Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 21, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/193/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114208194
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4114208194.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov
JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Vladimíra Novotného v právnej veci žalobcu : H. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. XX/A, A., zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Farská 40, Nitra,
proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., IČO: 00 151 700, so sídlom Dostojevského rad
4, Bratislava, o zaplatenie 5 000 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.

k. 9C/65/2015-191 zo dňa 03. mája 2018 v napadnutej zamietajúcej časti jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti výroku o nároku
na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému n e p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný žalobu
zamietol, konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 2.480 Eur zastavil. O nároku na náhradu trov

konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie
právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 797 ods.3, § 816 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len Občiansky zákonník). V odôvodení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa
žalobou zo dňa 14.03.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške
5 000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 5 000 eur odo
dňa 18.10.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že zo strany žalovaného

došlo k porušeniu práv žalobcu ako spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa. Žalobca ako poistník a zároveň poistený so žalovaným, ako s poisťovateľom, uzatvoril dňa
02.05.2011 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bola vydaná poistka k poistnej zmluve,
ktorá bola vydaná ako písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy. Predmetom tejto poistnej zmluvy
bolo úrazové poistenie pre dospelých, a to vrámci programu „Život“ (v nadstavbovom programe „Život
Premium“), v rámci ktorého bolo dojednané aj pripoistenie denného odškodného počas nevyhnutného
liečenia následkov úrazu (riziková skupina 1) - tarifa 14UP-M, dojednané na poistnú sumu vo výške 40

eur(dennádávka).Dňa27.02.2012utrpelúraznalyžiach.Tútoskutočnosťoznámilžalovanému.Poistná
udalosť bola evidovaná pod č. 125/033651/0. Z dôvodu uvedeného úrazu bol žalobca práceneschopný
v rozmedzí mesiacov február - jún 2012, počas ktorého obdobia poberal nemocenskú dávku, čo vyplýva
aj z potvrdenia o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou za obdobie od 27.02.2012
do 30.06.2012 zo dňa 31.07.2013. Žalobcovi žalovaný listami zo dňa 02.10.2012, 16.08.2012 a zo
dňa 09.11.2012 odmietol poskytnúť poistné plnenie, nakoľko po preštudovaní zdravotnej dokumentácie,

ktorú žalobca mal k dispozícii, mal za to, že stav bol diagnostikovaný ako vertebrogénny
algický syndróm. Jedná sa o súbor bolestí vyplývajúcich z chorobných zmien v oblasti driekovej chrbtice.
Uvedená diagnóza nie je úrazového pôvodu, jedná sa o degeneratívne procesy chrbtice spostihnutím medzistavcových kĺbov. Liečbu chrbtice teda nie je možné v prípade žalobcu považovať za
čas nevyhnutného liečenia. Žalobca mal za to, že odmietnutie poskytnutia plnenia zo strany žalovaného
nie je dostatočne odôvodnené a tvrdenie žalovaného, že uvedená diagnóza nie je úrazového pôvodu

nie je dostatočnou obranou žalovaného. Žalobca vylučuje, že jeho problémy, ktoré ho donútili zotrvať na
PN počas doby dlhšej ako 4 kalendárne mesiace, boli spôsobené degeneratívnymi, resp. chorobnými
zmenami, nakoľko do dňa, kedy utrpel spomínaný úraz, sa ani raz problémy podobného druhu u neho
neprejavili a do dňa úrazu nebol ani raz liečený na akékoľvek problémy s chrbticou. Žalobca si uplatňuje
denné odškodné za dobu 125 dní (od 27.02.2012 do 30.06.2012) x 40 eur = 5 000 eur.

2.Žalovanývovyjadrenízodňa24.11.2014uviedol,žekeďžezpredloženýchlekárskychsprávjezrejmé,
že žalobca trpel neúrazovým ochorením chrbtice (vertebrogénny algický syndróm), čo je súbor bolestí
vyplývajúcich z chorobných, degeneratívnych zmien na chrbtici, v žalobnom návrhu vznesený nárok
žalobcu považuje za nedôvodný s poukazom na čl. 1 bod 5aVšeobecných poistných podmienok pre
úrazové poistenie - A, podľa ktorého do poistnej ochrany nie sú zahrnuté náhle platničkové chrbticové

syndrómy, ani vznik a zhoršenie hernií.

3. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané zo znaleckého posudku
znalca MUDr. Alexandra Popraca č. 11/2016, znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, z odvetvia
Chirurgia, traumatológia (ustanoveného súdom v spore),

že žalobca pred pádom na lyžiach podľa zdravotnej dokumetácie vedenej u jeho všeobecnej lekárky
MUDr. Andrey Mihálikovej z Ambulancie všeobecného lekára, Čajkovského 46, Nitra nikdy nebol
vyšetrený či liečený pre bolesti ktoréhokoľvek úseku chrbtice. U žalobcu pri páde na lyžiach došlo k
podvrtnutiu a pomliaždeniu krčnej chrbtice a horného úseku hrudnej chrbtice a pomliaždeniu zadnej
plochy hrudníka s typickým blokom týchto úsekov chrbtice. V žiadnom prípade nešlo o degeneratívne

ochoreniachrbtice,ktorébyzhoršil azvýraznilpádnalyžiach,pretožežalobcapredúrazomžiadnym
degeneratívnym ochorením chrbtice netrpel. U žalobcu išlo o poúrazový stav, pri ktorom nedošlo k
poškodeniu niektorej medzistavcovej platničky a hernie niektorej medzistavcovej platničky krčnej a
hrudnej chrbtice. V zhrnutí znalec uviedol, že na základe vyššie uvedeného v jednotlivých rozpravách
a závere posudku na základe jeho 33-ročných skúseností s degeneratívnymi a úrazovými operáciami

chrbtice akceptuje dobu práceneschopnosti, a teda aj liečenia u žalobcu maximálne od 27.02.2012 do
30.04.2012. Popisovaný vertebrogénny algický syndróm, ktorým argumentuje svoj odmietavý postoj
žalovaný, je len obecným označením ako „pracovná diagnóza“, ktorá sa musí ďalšími vyšetreniami
spresniť a ani v štatistických značkách pri novelizácii zákona č. 576/2004 Z. z. zákonom č. 41/2013 Z.
z. s účinnosťou od 01.04.2013 jeho Prílohy č. 1, nie je „pracovná diagnóza VAS“ uvedená. Keďže rtg

nález na krčnej, hrudnej a driekovej chrbtici žalobcu ani s odstupom 4,5 roka od úrazu nejaví žiadne
degeneratívne zmeny, nie je možné akceptovať výhrady žalovaného, že ťažkosti žalobcu boli nimi,
t. j. degeneratívnymi zmenami prítomnými podľa žalovaného ešte pred úrazom podmienené. Súdny
znalec v znaleckom posudku tiež uviedol, že to, že „...Predložené lekárske správy nepreukazujú liečenie
úrazového zranenia...“ nie je chyba žalobcu ale lekárov, ktorí žalobcu ošetrovali a liečili. Až 20.07.2012

si túto chybu uvedomil MUDr. Róbert Krajňák a rukou dopísal štatistickú značku S23. Súdny znalec ďalej
uviedol, že žalobca ortopédovi - MUDr. Róbertovi Krajňákovi, ako sám ortopéd poznamenal, uviedol,
že má bolesti chrbtice medzi lopatkami a tŕpnutie prstov. Je zásadný rozdiel mať bolesti chrbtice medzi
lopatkami a tŕpnutie prstov a mať cerviko-brachiálny syndróm, pri ktorom bolesti vyžarujú do ramien, nie
medzi lopatky. Preto týmto zápisom ortopéd uviedol laika - žalovaného - do omylu. Do zápisu z tohto

dňa do diagnózy cerviko-brachiálny syndróm nepatrí. Bolesť medzi lopatkami je typická pre podvrtnutie
či pomliaždenie hornej časti hrudnej chrbtice.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku zo dňa 12.12.2016 uviedol, že v predmetnom
konaní nebola spornou skutočnosť týkajúca sa toho, či úraz žalobca utrpel dňa 27.02.2012 alebo

nie. Túto skutočnosť žalovaný nepoprel. Žalobca uviedol, že jeho tvrdenia sú podporené lekárskymi
správami, ktoré predložil k žalobe. Žalobca poukázal na to, že súdny znalec jednoznačne konštatoval,
že žalobca pred úrazom zo dňa 27.02.2012 vôbec netrpel žiadnym ochorením chrbtice a naviac
uviedol, že nikdy nebol ani len vyšetrený alebo liečený pre bolesti ktoréhokoľvek úseku chrbtice.
Žalobca má za to, že znalecký posudok je relevantný vo všetkých troch odpovediach, ktoré sú

uvedené v znaleckom posudku, pričom tento znalecký posudok náležite odôvodňuje uplatnený nárok.
Žalobca sa však nestotožnil s ohraničením doby práceneschopnosti, ktorú ustálil vo svojom
znaleckom posudku súdny znalec. Poukázal na to, že nebolo úlohou súdneho znalca posudzovať
dĺžku práceneschopnosti, preto na túto skutočnosť nemožno prihliadnuť. Za relevantné podľa názoružalobcu pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku je potrebné vziať do úvahy len skutočnosti,
ktoré vyplývajú zo znenia odpovedí, ktoré boli znalcovi položené na zodpovedanie. Žalobca vo svojom
vyjadrení zo dňa 09.02.2017 uviedol, že žalobu v časti uhradenej istiny 2 480 eur berie späť a žiada,

aby súd v tejto časti konanie zastavil. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 03.07.2017.2017 uviedol, že
má za to, že nikde v zmluvných podmienkach a ani v poistnej zmluve nie je definované, čo znamená
pojem „doba nevyhnutného liečenia“. Žalobca taktiež spochybnil, že by bol oboznámený so zmluvnými
podmienkami, čo je evidentné z listinných dôkazov predložených zo strany žalovaného, ktoré nie sú ním
podpísané na znak oboznámenia sa s nimi. Žalobca má za to, že je objektívne preukázaná skutočnosť,

že úraz utrpel dňa 27.02.2012 a už tento deň bol dňom nevyhnutného liečenia následkov úrazu, nakoľko
už tento deň bol podrobený kľudovému režimu, nakoľko následky jeho úrazu sa dostavili okamžite po
úraze a reálne sa v týchto dňoch už liečil. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že má za
to, že spornými zostali dve obdobia. Prvé obdobie je od 27.02.2012 do 28.02.2012 a druhým obdobím
je od 01.05.2012 do 30.06.2012. K prvému obdobiu uviedol, že nie je pravda to, že nebolo preukázané,
že by sa stal úraz žalobcu už 27.02.2012. Jednak zo znenia znaleckého posudku ako aj z listinných

dôkazov, ktoré boli predložené do súdneho spisu je zrejmé, že tento úraz sa stal dňa 27.02.2012.
Zvlášť poukázal na potvrdenie o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou za obdobie
od 27.02.2012 do 30.06.2012. Skutočnosť, že aj samotný lekár určil začiatok doby práceneschopnosti
odo dňa 27.02.2012, vychádza len z erudovaného prístupu vyšetrujúceho lekára a žalobca nijakým
spôsobom do tohto termínu nezasahoval. Lekár je ten, ktorý má medicínske vzdelanie, a v ktorého

kompetencii je ustálenie doby práceneschopnosti. Žalobca má za to, že žalovaný v tomto prípade nemá
žiadnu kompetenciu na to, aby spochybňoval tieto tvrdenia a preto je dôvodné, aby žalovaný poskytoval
žalobcovi poistné plnenie aj za spomínané prvé sporné obdobie. Ďalej uviedol, že pokiaľ poukáže na
argumentáciu žalovaného, ktorý poukazuje na znenie čl. 3 bod 2.4.2 zmluvných dojednaní a uvádza
argumentáciu, že je potrebné mať od prvého dňa liečenia zabezpečené lekárske správy dokumentujúce

liečenie, tak tvrdí, že takýto výklad poskytnutý žalovaným je v rozpore s jeho vlastnými zmluvnými
dojednaniami,nakoľkotentovýkonvžiadnomprípadenevyplývazozneniačlánku3ods.2.4.2.Poukázal
tiež na to, že žalobca je v tomto prípade spotrebiteľom a na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ existuje nejaký sporný výklad ustanovenia, je potrebné vždy takýto výklad poskytovať resp.
vykonávaťvprospechspotrebiteľa.Pretomá zato,žeposkytnutiepoistnéhoplneniazaprvéobdobiejev

plnom rozsahu odôvodnené. Pokiaľ by sa striktne vychádzalo z výkladu, ktorý poskytuje žalovaný, že za
obdobie za ktoré bolo žalovaným vyplatené poistné plnenie, to znamená od 29.02.2012 do 30.04.2012,
neexistujúlekárskesprávyzakaždýjedendeňliečenia.Pokiaľbysavychádzaloztohtovýkladu,žalobca
má za to, že by žalovaný doslova mal trvať na tom, aby žalobca predložil lekárske správy za každý jeden
deň liečenia. Takýto prístup je však absolútne nelogický, neprípustný a v rozpore so zákonom. Vo vzťahu

k druhému spornému obdobiu právny zástupca žalobcu uviedol, že doba práceneschopnosti a doba
liečenia bola ustálená ošetrujúcim lekárom až do 30.06.2012. Žalobca nemal ani prinajmenšom dôvod
spochybňovať túto dobu ustálenú ošetrujúcim lekárom. Žiadne ustanovenie zmluvných dojednaní alebo
akýchkoľvek poistných podmienok žalovaného nevylučuje poskytnutie poistného plnenia v rozsahu, v
akom si ho žalobca uplatnil v rámci tohto konania. Skutočnosť, že znalec pribratý do tohto konania

ustálil ním predpokladanú dobu liečby len do 30.04.2012 neznamená, že žalobca reálne nemal problémy
týkajúce sa jeho zdravotného stavu, ktoré mali pôvod práve v úraze, ktorý sa mu stal 27.02.2012. Je
preukázané, že bol liečený, nebol schopný vykonávať prácu a tento fakt nijako nezmenilo ani neskoršie
tvrdenie znalca. Žalobca si práve pre takéto prípady úrazu a následnej práceneschopnosti uzavrel
poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo úrazové poistenie a bol dobromyseľným ohľadom toho, že jeho

doba práceneschopnosti reálne trvala až do 30.06.2012 a že za toto obdobie mu prináleží nárok titulom
úrazového poistenia. Vo vzťahu k úroku z omeškania poukázal na to, že poisťovňa ukončila šetrenie
poistnej udalosti tak, že poistné plnenie odmietla vyplatiť žalobcovi, hoci mala povinnosť plnenia ako
sa preukázalo aj v tomto konaní. Vzhľadom na to, že neplnila a povinnosť plniť mala, sa poisťovňa
resp. žalovaný dostal do omeškania so svojou uhradzovacou povinnosťou a to tak, ako bolo uvedené

v samotnej žalobe. Pokiaľ mala poisťovňa ako subjekt, ktorý poskytuje profesionálne služby ohľadom
úrazu poistenia akékoľvek pochybnosti o správnosti diagnóz určených ošetrujúcimi lekármi, žalobca má
za to, že vzhľadom na to, aké služby poskytuje spotrebiteľom, bola kompetentná si bližšie preskúmať
zdravotný stav ako aj lekárske správy týkajúce sa žalobcu.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku zo dňa 12.12.2016 uviedol, že akceptuje
závery súdom ustanoveného znalca a v nadväznosti na tieto závery bolo žalobcovi z titulu poistnej
udalosti č. 125/033651/0 poukázané poistné plnenie vo výške 2 480 eur za obdobie od 29.02.2012 do
30.04.2012, t. j. za 62 dní x výška denného odškodného 40 eur (62 x 40 - 2 480 eur). Poukázal na to, žesúdom ustanovený znalec akceptoval dobu práceneschopnosti, a teda aj liečenia žalobcu maximálne
od 27.02.2012 do 30.04.2012. V zmysle zmluvných dojednaní pre program Život (čl. 3 ods. 2.4.2)
patriacich k poistnej zmluve č. 0356804005 sa denné odškodné vypláca od prvého dňa nevyhnutného

liečenia, t. j. od prvého dňa návštevy lekára musí žalovaný mať lekárske správy s objektívnymi nálezmi
a zdokumentovaním liečenia. Prvá lekárska správa, ktorú žalobca predložil je zo dňa 29.02.2012.
Žalobca má síce spätne vystavenú PN odo dňa 27.02.2012, avšak to, že mu lekár spätne vypísal PN
neznamená, že mu spätne naordinoval liečenie. V prípade vzniku nároku na denné odškodné by i dni
27.02.2012 a 28.02.2012 museli byť podložené liečbou, t. j. lekárskymi správami s popisom liečenia,

