Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 20, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/137/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115231936
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4115231936.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.

Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v spore žalobcu: AB 2 B.V., registračné číslo: 572 79
667, Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ: 1077XX, Holandské kráľovstvo, zastúpený: Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Trenčín, 1. mája 173/11, IČO: 47 234 679, v mene
ktorej koná advokátka Mgr. Gabriela Goliašová, proti žalovanému: O. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. J.,
o zaplatenie 1 491,43 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra
č. k. 9C/573/2015-125 z 22. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom III. výroku o zamietnutí prevyšujúcej časti

žaloby a IV. výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, ďalej len "OSP", účinný do 30.6.2016, od 1.7.2016 ako súd prvej inštancie v zmysle § 12
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len "CSP") rozsudkom č. k. 9C/573/2015-125
z 22. februára 2019, zastavil konanie v časti zaplatenia sumy 70 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 70 eur od 22. 10. 2015 do zaplatenia, ako aj v časti

vyčísleného ročného úroku z omeškania v sume 0,82 eura (I. výrok).

1.2. V II. výroku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 056,36 eura, ročný úrok z
omeškania vo výške 12,19 eura a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 056,36 eura od
22. 10. 2015 do zaplatenia s tým, že povolil žalovanému splácať dlh v splátkach po 30 eur mesačne,
vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca s tým, že prvá splátka je splatná právoplatnosťou rozsudku a
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu.

1.3. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (III. výrok).

1.4. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 41,66 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením (IV. výrok).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na § 3 ods. 1, 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, §
53 ods. 1, 5, 10, § 121 ods. 3, § 517 ods. 2, § 524 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej
len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods. 2 písm. f/ a §11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“).

3.1. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že pôvodný žalobca A B 1 B. V., Amsterdam sa žalobou
doručenou súdu prvej inštancie dňa 29. 10. 2015 domáhal zaplatenia sumy 1 491,43
eura, pričom požadoval príslušenstvo pohľadávky, t.j. úroky z omeškania vo výške 17,33 eura a úrok z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 491,43 eura od 22. 10. 2015 do zaplatenia. Žalovaná suma
s príslušenstvom bola zmluvou o postúpení pohľadávok postúpená na neho od spoločnosti Home Credit

Slovakia, a.s., Piešťany, ktorá uzavrela so žalovaným úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX dňa
20. 06. 2014. Zmluvou o hotovostnom a revolvingovom úvere bol žalovanému poskytnutý úver
v sume 1 400 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v mesačných splátkach po 42,33 eura po dobu 60
mesiacov. Žalovaný včas a riadne neuhrádzal splátky úveru, preto bol pôvodným veriteľom listom
z 14. 07. 2015 vyzvaný k splateniu zostatku úveru, vrátane nákladov za upomienky a zmluvné pokuty
v celkovej sume 1 491,43 eura, a to najneskôr do 15 dní od odoslania výzvy. Žalovaná suma pozostáva

z istiny vo výške 41,95 eura, úroku vo výške 116,85 eura, zosplatnenej istiny vo výške 1
262,63 eura, upomienok vo výške 53 eur a zmluvnej pokuty 17 eur. Požadovaný úrok z omeškania vo
výške 17,33 eura bol vypočítaný za obdobie od 30. 07. 2015 do 21. 10. 2015.

3.2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a nespochybnil ani pripojené listinné dôkazy.

4. Okresný súd Nitra rozhodol prvýkrát rozsudkom č. k. 9C/573/2016 - 61 z 3. mája 2016, ktorým
žalobu zamietol z dôvodu nedostatkov zmluvy o postúpení pohľadávky (absentovalo aj oznámenie
postúpenia pohľadávky žalovanému), t. j. pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako aj
samotnej úverovej zmluvy, ktorá sa mala považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobca podal proti

rozsudku odvolanie a Krajský súd v Nitre rozsudok súdu prvej inštancie uznesením č. k. 5Co/650/2016
- 98 zo 16. marca 2018, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V predmetnom uznesení odvolací súd
zároveň rozhodol o tom, že v konaní pokračuje so žalobcom AB 2 B.V., registračné číslo: 57279667,
Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ: 1077XX, Holandské kráľovstvo, ako s právnym nástupcom po
pôvodnom žalobcovi AB1 B.V., registračné číslo: 56007043, Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ:

1077XX, Holandské kráľovstvo.

