoeco,
s.r.o., so sídlom v Bratislave (ďalej len „žalobca" alebo „majiteľ úžitkového vzoru"), v ktorom tvrdil, že
napadnutériešeniebolozapísanédoregistraúžitkovýchvzorovvrozporespodmienkaminajehozápisv
zmysle§4zákonač.517/2007Z.z.oúžitkovýchvzorochaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalej

len „zákon o úžitkových vzoroch"), pretože nie je nové a nie je výsledkom vynálezcovskej činnosti. Na
svoje tvrdenia predložil dôkazy, a to namietané dokumenty J. až J.. Majiteľ úžitkového vzoru sa k návrhu
na výmaz úžitkového vzoru na výzvu ÚPV vyjadril podaním z 5. januára 2017. Navrhol zúženie ochrany
napadnutého úžitkového vzoru a predložil návrh nového znenia nárokov na ochranu, v zmysle ktorých
žiadal, aby ÚPV rozhodol. Navrhovateľ výmazu vo vyjadrení z 9. mája 2017 žiadal, aby bol napadnutý
úžitkový vzor z registra úžitkových vzorov vymazaný v plnom rozsahu, pretože ani nové znenie nárokov

na ochranu nespĺňa požiadavku novosti a vynálezcovskej činnosti.
Prvostupňové rozhodnutie
2. Úrad priemyselného vlastníctva vydal dňa 4. októbra 2017 Rozhodnutie č. D., ktorým podľa § 44 ods.
1 písm. a) zákona o úžitkových vzoroch rozhodol tak, že: „úžitkový vzor č. XXXX sa vymazáva z registra
úžitkových vzorov. Kaucia sa podľa § 46 zákona o úžitkových vzoroch vracia navrhovateľovi" (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie").3. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že napadnutý úžitkový
vzor č. XXXX s názvom „N." bol zapísaný do registra úžitkových vzorov dňa 21. januára 2015 s právom
prednosti od 23. decembra 2013 s nasledujúcim znením nárokov na ochranu:

1) N., vyznačujúca sa tým, že pozostáva zo vstupného otvoru (X), ktorý je spojený s jedným koncom
rúry (X), v ktorej sú striedavo za sebou umiestnené polarizačné elektródy (X) a (X), pričom každá z
nich je z iného druhu elektricky vodivého materiálu, medzi ktorými sú dištančné prietokové prvky (X)
zhotovené z dielektrického materiálu a z výstupného otvoru (X), ktorý je vodotesne napojený na opačný
koniec rúry (X).

2) N. podľa nároku X vyznačujúca sa tým, že striedavo za sebou umiestnené polarizačné elektródy (X)
a (X) sú v tvare jednoduchej alebo dvojitej špirály.
3) N. podľa nároku X vyznačujúca sa tým, že striedavo za sebou umiestnené polarizačné elektródy (X)
a (X), ktoré sú vytvarované do rúrok, potom po dĺžke ponastrihované, pričom segmenty vzniknuté týmto
nastrihnutím sú špirálovité, vyhnuté dovnútra k osi rúrok. 2 4 S / 1 5 8 / 2 0 1 8 - 3 -

4) N. podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že striedavo za sebou umiestnené polarizačné elektródy sú
rošty v tvare mriežky (XX) a (XX).
4. Navrhovateľ výmazu úžitkového vzoru vo svojom návrhu tvrdil, že napadnutý úžitkový vzor nespĺňa
podmienky ochrany, pretože nie je nový, na preukázanie čoho predložil nasledovné dokumenty:
- úžitkový vzor U. s názvom „N." zverejnený 11. júla 1995 (J.)

- patentový spis U. s názvom „Z." zverejnený 2. marca 2012 (J.)
- patentový spis U. s názvom „Z." zverejnený 6. augusta 2012 (J.)
- patentový spis D. s názvom „Z." zverejnený 8. augusta 1978 (J.)
- patentový spis R. s názvom „Z." zverejnený 6. apríla 1977 (J.)
- patentový spis D. s názvom „J." zverejnený 16. februára 2012 s prioritou 11. augusta 2010 (J.)

- diplomovú prácu s názvom „Z." z roku 2010 (J.) (ďalej aj „namietaný/é dokument/y" alebo „J. až J.").
5. Žalobca (majiteľ úžitkového vzoru) predložil vo vzťahu k namietaným dokumentom verziu zmenených
nárokov na ochranu, ktorá obsahovala jeden závislý výrok, a to „N., pozostávajúca zo vstupného otvoru
(X), ktorý je spojený s jedným koncom rúry (X), v ktorej sú striedavo za sebou umiestnené polarizačné
elektródy (X) a (X), pričom každá z nich je z iného druhu elektricky vodivého materiálu, medzi ktorými

sú dištančné prietokové prvky (X) zhotovené z dielektrického materiálu a z výstupného otvoru (X), ktorý
je vodotesne napojený na opačný koniec rúry (X), vyznačujúca sa tým, že polarizačné elektródy (X) a
(X) sú v tvare jednoduchej alebo dvojitej špirály alebo v tvare rúrok, ktoré sú po dĺžke ponastrihované,
pričom segmenty vzniknuté týmto nastrihnutím sú špirálovité, vyhnuté dovnútra k osi rúrok". Tým sčasti
uznal dôvodnosť návrhu na výmaz jeho úžitkového vzoru a zohľadnil stav techniky, ktorý je tvorený

namietanými dokumentmi J., J. a J..
6. Rozborom žalobcom zmeneného nároku na ochranu jeho úžitkového vzoru prvostupňový orgán
verejnej správy zistil, že všetky znaky význakovej časti hlavného (prvého) nároku na ochranu presunul
do predvýznakovej časti nového nároku. Zmenená význaková časť nového nároku obsahuje všetky
znaky pôvodného druhého nároku na ochranu a tretieho závislého nároku na ochranu uvedených ako

alternatívne vyhotovenie polarizačných elektród (X) a (X) pomocou slova „H.". Posledný pôvodný nárok
na ochranu (P.) si majiteľ v zmenenom znení nárokov na ochranu neuplatnil, a tým z ochrany vylúčil
znaky, ktoré v ňom boli obsiahnuté. Takto zmenený nárok na ochranu nepresahoval rozsah pôvodne
zapísaného úžitkového vzoru č. XXXX, a preto spĺňal podmienku vyjadrenú v § 39 ods. 1 patentového
zákona aj podmienku upravenú v § 7 ods. 1 vyhlášky Úradu priemyselného vlastníctva č. 1/2008 Z.z.,

ktorou sa vykonáva zákon o úžitkových vzoroch, a preto 2 4 S / 1 5 8 / 2 0 1 8 - 4 -

prvostupňový orgán verejnej správy pri hodnotení splnenia podmienky novosti a vynálezcovskej činnosti
vychádzal zo žalobcom zmenených nárokov na ochranu.
7. Splnenie podmienky novosti posudzoval ÚPV s poukazom na § 7 ods. 1 až 4 zákona o úžitkových

vzoroch vo vzťahu k jednotlivým predloženým namietaným dokumentom J. až J. a dospel k záveru, že
uvedenými namietanými dokumentami navrhovateľ výmazu nepreukázal, že napadnutý úžitkový vzor/
napadnuté riešenie v znení nových žalobcom uplatnených nárokov na ochranu nie je nový. Konštatoval,
že jednotlivo nie sú v namietaných dokumentoch J. až J. obsiahnuté všetky jeho znaky.
8. Porovnaním znakov zariadenia podľa nároku napadnutého úžitkového vzoru s prvkami, ktoré sú

použité v zariadení v dokumente J. zistil, že dokument J. využíva všetky prvky iónovej polarizačnej
jednotky na fyzikálnu úpravu vody, ktoré obsahuje aj nárok žalobcu na ochranu vo svojom predvýznaku,
ale explicitne neuvádza tvar elektród zhodný s napadnutým riešením, a preto označil nezávislý nárok
na ochranu napadnutého riešenia voči riešeniu v dokumente J. za nový.9. Porovnaním znakov nároku napadnutého úžitkového vzoru s prvkami, ktoré sa používajú v zariadení
v dokumente J., ktoré rieši galvanickú úpravu kvapalín, najmä pitnej vody zistil, že dokument J. využíva
všetky prvky iónovej polarizačnej jednotky na fyzikálnu úpravu vody, ktoré obsahuje aj nárok žalobcu

na ochranu vo svojom predvýznaku, avšak explicitne neuvádza tvar elektród zhodný s napadnutým
riešením. Nezávislý nárok napadnutého riešenia vo vzťahu k riešeniu obsiahnutému v dokumente J.
označil za nový.
10. Porovnaním znakov prvého nároku napadnutého úžitkového vzoru s prvkami, ktoré sa používajú
v zariadení v dokumente J., ktorý opisuje zásobník kvapalín s výstupom použiteľných aktivovaných

kvapalín, najmä aktivovanej vody, najmä pre pitný režim zistil, že dokument J. využíva všetky prvky
iónovej polarizačnej jednotky na fyzikálnu úpravu vody, ktoré obsahuje aj nárok na ochranu uvedený
v jeho predvýznakovej časti, avšak explicitne neuvádza tvar elektród zhodný s napadnutým riešením.
Preto ÚPV označil nezávislý nárok napadnutého riešenia voči riešeniu obsiahnutému v dokumente J.
za nový.
11. Porovnaním znakov technického riešenia podľa dokumentu J., ktorý opisuje zariadenie na rozklad

vodných roztokov a nároku na ochranu napadnutého úžitkového vzoru ÚPV zistil, že celá konštrukcia
zariadenianarozkladtekutýchroztokovvdokumenteJ.jesícevprincípezhodnásprocesomelektrolýzy,
a teda aj s napadnutým riešením, ale obsahuje aj zdroj magnetického poľa, t. j. cievku, ktorá proces
urýchľuje, a preto označil nezávislý nárok napadnutého riešenia voči riešeniu v dokumente J. za nový.
12. Namietaný dokument J. opisuje zariadenie na vyrovnávanie prúdu kvapaliny. Z popisu znakov

riešenia uvedených v tomto dokumente vyplýva, že konštrukcia zariadenia na vyrovnávanie prúdu
tekutiny je rozdielna. Zariadenie nepracuje na galvanickom princípe, a preto neobsahuje žiadne
elektródy, ktoré sú predmetom nároku na ochranu napadnutého technického riešenia, z čoho
prvostupňový orgán verejnej správy vyvodil, že dokument J. neobsahuje všetky znaky riešenia
napadnutého úžitkového vzoru, a preto nezávislý nárok napadnutého riešenia voči riešeniu v dokumente

J. označil za nový. 2 4 S / 1 5 8 / 2 0 1 8 - 5 -

13. Nezávislý nárok napadnutého riešenia na ochranu označil za nový aj vo vzťahu k riešeniu v
dokumente J., ktorý si nárokuje prioritu z dokumentu J., a teda je jeho analógom. Opisuje zariadenie na
galvanickú úpravu vody. Dokument J. preferuje v opise v stĺpci X a X diskovitý tvar elektród, ale explicitne

neuvádza tvar elektród zhodný s napadnutým riešením.
14. Zariadenie podľa namietaného dokumentu J. využíva ionizačný proces, pri ktorom môžu byť použité
rôznetypyelektród,pričomnastr.26až28tohtodokumentusúopísanérôznetypyelektródakohlavných
častí olovených akumulátorov. Nie je však explicitne uvedený tvar elektród nárokovaný v napadnutom
úžitkovom vzore, a preto ÚPV konštatoval, že vzhľadom na dokument J. je napadnuté riešenie nové.

