Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 9, 2020

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/41/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716010172
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2020:6716010172.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., a prísediacich

Anny Pivoluskovej a Márie Greguškovej, v trestnej veci obžalovanej MUDr. A. V., pre zločin sprenevery
podľa§213ods.1,ods.3Trestnéhozákona,nahlavnompojednávanídňa09.03.2020voZvolene,takto

r o z h o d o l :

obžalovaná H.. A. V., rod. R., nar. XX. XX. XXXX vo B., trvale bytom B., G.. U. XXXX/XX, adresa na
doručovanie, Z. M. XX, B.

uznáva sa za vinnú, preto že

ako predávajúca v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 13. 12. 2011 uzatvorenej vo B. medzi predávajúcou
H.. A. V. a kupujúcim J. Y., nar. XX. XX. XXXX a S. Y., nar. XX. XX. XXXX na predmetný byt - byt na
X poschodí obytného domu súp. č. XXXX, vchod č. XX vo B., na ul. R. M. vedený na liste vlastníctva
č. XXXX katastrálne územie B., sa obvinená zaviazala v zmysle článku 3 uvedenej zmluvy finančné
prostriedky v sume 58.000,- Eur po ich vyplatení pri podpise zmluvy použiť na vyplatenie pohľadávky

voči Tatra banke a.s., čo predstavovalo sumu zostatku z hypotekárneho úveru vzniknutého na základe
záložnej zmluvy Y. zo dňa 10. 07. 2009, pričom finančné prostriedky vo výške 58.000,- Eur boli dňa 13.
12. 2011 vložené v hotovosti J. Y., nar. XX. XX. XXXX na osobný účet č. XXXXXXXXXX obvinenej v Tatra
banke a.s., a dňa 15. 12. 2011 v sume 41.060,80 Eur prevedené na hypotekárny účet č. XXXXXXXXXX
vedený v Tatra banke a.s., pričom z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nedošlo k predčasnému
splateniu hypotekárneho úveru a výmazu záložného práva a na základe žiadosti obvinenej zo dňa 11.
01. 2012 boli finančné prostriedky vo výške 41.060,80 Eur prevedené na jej osobný účet vedený v
Tatra banke, a.s., pričom obvinená tieto zverené finančné prostriedky použila na iný ako dohodnutý účel

splatenia úveru a to konkrétne pre svoje osobné potreby v mieste trvalého bydliska B., z ktorého dôvodu
k zániku záložného práva Tatra banky, a.s. viažuceho sa k predmetnému bytu nedošlo a Tatra banka
a.s. dňa 18. 03. 2015 začala s výkonom záložného práva, čím obvinená pre manželov J. Y., nar. XX.
XX. XXXX a S. Y., nar. XX. XX. XXXX, obaja trvale bytom B., R. M. XXXX/XX, spôsobila škodu vo výške
41.060,80 Eur,

teda

prisvojila si cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku značnú škodu,

čím spáchalazločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 213 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. h), § 38 ods. 2, ods. 3, § 46 Trestného zákona
na trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1, § 51 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanej výkon trestu podmienečne odkladá
za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jej správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanej ustanovuje skúšobnú dobu vo výmere 3 (troch)
rokov.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. j) Trestného zákona súd ukladá obžalovanej povinnosť podrobiť sa v
skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodených J. Y., nar. XX. XX. XXXX vo B., trvale bytom
B., R. M. XXXX/XX, a S. Y., nar. XX. XX. XXXX v F., trvale bytom B., R. M. XXXX/XX, s ich nárokom
na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 29. 03. 2016 na tunajší súd pod sp. zn.

2Pv/564/15/6611 obžalobu na H.. A. V. pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Trestného
zákona.

ObžalovanáH..A.V.nahlavnompojednávanípopoučenípodľa§257ods.1Trestnéhoporiadkuuviedla,
že nechce spraviť žiadne vyhlásenie. Po zákonnom poučení využila svoje právo a odmietla vypovedať.

V zmysle § 258 ods. 4 Trestného poriadku bola preto na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o
jej výsluchu z prípravného konania, v rámci ktorého v podstate uviedla, že súhlasí s tým, ako je jej vina
uvedená v uznesení o vznesení obvinenia zo dňa 03. 12. 2015, ku tomu sa priznala a ďalej sa k tomu
nechcela vyjadrovať. Ďalej uviedla, že ľutuje svoje konanie a požiadala prokurátora o dohodu o vine a

treste, nakoľko dlh voči poškodeným už uhradila, čo potvrdí aj jej syn.

Poškodený J. Y. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že sa od sestry, ktorá robí v
sporiteľni, dozvedel, že je na predaj byt, ona ho nakontaktovala na svedka R., ktorý je realitný agent. On
mu aj byt ukázal, jemu vyplatil zálohu 7 tisíc Eur. Potom odchádzal na dovolenku a svedka R. poprosil,

aby pripravil doklady k bytu, a aby zistil, či tam nie sú nejaké dlhy, či sú vyplatené energie a pod. Pán R.
spomenul, že na byte je úver, preto aj pri kúpe bytu vybral všetky peniaze zo sporiteľne, peniaze sa dali
na úverový účet do Tatra banky. Bola to suma 57 alebo 58 tisíc, celková suma bola 65 tisíc mínus záloha
7 tisíc. Peniaze teda boli pripísané na úverový účet, a nejakou záhadou sa tie peniaze z toho účtu vybrali,
nechápal ale ako to bolo možné. Svedok V., syn obžalovanej, mu potom ešte doniesol nejaké doklady z

katastra, že byt je čistý. Až po dvoch alebo troch rokoch mu prišiel papier, že na byte je nejaká plomba,
a že peniaze neodišli kam mali. Potom sa mu ozvali exekútori, ktorí už chceli prísť na byť spisovať veci
a vyhodiť ho z bytu. Potom to riešil a sľubovali mu, že budú peniaze, že to dajú do poriadku, má asi
tisíc sms, a takto sa to naťahovalo ešte asi pol roka. Peniaze ale nakoniec neboli, potom ten úver musel
vyplatiť druhý raz, inak by boli na ulici. Škoda ku dnešnému dňu je 41 tisíc Eur, plus nejaké úroky, zo