5. Prvoinštančný súd, pojednávajúc v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu, ktorý
svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti, posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu, vyjadrenie žalovaného, vykonal dokazovanie listinami,

a na základe vykonaného dokazovania zistil, že spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., ako veriteľ a
žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 20. 06. 2014 písomnú zmluvu o úvere. Veriteľ sa v zmluve zaviazal,
že žalovanému poskytne bezúčelový úver, typ 60T140P09B, s výškou 1 400 eur a žalovaný sa zaviazal
vrátiť veriteľovi úver, pričom v zmluve bola uvedená ročná úroková sadzba 26,47 %, RPMN 30,30 %,
priemerná hodnota RPMN 24,68 %. Celková čiastka splatná spotrebiteľom bola vo výške 2 539,80

eura. Žalovaný sa zaviazal úver vrátiť v 60 mesačných splátkach vo výške 42,33 eura. V zmluve neboli
uvedené termíny ich splatnosti, hoci podľa hlavy 5 § 1 úverových zmluvných podmienok veriteľa, ktoré
majú byť súčasťou zmluvy, ale v spise sa nachádzajú nepodpísané žalovaným, mal byť termín splatnosti
určený v zmluve. Podľa žalobcu poskytol veriteľ žalovanému peňažné prostriedky 1 400 eur a žalovaný
mu vrátil 343,64 eura. Z prehľadu čerpania, splátok a úhrad vyplýva, že veriteľ poskytol žalovanému ako

dlžníkovi dňa 08. 07. 2014 sumu 1 400 eur a žalovaný mu uhradil nasledovné platby:
sumu 42,33 eura dňa 11. 08. 2014, 10. 09. 2014, 10. 10. 2014, 25. 11. 2014, 11. 12. 2014, 23. 02. 2015,
15. 06. 2015 a sumu 47,33 eura dňa 02. 02. 2015. Keďže žalovaný prestal uhrádzať dohodnuté splátky,
veriteľ úver zosplatnil dňa 14. 07. 2015 a vyzval žalovaného k splateniu celého úveru. Listom zo 14.
07. 2015, odoslaným podľa predloženého podacieho hárku dňa 15. 07. 2015, bol žalovaný vyzvaný,

aby v lehote 15 dní od odoslania výzvy zaplatil dlžnú čiastku vo výške 1 491,43 eura. Listom z 23. 09.
2015 právny zástupca pôvodného veriteľa ako postupcu a zároveň aj postupníka ako nového veriteľa
(inak pôvodného žalobcu), žalovanému oznámil, že došlo k postúpeniu pohľadávky, vzniknutej titulom
úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX z 20. 06. 2014, a to na základe zmluvy o postúpení z 12. 09. 2012.

6. V priebehu konania žalobca predložil zmluvu o postúpení pohľadávky zo 14. 07. 2015, v
ktorej bolo uvedené, že vznikla z úverovej zmluvy žalovaného ako dlžníka č. XXXXXXXXXX z 20. 06.
2014, a to vo výške 1 502,99 eura. Postupníkom bol pôvodný žalobca - AB 1 .V.7. Žalobca podaním z 22. 01. 2016 zmenil žalobný návrh tak, že požadoval zaplatenie sumy 1 421,43
euraspríslušenstvomavyčíslenýúrokzomeškaniavsume16,51eura.Podanímz02.05.2016spresnil,
že berie žalobu v časti zaplatenia sumy 70 eur späť.