čo absentuje. Pri likvidácii poistnej udalosti č. 125/033651/0 žalovaný musel vychádzať z odborných
nálezov lekárov predložených žalobcom. Žalovaný poukázal na vyjadrenie znalca v znaleckom posudku
o tom, že lekári stanovením chybných diagnóz uviedli žalovaného ako laika do omylu a tiež to, že
predloženélekárskesprávynepreukazujúliečenieúrazovéhozranenianiejechyboužalobcualelekárov,
ktorí žalobcu ošetrovali a liečili. Z dôvodu, že žalovaný až po obdržaní znaleckého posudku č. 11/2016
mal možnosť zistiť, že liečenie žalobcu skutočne súvisí s úrazom zo dňa 27.02.2012, žalobca nemôže

mať voči žalovanému nárok na úrok z omeškania. Žalovaný má za to, že priznanie akéhokoľvek úroku
z omeškania by bolo v rozpore s ust. § 797 ods. 3 OZ, kde je upravená zročnosť plnenia poistiteľa
tak, že toto je viazané na skončenie vyšetrenia o rozsahu jeho povinnosti plniť. Ak je sporný právny
základ plnenia poistiteľa, ako tomu bolo aj v tejto veci, nie je možné ani začať vyšetrenie potrebné na
zistenie rozsahu poistného plnenia poistiteľa. Splatnosť plnenia do 15 dní po skončení vyšetrenia sa týka

len rozsahu (výšky) plnenia, keď už právny základ práva žalobcu na poistné plnenie bude ustálený až
právoplatným rozsudkom súdu v tejto veci. Výšku poistného plnenia nebolo možné zo strany žalovaného
objektívne zistiť, nakoľko sám žalobca nevedel predložiť hodnoverné doklady o súvise jeho liečenia
s úrazom a tento bol zistený až za pomoci znaleckého posudku. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že
objektívne nie je ničím preukázaná skutočnosť, že k úrazu došlo dňa 27.02.2012. Prvá správa o úraze

je správa z Neštátneho zdravotníckeho zariadenia, ortopedická ambulancia Hajdu s.r.o., podpísaná
ortopédom MUDr. Róbertom Krajňákom a táto správa zo dňa 29.02.2012 uvádza, že žalobca spadol
na lyžiach. Čiže nijako nebolo preukázané, že žalobca úraz utrpel skôr ako pred dátumom 29.02.2012.
Žalobca nenavštívil nemocnicu ani iného ortopéda, teda pohotovosť, čím by preukázal, že k úrazu
došlo skôr. Žalobca má síce spätne vystavenú PN od lekára odo dňa 27.02.2012, čo je po dohode s

lekárom možné, avšak to, že mu lekár spätne vypísal PN s týmto dátumom nepreukazuje, že úraz sa stal
27.02.2012. V prípade vzniku nároku na denné odškodné by aj dni 27.02.2012 a 28.02.2012 museli byť
podložené liečbou, t. j. lekárskymi správami, ktoré by preukázali, že k úrazu došlo 27.02.2012. Toto však
doposiaľ preukázané v konaní nebolo. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 23.07.2017 uviedol, že mu
nie je zrejmé čo znamená pojem „čas nevyhnutného liečenia“. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na

všeobecné poistné podmienky k uzatvorenému poisteniu konkrétne čl. 8 ods. 4 Všeobecných poistných
podmienok pre úrazové poistenie - A (ďalej len VPP“), kde je uvedené, že čo znamená denné odškodné
počas doby nevyhnutného liečenia. Taktiež v Zmluvných dojednaní pre program Život s rozšírenou
ponukou pripoistení v nadstavbovom programe Život Premium (ďalej len „ZD“) je v čl. 3 ods. 2.4.2
uvedené odchýlenie od ustanovenia čl. 8 ods. 4 písm. a) VPP, t. j. ak dôjde k úrazu poisteného a čas ktorý

je potrebný na zahojenie alebo ustálenie telesného poškodenia je dlhší ako 14 dní vypláca sa dohodnutá
poistná suma denného odškodného pri poistení denného odškodného počas nevyhnutného liečenia
následkom úrazu. Súdom ustanovený znalec sa v tejto súvislosti jednoznačne vyjadril, že akceptuje
čas liečenia následkom úrazu žalobcu maximálne od 27.02.2012 do 30.04.2012. V nadväznosti na tieto
zistenia znalca žalovaný vyplatil poistné plnenie, pričom tak ako znalec aj žalovaný je toho názoru,

že doba liečenia od 01.05.2012 do skončenia práceneschopnosti už nebola dobou nevyhnutného
liečenia následkom úrazu. Zároveň v tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že žalobcovi vyplatil s
poukazom na zistenie znalca približne dvojnásobok priemernej doby liečenia v obdobných prípadoch.
ZD podrobne upravujú ako sa vypláca denné odškodné v zmysle čl. 3 ods. 2.4.4. kde je uvedené,
že poisťovateľ stanoví poistné plnenie podľa tabuľky plnenia za čas nevyhnutného liečenia (ďalej

len oceňovacia tabuľka). V príslušnej oceňovacej tabuľke je stanovená priemerná doba nevyhnutného
liečenia telesného poškodenia. K tomuto žalovaný uvádza aj to, že táto tabuľka je verejne dostupná na
internete a každý poistenec môže do nej kedykoľvek nahliadnuť. Ak by poisťovateľ vychádzal z
oceňovacej tabuľky, tak v zmysle tejto tabuľky pri uznanej diagnóze znalcom - pomliaždenie ťažkého
stupňa krčnej, hrudnej, driekovej alebo krížnej chrbtice je priemerná doba nevyhnutného liečenia 28

dní a pri diagnóze podvrtnutie krčnej, driekovej alebo hrudnej chrbtice je to 35 dní. V tejto súvislosti
žalovaný poukázal na ust. čl. 3 ods. 2.4.5 ZD, ktoré upravuje vyplácanie poistného plnenia v prípade,
ak je skutočná doba nevyhnutného liečenia dlhšia ako priemerná doba nevyhnutného liečenia. Podľa
oceňovacej tabuľky poistná suma denného odškodného sa vypláca nasledovne v zmysle čl. 3 ods. 2.4.5písm. b), ak je skutočná doba nevyhnutného liečenia dlhšia ako priemerná doba nevyhnutného liečenia
vyplatípoisťovateľpoistnúsumudennéhoodškodnéhominimálnezacelúpriemernúdobunevyhnutného
liečenia. Žalovaný tu poukázal na to, že žalobcovi bolo poukázané denné odškodné za celú priemernú

dobu nevyhnutného liečenia podľa oceňovacej tabuľky (35 dní) a navyše mu bolo vyplatené ešte denné
odškodné podľa zistenia znalca spolu až za 62 dní. K vyjadreniu žalobcu, že nebol oboznámený so
VPP a ZD patriacimi k poistnej zmluve žalovaný uviedol, že žalobca svojím podpisom na poistnej zmluve
v časti vyhlásenie poistníka potvrdil, že vyhlasuje, že bol pred uzatvorením poistnej zmluvy oboznámený
s obsahom a že prevzal VPP a ZD, ktoré sa vzťahujú na poistnú zmluvu a tvoria jej neoddeliteľnú súčasť

akoprílohy.TaktiežprílohoukuzatvorenejpoistnejzmluvejezáznamInformáciepreklienta,ktorýtakisto
žalobca podpísal a v čl. 1 týchto informácií je uvedené, že klient svojím podpisom potvrdzuje, že všetky
informácie v zmysle tohto záznamu mu boli poskytnuté v dostatočnom časovom predstihu pred
uzatvorením poistnej zmluvy a že so všetkými informáciami uvedenými v tomto zázname sa oboznámil.
Včl.1tohtozáznamujeuvedené,žepodmienkysprostredkovaniapoistnéhoproduktuaprávnenásledky
uzavretia poistnej zmluvy sú definované ust. Občianskeho zákonníka, poistnej zmluvy, zmluvy, ktorou

sa daný produkt dojednáva a poistných podmienok a ďalších dokumentov, na ktoré sa táto poistná
zmluva odvoláva. Žalovaný tiež uviedol, že nikdy netvrdil, že lekárskymi správami má byť doložený
každý deň liečenia. V tomto prípade je však sporné, kedy došlo k úrazu. Objektívne prvá správa je
zo dňa 29.02.2012, preto možno vychádzať jedine z tohto dátumu vzniku úrazu. Žalovaný má za to,
že takisto ako uviedol súdom ustanovený znalec so svojou 33-ročnou praxou, vie koľko trvá liečenie

takýchto úrazov a je si vedomý toho, prečo maximálnu dobu liečenia žalobca následkom úrazu stanovil
po jeho komplexnom vyšetrení maximálne do 30.04.2012. Bohužiaľ často krát sa stretáva zo strany jeho
klientov s tým, že po dohode s lekárom nedôvodne predlžujú práceneschopnosť hoci už sa neliečia
na následky úrazu. Žalovaný má za to, že k vyplateniu poistného plnenia v priebehu tohto sporu bol v
celom rozsahu odškodnený nárok žalobcu a žiada, aby súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Pokiaľ ide

o úrok z omeškania má za to, že žalobca nemôže mať v tomto prípade nárok na úrok z omeškania,
nakoľko predložené lekárske správy skutočne aj podľa záverov znalca v posudku nepreukazovali
liečenie úrazového zranenia. Ako uvádza znalec v tomto prípade išlo o chybu lekárov, ktorí žalobcu
ošetrovali a liečili. Žalovaný však mohol vychádzať dôvodne z týchto lekárskych správ a preto v čase keď
likvidoval poistnú udalosť dôvodne zamietol poskytnúť poistné plnenie s poukazom na lekárske správy,

ktoré preukazovali degeneratívne zmeny na chrbtici a nie liečenie úrazového zranenia. Až po vysvetlení
pochybenia lekárov znalcom MUDr. Popracom žalovaný mal možnosť zistiť, že žalobcovo liečenie
preukazujeúrazovézranenia.Žalovanýmápretozato,žesanemoholdostaťdoomeškaniasvyplatením
poistného plnenia, keď až po znaleckom posudku v konaní bolo zistené, že nárok žalobcu je čiastočne
daný. Žalovaný žiada priznať náhradu trov konania vo výške zaplateného preddavku na znalecké

dokazovania vo výške 300 eur. Žalovaný zároveň uviedol, že oceňovacia tabuľka, ktorá je spomínaná
v bode 3 ods. 2.4.4 ZD je verejne prístupná na internete (www.allianzsp.sk ) a
môže si ju hocikto stiahnuť, preto nie je prílohou ZD. Táto tabuľka je takisto prístupná na pracoviskách
žalovaného a klienti do nej môžu kedykoľvek nahliadnuť. Žalobcovi žalovaný poskytol poistné plnenie
vo výške dvojnásobku, ktorá by mu prislúchala podľa tejto tabuľky, kde je uvedená priemerná doba

liečenia konkrétnych úrazov. Špecifikácia pojmu „doba nevyhnutného liečenia“ sa nachádza vo VPP a to
konkrétne v čl. 8 ods. 4 kde sa uvádza, čo znamená denné odškodné počas doby nevyhnutného liečenia,
je to ešte presne špecifikované v čl. 3 bod 2.4.2 ZD, kde je uvedené, že sa zároveň dojednáva, že doba,
za ktorú sa poistná suma denného odškodného vypláca, zodpovedá celej dobe nevyhnutného liečenia
(od jej prvého dňa). Špecifikácia tohto pojmu sa nachádza aj v ods. 2.4.4 ZD ako aj v ods. 2.4.5 ZD.

6. Súd prvej inštancie s poukazom na čl. 3 ods. 2.4.2., ods. 2.4.3, ods. 2.4.4., ods. 2.4.5. písm. b)
ZD, s poukazom na čl. 1 ods. 5 písm. a) , čl. 8 ods. 4 písm. c) VPP dospel k záveru, že žaloba v
časti denného odškodného za obdobie od 27.02.2012 do 28.02.2012 a v časti denného odškodného
za obdobie od 01.05.2012 do 30.06.2012 nie je dôvodná a žalobcovi nepatrí ani úrok z omeškania vo

výške 8,75 % ročne zo sumy 2 480 eur odo dňa 18.10.2012 do zaplatenia. V predmetnom konaní bol
ustanovený súdny znalec, nakoľko v konaní bolo sporné to, či žalobca trpel pred úrazom na lyžiach
ochorením chrbtice, či ochorenie chrbtice bolo spôsobené následkom úrazu a či je ochorenie chrbtice
žalobcu považované za náhly platničkový syndróm alebo poškodenie vo forme hernií medzistavcovej
platničky. Uvedené skutočnosti bolo nevyhnutné zistiť z toho dôvodu, že z lekárskych správ, ktoré

predložil žalobca žalovanému vyplývalo, že bolesti chrbtice žalobcu nie sú spôsobené následkom úrazu,
ale ide o degeneratívne zmeny na chrbtici, pričom ust. čl. 1 ods. 5 písm. a) VPP výplatu denného
odškodného v takomto prípade vylučuje. Súdny znalec vo svojom posudku dospel k záveru, že u žalobcu
pri páde na lyžiach došlo k podvrtnutiu a pomliaždeniu krčnej chrbtice a horného úseku hrudnej chrbticea pomliaždeniu zadnej plochy hrudníka s typickým blokom týchto úsekov chrbtice. V žiadnom prípade
nešlo o degeneratívne ochorenia chrbtice, ktoré by zhoršil a zvýraznil pád na lyžiach, pretože žalobca
pred úrazom žiadnym degeneratívnym ochorením chrbtice netrpel. U žalobcu išlo o poúrazový stav, pri

ktorom nedošlo k poškodeniu niektorej medzistavcovej platničky alebo hernie niektorej medzistavcovej
platničky krčnej a hrudnej chrbtice. Znalec tiež poznamenal, že lekári, ktorí žalobcu ošetrovali a liečili
žalovaného ako laika uviedli do omylu, a to stanovením chybných diagnóz. Rovnako to, že lekári stanovili
chybné diagnózy, z ktorých vyplývalo, že v danom prípade nejde o liečenie poúrazoveho stavu, nie je
ani chybou žalobcu. Za podstatné súd v tomto prípade považuje aj tvrdenie súdneho znalca, že na

základe jeho 33-ročných skúseností s degeneratívnymi a úrazovými operáciami chrbtice akceptuje dobu
práceneschopnosti, a teda aj liečenia u žalobcu maximálne od 27.02.2012 do 30.04.2012. Aj napriek
skutočnosti, že nebolo úlohou znalca stanoviť dobu liečenia žalobcu, súd zobral do úvahy názor a
zistenia znalca ako odborníka v tejto oblasti poukazujúc na jeho 33-ročné skúsenosti s degeneratívnymi
a úrazovými operáciami chrbtice. Súd sa stotožnil s názorom znalca o tom, že doba nevyhnutného
liečenia žalobcu bola maximálne do 30.04.2012. Súd pritom zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že lekári,

ktorí žalobcu ošetrovali a liečili stanovili žalobcovi chybné diagnózy, pričom na základe zistení práve
týchto lekárov bola žalobcovi vystavená PN. Súd v danom prípade poukazuje aj na čl. 3 ods. 2.4.3 ZD, v
zmysle ktorého vystavenie dokladu o pracovnej neschopnosti nie je podmienkou plnenia poistnej sumy
denného odškodného. Súd nepriznal žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 2 480 eur, ktorú predstavuje
denné odškodné za obdobie od 29.02.2012 do 30.04.2012 a ktorú žalovaný dobrovoľne uhradil po

zisteniach znalca v znaleckom posudku, nakoľko mal za to, že žalovaný až po zisteniach v znaleckom
posudku mohol dospieť k záveru, že u žalobcu išlo o liečenie poúrazového stavu a teda sa nejedná
o výnimku, pri ktorej denné odškodné žalobcovi nepatrí. Námietku žalobcu o tom, že vyšetrovanie
poistnej udalosti už bolo ukončené skôr a to nepriznaním nároku žalobcovi na denné odškodné s tým,
že z tohto dôvodu má žalobca nárok na úrok z omeškania, súd nepripúšťa. Súd opätovne poukazuje

na to, že žalovaný nepriznal nárok žalobcovi z dôvodu, že lekárske správy, ktoré mu boli predložené
žalovaným nepreukazovali liečenie úrazového zranenia, čo podľa názoru znalca nebolo chybou ani
žalovaného ani žalobcu. Súd taktiež nepriznal žalobcovi denné odškodné za obdobie od 27.02.2012
do 28.02.2012, nakoľko nemal za objektívne preukázané, že k úrazu skutočne došlo dňa 27.02.2012,
keďže prvá lekárska správa, ktorú žalobca predložil je zo dňa 29.02.2012. V zmysle ZD (čl. 3 ods.