škody ale zatiaľ nebolo nič uhradené. Niekoľkokrát bol aj v osobnom kontakte s obžalovanou.

Na doplňujúce otázky poškodený uviedol, že všetko riešil pán R., všetko sa riešilo po dovolenke.
Riešilo sa to s obžalovanou s jej synom a s pánom R., syn obžalovanej vybavoval papiere od plynární
a elektrární, či tam nie je nejaký dlh, aj papiere z bytového družstva. Zmluvu pripravoval pán R. s

obžalovanou, oni si ho najali, problém bol, že jemu sestra povedala, že pán R. je jej známy, a on jejdôveroval. Zmluva mala byť robená inak, nevedel o tom, či R. mal vedomosť, že je tam plomba, jemu o
tom nič nepovedali, preto to ani neriešil. Syna obžalovanej poznal, pretože je v Rybárskom zväze a aj jej
syn je rybár. Syn obžalovanej zabezpečoval doklady ohľadne bytu, pretože obžalovaná bola v robote,

a syn chodil stále so R.. Kúpnu zmluvu videl prvýkrát po dovolenke, zmluva bola pripravená, on ju ale
nepísal. Keď prebehol zápis, potom mu doniesli doklad, že byt je čistý, aj preto sa peniaze vkladali na
hypotekárny účet, on sa na to pýtal R., on len uviedol, že je tam úver, preto sa peniaze vkladali na ten
účet. Ohľadne vkladového konania uviedol, že mu nikdy nedošli papiere z katastra, rozhodnutie o vklade
s červenou pečiatkou mu doniesol pán R., alebo pán V., je to už dávno, to rozhodnutie potom našiel

doma v dokladoch. Po tom, keď mu prišiel list os exekútora, tak volal synovi obžalovanej, na ňu nemal
číslo, až potom, ako sa nedovolal R.. Pán V. mu povedal, že sa zrejme pomýlili, že do konca týždňa
to dá aj s mamou do poriadku. Potom bol aj s obžalovanou, ona mu ukázala výpis z účtu, že peniaze
jej boli asi po mesiaci vyplatené, ale peniaze boli preč. Potom to kontrolovali s právnikom, a peniaze
boli vyplatené na správny účet. Preto jej tie peniaze museli nejako vyplatiť späť, ale nechápal, ako jej to
mohli vrátiť. Potom nasledovali nekončené jednania s ňou, že mu to vráti, že mu to bude splácať, že si

v Č. požičajú nejaké peniaze, a on to potom musel riešiť s Tatra bankou, aby neprišiel o byt. Podľa neho
mala obžalovaná ďalšie dlhy, preto tie peniaze odišli, až potom sa dozvedel, že toho mala viac. Oni mu
ale žiadne vysvetlenie nedali, nevedeli mu to vysvetliť. V. mu povedal, že ich asi minula. Ona dostala
peniaze z banky von a nevedel, čo s nimi urobila. Neinicioval civilné konanie, pretože to nie je päť korún,
aby mohol zaplatiť. Keby nezohnal peniaze, jeho rodina by bola na ulici. On jej peniaze nepožičal, keby

áno, potom by sa mohli baviť o civilnom konaní.

Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola na návrh obhajcu na odstránenie rozporov vo
výpovediach poškodeného prečítaná časť zápisnice o jeho výsluchu z prípravného konania, v rámci
ktorého uviedol, že na základe toho spísal notársku zápisnicu s pani V. a jej synom, kde bolo dohodnuté,

akou formou splátok mu uhradia tých 40 tisíc. Nakoľko nebola splatená po vypršaní lehoty ani koruna,
tak sa rozhoduje na exekúciu, na čo poškodený uviedol, že notársku zápisnicu spísali ohľadne dlhu,
nevedel už uviesť u ktorého notára, to riešil právnik. Nejakú exekúciu asi právnik podával, nejaké papiere
mu prišli, ale neprišla mu ani koruna.

PoškodenáS.Y.nahlavnompojednávanípozákonnompoučenívypovedala,žebytkupovalicezrealitnú
kanceláriu, cez pána R.. Boli s manželom pozrieť byt, ale odchádzali na dovolenku, preto sa museli
rozhodnúť, či byt zoberú, a manžel dal za byt aj zálohu s tým, že keď sa vrátia z dovolenky, všetko sa
dorieši, a pán Slivka že zatiaľ pripraví doklady. Dali mu zálohu 8 tisíc Eur, pričom celá hodnota bytu
bola 65 tisíc Eur. Tie ostatné peniaze sa vložili do Tatra banky na účet obžalovanej. Keď manžel zaplatil

peniaze, všetko bolo vybavené, celý byt prerábali, a asi po troch rokoch jej na telefón volala nejaká pani
z Z., že či vedia o tom, že na byte je exekúcia. Hneď volala manželovi, ten išiel na kataster, a zistil, že
byt je založený. Manžel začal všetko riešiť cez Tatra banku a zistilo sa, že peniaze sú minuté. Byt si
potom museli kúpiť druhý krát. Nevedela, kam odišli tie peniaze, manžel sa ale dozvedel, že peniaze
boli z účtu vybraté. Oni im to dlho tolerovali, pretože syn obžalovanej aj dvakrát denne volal, že peniaze

už budú, že ich zoženie, ale žiadne peniaze neboli, preto nakoniec manžel aj podal trestné oznámenie.
Do dnešného dňa nebolo nič vrátené.