8. Žalovaný sa prvýkrát k žalobe vyjadril až na pojednávaní dňa 22. 02. 2019 a uviedol, že podpis
na úverovej zmluve je jeho. Nevedel si vysvetliť, prečo ho vyzývali na zaplatenie dlhu len jedenkrát,
keby sa mu ozvali viackrát, určite by si s nimi dohodol splátkový kalendár. Má viac pôžičiek a každému
veriteľovi postupne spláca. Žalobcovi nevrátil všetky peniaze, ktoré si požičal. Ak by súd žalobe vyhovel,

navrhol splácanie dlhu v splátkach po 30 eur mesačne, pretože nemá dostatok financií na to, aby to
zaplatil naraz.

8.1. Vychádzajúc z uvedeného prvoinštančný súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len v časti
o zaplatenie 1 056,36 eura.

8.2. Keďže žalobca vzal žalobu čiastočne späť, súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania tak,
ako uviedol vo výroku I. rozsudku.

9.1. Ďalej konštatoval, že boli splnené predpoklady, aby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky zo
spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., ako veriteľa z úverovej zmluvy uzatvorenej so žalovaným dňa

20. 06. 2014 na pôvodného žalobcu ako na nového veriteľa. Z vykonaného dokazovania zistil, že
pohľadávka, ktorá mala byť predmetom postúpenia na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo 14.
07. 2015 (ktorú žalobca v priebehu konania predložil a spoľahlivo preukázal, že v oznámení o postúpení
pohľadávky zo 24. 09. 2015 došlo len k nesprávnemu uvedeniu dátumu postúpenia pohľadávky), v
čase jej postúpenia už existovala a bola spôsobilá na postúpenie. Z tohto dôvodu pôvodný žalobca ako

postupník spĺňal podmienku aktívnej vecnej legitimácie. Okrem toho uviedol, že v zmluve o postúpení
ako aj v oznámení o postúpení bolo dostatočne špecifikované, kto je veriteľ a dlžník, právny dôvod
pohľadávky ako aj jej výška.

9.2. S poukazom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že úverová zmluva č. XXXXXXXXXX z 20.

06. 2014, na podklade ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový úver vo výške 1 400 eur,
má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto zmluvu prvoinštančný súd posudzoval z hľadiska
splnenianáležitostívzmysle§9ods.2ZoSÚ.Preskúmanímúverovejzmluvyzistil,žepredmetnázmluva
nemá uvedenú konečnú splatnosť úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/), pričom táto musí byť určená spôsobom
umožňujúcim spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum, dokedy zmluva trvá.

Predmetné ustanovenie jednoznačne uvádza konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, teda jeden
konkrétny termín. V zmluve je lehota splatnosti viazaná na uplynutie 60 mesiacov od poskytnutia úveru,
a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. V zmluve nie je uvedený ani termín splátok a zmluvné
podmienky, ktoré žalobca súdu predložil (nie sú žalovaným podpísané), pričom odkazujú v hlave 5 v § 1
vo vzťahu k podmienkam splácania úveru na samotnú zmluvu. Zo všeobecných podmienok a

ani zo zmluvy nie je možné vyvodiť, kedy nastane skutočnosť datujúca poskytnutie úveru. Bez presného
dátumu poskytnutia úveru sa nedá určiť ani termín konečnej splatnosti úveru.

10.1. Na základe uvedeného považoval súd prvej inštancie úverovú zmluvu za zmluvu bez úrokov a
poplatkov. S poukazom na uvedené uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1

056,38 eura, keďže žalovaný si požičal 1 400 eur a žalobcovi vrátil 343,64 eura (1 400 - 343,64 = 1
056,36 eura) tak, ako uviedol vo výroku II. rozsudku.

10.2. Zároveň priznal žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky, t.j. kapitalizované úroky z
omeškania v sume 12,19 eura, ktoré predstavujú kapitalizované úroky za obdobie od 30.