2.4.2, ods. 2.4.4) patriacich k poistnej zmluve sa denné odškodné vypláca od prvého dňa nevyhnutného
liečenia, t. j. od prvého dňa návštevy lekára musí žalovaný mať lekárske správy s objektívnymi nálezmi
a zdokumentovaním liečenia. Žalobca má síce spätne vypísanú PN od 27.02.2012, avšak zápis o
prvotnomvyšetreníje ažzodňa29.02.2012,pretosúdžalobcoviajspoukazomnaust.čl.3ods.2.4.3
ZD denné odškodné za obdobie od 27.02.2012 do 28.02.2012 nepriznal. Žalobca taktiež spochybnil, že

by bol oboznámený so zmluvnými podmienkami, čo je evidentné z listinných dôkazov predložených zo
strany žalovaného, ktoré nie sú ním podpísané na znak oboznámenia sa s nimi. Súd však po
oboznámení sa s poistnou zmluvou č. 0837110033891 mal za preukázané, že žalobca uvedenú zmluvu
podpísal, pričom súčasťou predmetnej zmluvy je aj vyhlásenie poistníka, že pred uzatvorením poistnej
zmluvy bol oboznámený a prevzal VPP a ZD. Skutočnosť, že žalobca sa podpisom poistnej zmluvy

mal oboznámiť aj so VPP súd nepovažoval za neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu
medzi stranami. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o tom, že má za to, že nikde v zmluvných podmienkach
a ani v poistnej zmluve nie je definované, čo znamená pojem „doba nevyhnutného liečenia“, súd
má za to, že tento pojem je dostatočne špecifikovaný najmä v čl. 3 ods. 2.4.4, ods. 2.4.2 ako aj v
ods. 2.4.5 ZD. Na záver súd poukazuje aj na to, že žalovaný vyplatil s poukazom na zistenie znalca

približne dvojnásobok priemernej doby liečenia v obdobných prípadoch. ZD upravujú ako sa vypláca
denné odškodné v zmysle čl. 3 ods. 2.4.4. kde je uvedené, že poisťovateľ stanoví poistné plnenie podľa
tabuľky plnenia za čas nevyhnutného liečenia (ďalej len „oceňovacia tabuľka“). Táto tabuľka je verejne
prístupná na internete (www.allianzsp.sk ) a môže si ju hocikto stiahnuť, preto
nie je prílohou ZD. Táto tabuľka je tak isto prístupná na pracoviskách žalovaného a klienti do nej môže

kedykoľvek nahliadnuť. V príslušnej oceňovacej tabuľke je stanovená priemerná doba nevyhnutného
liečenia telesného poškodenia. Ak by poisťovateľ vychádzal z oceňovacej tabuľky, tak v zmysle tejto
tabuľky pri uznanej diagnóze znalcom - pomliaždenie ťažkého stupňa krčnej, hrudnej, driekovej alebo
krížnej chrbtice je priemerná doba nevyhnutného liečenia 28 dní a pri diagnóze podvrtnutie krčnej,
driekovej alebo hrudnej chrbtice je to 35 dní. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. čl. 3 ods. 2.4.5

ZD, ktoré upravuje vyplácanie poistného plnenia v prípade, ak je skutočná doba nevyhnutného liečenia
dlhšia ako priemerná doba nevyhnutného liečenia. Podľa oceňovacej tabuľky poistná suma denného
odškodného sa vypláca nasledovne v zmysle čl. 3 ods. 2.4.5 písm. b), t. j. ak je skutočná doba
nevyhnutného liečenia dlhšia ako priemerná doba nevyhnutného liečenia vyplatí poisťovateľ poistnúsumu denného odškodného minimálne za celú priemernú dobu nevyhnutného liečenia. Súd poukazuje
na to, že žalobcovi bolo poukázané denné odškodné za celú priemernú dobu nevyhnutného liečenia
podľa oceňovacej tabuľky (35 dní) a navyše mu bolo vyplatené ešte denné odškodné podľa zistenia

znalca spolu až za 62 dní. Vzhľadom k tomu, že žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa
10.02.2017 vzal svoj návrh v časti o zaplatenie sumy 2 480 eur späť, súd konanie v tejto časti v súlade
s § 145 ods. 2 CSP zastavil.

7. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 257 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok

na ich náhradu. Súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku, kde sa okrem iného uvádza, že to,
že predložené lekárske správy nepreukazujú liečenie úrazového zranenia nie je chybou žalobcu ale
lekárov, ktorí žalobcu ošetrovali a liečili. V znaleckom posudku je zároveň uvedené, že žalovaný bol
taktiež uvedený do omylu ako laik, nakoľko vychádzal z nesprávne určených diagnóz v lekárskych
správach. Žalobca teda podal žalobu dôvodne, nakoľko nebolo jeho chybou, že predložené lekárske
správy nepreukazovali liečenie úrazového zranenia. Na druhej strane ani žalovaný nepochybil, nakoľko

žalobcovi nárok na denné odškodné nepriznal z dôvodu, že vychádzal z chybných diagnóz, ktorými ho
ošetrujúci lekári žalobcu ako laika uviedli do omylu. Žalovaný až zo znaleckého posudku zistil, že u
žalobcu išlo skutočne o liečenie úrazového zranenia a nie o degeneratívne zmeny na chrbtici.

8.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalodvolaniežalobcavnapadnutejzamietajúcejčastizdôvodov

podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Uviedol, že predmetom konania bolo v poslednej fáze vyplatenia denného odškodného
za obdobie od 27.02. do 28.02.2012 a od 01.05. do 30.06.2012, ktoré obdobia zostali predmetom
konania z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby po tom, čo došlo zo strany žalovaného k čiastočnej

úhrade žalovanej sumy. Súd žalobu zamietol jednak vo vzťahu k obdobiu od 27.02. do 28.02.2012,
ako aj vo vzťahu k obdobiu od 01.05. do 30.06.2012. Vo vzťahu k obdobiu od 01.05. do 30.06.2012
súd odôvodnil zamietnutie žaloby s poukazom na znenie znaleckého posudku, keď znalec uviedol,
že maximálne prijateľná doba práceneschopnosti žalobcu a teda aj doba liečenia je od 27.02. do
30.04.2012. Znalec bol pribratý do konania na základe uznesenia súdu prvej inštancie, jeho úlohou bolo

odpovedať na položené otázky v uznesení súdu. Úlohou znalca nebolo zisťovať ani dĺžku liečenia, ani
dĺžku práceneschopnosti žalobcu. Okruh otázok, ktoré bol znalec povinný zodpovedať, bol jednoznačne
vymedzený, pričom o tomto okruhu boli obe strany sporu upovedomené na základe uznesenia, ktorým
bol znalec pribratý do konania. Ak mal súd v záujme ponechať znalcovi priestor pre iné zistenia,
mal v predmetnom uznesení formulovať otázku v znení „Iné zistenia znalca“. Takýmto spôsobom by

bol žalobca aspoň upovedomený o tom, že znalec sa môže v znaleckom posudku venovať aj iným
zisteniam, než tým, ktorým sa mal na základe jemu položených konkrétnych otázok vyjadriť. Keďže
posudzovanie dĺžky práceneschopnosti nebolo úlohou znalca, nemožno na túto skutočnosť prihliadnuť.
Za relevantné pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku je potrebné považovať len skutočnosti,
ktoré vyplývajú zo znenia odpovedí na otázky, ktoré boli položené znalcovi na zodpovedanie. Znalec

sa mal odpoveďami na položené otázky vysporiadať so skutočnosťami, ktoré boli v konaní sporné -
druh zranenia. Z vykonaného dokazovania až do času vyhotovenia znaleckého posudku nedošlo zo
strany žalovaného k sporovaniu dĺžky PN, ani k sporovaniu dĺžky doby liečenia. Až následne tým,
že znalec prekročil rozsah otázok, ktorým sa mal v znaleckom posudku venovať, bolo žalovaným
podsunutá ďalšia forma argumentácie v neprospech žalobcu. Išlo v tomto prípade o skutočnosť, na ktorú

nemal súd prihliadať počas konania a už vôbec nemal túto skutočnosť zohľadniť vo výsledku konania.
Je názoru, že zo strany žalovaného mu malo vyplatené denné odškodné od 01.05. do 30.06.2012.
Súd v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na článok 3 ods. 2.4.3 ZD. Skutočnosť,
že vystavenie dokladu o pracovnej neschopnosti nie je podmienkou plnenia poistnej udalosti, ešte
nijako neodobruje postup, ktorým mu bolo odmietnuté plnenie v období od 01.05. do 30.06.2012. On

takýto doklad preukazujúci dĺžku jeho práceneschopnosti predložil, nakoľko tento doklad (potvrdenie o
nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou za obdobie od 27.02.2012 do 30.06.2012)
hodnoverne preukazuje nielen obdobie trvania jeho práceneschopnosti, ale aj obdobie kedy sa liečil.
Zároveň počas tohto obdobia nemohol vykonávať prácu a ani inú zárobkovú činnosť, nakoľko mu to jeho
zdravotný stav neumožňoval. Práve z dôvodu, aby predišiel tomu, aby bol bez príjmu počas takéhoto

obdobia, predsa uzavrel predmetné poistenie a takto mu bol uvedený produkt aj prezentovaný. Žiadna
doba nevyhnutného liečenia mu zo strany žalovaného vysvetľovaná nebola. Z žalobe predložil ako
dôkazy lekárske záznamy preukazujúce jeho liečenie, ako aj tú skutočnosť, že sa nie krátky čas liečil
na následky tohto úrazu. Z ním predloženej dokumentácie je zrejmé, že v súvislosti s úrazom, ktorýutrpel 27.02.2012, mal problémy nielen do 30.04.2012, ale aj po tomto dátume. Ošetrujúceho lekára
v súvislosti so zdravotnými problémami vyplývajúcimi z úrazu zo dňa 27.02.2012 navštevoval aj po
termíne ukončenia jeho pracovnej neschopnosti, t. j. po 30.06.2012. Mal za to, že ním predložené

listinné dôkazy preukazujú to, že minimálne do 30.06.2012 prebiehalo liečenie následkov úrazu, ktorý
utrpel dňa 27.02.2012, preto je žalovaný povinný poskytnúť mu plnenie poistného aj za obdobie od
01.05. do 30.06.2012. V danom prípade bolo potrebné riadiť sa podľa čl. 8 odsek 4 písm. c) VP,
nakoľko toto ustanovenie nie je vylúčené žiadnym ustanovením ZD. Dokladom o práceneschopnosti,
ako aj lekárskymi správami potvrdzujúcimi jeho súvislé liečenie preukázal, že doba od 27.02.2012

do 30.06.2012 je nielen dobou jeho práceneschopnosti, ale aj dobou nevyhnutného liečenia, preto
je jeho nárok na zaplatenie zvyšnej časti poistného plnenia aj za obdobie od 01.05. do 30.05.2012
odôvodnený v plnom rozsahu. K druhému spornému obdobiu od 27.02. do 28.02.2012 uviedol, že
súd prvej inštancie sa pred vyhlásením rozsudku na pojednávaní v rámci predbežného
právneho posúdenia veci vyjadril, že nárok je v tomto spornom období opodstatnený a preukázaný.
Súd mal vtedy k dispozícii už konečný stav dokazovania, preto netuší, z akého dôvodu zmenil názor

na toto sporné obdobie, keďže nárok na denné odškodnenie mu nepriznal za toto obdobie. Ak už
zmenil názor na toto sporné obdobie, bolo jeho povinnosťou, uviesť do znenia odôvodnenia náležité
vysvetlenie zmeny jeho názoru, k čomu neprišlo. Inštitút predbežného právneho posúdenia má svoju
dôležitosť aj napriek svojej predbežnosti. Ak dôjde k zmene už prezentovaného názoru bez toho, aby
bolo nejakým spôsobom doplnené dokazovanie, či už po skutkovej alebo právnej stránke, nie je ho

možné bez ďalšieho zmeniť. Vzhľadom na objektívne preukázanú skutočnosť, že k úrazu došlo už
dňa 27.02.2012, bol tento deň prvým dňom nevyhnutného liečenia následkov úrazu, nakoľko už v
ten deň musel byť podrobený kľudovému režimu, keďže následky jeho úrazu sa dostavili okamžite
po úraze. Skutočnosť, že jeho prvá lekárska správa je zo dňa 29.02.2012 neznamená, že do toho
času bol práceneschopný a naviac neliečený, keďže bol už v stave po úraze (27.02.2012) a v plnom

rozsahu sa u neho prejavili jeho následky, čomu musel podrobiť aj spôsob svojho života. Znamená to,
že už dňa 27.0.2012 nastal u neho režim, aký u neho pokračoval až do 29.02.2012. Skutočnosť, že
došlo k úrazu už dňa 27.02.2012 a aj PN mu správne bola vypísaná už od tohto dátumu, poukazuje
od počiatku tohto konnaia potvrdením o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou
za obdobie od 27.02.2012 do 30.06.2012. Súd v napadnutom rozsudku argumentuje tým, že denné

odškodné sa vypláca od prvého dňa nevyhnutného liečenia, t. j. od prvého dňa návštevy lekára musí
žalovaný mať lekárske správy s objektívnymi nálezmi a zdokumentovaním liečenia. Keďže mal navštíviť
lekára až dňa 29.02.2012, odkedy začala podľa žalovaného plynúť doba nevyhnutného liečenia, tak za
dni 27.02. a 28.02.2012 kedy nenavštívil lekára, nemal mať poskytnuté nevyhnutné liečenie. On predsa
dňa 27.02.2012 objektívne utrpel úraz na lyžiach, ktorý je dôvodom uplatnenia nároku na súde. Od

okamihu, kedy úraz utrpel, nemohol vykonávať prácu, nemohol riadne vykonávať ani obvyklé činnosti.
Mal za to, že od okamihu utrpenia úrazu vznikla žalovanému uhradzovacia povinnosť titulom pripoistenia
denného odškodného počas nevyhnutného liečenia následkov úrazu. Z čl. 3 bod 2.4.2 ZD nevyplýva,
že je potrebné mať od prvého dňa liečenia zabezpečené lekárske správy dokumentujúce liečenie.
Pri tomto článku je najviac potrebné aplikovať § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd sa nijako