Na doplňujúce otázky poškodená uviedla, že pred odchodom na dovolenku boli pozrieť ten byt, teda ona,
jej manžel a pán R.. Dovtedy neboli v kontakte s obžalovanou, jej syna len poznali z videnia, pretože

je rybár. Po vrátení z dovolenky sa dávali dokopy papiere, to už riešil jej manžel. Ona pred podpisom
zmluvy nebola v kontakte s obžalovanou, zmluvu koncipoval pán R.. Veci ohľadne zmluvy riešil manžel,
ale vedela, že v zmluve bolo číslo účtu toho úveru, kam mali ísť peniaze. Ona bola spolu s manželom
peniaze vložiť, nevedela už ale uviesť kto konkrétne bol pri ich vložení, pretože čakala v aute a peniaze
bol vložiť manžel. Problémy vo vzťahu ku vkladovému konaniu neboli, nevedela už ale uviesť, ako dostali

rozhodnutie o vklade, ale všetky doklady majú, všetko mal na starosti manžel. Po tom boli aj nejaké
rokovania s obžalovanou, manžel sa s ňou stretával, ešte si spomenula, že keď volala tá pani z Z., tak
syn obžalovanej povedal, že to musí byť blbosť, že to je nejaký omyl. Syn obžalovanej potom už len
klamal, napr. aj uvádzal, že o týždeň ide do Č. zobrať peniaze, že už budú. Všetky veci po tom už riešil
jej manžel. Nedostali nijaké vysvetlenie ani od obžalovanej, ani od jej syna, nikto nič nepovedal.

Svedok Y. R. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že sa rozprával so synom
obžalovanej, on ho oslovil, žeby potreboval predať byt. On sa poznám so sestrou poškodeného Y., tak
im ten byt ponúkol. Dohodli sa na obhliadke, tá prebehla, dohodli sa aj na sume. Komunikovali spoluon, syn obžalovanej a pán Y., potom aj jeho žena, poškodená Y.. Zmluvu pripravoval on, splnomocnenie
alebo zmluvu od obžalovanej alebo jej syna nemal, pretože sa poznali. On sa najprv rozprával so synom
obžalovanej, ale keď už išlo o predaj, bola do toho zainteresovaná aj obžalovaná. Vždy komunikoval on

a pán Y. a buď syn obžalovanej alebo ona, musela vo finále všetko vedieť, lebo vlastník bytu sa nedá
obísť.Kúpnuzmluvutedapripravovalon,bolatamťarcha,vedeliotom,ajvkúpnejzmluvebolouvedené,
že čiastku, ktorú dostane obžalovaná, vyplatí na kvitanciu od banky. Oni žiadali banku obžalovanej, aby
poslala papier, v ktorom bola uvedená suma zostatku úveru. Syn obžalovanej doniesol papier, v ktorom
bola tá suma, niečo cez 40 tisíc Eur. V kúpnej zmluve potom bolo jasne uvedené, že obžalovaná na účet

dostane sumu , z ktorej musí vyplatiť hypotekárny úver. Potom sa podpísala kúpna zmluva, peniaze boli
presunuté na účet obžalovanej. Ona sa potom prezentovala papierom, že tých 40 tisíc Eur poslala na
ten účet. On bol v tom, že je všetko v poriadku, ale bol nemilo prekvapený, keď asi po roku volal pán
Y., že to na katastri nebolo odplombované. On sa snažil hneď skontaktovať s obžalovanou a jej synom,
dohodli sa, že sa všetci stretnú naraz, ale to sa nedalo, pretože syn obžalovanej bol rozlietaný a až
potom sa dohodli, čo by mala obžalovaná spraviť, aby vyplatila poškodených. Spomenul si, že pár krát

sa stretli u poškodeného v jeho kancelárii, potom niekde v spolku rybárov, nakoniec sa dohodlo, žeby
obžalovaná mala spísať nejaký splátkový kalendár, a že by chcela tých 40 tisíc Eur splácať. Poškodený
sa tiež vyjadril, žeby to tak mohlo byť, ale nevedel uviesť, či niečo platila, o tom už nemal vedomosť.
Peniaze išli do tej banky, ale nevedel, že z banky aj odišli, a potom, keď sa to začalo riešiť, sa dozvedel,
že peniaze prišli späť na účet obžalovanej. Podľa neho ona tie peniaze poskytla synovi.

Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že podľa neho v čase, keď ho oslovil syn obžalovanej, poznal
aj obžalovanú, nespomenul si už, čo mu jej syn uviedol, že prečo potrebuje predať ten byt, ale podľa
neho preto, lebo potreboval peniaze. V tom čase v tom byte býval syn obžalovanej. Poškodení mu
dali aj zálohu za byt, v hotovosti 7 tisíc Eur, tá bola uložená v depozite v realitnej kancelárii, záloha sa

potom vracia majiteľovi bytu a znej je potom zaplatená provízia. V tomto prípade, ako náhle boli peniaze
prevedené obžalovanej, on previedol zálohu a 2 tisíc Eur z nej si zobral ako províziu. Výmaz záložného
práva mal byť zrealizovaný tak, že keď dostane obžalovaná peniaze, tak na účet banky pošle peniaze.
On, keď vidí papier, že z banky do banky odišli, nemá dôvod to kontrolovať. Taktiež s bankou môže
komunikovať len ten, kto berie úver. Obžalovaná ukázala papier, že peniaze banke odišli, takže nemal

žiadne pochybnosti. S bankou komunikovala obžalovaná alebo jej syn, to mu ale nikto nepovedal, len si
to myslel. Súčasťou návrhu na vklad nebolo vyjadrenie banky, ale kvitancia na výmaz ide rovno z banky
na kataster, a ten potom odblokuje byt. Súčasťou návrhu na vklad malo byť aj nejaké vyhlásenie, a podľa
neho sa vždy k návrhu na vklad prikladá vyhlásenie správcu bytu, že na byte nie sú nedoplatky, teda
to muselo byť také vyhlásenie. Čo sa týka stanovenia ceny za byt, tak syn obžalovanej povedal, žeby

chcel dostať takú sumu, to sa povedalo poškodeným, tí s tým súhlasili.

Svedok H. V., syn obžalovanej, na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučená vypovedal, že sa
predával byt, ktorý bol písaný na jeho mamu, kde býval s bývalou priateľkou a dcérou, byt sa predával
poškodenému, pánovi Y., zmluvy robil svedok Y. R. z realitnej kancelárie. Peniaze boli poukázané na

účet mamy, 40 tisíc sa vkladalo do Tatra banky s tým, že on mal doplatiť rozdiel v úvere, ale ten rozdiel z
jeho strany nebol doplatený, finančné prostriedky boli teda z banky vrátené späť, ale už nevedel presne
komu.PrifinančnýchtransakciáchbolpánSlivkaapoškodenýY.,onnebolanipripodpisekúpnejzmluvy.
Keďže nebola celá suma doplatená do výšky asi 75 tisíc Eur, ktorý rozdiel mal doplatiť on, ale z jeho
strany to nezrealizoval, preto sa peniaze vrátili z banky späť. Na to prišiel až neskôr, keď mu volal

poškodenýY.,žestálejezáložnéprávonakatastrálnomúrade.Mamatosplácalaakomohla,potomprišli
jeho finančné problémy, mal aj exekúcie. To bolo asi dva až dva a pol roka od predaja, teda takú dobu
tam už poškodený býval. Mama z tých vrátených peňazí splácala mesačné splátky úveru, aby z toho
nebol problém. Mama mu finančne pomáhala, sumou zhruba 10 tisíc Eur, čo bolo po predaji toho bytu.

Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že rozdiel v úvere nevyplatil, lebo mal finančné problémy,
exekúcie, mal aj súd, mal uzavretú zmluvu o dielo, ale súd nakoniec prehral, peniaze už nevidel.
Nespomenul si už, na ktorom súde v L. to bolo, ani nevedel uviesť spisovú značku. Ten byt bol 4 izbový, v
ktorom po rozchode s priateľkou ostal sám, tak to bolo vzájomné rozhodnutie s mamou, že sa byt predá
a vyplatí sa úver. V tom čase jeho rodičia žili v 3 izbovom byte v osobnom vlastníctve. Jeho zlá finančná

situácia začala asi tri až štyri mesiace po predaji bytu, a trvá doteraz. Predtým mal nejaké nedoplatky
na Sociálnej poisťovni, ale tie si vyplatil, mal aj auto na leasing, aj úver, ktorý splatil. S poškodeným Y.
bol kamarát už predtým, ale ohľadne tejto veci, ani papierov, neriešil nič. Je pravda, že poškodenému
posielal smsky, ale to bolo už v čase, keď sa zistil ten problém. Čo sa týka rozhodnutia z katastra,poškodenému doručené nebolo, neprevzal si ho, tak mu on zaniesol fotokópiu rozhodnutia, ktorá prišla
jemu. Snažil sa to vyriešiť, telefonicky to riešil s Tatra bankou, aké sú možnosti, telefonicky komunikoval
zrejme s pani F. z Tatra banky priamo v L.. Na obsah zmluvy si nepamätal, nebola ani dohoda, ako sa

to bude splácať. Čo sa týka toho, čo je uvedené v obžalobe, tak mama z tých peňazí splácala splátky
úveru, peniaze neminula pre seba, neprerobila byt, nekúpila si auto, ani nič iné. O 3 izbový byt prišli
jeho rodičia verejnou dražbou, bol tam nedoplatok na bytovom družstevne, nejaké exekúcie, záložné
právo Tatra banky, v rámci toho sa ale neriešili jeho finančné problémy. On a poškodení spísali zmluvu
o pôžičke, že to bude splácať, bola uzavretá medzi ním, jeho mamou a poškodenými, išlo o sumu, ktorú

musel poškodený zaplatiť Tatra banke, aby neprišiel o byt. Bohužiaľ to ale nebolo splatené, mali to splatiť
on a jeho mama na polovicu. Najprv bola zmluva o pôžičke, potom bola uzavretá notárska zápisnica
o uznaní dlhu, kde bol už uvedený aj on, nezaplatil ale nič, bol finančne na dne, nevedel, či zo strany
jeho mamy bolo niečo zaplatené. Poškodený potom podal trestné oznámenie, okrem toho už nič iné.
Ohľadne toho, prečo prišli jeho rodičia a starí rodičia o strechu nad hlavnou sa nechcel vyjadriť, problém
nevznikol z jeho strany. V roku 2011 bol trestne stíhaný, dostal podmienku, išlo o dodanie nejakých