07. 2015 do 21. 10. 2015 zo sumy 1 056,36 eura s tým, že výška úroku predstavovala 5,05 % ročne,
ako aj úroky z omeškania z dlžnej sumy od 22. 10. 2015 do zaplatenia, pričom o výške
úrokov z omeškania rozhodol podľa § 3 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z. z. v znení k 30. 07. 2015
(splatnosť úveru nastala 15 dní od odoslania výzvy na zaplatenie dlhu). Úroky uložil žalovanému zaplatiť
spolu s istinou do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu

zamietol. Dlžnú sumu s príslušenstvom umožnil žalovanému splácať v mesačných splátkach po 30 eur
s prihliadnutím na povahu prejednávanej veci, priznanú istinu s príslušenstvom a na osobné, rodinné
a majetkové pomery žalovaného. Zároveň uviedol, že pokiaľ žalovaný podmienky splatnosti nedodrží,t. j. nebude splácať splátky v pravidelných mesačných splátkach, stane sa splatným
celý dlh, čím stratí výhodu splátok.

11. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a v konaní úspešnejšiemu žalobcovi
priznal proti neúspešnejšiemu žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 41,66 %,
pretože žalobca bol úspešný v rozsahu 70,83 % (1 056,36 eura z 1 491,43 eura) a
žalovaný bol úspešný v rozsahu 29,17 % (435,07 eura z 1 491,43 eura), čo predstavuje úspech žalobcu
41,66 % (70,83 % - 29,17 %). O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník podľa § 266 ods. 2 CSP po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

12.1. Proti tomuto rozsudku v časti výroku III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc
odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo alternatívne, aby rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti zmenil a žalobcovi priznal náhradu trov konania. Namietal posúdenie úverovej zmluvy

ako bezúročnej a bez poplatkov z dôvodu absencie náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ. Lehota
splatnosti je uvedená v bode 46, kde je uvedené, že lehota splatnosti je 60 mesiacov po poskytnutí
úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Zdôraznil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje
náležitosť podľa § § 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ aj v prípade, ak veriteľ použije objektívne zistiteľné kritériá,
z ktorých je nepochybne možné určiť dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti

úveru tak, ako je to v danej veci. Spotrebiteľ teda disponuje informáciou, aká je doba trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru, preto je naplnený aj
cieľ uvedeného ustanovenia. Do pozornosti odvolacieho súdu dal rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci
C-42/15z9.novembra2016.Vtejtosúvislostiuviedol,žespôsobakýmveriteľurčildĺžkutrvaniavzmluve
o úvere nemôže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto ak súd rozhodol

o sankcii za absenciu uvedenej náležitosti (bezúročnosť a bezpoplatkovosť), takúto sankciu, v súlade
s uvedeným rozsudkom Súdneho dvora EÚ je potrebné považovať za neprimeranú. Do pozornosti
odvolacieho súdu dal rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 10Csp/90/2017 z 15. januára
2018, Okresného súdu Poprad sp. zn. 17Csp/158/2017 z 21. novembra 2017, rozsudok Okresného
súdu Lučenec sp. zn. 13Csp/132/2017 z 16. októbra 2017 a rozsudok Okresného súdu Senica sp. zn.

9Csp/188/2017 z 21. marca 2018.

12.2. V súvislosti s absenciou náležitosti § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ odvolateľ uviedol, že predmetná
náležitosť je v úverovej zmluve uvedená v súlade so zákonným ustanovením. Informácie o splátkach sú
upravené v časti textu zmluva „Úver“, kde sú obsiahnuté presné údaje o výške mesačnej splátky - 42,33

eura pod bodom 37 o počte splátok - 60 pod bodom 38, o lehote splatnosti - 60 mesiacov po poskytnutí
úveru,atodo15.dňavposlednommesiacipodbodom46.atiežotermínochsplatnostisplátok.Uvedený
názor je v súlade s rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 z 9. novembra 2016. Žalobca sa
dovolával eurokonformného výkladu § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ. Poukázal na to, že z európskeho práva
vychádza členským štátom povinnosť lojality reprezentovaná čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej úrovni a

Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že členské štáty EÚ majú
povinnosť interpretovať svoje národné právo v súlade so smernicami, a to s poukazom na rozhodnutia
C-106/77 Simmenthal, C-14/83 Colson an Kamann, C-106/89 Marleasing a C-397/01
Pfeiffer a i. S poukazom na uvedené je predmetné ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch
nutné vkladať z pohľadu princípu právnej istoty a z pohľadu princípu eurokonformného výkladu právnej

normy. Náležitosť podľa 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ je v úverovej zmluve uvedená v súlade so znením
Zákona o spotrebiteľských úveroch v platnom a účinnom znení v čase uzatvorenia úverovej zmluvy a v
súlade so znením Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere, ktorá stotožňuje pojem výšku, počet a frekvenciu splátok s pojmom výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. V uvedenej súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 3Cdo/146/2017 z 22. februára 2018. Žalobca zdôraznil, že od 1. mája 2018 sa
legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia,
ktorú bolo možné preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformného výkladom. V
nadväznosti na uvedené žalobca poukázal na rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn.
10Csp/90/2017 z 15. januára 2018. Záverom uviedol, že v súlade s rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo

veci C-42/15 sa nevyžaduje, aby žalovaný ako klient bol skutočne oboznámený
so všetkými svojimi právami a povinnosťami, a podpis písomnosti alebo iných dokumentov, na ktoré
odkazuje zmluva o spotrebiteľskom úvere.13. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal odvolaním žalobcom napadnutý
rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 9C/573/2015-125 z 22. februára 2019 v časti výroku III., ktorým
zamietol žalobu v prevyšujúcej časti ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania, postupujúc pritom

podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario CSP, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením), a dospel k tomu záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

14.1. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

14.2. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14.3. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany
15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne.

16.1. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16.2. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj

všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

16.3. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16.4. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti.

17.1. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17.2. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17.3. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa
hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a
na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

18.1. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatky z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.18.2. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

18.3. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z
omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19.1. Podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

19.2. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom

úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

19.3. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

20. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania zistil, že predmetom odvolacieho
konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti, ktorou bola žaloba žalobcu zamietnutá.
Prvoinštančný súd žalobu zamietol v časti z dôvodu, že posúdil zmluvu o úvere uzavretú medzi
pôvodnýmveriteľomažalovanýmakodlžníkomzabezúročnúabezpoplatkovzdôvodu,ževpredmetnej
zmluve absentujú podstatné náležitosti, a to termín konečnej splatnosti úveru a termín splatnosti splátok.

Žalobca namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ako aj skutočnosť, že na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

21. Odvolací súd reagujúc na námietku žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci
poznamenáva, že nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod

normuhmotnéhoprávaaleboprocesnéhopráva,ktorávhypotézenemátaképredpoklady,akévyplývajú
zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že odvolací
súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne
interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2 M Cdo 4/2009). Odvolací súd však takéto

pochybenie súdu prvej inštancie nezistil.

22. Súd prvej inštancie podľa zistenia odvolacieho súdu vo vzťahu k zamietajúcej časti výroku rozsudku
vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú

vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má vychádzať z riadne zisteného skutkového
stavu. V odvolacom konaní odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by ho nútili postupovať
procesným postupom podľa § 388 CSP alebo podľa § 389 os. 1 CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP tak,
ako to žiadal žalobca v odvolacom konaní.

23.1. Na podporu správnosti rozhodnutia v napadnutej časti poznamenáva, že súd prvej inštancie
správne posúdil právny vzťah medzi žalobcom (právnym predchodcom žalobcom) a žalovaným
ako vzťah spotrebiteľský, hoci ide o zmluvu úverovú, ktorá je ako absolútny obchod upravená v
tretej časti Obchodného zákonníka. Na Úverovú zmluvu je potrebné aplikovať kogentné ustanovenia
spotrebiteľského práva na ktorú je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva, Smernicu rady

č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 a Zákon o ochrane spotrebiteľa ako lex specialis a všeobecnú úpravu
obsiahnutú v § 52 a nasl. OZ o spotrebiteľských zmluvách.

23.2. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred

určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné.Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od
ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby
koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má

vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou.

24.1. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich

použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a
dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv,
ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ
vopredpripravenýaktorýpoužívavdvochaleboviacerýchprípadoch,pričomspotrebiteľspravidlaobsah
zmluvy nemení.