15. Nesplnenie podmienky vynálezcovskej činnosti navrhovateľ výmazu odôvodnil poukazom na totožné
namietané dokumenty J. až J. a tvrdil, že špirálové, nastrihované a stáčané elektródy sú známe z
elektrolytických procesov a zariadení s ionizačnými procesmi (N. a H.), t. j. z príbuzného odboru techniky,
do ktorých patria aj iónové a polarizačné jednotky na fyzikálnu úpravu vody, a preto prenesenie znakov
technického riešenia z jednej oblasti techniky do druhej vyplýva pre odborníka zrejmým spôsobom. ÚPV

pri posudzovaní splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti namietaného úžitkového vzoru poukázal
na § 8 ods. 1, 2 zákona o úžitkových vzoroch. Postupoval podľa metódy „problém - riešenie" a vlastný
postup hodnotenia vynálezcovskej činnosti rozdelil na
- identifikáciu najbližšieho stavu techniky, posudzovanie technických účinkov dosiahnutých technickými
znakmi napadnutého riešenia, ktoré sú rozdielne od technických znakov najbližšieho stavu techniky,

- definovanie objektívneho technického problému, ktorý mal byť vyriešený napadnutým riešením,
- posúdenie, či predmetné riešenie napadnutého úžitkového vzoru je, resp. nie je výsledkom
vynálezcovskej činnosti v danej oblasti techniky na základe stavu techniky a objektívneho technického
problému, pričom vychádzal z dvoch na ochranu nárokovaných alternatív polarizačných elektród (v tvare
jednoduchejalebodvojitejšpirályalebovtvarerúrok,ktorésúpodĺžkeponastrihované,pričomsegmenty

vzniknuté týmto nastrihnutím sú špirálovité, vyhnuté dovnútra k osi rúrok).
16. Uviedol, že zariadenia na fyzikálnu úpravu vody, ktorým je aj iónová polarizačná jednotka na
galvanickom princípe, opísaná v napadnutom riešení, sú zo stavu techniky známe. Cieľom napadnutého
riešenia bolo vytvoriť iónovú polarizačnú jednotku s podstatne zvýšenou účinnosťou, ktorá závisí aj
od veľkosti elektród. Tie boli preto navrhnuté tak, aby plocha, ktorú pretekajúca voda obmýva bola čo

najväčšia a zároveň, aby pretekajúcej vode kládli čo najmenší odpor pre dosiahnutej nízkej tlakovej
straty zariadenia.
17. Po preskúmaní namietaných dokumentov J. až J. (týkajúcich sa zariadení s ionizačnými procesmi,
t. j. ionizátorov aj akumulátorov) ÚPV konštatoval, že všetky patria do rovnakej oblasti techniky akonapadnutýúžitkovývzor,vrátaneJ.aJ.,oktorýchžalobcatvrdil,žesanetýkajúoblastitechniky,ktorousa
zaoberánapadnutýúžitkovývzor.Poporovnaníkonštrukčnýchznakovatechnickéhoúčinkujednotlivých
súčastí opísaných v namietaných dokumentoch J. až J. s konštrukčnými znakmi napadnutého riešenia

podľa 2 4 S / 1 5 8 / 2 0 1 8 - 6 -

nezávislého nároku na ochranu a ich technických účinkov označil za najbližší stav techniky namietaný
dokument J., resp. J., z ktorého bola uplatnená priorita pre J. s tým, že cieľ ich riešení je rovnaký.
Zvýšenie účinnosti je dosiahnuté tvarom elektród, ktoré majú veľký povrch a ich tvar zabezpečuje aj

rotáciu, resp. vírivosť pohybu kvapaliny.
18. Namietaný dokument J. opisuje zariadenie na galvanickú úpravu vody, ktoré je vybavené závitmi
na pripojenie k hydraulickému zariadeniu, pozostávajúce z prietokového telesa (X) so vstupným a
výstupným otvorom, v ktorom sú umiestnené elektródy (X, X) každá z iného elektricky vodivého
materiálu, medzi ktorými sú dištančné prvky (X) z dielektrického materiálu. Elektródy (X, X) majú tvar po
obvode segmentovito nastrihnutých kotúčov, kde ich jednotlivé segmenty sú vyhnuté pod uhlom alfa na

jednu alebo druhú stranu (nárok č. X) alebo do jednej strany (nárok č. X) alebo druhú elektródu (X) tvorí
vnútorný plášť prietokového telesa (X), teda má tvar rúrky, v ktorej sú umiestnené jedny elektródy (X)
(nárok č. X). Podstata riešenia spočíva v tom, že zabráni usadzovaniu vodného kameňa galvanickou
úpravou vody, pri ktorej je zabezpečená rotácia prietoku vody za zvýšenia účinku zariadenia.
19. Namietaný dokument J. opisuje vyhotovenie elektród (XX), ktoré sú podľa možnosti diskovitého

tvaru a majú viaceré obvodové segmenty (XX) zarovnané v uhle alfa vzhľadom na rovinu obvodu
prvej elektródy a rovnako aj druhá elektróda (XX) je podľa možností diskovitého tvaru a jej obvodové
segmenty sú zarovnané v uhle alfa vzhľadom na rovinu obvodu druhej elektródy. Elektródy sú vyrobené
z navzájom odlišných kovov, najmä s ohľadom na ich rozdielnu elektronegativitu. Prvý kov je kov s
vyššougalvanickouúčinnosťouajeanódou(XX)adruhýkovjemenejaktívnyabudepôsobiťakokatóda

(XX). Elektródy (XX) môžu mať akýkoľvek tvar, ale preferuje sa diskovitý tvar, pretože kruhový prierez
disku elektródy (XX) vylepšuje pomer povrchu, ktorý je v kontakte s kvapalinou vedenou cez elektródy
v porovnaní s objemom elektródy.
20. Porovnaním znakov chránených v nezávislom nároku na ochranu napadnutého riešenia a znakov
zariadenia opísaného v dokumente J., resp. J. dospel ÚPV k zisteniu ich rozdielov spočívajúcich

v tom, že J., resp. J. opisujú elektródy v tvare kotúčov, diskov alebo rúrky a ich usporiadanie v
polarizačnej jednotke, ktoré majú po vytvarovaní nastrihnutých segmentov v podstate špirálovitý tvar.
V napadnutom úžitkovom vzore sú elektródy priamo vytvorené ako špirály, resp. ako dvojšpirály a aj
po nastrihnutí elektród v tvare rúrok a vyhnutí ich segmentov (druhá alternatíva) ide vo svojej podstate
o špirálovité elektródy. V obidvoch porovnávaných riešeniach obsiahnutých v dokumentoch J., resp. J.

bolo snahou, aby prúd pretekajúcej vody, resp. kvapaliny mal vírivý charakter, buď pravotočivý alebo
ľavotočivý alebo striedavý, čo závisí od tvaru elektród, ktoré sú obtekané kvapalinou. Zo všeobecných
vedomostí odborníka v danej oblasti je zrejmé, že tvar elektród má vplyv na účinnosť galvanického
článku. Špirálovitý tvar elektród zabezpečujúci špirálovité vírenie vody je pritom možné odvodiť nielen z
namietaných dokumentov J., resp. J., ale takéto riešenie vyplýva aj z namietaného dokumentu J., kde

sú dvojité špirály opísané v stĺpci X ako „P. elektródy (XX) sú zložené z dvoch kovových pásov (XX),
ktoré sú navinuté do vírivých tvarov". Aj v namietanom dokumente J. sú opísané rôzne typy elektród
v olovených akumulátoroch, a to mriežkové, špirálové, trubkové a diskové, ktorých použitie závisí od
konkrétneho účelu. 2 4 S / 1 5 8 / 2 0 1 8 - 7 -

21. Z uvedeného ÚPV vyvodil, že rôzny tvar elektród na zvýšenie účinnosti galvanického článku, vrátane
špirálovitého tvaru, nebol v danom odbore techniky pred dátumom prednosti napadnutého riešenia
neznámy. Pre odborníka v danej oblasti riešenie podľa nezávislého nároku na ochranu napadnutého
úžitkového vzoru priamo vyplýva z namietaných dokumentov J., resp. J., v spojení s namietanými
dokumentami J. a J., a preto nepovažoval napadnuté riešenie za výsledok vynálezcovskej činnosti.

Za objektívny technický problém označil vytvorenie alternatívneho konštrukčného vyhotovenia tvaru
elektród ionizačnej polarizačnej jednotky pracujúcej na galvanickom princípe, ktorá bude mať zvýšenú
účinnosť s tým, že riešenia opísané v dokumentoch J., resp. J. majú rovnaký účinok, aký uviedol
žalobca pri riešení chránenom napadnutým úžitkovým vzorom. Nesúhlasil s argumentáciou žalobcu
o rozdielnych riešeniach v prípade použitia kotúčových/diskových elektród postavených kolmo na

smer prúdenia kvapaliny (namietaný dokument J., resp. J.), alebo elektród v tvare rúrky, ktoré sú po
dĺžke ponastrihované (napadnutý úžitkový vzor) a ich vplyve na prietok kvapaliny, hlavne namietané
spomalenie až zabrzdenie v prípade diskovitých elektród. Uviedol, že diskovité elektródy s po obvode
nastrihnutými segmentami opísané v J., resp. v J. nepôsobia ako zátka, pretože nie sú uzavreté.Pootočením a vyhnutím ich segmentov do určitej strany je odpor kladený prúdiacej kvapaline primeraný
a zároveň zabezpečujú jej špirálovité, a teda vírivé prúdenie tak, aby styk upravovanej kvapaliny s
elektródami bol čo najdlhší a najintenzívnejší.