počítačov, pričom sumu následne vyplatil. S poškodeným sa poznali už roky, pán R. ho kontaktoval
ohľadne predaja bytu, ale on nevedel, že sa s poškodeným pozná, na to prišli až neskôr. Všetky papiere
pripravoval pán Slivka, dostal aj odmenu vo výške 2 tisíc Eur, ktorú on vkladal asi na účet, ale nevedel
už uviesť, z akých finančných prostriedkov. V prípravnom konaní odmietol vypovedať preto, lebo vtedy
nebol v kontakte s právnikom, chcel vypovedať až po porade s ním. Z tej sumy, ktorá bola predmetom

notárskej zápisnice, nevyplatil nič, ešte má poslednú exekúciu, potom to chce začať splácať. Ten rozdiel
v úvere vo výške 35.000,- Eur mal vyplatiť tak, že rátal s tými peniazmi, ktoré mal dostať za robotu, a
o ktoré prišiel, keďže to bolo v rovnakom čase, reálne teda tie peniaze nemal, ale mal ich dostať za tú
robotu. Od poškodených prišlo na účet asi 58 tisíc, peniaze šli na účet, ktorý bol uvedený v zmluve, on
ale s nimi pri vkladaní peňazí nebol, zmluvy robil pán Slivka, s odstupom času už nevedel, či bol pri tom,

ako peniaze vkladali na účet, a nevedel už ani uviesť, o aký účet išlo. Ten 4 izbový byt sa kupoval preto,
aby mal s priateľkou kde bývať. Ten 4 izbový byt bol zabezpečený tak, že tam bol založený byt, plus byt
jeho rodičov a výška hypotéky bola asi 75 tisíc, presne si to už nepamätal.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadrila obžalovaná, ktorá uviedla, že vtedy na ňu naliehala nevesta, teda

synova priateľka, aby sa kúpil byt, dovtedy bývali v podnájme a chceli mať už niečo vlastné.

Na hlavnom pojednávaní vypovedala aj svedkyňa V. V., dcéra obžalovanej, ktorá po zákonnom poučení
uviedla, že sa snažili pred ňou tie veci neriešiť, vedela len, že sa zobral úver, kúpil sa byt, potom sa
niečo riešilo s poškodenými, problém boli peniaze, brat H. stále hovoril, že peniaze zoženie, že ich vráti,

a mama mu verila. Neuvedomovala si, čo všetko z toho môže byť. Dennodenne boli hádky, mama bola
nervózna, brat stále vravel, že sa to vyrieši, stále tam bola neistota, nič sa ale nevyriešilo. Brat vravel,
že vybavuje úver na splatenie dlhov, že už treba zaplatiť len taký kolok a iný kolok, a bude mu schválený
úver. Keď sa ho ona na niečo pýtala, stále bol nervózny, nesedeli jej tam veci, ktoré jej on hovoril, stále
pýtal peniaze od rodiny. Pred ňou to ale neriešili, to bolo v roku 2011, ju mali vtedy ešte za dieťa, že

bola malá, že tomu nerozumie. Bratovi prestávala veriť, aj mu vravela, aby to už začal nejako riešiť.
Konkrétne veci sa dozvedela vždy až keď to prasklo. Finančné problémy jej brata začali asi v období,
keď sa im narodila dcéra, v 3 izbovom byte bývali ona, jej rodičia, jej brat s priateľkou a ich dieťaťom.
Vraveli, žeby chceli sami bývať, tak sa kúpil ten 4 izbový byt, pričom úver bol aj na ich 3 izbový byt,
oni ale nevládali splácať úver, mama z jedného platu nemala na splátky, tak začal kolobeh požičiavania

a klamania. Ohľadne stavu jej mamy uviedla, že postupne to bolo čím ďalej tým horšie, nerada robila
nové veci, doma robila len základné úkony, aj keď ju volal von, nikam nechcela ísť, bola nervózna z
telefonátov, pretože jej volali ľudia, od ktorých si požičala peniaze kvôli bratovi, ona nemala ani peniaze
na oblečenie, bola smutná, uplakaná, stále počúvala len bratove klamstvá, stále sa to len zhoršovalo,
ona jej nevedela pomôcť. Mama to riešila tak, že fajčila cigarety, kupovala si bylinkové čaje, ale nevedela

o tom, žeby v tom období išla za psychiatrom. Mame volali ľudia, ktorým dlžila peniaze, alebo zháňali
H., to bolo v čase, keď už išli po ňom, alebo volal on, že napr. do dvoch hodín potrebuje peniaze, lebo že
ho zbijú, že si odfotili jeho dcéru a podobne. Potom mame vynadali, bola z toho hotová, nebola to mama
akú si pamätala z detstva. Nevedela presne kto komu čo dlží, pred ňou to neriešili, keď sa na to pýtala
brata, povedal jej že je blbá, nech sa do toho nestará. Potom prišiel brat s myšlienkou, že sa založí aj