nevysporiadal s tým, že ním predložený dôkaz - potvrdenie o nemocenských dávkach vyplatených
Sociálnou poisťovňou za obdobie od 27.02.2012 do 30.06.2012 poukazuje na to, že záver súdu o tom,
že v dňoch 27.02. a 28.02.2012 nebol liečený, pričom sa s týmito listinným dôkazom nevysporiadal a
neposkytol ani žiadnu odpoveď na to, prečo nebral tento listinný dôkaz do úvahy, čím zaťažil napadnutý
rozsudok vadou nezákonnosti. Mal za to, že úroky z omeškania mu mali byť priznané zo sumy 5.000

eur vo výške 8,75 % ročne od 18.10.2012 do 27.12.2016, zo sumy 2.520 eur vo výške 8 % ročne od
28.12.2016 do zaplatenia. Súd argumentoval vo vzťahu k úrokom z omeškania, že k ich nepriznaniu
došlozdôvodu,žežalovanýažpozisteniachvznaleckomposudkumoholdospieťkzáveru,žeužalobcu
išlo o liečenie poúrazového stavu a teda sa nejedná o výnimku, pri ktorej denné odškodné žalobcovi
nepatrí. Súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal ani s námietkou žalobcu ohľadom toho, že došlo

zo strany žalovaného k ukončeniu riešenia poistnej udalosti a to samotným nepriznaním nároku na
denné odškodné. Uviedol jedine, že túto námietku nepripúšťa, avšak odôvodnenia jej nepripustenia v
napadnutom rozsudku nenachádza. Z odôvodnenia nepovažuje argumentáciu, že boli predložené z jeho
strany lekárske správy, ktoré nepreukazovali liečenie úrazového zranenia. Nestotožňuje sa so závermi
napadnutého rozsudku, nakoľko skutočnosť, že sa mal žalovaný dozvedieť o svojej povinnosti plniť

až zo znaleckého posudku znalca MUDr. Popraca, nie je dostatočný argument na to, aby s ním bolo
spojené konštatovanie o neexistencii nároku na úroky z omeškania. Žalobca žalovanému od začiatku
riešenia tejto udalosti tvrdil, aj následne od začiatku súdneho sporu, že utrpel úraz na lyžiach. Žalovaný
preto vedel o týchto skutočnostiach od začiatku nielen samotného súdneho konania, ale aj od počiatkuriešenia celej poistnej udalosti, čo potvrdzuje aj list žalovaného zo dňa 09.11.2012. Preto nie je pravdou,
že sa žalovaný dozvedel, že v prípade žalobcu išlo o liečenie poúrazového stavu, za čo mu malo
byť poskytnuté denné odškodné až zo znaleckého posudku. Žalovaný si o zdravotnom stave žalobcu

zisťoval informácie, ktoré považoval za potrebné, pričom z nich nevyplývalo, že by žalobca trpel už
pred úrazom nejakými bolesťami chrbta, ktoré by mohli byť degeneratívneho pôvodu. Preto ak mal
tieto informácie a zároveň vedomosť o tom, že žalobca utrpel úraz na lyžiach, bolo jeho povinnosťou
ako profesionála poskytujúceho služby v poistení, pristúpiť k riadnemu vyšetreniu tejto udalosti, keď
lekárske správy navodzovali dojem, že zdravotné ťažkosti žalobcu nie sú v príčinnej súvislosti s úrazom

na lyžiach. S poukazom na list žalovaného zo dňa 09.11.2012 uviedol, že žalovaný mal možnosť
preskúmať zdravotný stav žalobcu, čo bolo z jeho strany aj vhodné, vzhľadom na rozpornosť záverov
týkajúcich sa dôvodov zdravotných ťažkostí žalobcu. Okrem iného z komunikácie žalovaného (list zo
dňa 09.11.2012) je zrejmé, že zotrváva na svojom stanovisku ohľadom riešenia poistnej udalosti - na
neposkytnutí poistného plnenia, ktoré prezentoval už v liste zo dňa 02.10.2012, preto nenachádza
žalobca vysvetlenie, prečo nie je možné považovať správanie žalovaného za ukončenie riešenia

poistnej udalosti. Ak by mal vychádzať z toho, že došlo k ukončeniu riešenia tejto udalosti až podaním
znaleckého posudku, nevie si predstaviť, kedy by došlo k ukončeniu riešenia tejto udalosti a či by
vôbec došlo k takému ukončeniu. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že súd prvej inštancie
vec nesprávne právne posúdil situáciu týkajúcu sa úrokov z omeškania, preto mu mali byť priznané
a zároveň sa nevysporiadal s námietkami žalobcu ohľadom úrokov z omeškania, preto súd zaťažil

rozsudok vadou nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti. Ďalej uviedol, že sa nestotožňuje ani so závermi
a tvrdeniami súdu v tom, že „Súd však po oboznámení s poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXXXXX
mal za preukázané, že žalobca uvedené zmluvu podpísal, pričom súčasťou predmetnej zmluvy je
aj vyhlásenie poistníka, že pred uzavretím poistnej zmluvy bol oboznámený a prevzal VPP a ZD.
Skutočnosť, že žalobca sa podpisom poistenej zmluvy mal oboznámiť aj so VOP súd nepovažoval

za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu medzi stranami“. Žalobca mal za
to, že bolo potrebné prihliadnuť na jeho vyhlásenie na pojednávaní dňa 05.05.2015. Žalobca náležite
spochybnil oboznámenie sa a samotné prevzatie Všeobecných poistných podmienok. Žalovaný do
konania predložil aj zmluvnú dokumentáciu spolu so Všeobecnými poistnými podmienkami, pričom na
nich absentuje jeho podpis a nie je ani zrejmé, či sa s týmito podmienkami oboznámil. Mal za to, že jeho

podpisnasamotnejzmluve,ktorýmmalpotvrdiťoboznámeniesaaich prevzatie,niejevkonkrétnostiach
tohto prípadu dostatočný na preukázanie oboznámenia a prevzatia VPP. Záverom sa súd v rozsudku
zaoberá tým, že jeho nárok je vo zvyšnej časti aj tak neopodstatnený, nakoľko suma, ktorá mu bola
vyplatená žalovaným po vyhotovení znaleckého posudku, je aj tak vyššia, než akú pripúšťa oceňovacia
tabuľka, v ktorej sú uvedené priemerné doby nevyhnutného liečenia telesného poškodenia. Žalobca

poukazuje na to, že samotný žalovaný potvrdil na pojednávaní 05.04.2018, že táto oceňovacia tabuľka
nie je súčasťou Všeobecných poistných podmienok, ani iného písomného dokumentu a zároveň bolo
potvrdené zo strany žalovaného aj to, že nebol s takouto tabuľkou vôbec oboznámený. Ak by žalobca
aj vychádzal z toho, že bol oboznámený so Všeobecnými poistnými podmienkami, ako tvrdil žalovaný
(čo však žalobca popiera), tak poukazuje na to, že v žiadnom listinnom dokumente nie je uvedené, kde

je možné oboznámiť sa s oceňovacou tabuľkou. Z uvedeného dôvodu je potom potrebné považovať za
irelevantné oznámenie žalovaného, že sa táto nachádza na pracoviskách žalovaného, resp. aj na jeho
internetovej stránke, keď žalobca to nemal odkiaľ vedieť, ako má oceňovacia tabuľka vyzerať, keďže
nebol s oceňovacou tabuľkou oboznámený, nebol upovedomený o tom, kde si ju môže nájsť. Preto nie
je možné prikloniť sa k záveru, že mu bol vyplatený dvojnásobok priemernej doby liečenia, nakoľko nie je

možné vychádzať z pravidiel, ktoré sú zavádzané tabuľkami, s ktorými nebol nikdy oboznámený. Súd sa
stotožnil s tvrdením žalovaného o tom, že sa oceňovacia tabuľka nachádza v priestoroch žalovaného,
ako aj na internetovej stránke, a to bez toho, aby tieto tvrdenia boli akýmkoľvek spôsobom preukázané.

9. Žalovaný sa vyjadril k podanému odvolaniu žalobcu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že žalobca neuviedol v odvolaní žiadne nové
skutočnosti, preto odkazuje na svoje vyjadrenia vo veci, najmä na vyjadrenia zo dňa 29.12.2016, zo
dňa 22.03.2017 a vyjadrenie na pojednávaní dňa 05.04.2018. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie
sa v napadnutom rozsudku podrobne vysporiadal so všetkými vyjadreniami a predloženými dôkazmi
tak zo strany žalobcu, i zo strany žalovaného. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov

dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Ako správne v odôvodnení
rozsudku súd prvej inštancie uvádza, žalobcovi nie je možné priznať denné odškodné za obdobie od
27.02. do 28.02.2012, nakoľko zo strany žalobcu nebolo objektívne preukázané, že k úrazu skutočne
došlo dňa 27.02.2012, keďže prvá lekárska správa, ktorú žalobca predložil, je zo dňa 29.02.2012. Vzmysle zmluvných dojednaní patriacich k poistnej zmluve č. 0356804005 (čl. 3 ods. 2.4.2, ods. 2.4.4)
sa denné odškodné vypláca od prvého dňa nevyhnutného liečenia, t j. od prvého dňa liečenia musí
mať žalovaný lekárske správy s objektívnymi nálezmi a zdokumentovaním liečenia. Žalobca má síce

spätne vystavenú PN od 27.02.2012, avšak zápis o prvotnom vyšetrení je zo dňa 29.02.2012 (žalobca
pred týmto dátumom nenavštívil pohotovosť, ani lekára, žiadnym dôkazom nepotvrdil, že k úrazu došlo
27.02.2012 a že od tohto dňa sa podrobil nevyhnutnej liečbe). Dôkazné bremeno je na žalobcovi a
tento liečenie v dňoch 27.02. a 28.02.2012 nepreukázal. Žalobca spochybňuje oboznámenie sa so
Všeobecnými poistnými podmienkami (VPP) a zmluvnými dojednaniami (ZD), obsahom spisu je však i

návrh poistnej zmluvy, súčasťou ktorého je aj vyhlásenie poistníka, že pred uzatvorením poistnej zmluvy
bol oznámený a prevzal VPP a ZD. Toto vyhlásenie žalobca podpísal (v časti Vyhlásenie poistníka
a taktiež v časti Záznam - Informácie pre klienta). V závere odvolania žalobca uvádza, že súd sa
stotožnil s tvrdením žalovaného o tom, že sa oceňovacia tabuľka nachádza v priestoroch žalovaného,
ako aj na jeho internetovej stránke bez toho, aby boli tieto tvrdenia preukázané. Táto oceňovacia
tabuľka je verejne prístupná na internete, čo súd v rozsudku uviedol, uvádza stránku www.allianzsp.sk.

Odhliadnuc od skutočnosti, že oceňovacia tabuľka je verejne prístupná tak na internete, ako aj na
pobočkách žalovaného, žalovaný vyplatil žalobcovi poistné plnenie (v nadväznosti na závery znaleckého
dokazovania) za dlhšiu dobu než za akú by mal žalobca pri jeho zranení nárok podľa oceňovacej tabuľky
(podľa oceňovacej tabuľky a VPP mal nárok na maximálne plnenie za 35 dní liečenia, pričom žalovaný
vyplatil podľa znaleckého posudku plnenie až za 62 dní liečenia). Zistenia súdom ustanoveného znalca

ohľadom doby liečenia tak neboli v jeho neprospech. Pokiaľ ide o úrok z omeškania súd správne
rozhodol, keď žalobu žalobcu v časti úroku z omeškania zamietol. Žalovaný odkazuje z dôvodu
hospodárnosti na svoje vyjadrenia zo dňa 29.12.2016 a zo dňa 23.03.2017.

10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej

aj ako „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa
náležitosti § 363 CSP, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) za splnenie povinnosti ustanovenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu v napadnutej zamietajúcej časti nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. Podľa § 470 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa § 470 ods.2 zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len CSP) právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon
použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a

sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

13. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP),
ktorý zákon zrušil OSP a ustanovil, že platí aj pre (dovtedy) začaté konania (princíp okamžitej
aplikovateľnosti), keď účinky úkonov dovtedy učinených podľa OSP zostávajú zachované.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15. Podľa § 387 ods.2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. V danej právnej veci sa žalobca žalobou zo dňa 14.03.2014 domáhal zaplatenia sumy 5 000 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 5 000 eur od 18.10.2012 do zaplatenia a

náhrady trov konania titulom poistného plnenia podľa poistnej zmluvy č. 0356804005 uzatvorenej dňa
02.05.2011 medzi žalobcom ako poistníkom a poisteným a žalovaným ako poisťovateľom, predmetom
ktorej bolo úrazové poistenie pre dospelých v rámci programu „Život“ v nadstavbovom programe
„Život Premium“, v rámci ktorého bolo dojednané poistenie a pripoistenia, okrem iných pripoistenítiež pripoistenie denného odškodného počas nevyhnutného liečenia následkov úrazu (riziková skupina
1- tarifa 14 UP-M, dojednané na poistnú sumu vo výške 40 Eur denná dávka), so začiatkom
poistenia 03.05.2011. Dôvodil tým, že dňa 27.02.2012 utrpel úraz na lyžiach, ktorú skutočnosť

oznámil žalovanému a uvedená poistná udalosť bola evidovaná pod č. 125/033651/0. Následkom
úrazu bol práceneschopný a poberal nemocenské dávky v období od 27.02.2012 do 30.06.2012.
Do času úrazu nemal žiadne zdravotné problémy, nebol liečený na akékoľvek problémy s chrbticou.
Žalobca si splnil povinnosť vyplývajúcu z čl. 3 ods.2.4.4. Zmluvných dojednaní (ďalej len ZD) pre
program Život s rozšírenou ponukou pripoistení v nadstavbovom programe Život Premium, predložiť

žalovanému príslušnú zdravotnú dokumentáciu týkajúca sa jeho zranenia za účelom poskytnutia
poistného plnenia. Žalovaný listom zo dňa 02.10.2012 oznámil žalobcovi, že zdravotný stav žalobcu
bol diagnostikovaný ako vertebrogénny algický syndróm, uvedená diagnóza nie je úrazového pôvodu,
jedná sa o degeneratívne procesy chrbtice s postihnutím medzistavcových kĺbov. Žalobcom uplatnený
nárok na poskytnutie poistného plnenia žalovaný odmietol už dňa 16.08.2012. Nárok žalobcu na
poskytnutie poistného plnenia žalovaný odmietol tiež dňa 09.11.2012, kedy žalovaný žalobcovi

oznámil, že liečbu chrbtice nie je možné považovať za čas nevyhnutného liečenia úrazu v zmysle
dohodnutých poistných podmienok, keď žalobca trpí vertebrogénnym algickým syndrómom, pričom
žalovaný opätovne nedostatočne odôvodnil odmietnutie poskytnutia poistného plnenia odkazom na
konkrétny článok, resp. ustanovenie poistných podmienok, príp. ustanovenie Občianskeho zákonníka,
keď neuviedol, z akého dokumentu žalobca vychádzal pri určení diagnózy žalobcu. Žalobca s poukazom

na čl.3 ods.3.4.3., ods.2.4.2., ods.2.4.4. ZD, čl. 8 ods.4 písm. c) Všeobecných poistných podmienok
pre úrazové poistenie - A (ďalej len VPP) uviedol, že bol práceneschopný po dobu 27.02. do
30.06.2012, splnil podmienku podľa čl.3 ods.2.4.2. ZD, nakoľko čas potrebný na ustálenie telesného
poškodenia bol dlhší ako 14 dní. Poukázal na konštatovanie lekára v lekárskom náleze zo dňa
07.09.2012 (pohmoždenie úseku hrudnej chrbtice s obmedzením dynamiky postihnutého úseku), na

ktorý nález žalovaný neprihliadol. Bol názoru, že v jeho prípade úraz nastal, v príčinnej súvislosti s
ním nastali u žalobcu zdravotné problémy s chrbticou, preto žaloba o zaplatenie odškodného počas
doby nevyhnutného liečenia následkov úrazu v rozsahu 125 dní (od 27.02.do 30.06.2012 x 40 eur) vo
výške 5 000 eur s prísl. je dôvodná. Žalovaný v podanom odpore voči platobnému rozkazu podanému
dňa 24.11.2014 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že z lekárskych správ predložených