22. Na základe uvedených skutkových zistení a ich právneho posúdenia prvostupňový orgán verejnej
správy konštatoval, že napadnutý úžitkový vzor č. XXXX v čase jeho zápisu nespĺňal podmienky na
zápis do registra podľa § 4 v spojení s § 8 zákona o úžitkových vzoroch, pretože nebol výsledkom
vynálezcovskej činnosti, a preto ho z registra úžitkových vzorov vymazal.
Rozhodnutie žalovaného

23. O rozklade, ktorý podal žalobca voči prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný Rozhodnutím
č. D. zo dňa 20. septembra 2018 s poukazom na § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok"), § 44 ods. 1 písm. a)
a § 8 ods. 1 zákona o úžitkových vzoroch tak, že rozklad zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie
(ďalej len „rozhodnutie žalovaného").
24. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný zopakoval obsah návrhu na výmaz napadnutého úžitkového

vzoru, priebeh administratívneho konania, skutkové zistenia a právne závery prvostupňového orgánu
verejnej správy, obsah žalobcom podaného rozkladu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v
rozsahu uvedenom v podanom rozklade v súlade s § 53 ods. 2 zákona o úžitkových vzoroch ako aj
konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie o výmaze
napadnutého úžitkového vzoru z registra úžitkových vzorov z dôvodu naplnenia podmienok upravených

v § 44 ods. 1 písm. a) zákona o úžitkových vzoroch je správne, vydané v súlade s platnými právnymi
predpismi. Stotožnil sa so skutkovou a právnou argumentáciou prvostupňového orgánu verejnej správy,
že napadnutý úžitkový vzor v čase jeho zápisu nespĺňal podmienky na zápis do registra podľa § 4
v spojení s § 8 zákona o úžitkových vzoroch, pretože nebol výsledkom vynálezcovskej činnosti. Po
posúdení jednotlivých námietok žalobcu nezistil dôvody na zmenu alebo zrušenie prvostupňového

rozhodnutia. 2 4 S / 1 5 8 / 2 0 1 8 - 8 -

25. Žalobca spochybnil správnosť prvostupňového rozhodnutia v časti posúdenia splnenia podmienky
vynálezcovskej činnosti a tvrdil, že pokiaľ bol ÚPV napadnutý úžitkový vzor vo vzťahu ku všetkým
namietaným dokumentom J. až J. označený za nový, potom nemohol pre odborníka vyplývať zrejmým

spôsobom zo stavu techniky, a to ani v kombinácii namietaných dokumentov J. až J., a preto bol
výsledkom jeho vynálezcovskej činnosti.
26. Žalobca v rozklade namietal, že prvostupňový orgán verejnej správy určil za najbližší stav techniky
dva namietané dokumenty - J. a J., ktoré, hoci sú podobné, nie sú rovnaké. Tvrdil, že konštrukcia
polarizačných elektród (X, X), ktoré sú podľa jeho upraveného nároku na ochranu vytvorené do

rúrok a následne po dĺžke nastrihnuté tak, že vzniknuté segmenty sú špirálovité a vyhnuté dovnútra
k osi rúrok nesie znaky invenčnosti a vyžadovala vynálezcovskú činnosť. Takúto konštrukciu nebol
odborník v danej oblasti schopný zostrojiť len na základe poznania technických riešení obsiahnutých
v namietaných dokumentoch J. až J., pretože žiadny z nich neobsahuje segment v tvare rúrky s
nastrihnutými časťami vyhnutými dovnútra jej osi. Polarizačné elektródy obsiahnuté v J. a J. sú v praxi

nevyužiteľné, pretože spomaľujú tok tekutiny v potrubí, pričom napadnutým riešením bola dosiahnutá
vyššia priepustnosť s dokonalým premiešaním prúdiacej tekutiny a jednoduchšia a výrazne odlišná
konštrukcia polarizačných elektród (špirála po celej dĺžke rúrky oproti kotúčovým/diskovým elektródam).
Žalobca tiež namietal, že ÚPV nesprávne identifikoval objektívny technický problém, keď zaň považoval
„vytvorenie alternatívneho konštrukčného vyhotovenia tvaru elektród ionizačnej polarizačnej jednotky

pracujúcej na galvanickom princípe, ktorá bude mať zvýšenú účinnosť" a tvrdil, že napadnuté riešenie
nie je alternatívou k namietaným dokumentom J. a J., ale je nové a predstavuje úplne novú kvalitu. S
poukazom na rozhodnutie sťažnostného senátu Európskeho patentového úradu č. T XX/XX žalobca
namietal postup ÚPV, ktorý pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti kombinoval rôzne časti textov z
rôznych namietaných dokumentov.

27. S uvedenými námietkami žalobcu sa žalovaný vyrovnal tak, že za najbližší stav techniky vo vzťahu
k napadnutému riešeniu bol označený namietaný dokument J., pretože mal s napadnutým riešením
najviac spoločných znakov, ale aj namietaný dokument J., resp. obidva súčasne, keďže J. si uplatňuje
prioritu z J. a riešenia v nich obsiahnuté sú vo veľkej miere identické, čím bola daná opodstatnenosť
tohto postupu. Porovnaním zariadenia podľa napadnutého riešenia a zariadenia definovaného v nároku

X v namietanom dokumente J. dospel žalovaný k záveru, že v podstate ide o rovnaké zariadenia,
ktoré sa vzájomne líšia len tvarom elektród. Vstupný otvor (X) a výstupný otvor (X) podľa napadnutého
riešenia zodpovedajú vstupnému otvoru (X) a výstupnému otvoru (X) podľa J.. Rúra (X) napadnutého
riešenia zodpovedá prietokovému telesu (X) podľa J.. V oboch porovnávaných riešeniach sú vo vnútrirúry (X), resp. prietokového telesa (X) striedavo umiestnené elektródy, každá z iného elektricky vodivého
kovu. Elektródy (X, X) podľa napadnutého riešenia zodpovedajú elektródam (X, X) podľa J.. V oboch
porovnávaných riešeniach sú elektródy navzájom oddelené dištančnými prvkami. Dištančné prvky (X) z

dielektrického materiálu podľa napadnutého riešenia zodpovedajú dištančným prvkom (X) z elektricky
nevodivého materiálu podľa J.. Rozdiel spočíva v tom, že elektródy podľa napadnutého riešenia majú
tvar špirály alebo rúrky, pričom rúrky sú po dĺžke viacnásobne nastrihnuté, čím vznikli špirálovité
segmenty, ktoré sú vyhnuté dovnútra k osi rúrky a elektródy podľa J. sú diskovité, avšak po obvode sú
tiež viackrát nastrihnuté a jednotlivé vzniknuté segmenty sú vyhnuté pod uhlom 2 4 S / 1 5 8 / 2 0 1 8 - 9 -

alfa na jednu alebo druhú stranu. Z uvedeného žalovaný vyvodil, že obidve porovnávané riešenia
svojou konštrukciou navrhujú zariadenia s čo najväčšou plochou elektród a zároveň zabezpečujúce
rotáciu prietoku kvapaliny na zvyšovanie účinku zariadenia, a teda sa obidvoma zariadeniami dosahuje
podobný účinok. V zhode s prvostupňovým orgánom verejnej správy žalovaný označil za objektívny
technický problém nájdenie vhodného alternatívneho zariadenia dosahujúceho vyšší účinok zariadenia

na galvanickú úpravu vôd. Zdôraznil, že označenie riešenia za alternatívne k riešeniu podľa najbližšieho
stavu techniky sa pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti môže uplatniť vtedy, ak sa riešením sleduje
ten istý cieľ, pri ktorom sa dosahuje v podstate rovnaký účinok. Keďže porovnávané riešenia tvarom
elektród riešia ten istý problém, a to zvýšenie účinnosti zariadenia, bol ÚPV objektívny problém
stanovený správne. K tvrdeniu žalobcu, že v zariadení podľa napadnutého úžitkového vzoru sa dosahuje

vyššia priepustnosť v porovnaní s riešeniami obsiahnutými v J. a J.alovaný uviedol, že hoci elektródy
v tvare rúrky, resp. špirály sľubujú lepšiu priepustnosť kvapaliny, než elektródy vyrobené z diskov,
bez predloženia porovnania prietokových parametrov nemožno posúdiť výslednú účinnosť obidvoch
porovnávaných typov zariadení, a preto ho označil za nepreukázané. K žalobcom namietanému záveru
ÚPV,ženamietanýúžitkovývzorniejevýsledkomvynálezcovskejčinnostižalovanýuviedol,žeexistujúci

stav techniky - J. (využíva sústavu elektród, ktorými sú súosé rúrky), J. (riešenie, v ktorom je druhá
elektróda vyhotovená ako rúrka, v ktorej sú umiestnené elektródy jedného druhu), J. a J. (úprava okrajov
elektród ich nastrihnutím a vyhnutím vzniknutých segmentov za účelom špirálovitého alebo rotačného
prietoku vody), J. (kladné a záporné vírivé elektródy, ktoré majú tvar špirály) zahŕňajú také informácie a
riešenia, ktoré odborníka v danej oblasti motivujú k tomu, aby pri hľadaní vhodnej alternatívy k riešeniu

podľa J. nahradil diskovú elektródu elektródou v tvare rúrky (využívaná v dokumentoch J. a J.) a upravil
ju nastrihnutím a špirálovitým vyhnutím, resp. zatočením vzniknutých segmentov za účelom vytvorenia
rotačného prúdenia kvapaliny (J., resp. J.) alebo, aby diskovú elektródu nahradil elektródou v tvare
špirály (J.), a preto nie je napadnuté riešenie výsledkom vynálezcovskej činnosti. Hoci v napadnutom
riešení popísaná konštrukcia polarizačných elektród je odlišná od konštrukcie známych elektród, a

teda spĺňa podmienku novosti, existujúci stav techniky poskytuje informácie, ktoré vedú odborníka k
vyhotoveniuelektródpodľanapadnutéhoriešenia,apretokonštrukciapolarizačnýchelektródobsiahnutá
v napadnutom riešení podľa žalovaného nevyžaduje vynaloženie vynálezcovského úsilia, ale len
aplikáciu známych prvkov využívaných pri konštrukcii podobných elektród používaných na rovnaký účel.
K tvrdeniu žalobcu, že ak je v napadnutom riešení navrhovaná konštrukcia polarizačných elektród nová,

potom jeho technické (napadnuté) riešenie spĺňa podmienku vynálezcovskej činnosti žalovaný uviedol,
že podľa zákona o úžitkových vzoroch sú „novosť" a „vynálezcovská činnosť" odlišné právne kategórie
upravené v rozdielnych zákonných ustanoveniach a hodnotia sa samostatne a nezávisle. Hoci musia
byť splnené súčasne, splnenie podmienky „novosti" nie je zárukou, že posudzované riešenie spĺňa aj
podmienku „vynálezcovskej činnosti". Pri hodnotení novosti technického riešenia sa posudzuje, či stav

techniky (konkrétne riešenie opísané v jedinom dokumente stavu techniky) zahŕňa identické riešenie,
t. j. také, ktoré obsahuje všetky znaky definované v nároku na ochranu posudzovaného namietaného
riešenia. Pri posudzovaní splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti sa hodnotí, či stav techniky
(kombinácia viacerých dokumentov) zahŕňa také vedomosti a informácie, na základe ktorých by bol
odborník motivovaný vytvoriť napadnuté riešenie bez toho, aby musel vyvinúť vynálezcovské úsilie. Z

uvedených dôvodov označil uvedené tvrdenie žalobcu za neopodstatnené a nesprávne. K námietke
žalobcu, 2 4 S / 1 5 8 / 2 0 1 8 - 10 -

týkajúcej sa postupu ÚPV v rozpore s rozhodnutím T XX/XX žalovaný uviedol, že prvostupňové
rozhodnutie neobsahuje časti, ktoré sú v rozpore s predmetným rozhodnutím, ktoré ani nie je pre

ÚPV záväzné. Zdôraznil, že pri aplikácii metódy „problém - riešenie" je dovolené kombinovať obsah
jedného alebo viacerých dokumentov alebo kombinovať časti dokumentov alebo iné časti stavu techniky
s najbližším stavom techniky, ak sú z hľadiska ich obsahu zlučiteľné, t. j. ak pre odborníka existuje
primeraný základ na spojenie týchto častí.Žaloba
28. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného aj
prvostupňového rozhodnutia, vrátenia veci na ďalšie konanie a uplatnil si náhradu trov konania.