dom starých rodičov, že sa vyplatia úvery, ale nevedela uviesť, kde sa peniaze minuli, kam ich dal. Nejakí
ľudia vraveli, že chodí hrávať automaty, ona ho pri tom ale nevidela, ani nevedela, kde sa toľké peniaze
mohli minúť, podľa nej to bolo cez 300 tisíc, možno aj viac. Jej o tom brat nič nevravel, nevedela, kam
sa peniaze podeli. Na mamu toho bolo veľa, otec pil, každý deň boli doma hádky, mama to zle znášala,už aj na ambulanciu jej prišli ľudia vynadať, alebo hľadať H., ona si už aj vypínala zvonenie, bola hotová
len keď počula zvoniť telefón. Mama si z tých peňazí pre osobnú potrebu určite nič nenechala, v živote
ani nevidela, žeby si kúpila nové tričko, určite si nič nenechala. Nevedela uviesť, či mal jej brat prístup k

bankovému účtu jej mamy. Nebol svedkom toho, že by mama dávala jej bratovi nejaké vyššie finančné
prostriedky, vždy to bolo v podstate tak, že keď musela bratovi dať peniaze, tak musela niekam odísť a
niekomu tie peniaze dať, čiže pri tom ona logicky nebola. Momentálne jej starí rodičia bývajú v podnájme
na B. J. v jeden a pol izbovom byte, mama tam býva s nimi, a v podstate ona keď príde niekedy na
víkend, inak je na internáte.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadrila obžalovaná, ktorá uviedla, že jedenkrát sa im stalo, že cudzí
ľudia prišli ku nim domov, pod tlakom fyzickej likvidácie museli utekať z domu, inak jej dcéra vypovedala
všetko pravdivo.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj znalkyňa MUDr. Renáta Lóšková, ktorá po zákonnom

poučení vypovedala, že otázky v uznesení neboli špecifikované tak, aby sa zaoberala ovládacími
a rozpoznávacími schopnosťami obžalovanej v čase spáchania skutku, ale vzhľadom na vyšetrenie
dospela k záveru, že ovládacia zložka bola len nepodstatne znížená a rozpoznávacia zložka bola
zachovaná. Čo sa týka porúch osobnosti, z forenzného hľadiska sú osoby plne trestnoprávne
zodpovedné, pretože majú plne zachované ovládacie a rozpoznávacie zložky. Choroba im komplikuje

život, ale vedia o tom, a majú sa podľa toho zariadiť. Ten človek o tom vie, a je schopný sa rozhodovať
sám, ide o súbor vlastností, o povahovú výbavu, pričom u obžalovanej ako najvypuklejšia bola emočná
nestálosť. V čase skutku, teda v decembri 2011, obžalovaná nebola psychiatricky sledovaná, ani
liečená, liečiť sa začala až v apríli 2016. Mali k dispozícii posudok MUDr. Vongreja, ktorý datoval vznik
ochorenia tri roky dozadu, im obžalovaná pri vyšetrení uvádzala vznik ochorenia na rok 2012. Zároveň

uviedla, že mala pocit, že to sama zvládne, to boli ale subjektívne údaje, objektívne údaje neexistujú.
Ak tam ale taká choroba bola, po vyšetrení to znalkyňa uzavrela tak, že ovládaciu zložku má len
nepodstatne zníženú a rozpoznávaciu zložku mala zachovanú. Tieto stavy totiž nevedú ku zníženiu
ovládacej alebo rozpoznávacej zložky, to by muselo isť o ťažké depresie, to by ale obžalovaná nebola
schopná zmysluplne sa rozhodovať, fungovať a pracovať. Mali k dispozícii aj znalecký posudok MUDr.

Bahledovej, je to aj súčasťou ich posudku, brali ho na vedomie, ale nestotožnili sa s ním, pretože vtom
posudku išlo o iné skutky a v inom časom období, celé ich vyšetrenie je uvedené v znaleckom posudku.
Na záver uviedla, že nie je potrebné dávať ku posudku prílohy, pretože celé jej vyšetrenie je uvedené v
posudku, je uvedené tak, ako sa vyjadrovala posudzovaná osoba.

Znalkyňa Mgr. Vladimíra Čekelová na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala,
že vyšetrením obžalovanej zisťovala stav ku dňu, kedy sa vyšetrenie uskutočňuje, nedospela ale
ku závažnejším ukazovateľom, ktoré by nasvedčovali, že obžalovaná je duševne chorá, alebo v
nepohode. Je osobne formovaná, je akcentovaná, intelektovo veľmi dobre vybavená, nie je harmonicky
štruktúrovaná. Ak by u nej bolo ochorenie v decembri 2011, bolo by to zanechalo nejaké stopy, čo ale

vyšetrením nezistila. V období december 2011 teda bola v stave, v akom bola aj cez vyšetrenie. Jej
osobnosť je emočne menej rozvinutá, skôr zameraná na seba, je senzitívnejšia vo vzťahu ku sebe, ale
menej vo vzťahu k iným. Záleží jej na tom, ako navonok vyzerá, a má záujem javiť sa v lepšom svetle.
Intelekt je u obžalovanej veľmi dobrý, ale keďže po emočnej stránke nie je harmonicky vybavená, v
záťažových situáciách vie dobre reagovať a je schopná to v krátkom čase skorigovať. Tento sklon ale nie

je v takej závažnej rovine, aby ovplyvnil jej konanie. Je schopná rozumne fungovať, nie je to závažné,
síce sa to málo vymyká norme, ale je to v poriadku. Podľa znalkyne konanie syna obžalovanej a jeho
finančná situácia neovplyvnili konanie obžalovanej, nie z dlhodobého hľadiska, možno len krátkodobo,
ale obžalovaná konala sama, a robila to, čo ona chcela, teda nešlo o konanie zbrklé. Jej rozumová
výbava je natoľko dobrá, žeby to zvládla riešiť, podľa nej nebola schopná vidieť len jeden spôsob

riešenia. Závery vyšetrení sú obsiahnuté v znaleckom posudku, vyšetrenia a poznámky k nim je povinná
archivovať 10 rokov, nedávajú sa ale ako príloha k znaleckému posudku. Pri vyšetrení prišla do styku
s materiálom, ktorý bol súčasťou spisu, videla závery znaleckého posudku MUDr. Vongreja, ktorý ale
nie je z odboru psychológie, pridržala sa teda záverov jej vlastných vyšetrení. Ešte tam bol aj znalecký
posudok MUDr. Bahledovej, ktorého súčasťou bol aj znalecký posudok z odboru psychológie.