žalobcom je zrejmé, že žalobca trpel neúrazovým ochorením chrbtice (vertebrogénny algický syndróm),
čo je súbor bolestí vyplývajúcich z chorobných, degeneratívnych zmien na chrbtici a podľa čl. 1 VPP
čl. 1 bod 5a do poistenej ochrany nie sú zahrnuté náhle platničkové chrbticové syndrómy, ani vznik a
zhoršenie hernií. Na pojednávaní dňa 05.05.2015 žalobca trval na podanej žalobe z dôvodov uvedených
v žalobe, ďalej uviedol, že s VPP žalovaného nebol oboznámený, neobdržal ich, neboli mu predložené

na podpis, obdržal len zmluvu, ktorú uzatváral priamo u žalovaného, nebolo mu vysvetlené, čo sú
náhle platničkové syndrómy. Právny zástupca žalobcu uviedol, že medzi stranami sporu sa jedná o
spotrebiteľský vzťah, žalobca nebol oboznámený s VPP, v ktorých sa uvádza výluka z poistenia, aj
keď žalobca takýmto ochorením netrpel. Uviedol s poukazom na ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho
zákonníka, že nejde o individuálne dojednania, ide o neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu medzi stranami zmluvy, keď nie je bližšie špecifikované, čo sa rozumie náhlymi
platničkovýmichrbticovýmisyndrómami.Žalovanýnapojednávanídňa05.05.2015poukázalnalekársku
správu zo dňa 07.09.2012, v ktorej správe nie je spochybnená diagnóza- cervikokraniálny syndróm a
zároveň sa uvádza aj diagnóza VAS- vertebrogénny algický syndróm. Žalovaný na pojednávaní dňa
03.09.2015 uviedol, že žalobca podpisom poistnej zmluvy potvrdil, že bol oboznámený s VPP, teda

žalovaný postupoval v súlade so spotrebiteľským právom. Žalovaný ďalej uviedol, že z predloženej
zdravotnej dokumentácie žalobcu vyplýva, že žalobca trpel degeneratívnym ochorením chrbtice, teda
poškodenie zdravia ktoré utrpel, nebolo spôsobené úrazom, čím nevznikla žalovanému povinnosť
poskytnúť žalobcovi poistné plnenie v zmysle poistnej zmluvy a uplatnený právny nárok žalobcu v danom
štádiu konania považoval za nepreukázaný.

17. Súdom prvej inštancie následne v spore ustanovený znalec MUDr. Alexander Poprac (znalec zo
znaleckého odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia) v záveroch znaleckého
posudku č. 11/2016 zo dňa 17.11.2016 okrem iného tiež uviedol, že žalobca pred pádom na lyžiach
spred 27.02.2012 podľa zdravotnej dokumentácie vedenej u jeho všeobecnej lekárky MUDr. Andrey

Mihálikovej z Ambulancie všeobecného lekára, Čajkovského 46, Nitra nikdy nebol u nej vyšetrený, či
liečený pre bolesti ktoréhokoľvek úseku chrbtice. U žalobcu pri páde na lyžiach 27.02.2017 došlo k
podvrtnutiu a pomliaždeniu krčnej chrbtice a horného úseku hrudnej chrbtice a pomliaždeniu zadnej
plochy hrudníka s typickým blokom týchto úsekov chrbtice. V žiadnom prípade nešlo o zhoršenie jehoťažkostí na základe prítomného degeneratívneho ochorenia chrbtice, ktoré by zhoršil a zvýraznil pád na
lyžiach, pretože žalobca pred úrazom žiadnym degeneratívnym ochorením chrbtice netrpel. U žalobcu
išlo o poúrazový stav, pri ktorom nedošlo k poškodeniu niektorej medzistavcovej platničky a hernie

niektorej medzistavcovej platničky krčnej a hrudnej chrbtice. Ak by niečo také bolo nastalo, za obdobie
od úrazu, t.j. 27.02.2012 do 26.08.2016, kedy žalobcu vyšetril, na jeho chrbtici neboli prítomné žiadne
degeneratívne zmeny, ku ktorým dochádza, ako je to uvedené v Rozprave č. 3. Keďže od úrazu žalobcu
uplynulo 4,5 roka do vyšetrenia žalobcu znalcom so zhotovením rontgenových snímok celej chrbtice
a tieto zmeny nie sú nikde na chrbtici prítomné, v žiadnom prípade sa nejednalo o náhly platničkový

syndróm, či poškodenie platničky vo forme jej hernie. Na základe vyššie uvedeného v jednotlivých
rozpravách a závere posudku na základe jeho 33-ročných skúseností s degeneratívnymi a úrazovými
operáciami chrbtice akceptuje dobu práceneschopnosti a teda aj liečenia u žalobcu maximálne od
27.02.2012 do 30.04.2012. Popisovaný vertebrogénny algický syndróm, ktorým argumentuje svoj
odmietavý postoj žalovaný, je len obecným označením ako „pracovná diagnóza“, ktorá sa musí ďalšími
vyšetreniami spresniť a ani v štatistických značkách pri novelizácii zákona č. 576/2004 Z. z. zákonom

č. 41/2013 Z. z. s účinnosťou od 01.04.2013 jeho Prílohy č. 1, nie je „pracovná diagnóza VAS“ uvedená.
Keďže rtg nález na krčnej, hrudnej a driekovej chrbtici žalobcu ani s odstupom 4,5 roka od úrazu
nejaví žiadne degeneratívne zmeny, nie je možné akceptovať výhrady žalovaného, že ťažkosti žalobcu
boli nimi, t.j. degeneratívnymi zmenami prítomnými podľa žalovaného ešte pred úrazom 27.02.2012
podmienené. Znalec v znaleckom posudku v Rozprave č. 6 okrem iného uviedol, že lekársky nález zo

dňa 23.03.2012 uviedol žalovaného ako laika do omylu a lekárska správa zo dňa 19.04.2012 zavádzala
žalovaného ako laika aj tým, že prvýkrát uvádza VAS, Th chrbtice bez bližšej špecifikácie a to že
„...Predložené lekárske správy nepreukazujú liečenie úrazového zranenia...“ nie je chyba žalobcu, ale
lekárov, ktorí žalobcu ošetrovali a liečili. Až 20.07.2012 si túto chybu uvedomil MUDr. Róbert Krajňák a
rukou dopísal štatistickú značku S23.

18. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 12.12.2016 k znaleckému posudku znalca trval na podanej
žalobe aj s poukazom na znalecký posudok dôvodiac tým, že znalec jednoznačne konštatoval, že
žalobca pred úrazom zo dňa 27.02.2012 netrpel žiadnym ochorením chrbtice, jednoznačne ustálil,
aký úraz žalobca utrpel dňa 27.02.2012 (podvrtnutie a pomliaždenie krčnej chrbtice a horného

úseku hrudnej chrbtice a pomliaždenie zadnej plochy hrudníka s typickým blokom týchto úsekov
chrbtice) a že v prípade žalobcu išlo výlučne o poúrazový stav. Znalec vylúčil, že žalobca by mal
trpieť náhlym platničkovým syndrómom alebo poškodením platničky vo forme jej hernie, nakoľko pri
úraze zo dňa 27.02.2012 neutrpel poškodenie niektorej medzistavcovej platničky, ani hernie niektorej
medzistavcovej platničky krčnej alebo hrudnej platničky. Žalobca sa nestotožnil s ohraničením doby

práceneschopnosti, ktorú znalec ustálil, bol názoru, ž posudzovanie dĺžky práceneschopnosti nebolo
úlohou znalca, bol názoru, že na túto skutočnosť nemožno prihliadať. Žalovaný v písomnom vyjadrení
zo dňa 30.12.2016 k znaleckému posudku znalca akceptoval závery znalca a uviedol, že v nadväznosti
na závery znalca žalobcovi poskytol poistené plnenie dňa 27.12.2016 z titulu poistenej udalosti č.
125/033651/0 vo výške 2 480 eur za obdobie od 29.02.2012 do 30.04.2012 , t.j. za 62 dní vo výške

denného odškodného 40 eur aj s poukazom na závery znalca v tom, že znalec akceptoval dobu
práceneschopnosti žalobcu, liečenia žalobcu maximálne od 27.02. do 30.06.2012. Žalovaný uviedol,
že v zmysle ZD čl. 3 ods.2.4.2. sa vypláca dohodnutá poistná suma denného odškodného od prvého
dňa nevyhnutného liečenia, t.j. od prvého dňa návštevy lekára musí mať žalobca lekárske správy
s objektívnymi nálezmi a zdokumentovaním liečenia. Prvá lekárska správa, ktorú žalobca predložil

žalovanému je zo dňa 29.02.2012 a tá skutočnosť, že lekár spätne vypísal žalobcovi práceneschopnosť
od 27.02.2012 neznamená, že mu spätne naordinoval liečenie. V prípade vzniku nároku na denné
odškodné by dni 27.02. a 28.02.2012 museli byť podložené liečbou, t.j. lekárskymi správam s popisom
liečenia, čo absentuje s poukazom na čl. 3 ods.2.4.3., ods.2.4.4.ZD. Žalovaný pri likvidácii poistnej
udalosti vychádzal z odborných nálezov lekárov predložených žalobcom. Znalec v znaleckom posudku

uviedol, že zápis z odborného nálezu MUDr. Róberta Krajňáka zo dňa 23.03.2012 uviedol žalobcu
do omylu, keď lekárom uvedený nález bol nesprávny, tiež záznam MUDr. Gabriela Krnáča zo dňa
19.04.2012 opäť zavádzal laika, keď predložené lekárske správy nepreukazujú liečenie úrazového
zranenia, čo nie je chyba žalobcu, ale lekárov, ktorí žalobcu ošetrovali a liečili. Žalovaný až po
obdržaní znaleckého posudku mal možnosť zistiť, že liečenie žalobcu skutočne súviselo s úrazom zo

dňa 27.02.2012. Priznanie úroku z omeškania považoval za nesprávne z dôvodu, že v ustanovení §
797 ods.3 Občianskeho zákonníka je upravená zročnosť plnenia poistiteľa tak, že toto je viazané na
skončenie vyšetrenia o rozsahu jeho povinnosti plniť. Kým poistiteľ neskončil vyšetrenie, aj žaloba na
výplatu by bola predčasná. Ak je sporný právny základ plnenia poistiteľa, ako tomu bolo aj v tejto veci,nie je možné ani začať vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu poistného plnenia poistiteľa. Splatnosť
plnenia do 15 dní po skončení vyšetrenia sa týka len rozsahu (výšky) plnenia, keď už právny základ
práva na plnenie je ustálený. Podľa názoru žalobcu (s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo

122/02) právny základ žalobcu na poistné plnenie bude ustálený až právoplatným rozsudkom súdu
v tejto veci. Výšku poistného plnenia nebolo možné objektívne zistiť, nakoľko sám žalobca nevedel
predložiť hodnoverné doklady o súvise jeho liečenia s úrazom zo dňa 27.02.2012, tento bol zistený až
za pomoci znaleckého posudku. Žalobca písomným podaním zo dňa 10.02.2017 zobral žalobu späť v
časti istiny 2 480 eur, navrhol konanie v tejto časti zastaviť konania a priznať mu náhradu trov konania

dôvodiac tým, že žalovaný žalobcovi túto sumu uhradil na základe výsledkov znaleckého dokazovania.
Trval na žalobe v časti o zaplatenie istiny vo výške 2 520 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 5 000 Eur od 18.10.2012 do zaplatenia. Bol názoru, že na záver znalca v tom, že
doba práceneschopnosti a doba liečenia v prípade žalobcu trvala od 27.02. do 30.06.2012, nemožno
prihliadať, keď toto iné zistenie znalca nebolo obsahom uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bol
znalec ustanovený v konaní. Tvrdenie žalovaného v tom, že žalobca nemá nárok na poistné plnenie za

dni 27.02. a 28.02.2012 považoval za účelové tvrdenie, keďže žalobca objektívne utrpel úraz na lyžiach
dňa 27.02.2012, od okamihu ako úraz utrpel, nemohol vykonávať prácu, nemohol riadne vykonávať
ani obvyklé činnosti, preto od okamihu utrpenia úrazu vznikla žalovanému uhradzovacia povinnosť
titulom pripoistenia denného odškodného počas nevyhnutného liečenia následkov úrazu. Skutočnosť
tvrdenú žalovaným, že lekárske správy dokumentujúce zdravotný stav žalobcu boli zavádzajúce vinou

ošetrujúceho lekára, považoval za irelevantnú, keď medzi stranami sporu ide o spotrebiteľský vzťah
a žalobcovi nemôže byť na ujmu ani prípadné zlyhanie, resp. uvádzanie nepresných informácií zo
strany ošetrujúceho lekára v lekárskych správach. Bol názoru, že v konaní bolo preukázané, že nárok
žalobcu na poistné plnenie vznikol z dôvodu, že žalobca utrpel úraz na lyžiach a nebola naplnená
žiadna predpokladaná výnimka z poskytnutia poistného plnenia. Namietal, že žalovaný len odkazom

na ZD a VPP relevantným spôsobom nespochybnil dôvodnosť nároku žalobcu na výplatu poisteného
plnenia aj za obdobie od 01.05.2012 do 30.06.2012. Skutočnosť, že vystavenie dokladu o pracovnej
neschopnosti nie je podmienkou plnenia poistnej sumy denného odškodného, nemá vplyv na tú
skutočnosť, či má alebo nemá byť poskytnuté poistné plnenie aj za toto obdobie. Z dokladu o pracovnej
neschopnosti žalobcu je zrejmé, že žalobca bol súvisle práceneschopný odo dňa, kedy utrpel úraz,

t.j. od 27.02. do 30.06.2012 a z predloženej lekárskej dokumentácie vyplýva, že mal v súvislosti s
úrazom zo dňa 27.02.2012 problémy nielen do dátumu 30.04.2012, ale aj po tomto dátume a liečenie
následkov úrazu prebiehalo minimálne do 30.06.2012. Žalobca do 30.06.2012 nevykonával žiadnu
pracovnú činnosť, nakoľko jeho zdravotný stav mu to neumožňoval. Bol názoru, že v danom prípade
je potrebné riadiť sa podľa čl. 8 ods.4 písm. c) VPP, ktoré ustanovenie nie je vylúčené žiadnym

ustanovením ZD. Dokladom o práceneschopnosti a lekárskymi správami potvrdzujúcimi jeho súvislé
liečenie preukázal, že doba od 27.02. do 30.06.2012 bola nielen dobou jeho práceneschopnosti, ale aj
dobou nevyhnutného liečenia, ktorá skutočnosť odôvodňuje dôvodnosť uplatneného právneho nároku.
Argumentáciu žalovaného ohľadne nedôvodnosti nároku žalobcu na úroky z omeškania považoval
za účelovú, keďže žalovaný skončil vyšetrenie poistnej udalosti dňa 02.10.2012, ku ktorému dňu bol

datovaný list žalovaného, ktorým bolo žalobcovi oznámené, že mu nebude poskytnuté poistné plnenie
a žalovaný sa do podania žaloby nevyjadroval o spornosti právneho základu plnenia, vyjadroval sa
len o nemožnosti poskytnutia poistného plnenia s odôvodnením, že zdravotné problémy žalobcu neboli
v príčinnej súvislosti s úrazom na lyžiach zo dňa 27.02.2012. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa
24.03.2017 uviedol, že zistenie znalca k dobe liečenia žalobcu je objektívne zistenie znalca na základe

komplexného vyšetrenia žalobcu a jeho zdravotnej dokumentácie, ktoré zistenie je vo veci podstatné,
nakoľko z neho vyplynulo, že žalobca nemá nárok na denné odškodné za liečenie po dni 30.04.2012,
nakoľko jeho práceneschopnosť v čase od 01.05. do 30.06.2012 nebola dôvodná, preto je potrebné
na tento záver znalca prihliadať. V prípade, že žalobca s týmto záverom nesúhlasil, mal možnosť
navrhnúť kontrolné znalecké dokazovanie ohľadne doby liečenia. Odhliadnuc od tohto zistenia znalca