Tvrdil, že rozhodnutie žalovaného (aj prvostupňové rozhodnutie) je nezákonné, pretože je výsledkom
nesprávneho právneho posúdenia veci, je založené na nesprávne/nedostatočne zistenom skutkovom
stave veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
29. Žalobca namietal nesprávne označenie najbližšieho stavu techniky tvoreného namietanými
dokumentmi J. a J., pretože štandardne sa za najbližší stav techniky označuje len jeden namietaný

dokument. Použitie dvoch dokumentov musí byť opodstatnené, ale podľa žalobcu opodstatnenosť tohto
postupu nebola objasnená. Žalovaný nevysvetlil, v čom spočíva odlišnosť namietaných dokumentov J. a
J. navzájom a ani neuviedol, ktoré konkrétne znaky z namietaného úžitkového vzoru sú obsiahnuté len v
J. alebo len v J. a napriek označeniu najbližšieho stavu techniky namietanými dokumentmi J. a J. použil
na porovnanie aj namietané dokumenty J. a J.. Z uvedeného žalobca vyvodil aj nepreskúmateľnosť
rozhodnutia. Argumentoval poukazom na Smernicu upravujúcu pravidlá prieskumového konania o

európskychpatentovýchprihláškachEurópskympatentovýmúradom(ďalejlen„Smernica"),podľaktorej
sa použitie postupu „problém - riešenie" z rôznych dokumentov doterajšieho stavu techniky vyžaduje
iba vtedy, ak sa presvedčivo preukázalo, že tieto dokumenty sú rovnako platnými východiskovými
dokumentami, s tým, že kombinácia obsahu viacerých dokumentov alebo ich častí môže byť indikáciou
prítomnosti vynálezcovskej činnosti, avšak žalovaný sa bez uvedenia dôvodov priklonil k opačnému

výkladu.
30. Žalobca namietal aj nesprávne označenie objektívneho technického problému ako „alternatívne
konštrukčné vyhotovenie tvaru elektród ionizačnej polarizačnej jednotky pracujúcej na galvanickom
princípe, ktorá bude mať zvýšenú účinnosť", pretože napadnuté riešenie nie je alternatívnym, ale novým
konštrukčným riešením za účelom podstatného zvýšenia účinnosti polarizačných jednotiek pracujúcich

na galvanickom princípe. Argumentáciu žalovaného, že napadnutý úžitkový vzor je alternatívou k
riešeniu podľa J. označil žalobca za neurčitú, pretože podľa žalovaného také označenie predpokladá
dosahovanie rovnakého cieľa a rovnakého účinku porovnávaných riešení a napriek tomu zároveň
tvrdil, že porovnávané riešenia (napadnutý úžitkový vzor a J.) navrhujú zariadenia s čo najväčšou
plochou elektród, ktoré zabezpečujú rotáciu kvapaliny na zvyšovanie účinku zariadenia, čím sa dosahuje

podobný účinok. Žalobca zdôraznil, že polarizačné elektródy podľa namietaných dokumentov J. alebo
J. spomaľujú tok tekutiny v potrubí, a preto sú v praxi kvôli slabej priepustnosti potrubia nevyužiteľné.
Napadnuté riešenie predstavuje úplne novú kvalitu v porovnaní s namietanými dokumentmi vzhľadom
na dosiahnutú priepustnosť s dokonalým premiešaním prúdiacej tekutiny a jednoduchšiu konštrukciu.
Žalobca namietal aj 2 4 S / 1 5 8 / 2 0 1 8 - 11 -

neurčitosť argumentácie žalovaného, ktorý na jednej strane pripúšťa lepšiu účinnosť napadnutého
riešenia v porovnaní s najbližším stavom techniky (J.) a na strane druhej tvrdí, že účinnosť
porovnávaných riešení nie je možné vyhodnotiť bez predloženia konkrétnych experimentálnych
výsledkov. Hoci žalovaný pripustil, že priepustnosť jednotlivých zariadení môže byť rôzna s tým, že

napadnutý úžitkový vzor mohol tento technický problém odstrániť, bez toho, aby od žalobcu žiadal
predloženie dôkazu na preukázanie účinnosti napadnutého úžitkového vzoru v podobe analýzy alebo
znaleckého posudku rozhodol o jeho výmaze z registra úžitkových vzorov. V dôsledku nejednoznačného
názoru žalovaného k účinkom napadnutého riešenia pôsobí jeho rozhodnutie nekonzistentne.
31. Žalovaný postupoval v rozpore s jeho povinnosťou zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za

tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie v zmysle § 32 Správneho poriadku, čo
nemôže byť žalobcovi na ujmu. Ak aj považoval žalovaný napadnutý úžitkový vzor vo vzťahu k stavu
techniky za alternatívu (čo žalobca nepripúšťa), mal posúdiť, či táto alternatíva spĺňa alebo nespĺňa
podmienku vynálezcovskej činnosti. Nesprávne sa obmedzil na konštatovanie, že napadnutý úžitkový
vzor podmienku vynálezcovskej činnosti nespĺňa, pretože ide o alternatívu známeho stavu techniky.

Žalobca zdôraznil, že napadnutý úžitkový vzor nie je alternatívou k doterajšiemu stavu techniky, ale
predstavuje nové konštrukčné riešenie, ktoré rieši podstatné zvýšenie účinnosti polarizačných jednotiek
pracujúcich na galvanickom princípe.
32. V súvislosti s namietaným nesprávnym posúdením splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti
žalobca tvrdil, že napadnuté riešenie je nové nielen vo vzťahu k posúdeniu podmienky „novosti", ale

aj vo vzťahu k posúdeniu podmienky „vynálezcovskej činnosti", pretože nevyplýva zo stavu techniky a
konštrukciu polarizačných elektród podľa napadnutého riešenia nie je odborník v danej oblasti schopný
zostrojiť len na základe poznania namietaných dokumentov J. až J.. Konštrukcia polarizačných elektród
XaXpodľanapadnutéhoriešenianesieznakyinventívnostiavyžadovalavynálezcovskúčinnosť.Žiadnyz namietaných dokumentov J. až J. neobsahuje riešenie, ktorého segmentom by mohla byť nastrihnutá
rúrka s ponastrihovanými časťami vyhnutými k osi rúrky. J. rieši spôsob ionizácie súosími rúrkami
alebo mriežkou, či plochou v strede vodiacej rúrky, riešenie v J. predstavuje rad vrtuliek v prstenci,

výrazne odlišných od nastrihnutých rúrok, pričom výroba prstenca aj výroba celku je odlišná, riešenie
v J. predstavuje rad vrtuliek v prstenci umiestnený v hrdle nádoby, výrazne odlišných od nastrihnutých
rúrok, pričom výroba prstenca aj výroba celku je odlišná, riešenie v J. obsahuje špirálové elektródy
výrazne odlišné od nastrihnutých rúrok a je mimo oblasti posudzovania vynálezcovskej činnosti, riešenie
v J. obsahuje mriežkové alebo rúrkovité elektródy výrazne odlišné od nastrihnutých rúrok, a teda je

mimo oblasti posudzovania vynálezcovskej činnosti, riešenie v J. je totožné s riešením v J., z ktorého
si uplatňuje prioritu a v J. sú špirálové elektródy a trubkové elektródy (nenastrihnuté), pričom ide o
neprietokové zariadenie, a teda J. je irelevantný voči napadnutému úžitkovému vzoru.
33. Žalobca namietal aj neodôvodnený postup vo vzťahu k skôr zapísaným úžitkovým vzorom a
patentom tvrdiac, že ak podľa žalovaného pri iónovej polarizačnej jednotke na fyzikálnu ochranu vody
nie je vo vzťahu k špirálovitému usporiadaniu (jednoduchá alebo dvojitá špirála), resp. k ponastrihovaniu

rúrky do tvaru špirálovitých segmentov vyhnutých dovnútra k osi rúrok potrená žiadna vynálezcovská
činnosť, potom je 2 4 S / 1 5 8 / 2 0 1 8 - 12 -

z namietaných dokumentov jediným oprávnene zapísaným úžitkovým vzorom, resp. patentom, na
ktorý sa vzťahuje podmienka vynálezcovskej činnosti, namietaný dokument J., pretože všetky ďalšie

namietané dokumenty J. až J. boli do registra úžitkových vzorov zapísané až po J. a ich zápis bol
vykonaný napriek tomu, že podľa vykonaného posúdenia splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti
v danej veci by podmienku vynálezcovskej činnosti nespĺňali.
34. Žalobca namietal aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov a tvrdil, že skutkové a právne závery žalovaného boli založené na tvrdeniach, ktoré nemali

oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v platnej právnej úprave. Žalovaný sa uspokojil s nekonkrétnymi a
vágnymi úvahami, ktoré nepodložil relevantnými dôkazmi a vykonané dôkazy presvedčivo nevyhodnotil.
Vychádzal z nedostatočne zisteného, a teda z neúplného skutkového stavu veci, v dôsledku čoho
sú jeho skutkové a právne závery nelogické, prípadne protichodné. Účelovo interpretoval relevantnú
právnu úpravu a opomenul tie časti ustanovení, ktoré boli v neprospech jeho vlastnej argumentácie.

Žalobcatiežtvrdil,žežalovanýsadostatočnýmspôsobomnevysporiadalanisjehoargumentáciou,ktorá
bola obsahom podaného rozkladu. Žalovaný neprihliadal na vyjadrenia žalobcu, a preto bol povinný v
rozhodnutí presvedčivo zdôvodniť takýto postup. Akákoľvek argumentácia, či hlbšia úvaha žalovaného
však v jeho rozhodnutí absentuje. Preto označil žalobca rozhodnutie žalovaného za svojvoľné, arbitrárne
a nepreskúmateľné pre úplnú absenciu dôvodov.