24.2. Taktiež je potrebné poznamenať, že v slovenskom právnom poriadku je duálna úprava záväzkov,
pričom rozlišujeme ich občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah týchto dvoch kódexov
súkromného práva je vzťahom lex specialis k lex generalis, pričom použitie Občianskeho zákonníka
je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka sa budú riadiť Občianskym

zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje (§ 1 ods. 2 Obchodného zákonníka).
Ak by na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu
postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu. Úverová zmluva v predmetnej veci
je nad mieru všetkých pochybností spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. CSP.

25.1. Odvolateľ sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v úverovej zmluve absentuje
údaj o konečnej splatnosti úveru. Odvolací súd konštatuje, že predmetná zmluva uzatvorená medzi
pôvodným veriteľom a dlžníkom (žalovaným) uvedenú obligatórnu náležitosť neobsahovala. Na
uvedenom právnom závere nič nemení ani zmluvné dojednanie, že lehota splatnosti je viazaná na
uplynutie 60 mesiacov od poskytnutia úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Úver poskytnutý

právnym predchodcom žalobcu žalovanému je spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere spadajúcou pod právny režim zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Vzhľadom na to, že išlo o zmluvu uzavretú medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, pričom spotrebiteľ bol prirodzene z hľadiska informovanosti slabšou zmluvnou
stranou, je zvýšená jeho ochrana práve aplikáciou uvedeného zákona, ako aj príslušných ustanovení o

spotrebiteľských zmluvách Občianskeho zákonníka. Keďže ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, táto
musela spĺňať všetky obligatórne náležitosti tak, ako ich uvádza § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských
úveroch platného a účinného v čase podpisu úverovej zmluvy, pričom následkom porušenia uvedeného
ustanovenia je sankcionovanie zmluvy ako bezúročnej a bezpoplatkovej. Argumentácia odvolateľa, že
termín konečnej splatnosti úveru bol jednoznačne a konkrétne uvedený v bode 46. úverovej zmluvy, kde

bolo uvedené, že lehota splatnosti je 60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom
mesiaci, odvolací súd nepovažuje za postačujúcu, pretože takto definovaný termín
konečnej splatnosti nespĺňa kritéria jednoznačnosti a určitosti termínu konečnej splatnosti úveru tak, ako
to má na zreteli Zákon o spotrebiteľských úveroch.

25.2. Bolo potrebné sa stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že jednou z obligatórnych náležitostí
spotrebiteľskej zmluvy bol v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase jej
uzatvorenia je aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Tento údaj nemožno odvodzovať
od termínov jednotlivých splátok, od splatnosti prvej a poslednej splátky a od počtu splátok, ale
spotrebiteľ musí už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy, ktorým

dňom dôjde ku konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (bližšie napr. rozsudok Krajského súdu v
Žiline sp. zn. 10Co/465/2015 zo dňa 29. 01. 2016, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 16Co/1546/2014 zo dňa 22. 10. 2015). Predmetná zmluva však uvedenú obligatórnu náležitosť
neobsahovala. Navyše bolo určenie konečnej splatnosti úveru viazané na poslednú splátku, pričomtermín splatnosti jednotlivých splátok v úverovej absentoval. Na uvedenom právnom závere nič nemení
ani skutočnosť, že podmienky splácania úveru sú spresnené len v zmluvných podmienkach, ktoré
neboli podpísané dlžníkom. Tieto v hlave 5 v § 1 nadväzujú na podmienky splácania úveru v úverovej

zmluve. Správne súd prvej inštancie poznamenal, že zo všeobecných podmienok a ani zo samotnej
úverovej zmluvy nevyplýva, kedy dochádza k skutočnosti datujúcej poskytnutie úveru. Vzhľadom na to,
že v prípade spornej zmluvy absentuje termín poskytnutia úveru nemožno nijako určiť termín konečnej
splatnosti úveru, keď nemožno ustáliť, od kedy je spotrebiteľ povinný uhrádzať splátky, ktorých počet
mal byť 60. Ak teda uvedený údaj chýbal, potom išlo o vadu zmluvy, s ktorou zákon č. 129/2010 Z. z.