žalobca nemal nárok na výplatu denného odškodného po dátume 30.04.2012 ani v zmysle ustanovení
VPP a ZD, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy. V zmysle ZD čl. 3 ods.2.4.2. sa denné
odškodné vypláca od prvého dňa nevyhnutného liečenia, t.j. od prvého dňa návštevy lekára musel
mať lekárske správy s objektívnymi nálezmi a zdokumentovaním liečenia. Prvá lekárska správa, ktorú
žalobca predložil bola zo dňa 29.02.2012. V prípade vzniku nároku na denné odškodné by aj dni 27.

a 28.02.2012 museli byť podložené liečbou, t.j. lekárskymi správami s popisom liečenia, čo absentuje.
Nedôvodnosť nároku žalobcu na denné odškodné za čas nevyhnutného liečenia po dátume 30.04.2012
vyplýva i z ustanovenia čl. 3 ods.2.4.3., ods.2.4.4., ods. 2.4.5. ZD a vystavenie práceneschopnosti
nepodmieňovalo výplatu denného odškodného počas celej doby trvania práceneschopnosti. Ak žalobcanapriek zisteniam znalca tvrdí, že jeho liečenie bolo dlhšie ako priemerná doba nevyhnutného liečenia,
podľa čl. 3 ods.2.4.5. ZD pri uznanej diagnóze pomliaždenie ťažkého stupňa krčnej, hrudnej, driekovej
alebo krížnej chrbtice a kostrče je priemerná doba nevyhnutného liečenia 28 dní a pri diagnóze

podvrtnutie krčnej, hrudnej alebo driekovej chrbtice je to 35 dní (podľa oceňovacej tabuľky v zmysle čl.
3 ods. 2.4.4. ZD, ktorou je stanovená priemerná doba nevyhnutného liečenia telesného poškodenia).
Ustanovenie čl. 3 ods. 2.4.5. ZD upravuje vyplácanie poistného plnenia v prípade, ak je skutočná
doba nevyhnutného liečenia dlhšia ako priemerná doba nevyhnutného liečenia. Poistné suma denného
odškodného sa vyplácala v tomto prípade podľa pravidiel, čl. 3 ods. 2.4.5. b) - ak je skutočná doba

nevyhnutného liečenia dlhšia ako priemerná doba nevyhnutného liečenia, vyplatí poisťovateľ poistnú
sumu denného odškodného minimálne za celú priemernú dobu nevyhnutného liečenia. Žalobcovi bolo
vyplatené denné odškodné minimálne za celú priemernú dobu nevyhnutného liečenia. Žalovaný s
poukazom na zistenia znalca vyplatil žalobcovi denné odškodné za 62 dní nevyhnutného liečenia,
čiže za cca 2-násobok priemernej doby liečenia v obdobných prípadoch. Žalovaný ako poisťovateľ
objektívne vychádzal z lekárskych správ predložených žalobcom a z dôvodu, že nepreukazovali liečenie

úrazového zranenia, odmietol žalobcovi poskytnúť poistné plnenie. Skutočnosť, že nárok žalobcu je
sčasti dôvodný, vyplynula až zo znaleckého dokazovania v konaní. Žalovaný sa nemohol dostať do
omeškania s plnením, keď až v priebehu dokazovania bolo zistené, že nárok žalobcu je čiastočne
daný. Nešlo o bezdôvodné odmietnutie plnenia poisťovateľom, ale o odmietnutie na základe dokladov
predložených žalobcom. Bezprostredne po tomto zistení žalovaný žalobcovi plnil. Žalobca v písomnom

vyjadrení zo dňa 04.07.2017 uviedol s poukazom na čl. 3 ods.2.4.2. ZD vo vzťahu k slovnému spojeniu
„doba nevyhnutného liečenia“, že v zmluvných podmienkach, ani v znení poistnej zmluvy, s ktorými
žalobca nebol oboznámený zo strany žalovaného, čo je evidentné z listinných dôkazov predložených
zo strany žalovaného, ktoré nie sú zo strany žalobcu podpísané na znak oboznámenia sa s nimi, nie je
definovaný, ani vysvetlený pojem „doba nevyhnutného liečenia“, preto nie je zrejmé, na základe čoho

žalovaný dospel k výkladu, ktorý uviedol vo vyjadrení zo dňa 22.03.2017 vo vzťahu k dobe nevyhnutného
liečenia. Žalovaný zvolil na určenie začiatku „doby nevyhnutného liečenia“ výklad, ktorý nenachádza
opodstatnenie,anioporuvZD,anivzmluve.Žalobcabolnázoru,ževzhľadomnaobjektívnepreukázanú
skutočnosť, že k úrazu došlo dňa 27.02.2012, tento deň bol prvým dňom nevyhnutného liečenia
následkov úrazu, nakoľko už v tento deň sa musel podrobiť kľudovému režimu, nakoľko následky úrazu

sa dostavili okamžite po úraze. Skutočnosť, že prvá lekárska správa je zo dňa 29.02.2012 neznamená,
že do toho času nebol práceneschopný, neliečený. Vzhľadom na absenciu výkladu pojmu „doba
nevyhnutného liečenia“ je daný dôvod na aplikáciu ustanovenia § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka a
dôvod na priznanie poistného plnenia aj za dni 27.02. a 28.02.2012, nakoľko sa žalobca v týchto dňoch
reálne liečil. Neposkytnutie poistného plnenia za obdobie od 01.05. do 30.06.2012 s poukazom na

čl. 3 bod 2.4.3., bod 2.4.2. a bod 2.4.4. ZD neodôvodňuje odmietnutie poistného plnenia v období od
01.05. do 30.06.2012. Žalobca doklad preukazujúci dĺžku práceneschopnosti a dobu liečby žalovanému
predložil, predložil potvrdenie o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou za obdobie
od 27.02 do 30.06.2012. S poukazom na čl. 3 bod 2.4.2. ZD uviedol, že doba nevyhnutného liečenia je
vágny, neurčitý pojem, nebol mu zo strany žalovaného vysvetlený. S poukazom na čl. 3 bod 2.4.4. ZD

a argumentácii žalovaného v tom, že nevyhnutné liečenie následkov úrazu a jeho skutočná dĺžka musia
byť zdokladované dostatočnou zdravotnou dokumentáciou, uviedol, že k žalobe pripojil ako dôkazy
lekárske záznamy preukazujúce jeho liečenie, ktoré neboli zo strany žalovaného po obsahovej stránke
nijako sporované a jednoznačne preukazujú, že utrpel úraz na lyžiach, že bol práceneschopný a liečil
na následky úrazu. Odkaz na č.l. 3 bod 2.4.5. písm. b) ZD nie je relevantný z dôvodu, že nie je zrejmé,

čo sa myslí pod pojmom skutočná doba nevyhnutného liečenia a ako ju žalovaný určuje. Nie je zrejmé,
kto určuje, čo znamená doba nevyhnutného liečenia, resp. skutočná doba nevyhnutného liečenia a
ako sa určuje, keď podľa výkladu žalovaného doba práceneschopnosti neznamená dobu nevyhnutného
liečenia, resp. skutočnú dobu nevyhnutného liečenia. Aby sa mohol uplatňovať postup podľa čl. 3 bod
2.4.5. písm. b) ZD, je potrebné vychádzať z oceňovacej tabuľky v súvislosti s ktorou žalovaný odkazuje

na čl. 3 ods.2.4.4. ZD. Žalobca si nie je vedomý, že by bol oboznámený s oceňovacou tabuľkou, ani kde
sa v dokladoch predložených žalovaným nachádza - ZD, resp. VPP nachádza oceňovacia tabuľka. V
znení čl. 3 ods. 2.4.4. ZD sa nachádza len odkaz na oceňovaciu tabuľku. Žalobca na pojednávaní dňa
5. apríla 2018 trval na podanej žalobe vo zvyšnej časti. Uviedol, že výklad čl. 3 bod 2.4.2. ZD žalovaným
nevyplýva z čl. 3 ods. 2.4.2. ZD. Žalobca je spotrebiteľom a s poukazom na ustanovenie § 54 ods.2

Občianskeho zákonníka sporný výklad tohto ustanovenia je potrebné vykonať v prospech žalobcu ako
spotrebiteľa, preto nárok žalobcu na poskytnutie poistného plnenia za prvé sporné obdobie je dôvodný.
Ďalej uviedol, že doba jeho práceneschopnosti bola ustálená ošetrujúcim lekárom do 30.06.2012 a
žiadne ustanovenie ZD nevylučuje poskytnutie poistného plnenia v uplatnenom rozsahu. Skutočnosť, žeznalec ustálil predpokladanú dobu liečby žalobcu do 30.04.2012 neznamená, že žalobca nemal reálne
problémy týkajúce sa zdravotného stavu, ktoré mali pôvod v úraze zo dňa 27.02.2012. Žalovaný na
pojednávaní dňa 5. apríla 2018 trval na zamietnutí žaloby z dôvodov, že v konaní nebola

preukázaná skutočnosť, že žalobca utrpel úraz dňa 27.02.2012, keď prvá správa o úraze bola zo dňa
29.02.2012, ktorá uvádza, že žalobca spadol na lyžiach. Nebolo preukázané, že žalobca úraz utrpel
skôr ako pred dátumom 29.02.2012.Žalobca nenavštívil nemocnicu, iného lekára, pohotovosť, čím by
preukázal, že k úrazu došlo skôr. Skutočnosť, že žalobca má spätne vypísanú práceneschopnosť odo
dňa 27.02.2012 nepreukazuje, že úraz žalobcu sa stal dňa 27.02.2012. V prípade vzniku nároku na

poistné plnenie, by aj dni 27.02. a 28.02. 2012 museli byť podložené liečbou, teda lekárskymi správami,
ktoré by preukazovali, že k úrazu došlo 27.02.2012. Ďalej uviedol, že pojem čas, doba nevyhnutného
liečenia vyplýva z čl. 8 ods.4 VPP, čl. 3 ods.2.4.2., ods. 2.4.4., ods.2.4.5. ZD. Žalovaný bol zhodne
ako znalec názoru, že doba liečenia žalobcu od 01.05.2012 do skončenia práceneschopnosti nebola
dobou nevyhnutného liečenia následkov úrazu. Žalovaný uviedol, že ZD upravujú v čl. 3 ods.2.4.4.,
že denné odškodné sa vypláca podľa tabuľky plnenia za čas nevyhnutného liečenia. V oceňovacej

tabuľke je stanovená priemerná doba nevyhnutného liečenia telesného poškodenia, ktorá oceňovacia
tabuľka je verejne prístupná na internete. S poukazom na čl.3 ods.2.4.5. b) ZD uviedol, že žalobcovi
bolo poukázané denné odškodné za celú priemernú dobu nevyhnutného liečenia podľa oceňovacej
tabuľky (35 dní) a navyše mu bolo vyplatené ešte denné odškodné podľa zistenia znalca, spolu až za
62 dní. Žalobca podpisom poistnej zmluvy v časti vyhlásenie poistníka potvrdil, že bol pred uzatvorením

poistnej zmluvy oboznámený s VPP, ZD k poistnej zmluve, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť poistenej
zmluvy ako prílohy. Prílohou k poistnej zmluve bolo záznam Informácie pre klienta, ktorý žalobca
podpísal, v čl. 1 je uvedené, že svojim podpisom potvrdzuje, že všetky informácie v zmysle záznamu
mu boli poskytnuté v dostatočnom časovom predstihu pred uzatvorením poistnej zmluvy a že so
všetkými informáciami uvedenými v zázname sa oboznámil, že podmienky sprostredkovania poistného

produktu a právne následky uzavretia poistnej zmluvy sú definované v OZ, PZ, ktorou sa daný produkt
dojednáva a v poistných podmienkach, ďalších dokumentoch na ktoré sa poistná zmluva odvoláva.
Žalovaný trval na tom, že žalobca nemá nárok na úroky z omeškania, nakoľko predložené lekárske
správy aj podľa záverov znalca nepreukazovali liečenie úrazového zranenia, išlo o chybu lekárov, ktorí
žalobcu ošetrovali a liečili. Žalovaný mohol vychádzať len lekárskych správ, preto v čase, keď likvidoval

poistnú udalosť, dôvodne zamietol poskytnutie poistného plnenia s poukazom na lekárske správy,
ktoré preukazovali degeneratívne zmeny na chrbtici a nie liečenie úrazového zranenia. Žalovaný až po
vysvetlení pochybenia lekárov znalcom, mal možnosť zistiť, že žalobcovo liečenie preukazuje úrazové
zranenie. Žalovaný uviedol, že oceňovacia tabuľka sa v ZD a VPP nenachádza, nie je prílohou ZD, je
verejne prístupná na internete a na pracoviskách žalovaného, žalobca s ňou nebol oboznámený, táto

nebola prílohou VPP.

19. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, ako
aj obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre
vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam

a vec správne právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie
zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej
veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ
ide o skutočnosti právne významné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, odvolací súd sa
zároveň v celom rozsahu stotožňuje aj s právnymi závermi súdu prvej inštancie vo veci a s poukazom

na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.
Odvolací súd nevidel dôvody, pre ktoré by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť.

20. Žalovaný podal odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie z dôvodov uvedených v
ustanovení § 365 ods.1 písm. d), f) a h) CSP.

21. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto
nesprávnosť môže byť spôsobená chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov, nesprávnym
vyhodnotením vykonaných dôkazov, alebo predpokladom „dotvorenia“ skutkového stavu ďalšími
prípustnými prostriedkami procesnej obrany, či prostriedkami procesného útoku.

22. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod
je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd - neaplikoval príslušnú právnu normu, t.j.
úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu, - aplikoval nesprávnu právnu normu, t.j. namiestopríslušnej právnej normy aplikoval normu inú, - obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval,
alebo - správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

23. Iná vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ako odvolací dôvod dopadá
na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumované pod ostatné odvolacie
dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie súdu vo veci.

24. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.06.2011 spotrebiteľskou zmluvou

je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

25. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.06.2011 ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné.

26. Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.06.2011 dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

27. Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.06.2011 spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

28. Podľa § 53 ods.1 prvá veta Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.06.2011 spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

29. Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.06.2011 neprijateľné podmienky

upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

30.Podľa § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.06.2011 v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

31. Podľa § 788 ods.1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

32. Podľa § 788 ods.3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné

podmienkypoistiteľa(poistnépodmienky),naktorésapoistnázmluvaodvolávaaktorésúknejpripojené
alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

33. Podľa § 788 ods.4 Občianskeho zákonníka v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok
odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na

prospech poisteného.