35. Žalobca zároveň navrhol správnemu súdu vykonanie dôkazu vypracovaním znaleckého posudku
znalca z odboru priemyselné vlastníctvo za účelom vykonania experimentálneho porovnania účinkov
napadnutého riešenia a najbližšieho stavu techniky, pretože žalovaný dospel vo vzťahu k účinkom
napadnutého riešenia k nejednoznačným a rozporným záverom.
36. Súčasťou podanej správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej

žalobe v zmysle § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP"), o ktorom
správny súd rozhodol Uznesením č. 24S/158/2018-121 zo dňa 19. marca 2019 tak, že návrh žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20. marca
2019.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe

37. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť podľa § 190 SSP a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania.
Uviedol, že orgány verejnej správy konajúce v I. aj v II. stupni administratívneho konania v rámci svojej
správnej úvahy riadne a logicky odôvodnili, ktoré skutočnosti boli pre rozhodnutie podstatné a viedli k
rozhodnutiu o výmaze napadnutého úžitkového vzoru z registra úžitkových vzorov. Rozhodnutia boli
vydané v súlade s platnými právnymi predpismi a vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu.

Argumenty, ktorými sa žalobca v podanej žalobe snažil spochybniť závery žalovaného nepovažoval
žalovaný za relevantné a opodstatnené. Vo vzťahu k žalobcom namietanému nesprávnemu označeniu
najbližšiehostavutechnikyargumentovalrovnakoakovosvojomrozhodnutí.Doplnil,ženemápovinnosť
určiť odlišnosti medzi dvoma alternatívnymi dokumentmi označenými ako najbližší stav techniky (J. a
J.), a preto nie je zrejmé, akého pochybenia sa dopustil, keď takéto porovnanie nevykonal. Uviedol tiež,

že v rámci preskúmania záveru 2 4 S / 1 5 8 / 2 0 1 8 - 13 -

prvostupňového orgánu verejnej správy o nesplnení podmienky vynálezcovskej činnosti pri použití
metódy „problém - riešenie" vychádzal z najbližšieho stavu techniky tvoreného len jedným namietanýmdokumentom - J., a preto považoval uvedenú námietku za neopodstatnenú. Ďalej uviedol, že určenie
najbližšieho stavu techniky metódou „problém - riešenie" slúži na stanovenie tzv. „objektívneho
technického problému" a použitie ďalších namietaných dokumentov stavu techniky bolo pri hodnotení

splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti súčasťou posúdenia, či by bol odborník v danej oblasti
v snahe vyriešiť stanovený objektívny problém motivovaný na základe vedomostí zo stavu techniky
modifikovať riešenie predstavujúce najbližší stav techniky na dosiahnutie riešenia podľa napadnutého
úžitkového vzoru. Zdôraznil, že žalobca v administratívnom konaní, ani v správnej žalobe po vecnej
stránke nespochybnil určenie namietaného dokumentu J. (resp. J.) ako najbližšieho stavu techniky,

len vyjadril nesúhlas s určením dvoch namietaných dokumentov za najbližší stav techniky, k čomu sa
žalovaný v rozhodnutí vyjadril. Namietané dokumenty J. a J. nepredstavovali najbližší stav techniky,
ale (známy) stav techniky. Okrem namietaných dokumentov J. a J. považoval žalovaný aj namietané
dokumenty J. a J. za také, ktoré zahŕňajú informácie a riešenia motivujúce odborníka v danej oblasti k
vyriešeniu stanoveného objektívneho problému modifikovaním riešenia predstavujúceho najbližší stav
techniky. Zdôraznil, že pri aplikácii metódy „problém - riešenie" je podľa zavedenej praxe Európskeho

patentového úradu (ďalej len „EPO") dovolené kombinovať obsah jedného alebo viacerých dokumentov
alebo kombinovať časti dokumentov alebo iné časti stavu techniky s najbližším stavom techniky. K
žalobnej argumentácii, týkajúcej sa rozporného konania žalovaného so „Smernicou" a rozhodnutím T
XX/XX žalovaný uviedol, že aj keď použitie viacerých dokumentov ako najbližšieho stavu techniky
môže slúžiť ako indikácia, že posudzované riešenie je vynálezcovské, nie je to dôkazom o splnení

podmienky vynálezcovskej činnosti, a preto považoval tvrdenie žalobcu, že sa priklonil k opačnému
výkladu ustanovení „Smernice", na ktoré žalobca poukázal, za neopodstatnené. K žalobnému dôvodu
nesprávneho označenia objektívneho technického problému žalovaný uviedol, že jeho stanovenie
je špecifickým krokom použitej metódy „problém - riešenie", ktoré vyplýva z predchádzajúcich na
seba nadväzujúcich krokov tejto metódy (určenie najbližšieho stavu techniky, zistenie rozdielov

medzi posudzovaným riešením a riešením podľa najbližšieho stavu techniky, stanovenie účinku,
ktorý sa zisteným rozdielom dosahuje) a pri stanovení objektívneho technického problému žalovaný
postupoval v súlade s uvedenou metódou. Za objektívny technický problém stanovil „nájdenie vhodného
alternatívneho zariadenia dosahujúceho vyšší účinok zariadenia na galvanickú úpravu vôd", a teda pri
hodnotení vynálezcovskej činnosti nevylúčil vyššiu účinnosť zariadenia podľa napadnutého úžitkového

vzoru. Aj „alternatívne zariadenie" môže byť vynálezcovské, ak tomu obsah stavu techniky zodpovedá.
Pojem„alternatívnezariadenie"bolpodľažalovanéhopoužitývmetóde„problém-riešenie"pristanovení
objektívnehoproblému,aležalovanýnetvrdil,ževprípadealternatívnehoriešeniajesplneniepodmienky
vynálezcovskej činnosti vylúčené. Žalovaný poprel, že by sa vo vzťahu k otázke vyššej účinnosti
zariadenia podľa napadnutého úžitkového vzoru vyjadroval neurčito a zdôraznil, že uvedená časť

jeho rozhodnutia netvorí jeho základ, ale bola len reakciou na tvrdenia žalobcu v podanom rozklade.
Vyššia účinnosť zariadenia podľa napadnutého úžitkového vzoru v porovnaní s najbližším stavom
techniky netvorí základ pre splnenie podmienky vynálezcovskej činnosti, a preto jej potvrdenie nebolo
pre rozhodnutie podstatné. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že postupoval v rozpore s § 32
Správnehoporiadku,pretožeuvedenézákonnéustanovenieniejepodľa§58ods.5zákonaoúžitkových

vzoroch možné aplikovať. Zisťovanie skutkového stavu sa v konaní pred 2 4 S / 1 5 8 / 2 0 1 8 - 14 -

žalovaným riadi ustanoveniami zákona o úžitkových vzoroch, a to § 52 ods. 3, podľa ktorého „úrad
rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ktorého boli účastníkmi
predložené alebo navrhnuté". To znamená, že v konaní dôkazy nevyhľadáva, neobstaráva, ani

nezabezpečuje a je vecou účastníkov konania, aby svoje tvrdenia podložili zodpovedajúcimi dôkazmi.
Pokiaľ žalobca považoval za potrebné podporiť svoje tvrdenia znaleckým posudkom alebo iným
dôkazom, mohol a mal tak urobiť sám. Žalovaný sa nestotožnil so žalobcom namietaným nesprávnym
posúdením splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti, podľa obsahu ktorej nemal rešpektovať
konštrukciu polarizačných elektród X a X napadnutého riešenia a zopakoval svoje skutkové a právne

posúdenie splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti, ktoré bolo obsiahnuté aj v napadnutom
rozhodnutí.Kžalobnémudôvoduohľadomnedôvodnéhopostupuvovzťahukskôrzapísanýmúžitkovým
vzorom a patentom žalovaný uviedol, že úžitkové vzory sa do registra v zmysle zákona o úžitkových
vzoroch zapisujú bez prieskumu splnenia podmienky novosti a vynálezcovskej činnosti, a teda zápis
úžitkového vzoru do registra nie je podmienený splnením uvedených podmienok. V prípade, že sa po

zapísaní úžitkového vzoru do registra zistí, že podmienku novosti alebo vynálezcovskej činnosti nespĺňa,
je možné ho z registra na návrh tretej osoby vymazať v súlade s § 44 zákona o úžitkových vzoroch.
Na rozdiel od uvedeného je postúpenie prihlášky vynálezu na udelenie patentu podmienené (okrem
iného)splnenímpovinnostinovostiajvynálezcovskejčinnosti.Žalovanýuviedol,žetvrdeniežalobcubolonekonkrétne, pretože neuviedol žiadny príklad neskôr udeleného patentu (alebo zapísaného úžitkového
vzoru), ktorý by mohol byť v kolízii s namietaným dokumentom J.. Argumentáciu žalobcu, že jediným
oprávnene zapísaným úžitkovým vzorom, resp. patentom z namietaných dokumentov J. až J. mal byť

namietaný dokument J. označil žalovaný nelogickú a nezrozumiteľnú. Uviedol, že ak je odborník v danej
oblasti schopný pri poznaní dokumentov J., J. a J. dospieť bez vynálezcovskej činnosti k napadnutému
technickému riešeniu, neznamená to, že pri poznaní dokumentu J. je schopný dospieť aj k riešeniam
podľa dokumentov J., J. a J.. Vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov vyjadril žalovaný presvedčenie, že napadnuté rozhodnutie bolo

vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Nesplnenie podmienky vynálezcovskej činnosti podľa
§ 8 zákona o úžitkových vzoroch bolo jasne, prehľadne a zrozumiteľne odôvodnené. Žalovaný sa
vysporiadal aj so všetkými argumentmi žalobcu, ktoré boli obsahom podaného rozkladu.
Duplika žalobcu
38. Žalobca trval na svojej argumentácii a zopakoval, že bez úvahy, či je použitie J. pre rozhodnutie
nevyhnutné, nebola opodstatnenosť použitia dvoch namietaných dokumentov ako najbližšieho stavu

techniky odôvodnená. Považoval tiež za nezrozumiteľný a nesprávny postup žalovaného, ktorý
bez uvedenia dôvodov pri vlastnom hodnotení vynálezcovskej činnosti žalobcu vychádzal už len z
namietaného dokumentu J.. Tvrdil, že označenie najbližšieho stavu techniky (J., J.) a stavu techniky
(J., J.) ako aj vyjadrenie žalovaného k aplikácii Smernice bolo zmätočné a nejednoznačné, napriek
povinnosti žalovaného riadne svoje rozhodnutie odôvodniť. Rozhodnutiu žalovaného žalobca vytýkal,