K tejto výpovedi sa vyjadrila obžalovaná, ktorá uviedla, že psychická záťaž trvala tak dlho, že boli
situácie, ktoré sa vyhrotili natoľko, a myslela si, že keď bude pomáhať synovi, že to zvládne bez toho,
aby sa obrátila na políciu. Situáciu vyhodnotila neskoro, a citová naviazanosť a ochota pomôcť synovivyústili do stavu, v akom skončila v apríli 2016. Podľa nej nedokázala zhodnotiť situáciu, ale potom už
bolo neskoro, bola nútená vyhľadať odbornú pomoc.

V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie
prečítaním listinných dôkazov, a to: písomné potvrdenie (č.l. 28), doklad o vklade (č.l. 29), kúpna zmluva
(č.l. 30 - 34), rozhodnutie Správy katastra (č.l. 35), oznámenie o začatí výkonu záložného práva (č.l.
36), príjmové pokladničné doklady (č.l. 39), potvrdenie o vzdaní sa záložného práva (č.l. 40), oznámenie
dražobnej spoločnosti (č.l. 41), oznámenie Tatra banky (č.l. 42), oznámenia z Tatra banky (č.l. 44 - 46),

výpisy z účtu (č.l. 67 - 107), žiadosť (č.l. 108), zmluva o záložnom práve (č.l. 109 - 113), výpisy z katastra
nehnuteľností (č.l. 114 - 117), evidencia priestupkov (č.l. 121), prehľad exekučných zrážok (č.l. 383),
odpis registra trestov obžalovanej (č.l. 389).

Po takto vykonanom a zhodnotenom dokazovaní súd vo veci dňa 15. 02. 2019 vyhlásil rozsudok, ktorým
oslobodil obžalovanú spod obžaloby v zmysle § 285 písm. b) Trestného poriadku, pretože skutok nie je

trestným činom. Proti tomuto rozsudku podala prokurátorka odvolanie, na základe ktorého krajský súd
napadnutý rozsudok zrušil a prikázal súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

V intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu súd na hlavnom pojednávaní opätovne vykonal
dokazovanie, a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi v zmysle § 269 a § 253 ods. 2 Trestného

poriadku, a to: písomné potvrdenie (č.l. 28), doklad o vklade (č.l. 29), kúpna zmluva (č.l. 30 - 34),
rozhodnutie Správy katastra (č.l. 35), oznámenie o začatí výkonu záložného práva (č.l. 36), príjmové
pokladničné doklady (č.l. 39), potvrdenie o vzdaní sa záložného práva (č.l. 40), oznámenie dražobnej
spoločnosti (č.l. 41), oznámenie Tatra banky (č.l. 42), oznámenia z Tatra banky (č.l. 44 - 46), výpisy
z účtu (č.l. 67 - 107), žiadosť (č.l. 108), zmluva o záložnom práve (č.l. 109 - 113), výpisy z katastra

nehnuteľností (č.l. 114 - 117), evidencia priestupkov (č.l. 121), prehľad exekučných zrážok (č.l. 383),
odpis registra trestov obžalovanej (č.l. 430), upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie (č.l. 431),
uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5OdK/32/2020 (č.l. 432 - 440), pripojený spis Správy
katastra Zvolen.

Z vyššie uvedeného vykonaného dokazovania potom vyplynulo, že obžalovaná, ako predávajúca,
uzatvorila s poškodenými, ako kupujúcimi, kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj bytu č. XXX na
X poschodí bytového domu na ulici R. M. XX. V zmysle tejto zmluvy cena bytu bola medzi zmluvnými
stranami dohodnutá na 65.000,- Eur, pričom 7.000,- Eur bolo zaplatených v hotovosti formu zálohy,
a zvyšných 58.000,- Eur bolo uhradených vkladom na účet obžalovanej, pričom táto suma v zmysle

zmluvy mala byť použitá na vyplatenie pohľadávky, ktorú mala obžalovaná voči Tatra banke, a.s.,
išlo o sumu zostatku hypotekárneho úveru, teda banka mala na byt zriadené záložné právo, a po
vyplatení sumy 58.000,- Eur malo teda dôjsť ku splateniu hypotekárneho úveru a výmazu záložného
práva zriadeného k predmetnému bytu. Z dokazovania, najmä výpovedí poškodených, a z listinných
dôkazov, bolo preukázané, že suma 58.000,- Eur bola skutočne poukázaná na účet obžalovanej.