34. Z hľadiska zmluvnej voľnosti je pri dojednaní poistnej zmluvy potrebné rešpektovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Tieto zmluvy (vrátane poistnej zmluvy) nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (poisteného). Poistná zmluva má tiež charakter adhéznej zmluvy, pre
ňu je charakteristické, že sa uzaviera na základe poistných podmienok a fyzická alebo právnická osoba,
ktorá dostane návrh na uzavretie poistnej zmluvy, nemá možnosť dosiahnuť ich zmeny, zmluvná voľnosť
je tu obmedzená na prijatie alebo odmietnutie takéhoto návrhu. Všeobecné poistné podmienky sú
obligatórnou súčasťou každej poistenej zmluvy. Text poistnej zmluvy sa musí priamo odvolávať na text

poistných podmienok. Z hľadiska platnosti poistenej zmluvy zákon vyžaduje, aby boli poistné podmienky
poistníkovi fyzicky odovzdané spolu s poistnou zmluvou, resp. aby poistné podmienky boli poistníkovi
oznámené ešte pred uzavretím poistenej zmluvy. Skutočnosť, že poistné podmienky boli poistníkovi
odovzdané alebo oznámené, musí v prípade sporu preukázať poisťovateľ. Všeobecné a osobitnépoistné podmienky možno vymedziť ako štandardizované zmluvné dojednania, ktoré vymedzujú obsah
poistných vzťahov po uzatvorení poistnej zmluvy. Osobitnými poistnými podmienkami v širšom zmysle
sú poistné podmienky, ktoré sa odchyľujú od všeobecných poistných podmienok alebo ich dopĺňajú

a ktoré sa môžu používať pre určité skupiny poistných zmlúv. Poistné podmienky predstavujú základ
zmluvných vzťahov poistenia, bez ohľadu na individuálnu charakteristiku jednotlivých rizík. Od poistných
podmienok (VPP) sa možno odchýliť, len ak to tieto podmienky pripúšťajú (pri zmluvnom poistení).
Odchýlka od poistných podmienok dohodnutá v neprospech poistníka, by sa považovala za neplatné
zmluvné dojednanie. V súdnom spore ohľadne výkladu obsahu poistných podmienok výklad obsahu

poistnej zmluvy by mal vyvážený aj z toho hľadiska, či aj poistník urobil pred uzatvorením poistnej zmluvy
všetko, aby vzťahy medzi zmluvnými stranami zodpovedali zásade dobrej viery. V takom prípade treba
prihliadať nielen na poistné podmienky, ale i na zákonnú úpravu poistnej zmluvy.

35. Podľa § 791 ods.1 Občianskeho zákonníka pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná
písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.

36. Podľa § 791 ods.2 prvá veta Občianskeho zákonníka poistiteľ vydá tomu, kto s ním poistnú zmluvu
uzavrel, poistku ako písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy.

37. Podľa § 797 ods.2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s

ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

38. Podľa § 797 ods.3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ
skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať
bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej

udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

39. Vznik poistnej udalosti musí preukázať ten, komu vzniká právo na poistné plnenie. Dôkazné bremeno
tvrdenia vzniku poistenej udalosti má poistený aj vtedy, ak uplatňuje právo na poistené plnenie na súde.
Základnou povinnosťou poisťovateľa je povinnosť poskytnúť poistenému poistné plnenie, ak dôjde ku

skutočnosti stanovenej v poistnej zmluve, s ktorou je spojený vznik poisťovateľa plniť a tejto povinnosti
korešpondujeprávopoistenéhonaplnenie.Poistnýmplnenímmáustanovenie§797ods.3Občianskeho
zákonníka na mysli peňažné plnenie, ktorého výška sa určuje na základe zásad ustanovených právnymi
predpismi, poistnými podmienkami poisťovateľa a poistnou zmluvou so zreteľom na konkrétny druh a
formu poistenia. Poistné plnenie je splatné do 15 dní po skončení vyšetrenia potrebného na zistenie

rozsahu, v akom je poisťovateľ povinný plniť. Vyšetrenie vykonáva poisťovateľ a v jeho rámci zisťuje
predovšetkým rozsah svojej povinnosti plniť. Dobu, po ktorú môže poisťovateľ vykonávať vyšetrenie,
zákon priamo neustanovuje, avšak uvádza v § 797 ods.3 Občianskeho zákonníka, že vyšetrenie sa
musí vykonať bez zbytočného odkladu, t.j. bez neodôvodnených prieťahov a v rozsahu potrebnom na
riadne zistenie dôvodu a výšky plnenia. Splatnosť poistného plnenia je stanovená pevnou lehotou, ale

jej začiatok je viazaný na subjektívne okolnosti na strane poisťovateľa, ktorý vykonáva vyšetrenie, pre
ktoré nie je nie je doba trvania predpísaná, ale jeho dĺžka závisí od konkrétnych okolností daného
prípadu. Splatnosť plnenia sa teda týka len rozsahu plnenia poisťovateľa, keď je už daný právny základ
práva na poistné plnenie. Zákon neustanovuje lehotu, v ktorej má vyšetrenie poisťovateľa najneskoršie
skončiť, pričom jednomesačná lehota ustanovená v druhej vete § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa

týka len podania žiadosti na poskytnutie primeraného preddavku, teda nejde o lehotu, v ktorej sa musí
vyšetrenie poisťovateľa i skončiť. Preto sa poisťovateľ nemôže za mesiac a pätnásť dní od nahlásenia
poistnej udalosti dostať do omeškania, ak ešte neskončí vyšetrovanie. Na rýchle skončenie vyšetrenia
musí pôsobiť tak poisťovateľ, ako aj ten, kto má právo na poistné plnenie (poistený). Poistený je povinný
poskytnúť súčinnosť pri zisťovaní vzniku a rozsahu následkov poistnej udalosti. Ak sa poistné plnenie

stane splatným, poistený sa môže svojho práva domáhať žalobou na plnenie, a to aj v prípade, ak je
sporné, či poistná udalosť vôbec nastala.

40. Podľa § 816 Občianskeho zákonníka z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená
dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie

vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

41. Súd prvej inštancie v danej právnej veci v otázkach právneho posúdenia veci sporných
otázok - nároku žalobcu na poistné plnenie (za obdobie od 28.02.2012 a 29.02.2012 a za obdobie od01.052012do30.06.2012spoluvovýške2520eurakoskutočnejdobynevyhnutnéholiečenianásledkov
úrazu), - nároku žalobcu na úroky z omeškania so zaplatením sumy 5 000 eur vo výške 8,75 % ročne od
18.10.2012 do zaplatenia s ohľadom na splatnosť poistného plnenia, - určenia neprijateľnosti zmluvnej

podmienky poistnej zmluvy v časti vyhlásenia poistníka a poistného, že žalobca podpisom poistnej
zmluvyvyhlásil,žepreduzavretímpoistnejzmluvyoboznámenýsobsahomažeprevzalVPPaZD,ktoré
savzťahujúnapoistnúzmluvuatvoriajejnedeliteľnúsúčasťakojejprílohy, -určenianeplatnostipoistnej
zmluvy, resp. čiastočnej neplatnosti poistnej zmluvy (ktoré sporné otázky sú predmetom odvolacieho
konania) zaujal právny názor s poukazom na ustanovenia § 797 ods.3, § 816 Občianskeho zákonníka,

na čl. 1 ods.5 písm. a), čl. 8 ods.4 písm. c) VPP, čl. 3 ods. 2.4.2., čl. 3 ods. 2.4.3., čl. 3 ods. 2.4.4., čl.
3 ods. 2.4.5. písm. b) ZD (ako obligatórnej súčasti poistnej zmluvy uzatvorenej dňa 02.05.2011 medzi
stranami sporu), že nárok žalobcu v napadnutej zamietajúcej časti nebol dôvodne podaný. Nepriznanie
nároku žalobcu na poistné plnenie za obdobie od 28.02.2012 a 29.02.2012 s prísl. a za obdobie od 01.05
2012 do 30.06.2012 s prísl. spolu vo výške 2 520 eur s prísl. ako skutočnej doby nevyhnutného liečenia
následkov úrazu odôvodnil tým, že v danej právnej veci pre spornosť právneho základu práva na poistné

plnenie medzi stranami sporu bol v spore ustanovený súdny znalec, ktorý v znaleckom posudku dospel
k záveru, že u žalobcu pri páde na lyžiach došlo k podvrtnutiu a pomliaždeniu krčnej chrbtice a
horného úseku hrudnej chrbtice a pomliaždeniu zadnej plochy hrudníka s typickým blokom
týchto úsekov chrbtice, u žalobcu išlo o poúrazový stav, pri ktorom nedošlo k poškodeniu niektorej
medzistavcovej platničky alebo hernie niektorej medzistavcovej platničky krčnej a hrudnej chrbtice,

nešlo o degeneratívne ochorenia chrbtice, ktoré by zhoršil a zvýraznil pád na lyžiach, pretože
žalobca pred úrazom žiadnym degeneratívnym ochorením chrbtice netrpel. Znalec zároveň akceptoval
dobu práceneschopnosti žalobcu, teda liečenia žalobcu maximálne od 27.02.2012 do 30.04.2012. Súd
prvej inštancie sa stotožnil so záverom znalca v tom, že doba nevyhnutného liečenia žalobcu bola
maximálne do 30.04.2012, keď súd prvej inštancie zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že lekári, ktorí

žalobcu ošetrovali a liečili, stanovili žalobcovi chybné diagnózy, pričom na základe zistení práve týchto
lekárov bola žalobcovi vystavená práceneschopnosť, ktorá práceneschopnosť s poukazom na čl. 3
ods. 2.4.3. ZD nebola podmienkou plnenia poistnej sumy denného odškodného, preto vychádzajúc
zo znaleckého posudku ohľadne doby nevyhnutného liečenia žalobcovi nepriznal poistné plnenie za
obdobie od 01.05. 2012 do 30.06.2012. Zároveň žalobcovi nepriznal poistné plnenie ani za obdobie

od 27.02.2012 do 28.02.2012 s poukazom na čl. 3 ods. 2.4.2, ods.2.4.3., ods. 2.4.4.ZD, keď nemal za
objektívne preukázané, že k úrazu žalobcu došlo dňa 27.02.2012, keďže prvá lekárska správa (zápis
o prvotnom vyšetrení), ktorú žalobca predložil žalovanému bola zo dňa 29.02.2012. Žalovaný vyplatil
žalobcovi s poukazom na závery znaleckého posudku približne dvojnásobok priemernej doby liečenia
v obdobných prípadoch. ZD upravujú v čl. 3 ods. 2.4.4., že žalovaný ako poisťovateľ stanovuje poistné

plnenie podľa tabuľky plnenia za čas nevyhnutného liečenia (ďalej len „oceňovacia tabuľka“), ktorá je
verejne prístupná na internete (www.allianzsp.sk ), preto nie je prílohou ZD,
je prístupná na pracoviskách žalovaného a klienti do nej môže kedykoľvek nahliadnuť a v oceňovacej
tabuľke je stanovená priemerná doba nevyhnutného liečenia telesného poškodenia. Ak by žalovaný
ako poisťovateľ vychádzal z oceňovacej tabuľky (čl. 3 ods. 2.4.4., ods. 2.4.5.b) ZD), tak pri uznanej

diagnóze znalcom - pomliaždenie ťažkého stupňa krčnej, hrudnej, driekovej alebo krížnej chrbtice
bola priemerná doba nevyhnutného liečenia 28 dní a pri diagnóze podvrtnutie krčnej, driekovej alebo
hrudnej chrbtice bola 35 dní, ak je skutočná doba nevyhnutného liečenia dlhšia ako priemerná doba
nevyhnutného liečenia, vyplatí poisťovateľ poistnú sumu denného odškodného minimálne za celú
priemernú dobu nevyhnutného liečenia. Žalovaný žalobcovi uhradil denné odškodné za celú priemernú

dobu nevyhnutného liečenia podľa oceňovacej tabuľky (35 dní) a navyše uhradil žalobcovi ešte denné
odškodné podľa zistenia znalca spolu až za 62 dní. Súd prvej inštancie v otázke žalobcom nastoleného
sporného výkladu ustanovenia poistenej zmluvy, ZD, VPP ohľadne „doby nevyhnutného liečenia“ dospel
k záveru, že táto je dostatočne špecifikovaná najmä v čl. 3 ods. 2.4.4., ods. 2.4.2., ods. 2.4.5. ZD. Súd
prvej inštancie nepriznal žalobcovi úroky z omeškania zo sumy 2 480 eur ako poistného plnenia

za obdobie od 29.02.2012 do 30.04.2012 (ktoré poistné plnenie žalovaný uhradil žalobcovi na základe
záverov znaleckého posudku) dôvodiac tým, že sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že vyšetrenie poistnej
udalostibolozostranyžalovanéhoskôrukončenénepriznanímnárokužalobcovi,keďsúdprvejinštancie
dospel k záveru, že žalovaný až na základe záverov znaleckého posudku mohol dospieť k záveru, že
u žalobcu išlo o liečenie poúrazového stavu, teda že sa nejednalo o výnimku, pri ktorej denné

odškodné žalobcovi nepatrilo, keďže lekárske správy, predložené žalobcom žalovanému nepreukazovali
liečenie úrazového zranenia, ktorá skutočnosť podľa názoru znalca nebola chybou žalovaného, ani
žalobcu. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom poistnej zmluvou č. 0837110033891 dospel
k záveru o platnosti poistnej zmluvy dôvodiac tým, že mal za preukázané, že žalobca uvedenú zmluvupodpísal, pričom súčasťou predmetnej zmluvy bolo aj vyhlásenie poistníka, že pred uzatvorením poistnej
zmluvy bol oboznámený a prevzal VPP a ZD. Súd prvej inštancie ďalej dospel k záveru, že tá skutočnosť,
že žalobca sa podpisom poistnej zmluvy mal oboznámiť aj so VPP nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú

podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu medzi stranami zmluvy.

42. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu
za výsledok sporu, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym
následkom neunesenia dôkazného bremena stranou sporu je jej neúspech v spore. Pod vyhodnotením

dôkazovjetrebarozumieťajzhodnotenie absenciedôkazovvedúcejkneuneseniudôkaznéhobremena.
Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad, neúspech sa pričíta strane sporu, na ktorej leží podľa
predpisov hmotného práva dôkazné bremeno, zodpovednosť za preukázanie skutočností významných
z hľadiska hmotného práva. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí strana
sporupreukázať,zásadneurčujehmotnoprávnanorma,ktorájenaspornývzťahaplikovaná.Znejpotom
vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorá strana sporu je povinná stanovený okruh

skutočností preukázať.