že nebolo potvrdené, či sa napadnutým riešením dosahuje ten istý cieľ a rovnaký účinok a napriek tomu
bolo napadnuté riešenie označené za alternatívu k porovnávaným konštrukčným riešeniam. Žalobca tiež
tvrdil, že jeho účinná obrana v konaní bola sťažená pre nejednoznačný postup žalovaného, ktorý pripustil
aj spochybnil „vyššiu priepustnosť" navrhovaného riešenia a nevykonal dôkazy, aby mohol dospieť k
jednoznačným záverom. Žalobca ďalej tvrdil, že 2 4 S / 1 5 8 / 2 0 1 8 - 15 -

napriek vylúčeniu použitia § 32 Správneho poriadku ustanovením § 58 ods. 5 zákona o úžitkových
vzoroch zostala vo zvyšku subsidiarita Správneho poriadku zachovaná, a preto mal žalovaný aplikovať
princípysprávnehokonaniaupravenév§3ods.2Správnehoporiadku,t.j.postupovaťvúzkejsúčinnosti
s účastníkmi konania a dať im príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať. Bez

akéhokoľvek usmernenia účastníkov konania pri dokazovaní bol uvedený princíp administratívneho
konania porušený, a preto je rozhodnutie žalovaného predčasné, resp. neúplné. Žalovaný mal podľa
žalobcu komunikovať s účastníkmi konania a upozorniť ich na to, že skutkový stav veci nebol spoľahlivo
zistený tak, ako to predpokladá § 46 Správneho poriadku, v dôsledku čoho nebol daný podklad pre
rozhodnutie. Žalobca poukázal na § 3 ods. 5 Správneho poriadku a tvrdil, že povinnosťou orgánov

verejnej správy bolo rešpektovať zásadu, že každé tvrdenie alebo okolnosť slúžiaca ako podklad
pre rozhodnutie sa musí dokázať. Nejednoznačný záver žalovaného ohľadom účinkov napadnutého
úžitkového vzoru mohol a mal byť odstránený formou znaleckého dokazovania. Žalobca zdôraznil,
že myšlienkový postup orgánov verejnej správy pri posudzovaní splnenia podmienky vynálezcovskej
činnosti nezohľadňuje skutkové okolnosti v danej veci. Žalobca musel vyvinúť dostatočné úsilie, vytvoriť

prototypy, uskutočniť testovanie s cieľom nájsť správny tvar špirály a jej správne umiestnenie v danom
zariadení, čo by bez jeho vynálezcovského kroku nebolo možné. Na základe uvedeného opakovane
tvrdil, že jeho úžitkový vzor spĺňa podmienku novosti aj podmienku vynálezcovskej činnosti.
Vyjadrenie ďalšieho účastníka a vyjadrenie žalobcu k nemu
39. Ďalší účastník navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

Stotožnil sa s argumentáciou žalovaného. Žalobca považoval jeho tvrdenia za formálne, všeobecné
a neurčité vo vzťahu k postupu a aj pri samotnom hodnotení vynálezcovskej činnosti. Ohľadom
nesprávneho znenia Smernice žalobca uviedol, že jej nové znenie z roku 2018 bolo len detailnejším
rozpracovaním staršieho znenia, bez zásadných obsahových zmien.
Vyjadrenie osoby zúčastnenej na konaní

40. Osoba zúčastnená na konaní navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a uplatnila
si náhradu trov konania. Stotožnila sa so skutkovými a právnymi závermi napadnutého rozhodnutia,
ktoré považovala za vydané v súlade so zákonom a dostatočne odôvodnené. Uviedla, že napadnuté
technické riešenie nemalo byť zapísané do registra úžitkových vzorov, pretože jeho podstata bola vo
všeobecnosti známa, a preto napadnutý úžitkový vzor nebol nový a ani nebol výsledkom vynálezcovskej

činnosti. Vyjadrila názor, že prihláška napadnutého úžitkového vzoru ako aj práva z nej odvodzované,
nemajú právny základ, u žalobcu ide zrejme o bezúspešné uplatňovanie práva, ktoré nemôže požívať
právnu ochranu, pretože neexistuje priamy dôkaz, že zmenou polarity vody sa mení štruktúra minerálov
a látok v nej rozpustných. Z toho dôvodu je výrobok N., ktorého podstata bola vyjadrená v napadnutomúžitkovom vzore nefunkčný a nemôže prinášať účinky opísané v prihláške napadnutého úžitkového
vzoru. Na preukázanie svojho tvrdenia navrhla vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z oblasti
priemyselného vlastníctva. K jednotlivým žalobným námietkam sa osoba zúčastnená na konaní vyjadrila

v zhode s vyjadrením žalovaného.
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu osoby zúčastnenej na konaní 2 4 S / 1 5 8 / 2 0 1 8 - 16 -

41. Žalobca sa s vyjadrením osoby zúčastnenej na konaní nestotožnil. Označil ho za jej subjektívne
tvrdenia s prevažne hodnotiacim obsahom a navrhol nebrať ho do úvahy. V podrobnostiach sa vyjadril

k podstate napadnutého riešenia a namietal, že by napadnutý úžitkový vzor nebol funkčný a neprinášal
opísané účinky. K návrhu osoby zúčastnenej na konaní na nariadenie znaleckého dokazovania uviedol,
že funkčnosť a účinnosť napadnutého úžitkového vzoru nebola predmetom administratívneho konania
a nie je ani predmetom podanej správnej žaloby.
Vyjadrenie osoby zúčastnenej na konaní k vyjadreniu žalobcu k jej vyjadreniu k žalobe a nadväzujúce
vyjadrenie žalobcu

42. Osoba zúčastnená na konaní trvala na stanovisku, že napadnutý úžitkový vzor nie je nový,
pretože odborníkovi v danej oblasti v spojení s jeho ďalšími znalosťami bolo takéto riešenie známe
už pred podaním prihlášky napadnutého úžitkového vzoru žalobcom. Princíp jeho fungovania je veľmi
podobný, až rovnaký, s úžitkovým vzorom č. XXXX s názvom „Z.", ktorého pôvodcom bol aj spoločník
žalobcu. Trvala aj na vyjadrení o nefunkčnosti napadnutého úžitkového vzoru, pretože jednotrubková

(Y.) konštrukcia napadnutého riešenia nemôže účinne zabezpečiť fyzikálnu úpravu vody spôsobom
opísaným v prihláške. Ďalej tvrdila, že jednou z podmienok zápisu technického riešenia ako úžitkového
vzoru do registra úžitkových vzorov je aj jeho priemyselná využiteľnosť, a preto poprela pravdivosť
tvrdenia žalobcu, že funkčnosť a účinnosť úžitkového vzoru nebola predmetom administratívneho
konania, ani správnej žaloby. Vo zvyšku sa pridržiavala svojho predchádzajúceho vyjadrenia. Žalobca

tvrdenia osoby zúčastnenej na konaní poprel.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov
43. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný
podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie
a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe na

nariadenom pojednávaní. Po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a
preto ju v súlade s § 190 SSP zamietol.
44. Na pojednávaní pred správnym súdom zotrvali žalobca aj žalovaný na svojej predchádzajúcej
argumentácii. K tvrdeniu žalobcu, že napadnutým riešením došlo k zvýšeniu prietoku kvapaliny, a
teda aj k zvýšeniu účinku riešenia obsiahnutého v napadnutom úžitkovom vzore, ktoré v dôsledku

uvedenéhospĺňapodmienkunovostiajpodmienkuvynálezcovskejčinnostižalovanýuviedol,žezvýšená
účinnosť technického riešenia nebola súčasťou nároku žalobcu na ochranu a žalobca ju ani nijakým
spôsobom nepreukázal. Ďalší účastník sa pridržiaval svojich písomných vyjadrení a zdôraznil, že pokiaľ
žalobca poukazoval vo svojej žalobe na Smernicu EPO, išlo o jej znenie, ktoré bolo vydané až po
vydaní preskúmavaného rozhodnutia, pričom žalobca ani nepreukázal, že by bol Úrad priemyselného

vlastníctva povinný pri rozhodovaní uvedenú Smernicu aplikovať. Vyjadril názor, že nie je účelom
správneho konania preukazovať účinnosť technického riešenia, ktorého ochrany sa žalobca domáha
s tým, že žalobca mohol dôkaz, ktorého vykonanie navrhoval, sám zabezpečiť a prezentovať. Osoba
zúčastnená na konaní sa pridržiavala svojich písomných podaní. Za prekvapivé označila tvrdenie
žalobcu, že dôvodom podania jeho prihlášky na ochranu predmetného úžitkového vzoru bolo zvýšenie

účinnosti v ňom 2 4 S / 1 5 8 / 2 0 1 8 - 17 -

obsiahnutého technického riešenia, pretože takéto tvrdenie nebolo obsahom podanej prihlášky a nebolo
v konaní ani preukázané.
45. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo

právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto

zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
46. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.47. Podľa § 1 zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom na toto konanie tento zákon upravuje právne
vzťahy vznikajúce v súvislosti s vytvorením, právnou ochranou a uplatnením technického riešenia, ktoré
je predmetom prihlášky úžitkového vzoru alebo úžitkového vzoru.

48.Podľa§4zákonaoúžitkovýchvzorochtechnickériešeniejespôsobilénaochranuúžitkovýmvzorom,
ak je nové, je výsledkom vynálezcovskej činnosti a je priemyselne využiteľné.
49. Podľa § 7 ods. 1, 2, 3, 4 zákona o úžitkových vzoroch (1) Technické riešenie sa považuje za nové,
ak nie je súčasťou stavu techniky podľa odsekov 2 až 4.
(2) Za stav techniky sa na účely tohto zákona považuje všetko, čo bolo kdekoľvek predo dňom, od

ktorého patrí prihlasovateľovi úžitkového vzoru (ďalej len "prihlasovateľ") právo prednosti podľa § 34
ods. 1, sprístupnené verejnosti akýmkoľvek spôsobom.
(3) Za stav techniky sa považuje aj obsah prihlášok a obsah patentových prihlášok podaných v
Slovenskej republike so skorším právom prednosti, ak budú v deň, od ktorého patrí prihlasovateľovi
právo prednosti, alebo po tomto dni zverejnené vo Vestníku Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej
republiky (ďalej len "vestník"). To platí aj pre medzinárodné prihlášky 1) s určením pre Slovenskú

republiku; za zverejnenie medzinárodnej prihlášky sa považuje zverejnenie vo vestníku, a pre európske
patentové prihlášky 2) s určením pre Slovenskú republiku (ďalej len "európska patentová prihláška");
za zverejnenie európskej patentovej prihlášky sa považuje zverejnenie podľa čl. 93 alebo čl. 153
Európskeho patentového dohovoru. 2) Utajovaná patentová prihláška 3) sa považuje za zverejnenú
uplynutím 18 mesiacov odo dňa vzniku práva prednosti.

(4) Stavom techniky nie je také zverejnenie výsledkov práce prihlasovateľa alebo jeho právneho
predchodcu, ku ktorému došlo v posledných šiestich mesiacoch pred podaním prihlášky.
50. Podľa § 8 ods. 1, 2 zákona o úžitkových vzoroch (1) Technické riešenie sa považuje za výsledok
vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky. 2 4 S / 1
5 8 / 2 0 1 8 - 18 -

(2) Pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti sa neprihliada na obsah prihlášok, patentových prihlášok,
medzinárodných prihlášok a európskych patentových prihlášok, ktoré ku dňu, od ktorého prislúcha
prihlasovateľovi právo prednosti, neboli zverejnené.
51. Podľa § 14 ods. 1, 2 zákona o úžitkových vzoroch (1) Rozsah ochrany vyplývajúci z úžitkového vzoru

je určený znením nárokov na ochranu. V prípade nejasností sa na výklad pojmov použitých v nárokoch
na ochranu použije opis technického riešenia, prípadne výkresy.
(2) Rozsah ochrany vyplývajúci z prihlášky je predbežne určený znením nárokov na ochranu
zverejnených podľa § 38 ods. 4. Rozsah tejto predbežnej ochrany je so spätnou účinnosťou určený
nárokmi na ochranu úžitkového vzoru; to neplatí, ak z úžitkového vzoru vyplýva širšia ochrana než zo

zverejnenej prihlášky.
52. Podľa § 44 ods. 1 písm. a) zákona o úžitkových vzoroch Na návrh tretej osoby úrad vykoná výmaz
úžitkového vzoru z registra (ďalej len "výmaz"), ak predmet úžitkového vzoru nie je spôsobilý na ochranu
podľa § 4 až 6.
53. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 zákona o úžitkových vzoroch (1) Účastník konania pred úradom je povinný

predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
(2) Úrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
(3) Úrad rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi
konania predložené alebo navrhnuté.