Následne bolo na hypotekárny účet Tatra banky, a.s., prevedených 41.060,80 Eur, avšak z dôvodu
nedostatku finančných prostriedkov na uvedenom účte k predčasnému splateniu hypotekárneho úveru
zo strany obžalovanej nedošlo. Obžalovanej na základe jej žiadosti boli finančné prostriedky zo strany
banky vrátené na jej osobný účet, pričom tieto finančné prostriedky si obžalovaná ponechala, a teda
nepoužila na vopred dohodnutý účel (splatenie hypotekárneho úveru). Ako tiež vyplynulo z dokazovania,

zvyšok finančných prostriedkov, potrebných na vyplatenie hypotekárneho úveru, mal zabezpečiť syn
obžalovanej, svedok H. V., ktorý ale z dôvodu vlastných finančných prostriedkov tieto nedokázal
zabezpečiť, práve naopak, zrejme pre jeho vlastnú potrebu boli použité aj finančné prostriedky, ktoré
boli bankou vrátené obžalovanej. Ako vypovedala samotná obžalovaná, jej syn mal prístup k jej
účtu, ona sama mu dávala k dispozícii jej platobnú kartu k účtu, teda z neho mohol čerpať finančné

prostriedky. Tieto skutočnosti však nezbavujú obžalovanú trestnoprávnej zodpovednosti, pretože sama
umožnila, aby boli finančné prostriedky použité na iný, ako vopred dohodnutý účel, upravený medzi
ňou a poškodenými v kúpnej zmluve zo dňa 13. 12. 2011. Aj keď obžalovaná následne prejavila snahu
finančné prostriedky zabezpečiť, aby mohlo dôjsť k splateniu hypotekárneho úveru, vzhľadom na jej
rodinné pomery sa jej to nepodarilo. Poškodení preto boli nútení opätovne uhradiť kúpnu cenu bytu, aby

nedošlo k realizácii záložného práva zo strany banky, čím konaním obžalovanej došlo ku spôsobeniu
škody. V neposlednom rade je tiež potrebné konštatovať, že obžalovaná sa ku spáchaniu trestného
činu v rámci prípravného konania priznala, a keďže na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a
odmietla vypovedať, v zmysle § 258 ods. 4 Trestného poriadku bola prečítaná zápisnica o jej výsluchuz prípravného konania. V zmysle uvedených skutočností preto súd uznal vinu obžalovanej v zmysle
podanej obžaloby, aj so zachovaním právnej kvalifikácie skutku.

Podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí
tak na cudzom majetku škodu malú, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Odňatím slobody na
tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú
škodu.

Obžalovaná H.. A. V. tak svojím konaním naplnila všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty
zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, pretože si prisvojila cudziu vec, ktorá
jej bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku značnú škodu.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd postupoval podľa zásad pre ukladanie trestov uvedených v
§ 34 Trestného zákona. V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd prihliadol na pomer poľahčujúcich

a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovanej prihliadol na dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa §
36 písm. j) Trestného zákona, t.j. že pred spáchaním trestného činu viedla riadny život, a podľa § 36
písm. h) Trestného zákona, t.j. že spáchala trestný čin pod vplyvom tiesnivých osobných pomerov alebo
rodinných pomerov, ktoré si sama nespôsobila. Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37
Trestného zákona. Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami musel

súd podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o
jednu tretinu. Trestná sadzba trestu odňatia slobody tak v prejednávanom prípade predstavuje 3 roky
až 7 rokov a 8 mesiacov.

Zo správ na obžalovanú vyplýva, že doposiaľ sa dopustila jedného priestupku na úseku cestnej

premávky. Z odpisu registra trestov obžalovanej je zrejmé, že doteraz nebola súdne trestaná.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd uložil obžalovanej trest odňatia slobody vo výmere
3 rokov, teda na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd nezistil žiadne okolnosti
prípadu odôvodňujúce mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 Trestného zákona. Súd zároveň rozhodol

o podmienečnom odklade uloženého trestu, a ustanovil skúšobnú dobu vo výmere 3 rokov. Uložený trest
je potom podľa názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej
a individuálnej prevencie postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanej v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a dostatočne zabezpečí jej prevýchovu. Takýto trest zároveň postihuje len obžalovanú. Vzhľadom k
tomu, že súd uložil nad obžalovanou probačný dohľad, musel jej v zmysle zákona uložiť aj niektorú

z obmedzení alebo povinností uložených v zákone. Vzhľadom na povahu trestného činu a konanie
obžalovanej jej súd uložil povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa
na psychologickom poradenstve. Súd pri výmere trestu, ako aj skúšobnej doby, prihliadol na to, že
obžalovaná bola pred spáchaním skutku bezúhonná osoba, ako aj na okolnosti prípadu, teda že kuk
spáchaniu skutku došlo pod vplyvom tiesnivých rodinných pomerov, ktoré si sama nezapríčinila, a to

najmä s poukazom na syna obžalovanej, zrejme kvôli ktorému ku spáchaniu celého skutku došlo.

V adhéznom konaní si riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody poškodení J. Y. a S. Y., ktorí
svoj nárok aj riadne vyčíslili. Ako ale bolo preukázané listinnými dôkazmi, na majetok obžalovanej bol
vyhlásený konkurz a v zmysle zákona všetky oprávnenia súvisiace s nakladaním majetku obžalovanej

prešli na konkurzného správcu. Obžalovaná teda nie je oprávnená so svojim majetkom nakladať, ani
uhrádzať žiadne pohľadávky, pretože tieto si budú musieť veritelia riadne v zmysle zákona uplatniť v
rámci konkurzného konania. Okrem iného, ohľadne uplatneného nároku na náhradu škody už existuje
exekučný titul, keďže aj pohľadávka poškodených je vymáhané exekučne. Súd preto v zmysle § 288
ods. 1 Trestného poriadku odkázal poškodených s ich nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.