spájal následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

26.1. Argumentácia odvolateľa, že termín konečnej splatnosti úveru možno odvodiť od
výšky splátky, počtu splátky a splatnosti konečnej splátky je podľa odvolacieho súdu nepostačujúca
a nespĺňajúca kritéria jednoznačnosti a určitosti termínu konečnej splatnosti úveru tak, ako to má na
zreteli zákon o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd poznamenáva, že bolo potrebné stotožniť sa

s názorom súdu prvej inštancie, že jednou z obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy bol v
zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., účinného v čase jej uzatvorenia, je aj termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. Tento údaj nemožno odvodzovať od termínov jednotlivých splátok,
od splatnosti prvej a poslednej splátky a od počtu splátok, ale spotrebiteľ musí už na prvý pohľad bez
akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy, ktorým dňom dôjde ku konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru. Inými slovami pri úvere musí byť spotrebiteľovi uvedený predpokladaný objem
čerpania, podmienky a rozsah splátkového čerpania, a predpokladané časové súvislosti čerpania úveru.
Iba tak si môže spotrebiteľ vytvoriť predstavu o jeho budúcom zaťažení, do ktorého spadá aj údaj o
konečnom termíne poslednej splátky. Uvedené ale musí byť zrejmé pred podpisom zmluvy. Predmetná
zmluva uzatvorená medzi stranami sporu však uvedenú obligatórnu náležitosť neobsahovala. Ak teda

uvedený údaj chýbal, potom ide o vadu zmluvy, s ktorou zákon č. 129/2010 Z. z. spája následok, že
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

26.2. Odvolací súd uvádza, že smernice EÚ (pre tento prípad najmä 2008/48/ES) majú za úlohu
harmonizáciu národného (vnútroštátneho) práva, pri ich použití ide predovšetkým o nepriamy účinok

týkajúci sa povinnosti štátu správne ich implementovať. V horizontálnych vzťahoch je použiteľnosť
priameho účinku značne obmedzená a v tomto prípade neprichádza podľa názoru odvolacieho súdu
do úvahy. Je nevyhnutné pripomenúť, že zákon o spotrebiteľských úveroch (z.č. 129/2010 Z.z.) v čase
uzavretia predmetnej zmluvy vyžadoval údaj o konečnej splatnosti a tento údaj v zmluve absentoval.
Rozhodnutie súdu je deklaratórnym rozhodnutím, ktoré skúma skutočnosti, javy a ich následky k

rozhodujúcemu času. V tomto prípade nemožno konštatovať iné ako to, že už v čase 20.6.2014 (teda
v deň uzavretia zmluvy) sa zmluva považovala za bezúročnú a bezpoplatkovú v dôsledku absencie
termínu konečnej splatnosti úveru. Preto ak aj existovala legislatívna zmena zavedená zákonom č.
279/2017 Z.z. (ktorá „vypustila“ predmetnú náležitosť) uvedené má vplyv na zmluvy uzavreté po
účinnosti uvedenej zmeny. Uvedený prístup je podľa názoru v súlade s názorom vysloveným v uznesení

Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/146/2017 (na ktoré poukazoval žalobca), pretože eurokonformný
výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra
legem. A hoci sa odvolací súd sa pokúsil o interpretáciu vnútroštátneho práva, ktoré by bolo v súlade
so smernicou, narazil na jednoznačné znenie vnútroštátneho práva (náležitosť spotrebiteľskej zmluvy-
termín konečnej splatnosti), ktoré založilo dôsledok podľa § 11 ods. 1 zák.č. 129/2010 Z.z. týkajúci sa

bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Poukazujúc na uvedené skutočnosti správne súd prvej inštancie
dospel k záveru, že úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu na základe Zmluvy o hotovostnom
úvere žalovanému je považovaný za bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku čoho súd prvej inštancie
správne priznal žalobcovi dlžnú istinu spolu s úrokom z omeškania a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