54. Podľa § 58 ods. 2 zákona o úžitkových vzoroch Na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa
vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 19, § 23, § 28, § 29, § 30 ods. 1 písm. b) a
d), § 32 až 34, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60.
55. Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky Úradu priemyselného vlastníctva SR č. 1/2008 Z. z., ktorou sa vykonáva
zákon o úžitkových vzoroch Nároky na ochranu vymedzujú predmet, na ktorý sa požaduje ochrana; sú

jasné, stručné a podložené opisom technického riešenia.
56. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.
57. Podľa § 47 ods. 1, 3 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie

a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v plnom rozsahu.
(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnychpredpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
58. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom

fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Správny súd rozhoduje na základe včas
podanej správnej žaloby, pričom predmet súdneho 2 4 S / 1 5 8 / 2 0 1 8 - 19 -

prieskumu je v dispozícii žalobcu. Správny súd je v zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a
dôvodmi žaloby, ak nie je ustanovené inak. Správny súd na základe podanej správnej žaloby preskúmal

zákonnosť napadnutého rozhodnutia a jemu prechádzajúceho konania výlučne z dôvodov nezákonnosti
uplatnenýchvžalobeapopreskúmanírozhodnutiaapredchádzajúcehokonaniazistil,žežalobežalobcu
nie je možné vyhovieť.
59. Predmetom preskúmavacieho konania správneho súdu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým ako
vecne správne potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol napadnutý úžitkový vzor vymazaný z
registra úžitkových vzorov, pretože v dôsledku nedostatku vynálezcovskej činnosti nespĺňal podmienky

pre zápis do registra úžitkových vzorov. Žalovaný (aj prvostupňový orgán verejnej správy) posudzoval
splnenie podmienky vynálezcovskej činnosti nezávislého nároku na ochranu napadnutého riešenia
postupujúc metódou problém - riešenie. Posúdenie, či bol predmet ochrany úžitkového vzoru v čase
jeho zápisu spôsobilý na zápis, je otázkou právnou a orgán verejnej správy vychádza pri rozhodovaní
zo skutkového stavu zisteného na základe hodnotenia dôkazov. Správna úvaha orgánu verejnej správy

sa preto uplatní iba v obmedzenom rozsahu. Predpokladom právneho posúdenia, či úžitkový vzor
spĺňa podmienky stanovené zákonom, je dostatok relevantných skutkových zistení, ktoré splnenie
zákonných podmienok potvrdzujú alebo vyvracajú. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že
v danom prípade postupovali správne orgány v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si
zadovážili dostatok skutkových podkladov potrebných pre vydanie rozhodnutia, postupovali v súčinnosti

s účastníkmi konania a vo veci rozhodli vecne a právne správne. Žalovaný pri rozhodovaní o rozklade
venoval náležitú pozornosť posúdeniu, či prvostupňový orgán verejnej správy skúmal jednotlivé aspekty
splnenia zákonných podmienok pre zápis úžitkového vzoru do registra úžitkových vzorov a založil
tak svoj právny záver na relevantných skutkových zisteniach a zároveň sa dostatočne vysporiadal s
argumentami uvedenými žalobcom v rozklade.

60. Žalobná námietka týkajúca sa určenia dvoch namietaných dokumentov ako najbližšieho stavu
techniky, t. j. nesprávneho postupu orgánov verejnej správy (bod XX) bola nekonkrétna, a preto
nespôsobilá na preskúmanie. Žalobca neuviedol, aký vplyv mal mať namietaný „nezákonný postup"
na zákonnosť rozhodnutia žalovaného. Neuviedol, či a z akých dôvodov nebolo možné niektorý z
namietaných dokumentov J. alebo J. použiť pri posudzovaní splnenia podmienky vynálezcovskej

činnosti, a teda, či žalovaný obsah J. a/alebo J. vyhodnotil nesprávne, v rozpore s ich obsahom.
Neoznačil ani žiadnu logickú chybu v úvahe žalovaného pri hodnotení J. a J. vo vzťahu k jeho záveru
o nesplnení podmienky vynálezcovskej činnosti pri namietanom úžitkovom vzore. Žalobca ohľadom
tvrdeného neštandardne označeného najbližšieho stavu techniky dvoma namietanými dokumentami
J. a J. argumentoval „Smernicou", ktorá nie je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky, a

preto nemá žiadny právny význam pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, rovnako ani
rozhodnutie T XX/XX, pretože pre rozhodovanie v administratívnom konaní nie je uvedené rozhodnutie
sťažnostného senátu Európskeho patentového úradu záväzné. „Smernica" sa vzťahuje na konanie o
európskych patentových prihláškach, t. j. jej aplikovateľnosť v danej veci nebola daná. Vo svojej podstate
ide o usmernenie v konaní pred Európskym patentovým úradom, ktoré vydáva jeho predseda. Jej

obsahom nie sú právne ustanovenia, ale pokyny na postup pri posudzovaní európskych patentových
prihlášok v konaní pred Európskym patentovým úradom. Zaväzujú predovšetkým subjekty podieľajúce
sa na konaní a posudzovaní prihlášok a podľa okolností aj 2 4 S / 1 5 8 / 2 0 1 8 - 20 -

na účastníkov konania , ktorými sú prihlasovateľ, majiteľ patentu, či namietateľ(prípadne ich právni

zástupcovia). Na základe takto formulovanej žalobnej námietky nebolo možné dospieť k záveru o
nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Správny súd nie je oprávnený pomenovať, dopĺňať, či
vyhľadávať dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, pretože tie musia byť v súlade s
§ 182 ods. 1 písm. e) SSP súčasťou správnej žaloby. Pre úplnosť správny súd uvádza, že uplatnenie
dvoch alebo viacerých informačných prameňov je pri hodnotení vynálezcovskej činnosti možné, a teda

nezákonný postup žalovaného nezistil.
61. Žalobca tvrdil, že ním navrhnutý tvar elektród v ionovej polarizačnej jednotke na fyzikálnu úpravu
vody, ktorý je predmetom uplatneného nároku na ochranu v napadnutom úžitkovom vzore, nie je
alternatívnym riešením k už existujúcim tvarom elektród v zariadeniach na fyzikálnu úpravu vodypracujúcich na galvanickom princípe, a preto bol žalovaným objektívny technický problém definovaný
nesprávne (bod XX). Tvrdil, že ním navrhnutý tvar polarizačných elektród je úplne nový, ktorého
podstatou je zvýšenie účinnosti zariadenia na fyzikálnu úpravu vody. Správny súd k tomu uvádza, že

v konaní nebolo sporné, že tvar polarizačných elektród, ktorý je žalobcom nárokovaný na ochranu, je
nový a splnenie podmienky novosti bolo v prvostupňovom rozhodnutí aj v rozhodnutí žalovaného pri
namietanom úžitkovom vzore aj konštatované. Pri posudzovaní splnenia podmienky vynálezcovskej
činnosti bol stanovením objektívneho technického problému nový tvar polarizačných elektród, navrhnutý
žalobcom, označený za alternatívne konštrukčné vyhotovenie elektród, čo bolo plne v súlade so

zisteným skutkovým stavom veci. Keďže zariadenia na fyzikálnu úpravu vody s rôznym tvarom elektród
sú z existujúceho stavu techniky známe, pričom ale žiadne z nich neobsahujú elektródy v takom tvare,
v akom sú predmetom žalobcovho nároku na ochranu v napadnutom úžitkovom vzore, logicky bolo
konštrukčnévyhotovenieelektródvtvarepodľanapadnutéhoúžitkovéhovzoruoznačenézaalternatívne
k už existujúcim tvarom elektród, pričom bolo zohľadnené aj tvrdenie žalobcu, že sa ním má dosiahnuť
zvýšená účinnosť. To znamená, že táto argumentácia žalobcu nekorešponduje so zisteným skutkovým

stavom veci, ani s obsahom napadnutého rozhodnutia. Naviac bol tento žalobný dôvod nekonkrétny
vo vzťahu k tvrdeniu, že splnenie podmienky vynálezcovskej činnosti nebolo posúdené správne,
pretože v tomto smere neobsahuje žiadnu právnu úvahu, ktorú by mohol správny súd preskúmať.
Žalobca sa ďalej vyjadruje k účinnosti napadnutého riešenia v porovnaní s účinnosťou obdobných
technických zariadení/riešení známych zo stavu techniky s tým, že novým konštrukčným riešením

polarizačných elektród podľa napadnutého úžitkového vzoru sa rieši podstatné zvýšenie účinnosti
polarizačných jednotiek pracujúcich na galvanickom princípe a namieta nedostatok skutkových zistení
a nedostatok dôvodov rozhodnutia žalovaného v otázke hodnotenia účinnosti napadnutého riešenia.
Takto formulovanej žalobnej námietke nebolo možné priznať úspech, pretože žalobca neargumentuje
voči podstate rozhodnutia žalovaného, t. j. voči neuznaniu splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti.

Žalobca len prezentuje vlastné hodnotenie účinnosti namietaného riešenia a riešení obsiahnutých v J.
a J., ale neuvádza, aký vplyv majú jeho tvrdenia na zákonnosť rozhodnutia žalovaného, a teda akej
chyby sa žalovaný dopustil pri aplikácii práva na zistený skutkový stav veci, keď konštatoval, že zvýšenie
účinnosti známeho technického riešenia (zariadenie na fyzikálnu úpravu vody založené na galvanickom
princípe) nie je charakteristikou vynálezcovskej činnosti v zmysle § 8 zákona o úžitkových vzoroch. 2

4 S / 1 5 8 / 2 0 1 8 - 21 -

62. Námietka nesprávne/nedostatočne zisteného skutkového stavu veci (bod 31) nebola dôvodná,
pretože nemala oporu v zistenom skutkovom stave veci, ani v obsahu rozhodnutia žalovaného.
Žalobca ju odôvodnil nevykonaním dôkazu na preukázanie zvýšenej účinnosti namietaného riešenia.