43. Na zdôraznenie správnosti záverov (skutkových a právnych) prijatých súdom prvej inštancie a s
prihliadnutím na odvolacie námietky žalobcu odvolací súd uvádza, že v danej právnej veci (v konaní
o uplatňovanom právnom nároku na zaplatenie poistného plnenia podľa § 816 nasl. Občianskeho

zákonníka) bolo na základe vykonaného dokazovania nesporne preukázané, že strany sporu uzatvorili
poistnú zmluvu dňa 02.05.2011, predmetom ktorej bolo rizikové životné poistenie, v rámci ktorého
boli dojednané pripoistenia, okrem iných pripoistení tiež pripoistenie denného odškodného počas
nevyhnutného liečenia následkov úrazu (riziková skupina 1- tarifa 14 UP-M, dojednané na poistnú
sumu vo výške 40 Eur denná dávka), so začiatkom poistenia 03.05.2011. Odvolací súd zhodne ako

súd prvej inštancie dospel k záveru o platnosti predmetnej poistnej zmluvy, keďže z vykonaného
dokazovania súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalobca podpisom návrhu poistnej zmluvy
vyhlásil a potvrdil, že bol pred uzatvorením poistnej zmluvy oboznámený s obsahom a že prevzal
VPP pre nadstavbový program Život Premium, VPP pre úrazové poistenie- A, ZD pre program Život
s rozšírenou ponukou pripoistení v nadstavbovom programe Život Premium, ktoré sa vzťahujú na

poistnú zmluvu a tvoria jej neoddeliteľnú súčasť ako jej prílohy, že bol oboznámený a zároveň obdržal
v písomnej forme údaje v zmysle ustanovenia § 792a Občianskeho zákonníka a zároveň v písomnej
forme prevzal Informáciu o podmienkach uzavretia poistnej zmluvy - program Život Premium, keď aj
v Zázname o rokovaní finančného agenta s klientom pred uzatvorením poistnej zmluvy -posúdenie
klienta zo dňa 02.05.2011 žalobca svojim podpisom potvrdil, že všetky informácie v zmysle tohto

Záznamu mu boli poskytnuté v dostatočnom časovom predstihu pred uzatvorením poistnej zmluvy a že
so všetkými informáciami uvedenými v tomto zázname sa oboznámil a prevzal kópiu tohto záznamu,
že podmienky sprostredkúvaného poistného produktu a právne následky uzavretia poistnej zmluvy sú
definované ustanoveniami Občianskeho zákonníka, poistnej zmluvy, ktorou sa daný produkt dojednáva
a poistných podmienkach a ďalších dokumentov, na ktoré sa taká poistná zmluva odvoláva, že

uzavretím poistnej zmluvy, ktorej predmetom je sprostredkovávaný produkt, vzniknú klientovi nároky z
poisteniazapodmienokuvedenýchvpoistnejzmluve.Keďžezhľadiskaplatnostipoistenejzmluvyzákon
vyžaduje, aby boli poistné podmienky poistníkovi fyzicky odovzdané spolu s poistnou zmluvou, resp.
aby poistné podmienky boli poistníkovi oznámené ešte pred uzavretím poistenej zmluvy, s poukazom
na vyššie uvedené dôvody, keď v konaní bolo preukázané, že žalobca svojim podpisom potvrdil, že pred

podpisom poistnej zmluvy bol oboznámený so súčasťami predmetnej poistnej zmluvy (VPP, ZD), na
ktoré sa poistná zmluva odvoláva a prevzal ich, je potrebné prijať záver, žalovaný v spore preukázal, že
poistné podmienky boli žalobcovi ako poistníkovi odovzdané a oznámené, teda že predmetná poistná
zmluva je platná. Z obsahu ZD (čl. 3 ods. 2.4.4., ods. 2.4.5. b) vyplýva stanovenie poistného plnenia
žalovaným podľa oceňovacej tabuľky ZD, keď čl. 3. bod 3. ZD ustanovuje, že poistník a poistený majú

právo u poisťovateľa do príslušných oceňovacích tabuliek nahliadnuť. Odvolací súd dodáva, že i v
prípade, že by súd dospel v danej právnej veci k záveru o čiastočnej neplatnosti poistnej zmluvy (§
37 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že oceňovacia tabuľka nebola súčasťou poistných podmienok,
nebola neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy, nebola predmetom poistnej zmluvy, keďže nebola v
písomnej forme odovzdaná žalobcovi v rámci predzmluvných rokovaní s poukazom na ustanovenie §

792a ods.2 písm. a) a ods.4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia poistenej zmluvy, keďže
obsah poistného plnenia sa určuje práve na základe oceňovacej tabuľky, a ani nebola poskytnutá v
písomnej forme žalobcovi pri kontraktácii), taktiež by bol daný dôvod na zamietnutie žaloby v napadnutej
zamietajúcejčastiozaplateniepoistnéhoplneniavspornomobdobí(zaobdobieod27.02.do28.02.2012a od 01.05. do 30.06.2012 s prísl.), keďže by bolo dôvodné vychádzať pri stanovení skutočnej doby
nevyhnutného liečenia žalobcu z obsahu poistnej zmluvy a jej neoddeliteľnej súčasti (VPP, ZD), teda
nie aj z oceňovacej tabuľky a zo záverov znaleckého posudku znalca ustanoveného v konaní, ktorý

akceptoval dobu práceneschopnosti a liečenia žalobcu maximálne do 30.04.2011. Z odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie v danej právnej veci vychádzal pri
určení doby nevyhnutného liečenia následkov úrazu žalobcu zo znaleckého posudku znalca, keď i sám
žalovaný plnil žalobcovi poistné plnenie (za obdobie od 29.02. do 30.03.2012) v súlade zo závermi
znaleckého posudku aj v tej časti, v ktorej znalec akceptoval dobu práceneschopnosti a liečenia žalobcu

maximálne do 30.04.2011, t.j. žalovaný plnil žalobcovi poistné plnenie za dobu nevyhnutného liečenia
následkov úrazu žalobcu vo väčšom rozsahu, než by žalovaný určil nárok žalobcu na poistné plnenie
podľa oceňovacej tabuľky.

44. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru (s poukazom na odvolaciu námietku
žalobcu v tom, že mu vznikol nárok na poistené plnenie aj za obdobie od 27.02. do 28.02.2012,

keďže v konaní preukázal, že bol práceneschopný a že boli mu vyplatené nemocenské dávky v období
od 27.02.2012 do 30.06. 2012), že podľa čl. 3 ods. 2.4.1., ods.2.4.2., ods.2.4.3. ZD žalobca má
nárok na dohodnutú poistnú sumu denného odškodnenia v pripoistení denného odškodného počas
nevyhnutného liečenia následkov úrazu, ktorá zodpovedá celej dobe nevyhnutného liečenia (od jej
prvého dňa), keď bolo povinnosťou žalobcu preukázať žalovanému nevyhnutné liečenie následkov

úrazu a jeho skutočnú dĺžku dostatočnou zdravotnou dokumentáciou so zápisom o prvotnom ošetrení,
priebehu liečby a rehabilitácie, ktorá slúži ako základný podklad pre stanovenie výšky poistného plnenia.
Žalobca ako zápis o prvotnom vyšetrení predložil zápis o prvotnom vyšetrení až zo dňa 29.02.2012 a
keďže v zmysle čl. 3 ods. 2.4.3. vystavenie práceneschopnosti nie je podmienkou plnenia poistnej sumy
denného odškodného, nie je v danej veci z tohto pohľadu právne relevantná tá skutočnosť, že žalobca

bol práceneschopný a že boli mu vyplatené nemocenské dávky v období od 27.02.2012 do 30.06. 2012,
ale právne relevantnou je tá skutočnosť, že zápis o prvotnom vyšetrení je zo dňa 29.02.2012, ktorý
deň potom predstavuje prvý deň doby nevyhnutného liečenia v zmysle predmetnej poistnej zmluvy a
zmluvných dojednaní (VPP a ZD) ako neoddeliteľnej súčasti poistnej zmluvy.

45. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru (s poukazom na odvolaciu námietku
žalobcu v tom, že mu vznikol nárok na poistené plnenie aj za obdobie od 01.05. do 30.06.2012, keďže
v konaní preukázal, že bol práceneschopný a že boli mu vyplatené nemocenské dávky v období od
27.02.2012 do 30.06. 2012) s poukazom na dôvody uvedené v bode 43. tohto rozsudku a dodáva, že
súd prvej inštancie v danej právnej veci vychádzal pri určení doby nevyhnutného liečenia následkov

úrazu žalobcu zo znaleckého posudku znalca, keď aj sám žalovaný plnil žalobcovi poistné plnenie
(za obdobie od 29.02. do 30.03.2012) v súlade zo závermi znaleckého posudku aj v tej časti, v ktorej
znalec akceptoval dobu práceneschopnosti a liečenia žalobcu maximálne do 30.04.2011, t.j. žalovaný
plnil žalobcovi poistné plnenie za dobu nevyhnutného liečenia následkov úrazu žalobcu vo väčšom
rozsahu, než by žalovaný určil nárok žalobcu na poistné plnenie podľa oceňovacej tabuľky podľa čl. 3

ods.2.4.4., ods.2.4.5.b) ZD. Odvolací súd ďalej dodáva, že neobstojí v tomto smere poukaz žalobcu
na čl. 8 bod 4 písm. c) VPP, ktorý stanovuje, že denné odškodné počas doby nevyhnutného liečenia
sa poskytuje najdlhšie počas doby trvania práceneschopnosti z dôvodu úrazu, s poukazom na záver
znaleckéhoposudku,vktoromznalecakceptovaldobupráceneschopnostialiečeniažalobcumaximálne
do 30.04.2011. Teda i v prípade platnosti celej poistnej zmluvy žalovaný plnil žalobcovi poistné plnenie

vo väčšom rozsahu, než by žalovaný určil nárok žalobcu na poistné plnenie podľa oceňovacej tabuľky.

46. Pokiaľ žalobca pred súdom prvej inštancie a v podanom odvolaní namietal s poukazom na
ustanovenie § 53 ods.1 prvá veta Občianskeho zákonníka, že predmetná poistná zmluva ako
spotrebiteľská zmluva obsahuje ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa a ako neprijateľná zmluvná
podmienka je neplatná (v časti vyhlásenia poistníka a poistného, že žalobca podpisom poistnej zmluvy
vyhlásil, že pred uzavretím poistnej zmluvy oboznámený s obsahom a že prevzal VPP a ZD, ktoré sa
vzťahujú na poistnú zmluvu a tvoria jej nedeliteľnú súčasť ako jej prílohy), odvolací súd zhodne ako súd
prvejinštanciedospelkzáveruonedôvodnostitejtonámietky,keďžalobcaokremnamietanianeplatnosti

poistnej zmluvy z dôvodov vyššie uvedených v bode 43. tohto rozsudku nekonkretizoval, v čom táto
zmluvná podmienka poistnej zmluvy spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa.47. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu o spornosti výkladu čl. 3 ods.2.4.2.
ZD (keď namietal, že z neho nevyplýva, že je potrebné mať od prvého dňa liečenia zabezpečené
lekárske správy dokumentujúce liečenie) a o dôvodnosti aplikácie ustanovenia § 54 ods.2 Občianskeho

zákonníka, keďže z čl. 3 ods.2.4.2. v spojení s čl. 3 ods.2.4.4. druhá veta ZD jasne a určite vyplýva (je
predmetom dohody), čo znamená pojem doba nevyhnutného liečenia následkov úrazu, akými dokladmi
sa preukazuje doba nevyhnutného liečenia následkov úrazu (jej skutočná dĺžka), akými dokladmi sa
preukazuje jej začiatok (od jej prvého dňa- zápis o prvotnom vyšetrení - ako základný podklad pre
stanovenie výšky poistného plnenia).

48. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie v rámci predbežného právneho
posúdenia veci posúdil právny nárok žalobcu na zaplatenie poistného plnenia za obdobie od 27.02.
do 28.02.2012 za dôvodný, avšak z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nevyplývajú dôvody
zmeny právneho názoru súdu prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že je síce pravdou, že súd prvej
inštancie v rámci predbežného právneho posúdenia veci posúdil právny nárok žalobcu na zaplatenie

poistného plnenia za obdobie od 27.02. do 28.02.2012 za dôvodný, avšak z ustanovenia § 181 ods. 2
druhá veta CSP vyplýva, že súd prvej inštancie nie je v prípade predbežného právneho posúdenia veci
takto formulovaným záverom striktne viazaný, opak by nevyhnutne viedol k absurdným dôsledkom a k
deformovaniu rozhodovacieho procesu. Z podstaty výkonu spravodlivosti prostredníctvom súdnej moci
vyplýva, že súd musí byť pri svojich právnych záveroch nezávislý, jeho myšlienkový postup je limitovaný

iba obsahom objektívneho práva, ktoré v konkrétnej veci interpretuje a aplikuje. Priamo obmedzený
teda nemôže byť ani vlastným predbežným právnym posúdením veci. Z vyššie uvedeného dôvodu a
s poukazom na riadne odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti, keďže súd
prvej inštancie sa náležite vysporiadal s touto spornou otázkou, je potrebné prijať záver o nedôvodnosti
tejto námietky odvolateľa.

49. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru (s poukazom na odvolaciu námietku
žalobcu v tom, že má nárok na zaplatenie úroku z omeškania sumy 5 000 eur vo výške 8,75 % ročne od
18.10.2012dozaplatenia),žeaniprávnynárokžalobcuvtejtočastineboldôvodnýzdôvodovuvedených
súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom

rozsahu stotožňuje. Odvolací súd na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie dodáva, že v danej právnej veci bol medzi stranami sporu sporný základ poistného
plnenia, t.j. či došlo k poistnej udalosti alebo nie, ktorého spornosť bola odstránená až na základe
znaleckého posudku vypracovaného znalcom, ktorý bol súdom ustanovený v spore. K uvedenému
odvolací súd uvádza, že vznik práva na plnenie a jeho splatnosť a tým aj určenie momentu vzniku

omeškania žalovaného ako poisťovne je upravený osobitne vo vzťahu k poistnému plneniu v ustanovení
§ 797 ods.2 a 3 Občianskeho zákonníka. Z týchto ustanovení vyplýva, že poistné plnenie je splatné
do 15 dní po tom, ako poistiteľ skončí vyšetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa
plniť. Doba, po ktorú môže poistiteľ vykonávať vyšetrenie, nie je v zákone stanovená, jeho dĺžka závisí
od konkrétnych okolností. Splatnosť poistenia sa týka iba rozsahu poistného plnenia, keď už právny

základ práva na plnenie je daný. Keďže zákon viaže splatnosť poistného plnenia výslovne na skončenie
vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa plniť zo strany poisťovne, je zrejmé,
ževyšetrenímpoistnejudalostisarozumiefaktickýzáverpoisťovneooprávnenostinárokupoistenéhona
poistné plnenie. Až od skončenia potrebného vyšetrovania sa poisťovateľ dostáva do pozície dlžníka, a
ak neplní ani po uplynutí 15 dní, dostáva sa do omeškania. Práve z toho dôvodu, ak je sporné, či došlo k

poistnej udalosti alebo nie a vec je predmetom súdneho sporu, vyšetrenie treba považovať za skončené
dňom určenia rozsahu plnenia právoplatným rozhodnutím súdu. Tieto osobitosti predpokladov vzniku
omeškania poistiteľa sú dôsledkom osobitnej právnej úpravy poistenia v Občianskom zákonníku a ich
použitiu nebráni ani to, že poisteným je spotrebiteľ. S poukazom na vyššie uvedené dôvody sa žalovaný
nemohol dostať do omeškania ohľadne istiny vo výške 2 480 eur (v ktorej časti bol spor zastavený), keď

vo zvyšnej časti žalovanej istiny (2 520 eur) bol nárok žalobcu zamietnutý ako nedôvodný.

50. Odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou
stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami

sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby nakaždý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Odvolací súd v danej
právnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní v danej právnej veci riadil vyššie
uvedenými zásadami právneho štátu. Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutie súdu boli

zdôvodnené a presvedčivé. Prihliadajúc na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozsudku v zmysle §
220 CSP a preto ho možno považovať z pohľadu vyššie uvedeného za preskúmateľné v takej miere, že
nedošlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie dal odpoveď na tie
otázky nastolené sporovými stranami, ktoré mali pre vec podstatný význam, ktorá odpoveď dostatočne

objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby súd zachádzal do všetkých detailov
sporu uvádzaných stranami sporu, teda obsahuje stručné a jasné objasnenie skutkového a právneho
základu súdneho rozhodnutia, teda odôvodnenie dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

51. Odvolací súd s poukazom na odvolacie dôvody odvolateľa v podanom odvolaní ďalej dospel k

záveru, že súd prvej inštancie vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo v súlade s ustanoveniami § 191 CSP.
Odvolací dospel k záveru, že v danej právnej veci doposiaľ vykonaným dokazovaním boli preukázané
rozhodujúce skutočnosti, súd rozhodol na základe zisteného skutkového stavu veci, keď je potrebné
uviesť, že súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 185 ods.1 CSP rozhoduje o tom, ktoré z

navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nie.

52. Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1,2 CSP.

53. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s podstatnými vyjadreniami strán
sporu prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ako aj s podstatnými tvrdeniami odvolateľa
uvedenýmivpodanomodvolaní.Odvolacísúdďalejuvádza,ževosvojomrozhodnutídalodpoveďlenna
tie otázky nastolené sporovými stranami, ktoré mali pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci podstatný
význam, ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia odvolacieho súdu.

54. O trovách odvolacieho konania strán sporu odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 CSP a § 255
ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, nepriznal proti žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, keďže žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania v podanom
vyjadrení k odvolaniu neuplatnil.

55. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).