27.1. Odvolateľ namietal, že výklad zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch musí
byť vykladaný eurokonformne a poukazoval na rozhodnutie Súdny dvora EÚ C-42/15. Preskúmaním
predmetnej zmluvy o úvere súd dospel k záveru, že zmluvy nemajú zákonom požadované náležitosti, a
to údaj o konečnej splatnosti úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. zákona č. 129/2010
Z. z. Odvolací súd na podporu správnosti uvedeného záveru poukazuje na legislatívny zámer zmeny

právnej úpravy v dôsledku nesúladu Zákona o spotrebiteľských úveroch so Smernicou Rady EÚ, pričom
dôvody úpravy v časti členenia splátok sa analogicky vzťahujú aj na ostatné náležitosti spotrebiteľskej
zmluvy, teda aj termín konečnej splatnosti úveru.27.2. V tejto súvislosti je potrebné dať do pozornosti, že dňa 12. 10. 2017 pribudol vo veci (ne)možnosti
eurokonformného výkladu zákona č. 129/2010 Z. z. v otázke členenia splátok spotrebiteľského úveru na
splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov podstatný právny argument. Národná rada Slovenskej

republiky dňa 12. 10. 2017 prijala zákon č. 279/2017 Z. z., ktorým s účinnosťou od 01.
05. 2018 upustila od požiadavky členenia splátok spotrebiteľského úveru na splátky istiny, úrokov a
iných poplatkov. Vyššie uvedenú zmenu zákonodarca odôvodnil skutočnosťou, že bez takejto zmeny by
bol Zákon (naďalej) v rozpore so Smernicou a tiež dôvodom, že týmto krokom zákonodarca napráva
skutočnosť, že Slovenská republika pri implementácii Smernica išla, napriek požiadavke

tzv. úplnej harmonizácie, nad rámec podmienok stanovených Smernicou. Samotný zákonodarca tak
priamo potvrdil, že Zákon je v tejto otázke v rozpore so Smernicou a že eurokonformný výklad Zákona
skrze zásadu zákazu výkladu zákona contra legem nie je možný. Obdobne to platilo aj o
podmienke „konečnej splatnosti“.

27.3. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti sa tento výklad v plnom rozsahu vzťahuje aj na

otázku doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru - náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/
zákona, kde zákonodarca vyššie citovanou novelou zákona vypustil s účinnosťou od 01. 05. 2018 z
citovaného ustanovenia požiadavku uvádzania „termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“,
a to z rovnakých dôvodov, pre ktoré novelizoval ustanovenie § 9 ods. 2 písm. l/ Zákona (členenie

splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky iných poplatkov). V zmysle uvedeného tak vyplýva,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí, pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti, do 30. 04.
2018 obsahovať uvedenie aj doby jej trvania, aj termínu konečnej splatnosti, pričom táto náležitosť musí
byť v zmluve uvedená „zrozumiteľne a stručne“ tak, ako to predpokladá ustanovenie článku 10 ods. 2
Smernice, v zmysle ktorého „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza...“. Vzhľadom na expressis

verbis požiadavku zákona, ktorý taxatívne vymenúva náležitosti zmluvy, a na požiadavku Smernice, aby
tieto náležitosti boli vyjadrené zrozumiteľne a stručne, musia byť tieto náležitosti v Zmluve jednoznačne
uvedené a bremeno neuvedenia týchto náležitostí zo strany veriteľa nemá byť prenášané na spotrebiteľa
s tým, aby si tieto náležitosti odvodil výkladom z iných náležitostí zmluvy. S poukazom na uvedené
argumenty odvolací súd o podanom odvolaní žalobcu ako o nedôvodnom rozhodol tak, ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozsudku.

28. Záverom odvolací súd poznamenáva, že v záhlaví napadnutého rozsudku absentuje označenie
súdu, ktorého zákonný sudca vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, preto bude potrebné uvedený
nedostatok napraviť vydaním opravného uznesenia postupom podľa § 224 CSP.

29. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a
§ 255 ods. 1 CSP s tým, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal voči procesne
neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania, pretože si žiadne neuplatnil a ani mu žiadne
trovy v odvolacom konaní nevznikli.

30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).