Táto skutková okolnosť však nebola pre posúdenie splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti
relevantná, pretože „zvýšenie účinnosti" nie je charakteristikou vynálezcovskej činnosti v zmysle §
8 zákona o úžitkových vzoroch. „Zvýšenie účinnosti" nebolo ani žalobcom uplatneným nárokom na
ochranu v namietanom úžitkovom vzore. To znamená, že „účinnosť" namietaného riešenia vo vzťahu
k zistenému skutkovému stavu veci nemala žiadny právny význam pre rozhodnutie o podanom

návrhu na výmaz napadnutého úžitkového vzoru. Nevykonanie dokazovania na preukázanie/overenie/
potvrdenie tejto skutočnosti preto nemalo vplyv na správnosť/úplnosť skutkových zistení, ktoré boli
podkladom preskúmavaného rozhodnutia. Ani tvrdenie žalobcu, že nevykonaním dôkazu na „účinnosť"
napadnutého riešenia žalovaný porušil § 32 - 34, resp. § 3 ods. 2 a 5 Správneho poriadku nemohlo
obstáť, pretože nemalo oporu v platnej právnej úprave. Na konanie pred Úradom priemyselného

vlastníctva sa Správny poriadok vzťahuje len v obmedzenom rozsahu. Použitie ustanovení § 32 - 34
Správneho poriadku je priamo vylúčené § 58 ods. 5 zákona o úžitkových vzoroch, ktorý ako lex specialis
k Správnemu poriadku upravuje v § 52 osobitným spôsobom „podklady pre rozhodnutie". V ňom sú
označené subjekty povinné predkladať/navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré tvoria
rámec skutkových zistení, a tiež vykonanie a hodnotenie dôkazov. Úrad priemyselného vlastníctva

nemá povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci, pretože rozhoduje na základe skutkového
stavu zisteného z účastníkmi konania predložených alebo navrhnutých dôkazov. Ustanovenia § 32 -
34 Správneho poriadku sú konkretizáciou základných pravidiel konania pred orgánmi verejnej správy,
upravenými v § 3 ods. 5 Správneho poriadku, týkajúcich sa totožnej otázky, a to skutkového stavu, ktorý
má byť podkladom rozhodnutia, a preto by aplikácia § 3 ods. 5 Správneho poriadku v danej veci bola

contra legem k § 52 zákona o úžitkových vzoroch. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pre
posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného nebola „účinnosť" napadnutého riešenia relevantná, a
pretonepredloženie/nevykonaniedôkazunatútootázkunemaložiadnyprávnyvýznam.Preto,akorgány
verejnej správy neusmernili žalobcu (§ 3 ods. 2 Správneho poriadku) na predloženie dôkazu o účinnostinapadnutého riešenia, konanie nezaťažili vadou, ktorá by mala alebo mohla mať vplyv na zákonnosť
rozhodnutia o výmaze napadnutého úžitkového vzoru z registra úžitkových vzorov.
63. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu posúdeniu splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti

(bod XX) žalobca okrem vlastného popisu riešenia obsiahnutého v namietaných dokumentoch J. až
J. neuviedol žiadnu argumentáciu, ktorú by bolo možné preskúmať a ktorou by túto žalobnú námietku
obhájil. Neuviedol, v čom boli skutkové zistenia žalovaného vo vzťahu k popisu riešení v J. až J.
nesprávne, nezodpovedajúce ich obsahu. Neuviedol, akej logickej chyby sa žalovaný dopustil pri
hodnotení namietaných dokumentov vo vzťahu k splneniu podmienky vynálezcovskej činnosti, či pri

aplikácii práva na zistený skutkový stav veci. Žalovaný v rozhodnutí uviedol svoju úvahu, na základe
ktorej považoval pre odborníka v danej oblasti (t. j. aj žalobcu) existujúci stav techniky tvorený J. až J.
za dostatočný zdroj informácií pre modifikovanie v nich obsiahnutých riešení a vytvorenie namietaného
riešenia. Okrem popretia správnosti tejto úvahy žalovaného žalobca preskúmateľné skutkové a právne
argumenty nepredniesol, a preto je táto žalobná námietka len jeho polemikou so závermi žalovaného a
vlastným hodnotením splnenia 2 4 S / 1 5 8 / 2 0 1 8 - 22 -

podmienky vynálezcovskej činnosti, ktoré však pre záver o nezákonnosti rozhodnutia nepostačujú.
Správny súd pritom zdôrazňuje, že potvrdená „novosť" technického riešenia nie je zárukou potvrdenia
„vynálezcovskej činnosti". Takáto úvaha žalobcu je výsledkom chyby v jeho logickom myslení a
nemá ani oporu v platnej právnej úprave. Novosť technického riešenia a vynálezcovská činnosť sú

samostatné právne kategórie, ktorých splnenie je podmienené osobitnými, samostatne posudzovanými
podmienkami. Ani priebeh tvorby, či testovania napadnutého riešenia nesvedčí o vynálezcovskej
činnosti, pretože nezodpovedá zákonných kritériám, ktoré sa pre jej splnenie v zmysle § 8 zákona o
úžitkových vzoroch vyžadujú.
64. Námietka neodôvodneného postupu žalovaného vo vzťahu k skôr zapísaným úžitkovým vzorom

a patentom (bod XX) bola z hľadiska namietanej nezákonnosti rozhodnutia žalovaného nekonkrétna.
Žalobca tvrdil, že pri právnej úvahe žalovaného uplatnenej v preskúmavanej veci boli skôr zapísané
úžitkové vzory a patenty zapísané nesprávne, neuviedol však, akým spôsobom to malo ovplyvniť
zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Takto formulovanej žalobnej námietke pre nedostatok právnej
argumentácie nebolo možné vyhovieť.

65. Rozhodnutie orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné, ak je nezrozumiteľné, teda nejasné alebo
protirečivé, alebo ak je nedostatočne odôvodnené. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny
nedostatok odôvodnenia, alebo ak z obsahu rozhodnutia nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej
správy pri vyhodnotení dokazovania a pri právnom posudzovaní veci, t. j. keď neobsahuje skutočnosti,
ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je

založená zásadne na nedostatku dôvodov skutkových, pričom musí ísť o vady skutkových zistení, o
ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy
sú normované v § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Rozhodnutie musí obsahovať skutočnosti, ktoré
boli podkladom na rozhodnutie, úvahy, akými bol orgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov,
jeho správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s

námietkami a návrhmi účastníkov konania. Žalobná námietka nezákonnosti rozhodnutia žalovaného pre
jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov (bod XX, XX, XX) nemá oporu v obsahu rozhodnutia
žalovaného. Jeho preskúmaním správny súd zistil, že obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti.
Podkladom rozhodnutia boli ďalším účastníkom predložené namietané dokumenty J. až J., na základe
ktorých tvrdil, že napadnutý úžitkový vzor v čase jeho zápisu, a ani po obmedzení nárokov na ochranu

žalobcom podmienky na zápis do registra úžitkových vzorov nespĺňa, pretože nie je nový a nie je ani
výsledkom vynálezcovskej činnosti. Žalovaný sa jednotlivými namietanými dokumentmi J. až J. zaoberal
a pri posudzovaní splnenia podmienky novosti a vynálezcovskej činnosti vyhodnotil ich obsah v spojení
so žalobcom uplatnenými nárokmi na ochranu. Vysvetlil, na základe akých skutkových zistení (obsah/
podstatanamietanýchdokumentovanamietanéhoúžitkovéhovzoru)považovalnamietanýúžitkovývzor

za nový, ale nie za výsledok vynálezcovskej činnosti. Podrobne sa vyjadril aj k námietkam žalobcu, ktoré
boli obsahom jeho rozkladu. Bola objasnená aj opodstatnenosť použitia J. a J. ako najbližšieho stavu
techniky, a preto iné tvrdenie žalobcu nemá oporu v obsahu preskúmavaného rozhodnutia. To znamená,
že skutkové a právne otázky, ktoré boli pre rozhodnutie podstatné, pretože na nich bolo rozhodnutie
založené, boli v dostatočnom rozsahu zodpovedané a žalovaný poskytol žalobcovi odpoveď aj na jeho

argumentáciu, ktorá bola pre 2 4 S / 1 5 8 / 2 0 1 8 - 23 -

rozhodnutie relevantná. Správny súd zdôrazňuje, že orgány verejnej správy nemajú povinnosť zaoberať
sa každou jednotlivou námietkou, ale len tými, ktoré majú pre rozhodnutie význam, a teda sa týkajútých skutkových okolností a ich právneho posúdenia, na ktorých bolo rozhodnutie založené. Požiadavka
žalobcunaidentifikovanierozdielovmedziJ.aJ.nemáoporuvplatnejprávnejúprave.Dôvodyžalobcom
tvrdenej nepreskúmateľnosti rozhodnutia zhrnuté v bode XX) tohto rozsudku boli formulované tak

všeobecne, že ich nebolo možné jednotlivo podrobiť preskúmaniu. Z uvedených dôvodov vyhodnotil
správny súd túto žalobnú námietku len ako nesúhlas žalobcu s rozhodnutím žalovaného a jeho dôvodmi,
ktorý nepostačuje pre záver o nezákonnosti rozhodnutia.
66. Správny súd nevykonal žalobcom navrhované dokazovanie na zistenie účinnosti napadnutého
riešenia, pretože jednak nie je súdom skutkovým a jednak táto skutková okolnosť nebola pre jeho

rozhodnutie právne významná. Rozhodnutie žalovaného bolo založené na tom, že napadnutý úžitkový
vzor nebol výsledkom vynálezcovskej činnosti, ktorej charakteristikou v zmysle § 8 zákona o úžitkových
vzoroch nie je „účinnosť technického riešenia", ktorá ani nebola predmetom posudzovaných nárokov na
ochranu, a preto tento dôkaz nebol spôsobilý preukázať nesprávnosť posúdenia splnenia podmienky
vynálezcovskej činnosti, a teda nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. K návrhu na vykonanie
dokazovania, prednesenému osobou zúčastnenou na konaní správny súd neprihliadol, pretože právo

navrhovať v tomto konaní dôkazy jej nepatrí.
67. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že správny súd nezákonnosť rozhodnutia žalovaného po preskúmaní
jednotlivých žalobných dôvodov nezistil.
68. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že správny súd na námietky nezákonnosti, ktoré neboli uplatnené
v žalobe, resp. boli neskôr dopĺňané už nemohol prihliadnuť z dôvodu, že boli uplatnené po uplynutí

lehoty na podanie správnej žaloby.
69. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého má právo na
náhradu trov konania v konaní pred správnym súdom žalobca, ktorý bol celkom alebo sčasti úspešný. V
tomto prípade žalobca v konaní úspešný nebol, a preto mu správny súd právo na náhradu trov konania
nepriznal (a contrario). Ďalšiemu účastníkovi a osobe zúčastnenej na konaní správny súd právo na

náhradu trov konania nepriznal podľa § 169 SSP, pretože im neuložil žiadne povinnosti, v súvislosti s
plnením ktorých im trovy konania vznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná

sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí
podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, 2 4 S / 1 5 8 / 2 0
1 8 - 24 -

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov

podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.