Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 7, 2013

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2C/198/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8511205141
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2013:8511205141.3

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803,
Údernícka 5, Bratislava, pr. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36613843, Údernícka 5, Bratislava,
proti žalovanému neb. F. I., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom K. XXX/XX, XXX XX I. T., zomrelom
dňa XX.XX.XXXX za účasti vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO : 42 176 778, pr. zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advakátom AK,

Nám. SNP 7, Stropkov o trovách konania, takto

r o z h o d o l :

Vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

V právnej veci účastníkov konania tunajší súd uznesením č.k. 2C/198/2011-34 zo dňa 12.01.2012 prvým
výrokom zastavil konanie z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom pred prvým pojednávaním, druhým
výrokom vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a tretím výrokom rozhodol

o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 69,37 eur a uložil Daňovému úradu Bratislava
IV. vrátiť uvedené sumu žalobcovi.

Na odvolanie vedľajšieho účastníka Krajský súd v Prešove svojím uznesením sp. zn. 3Co 22/2012 zo
dňa 05.12.2012 vrátil vec tunajšiemu súdu na rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu
účastníkovi.

Súd zistil, že žalovaný F. I. dňa XX.XX.XXXX zomrel, dedičské konanie po ňom bolo zastavené
uznesením 6D/51/2012 zo dňa 15.06.2012, pretože nevlastnil žiaden majetok.

Vedľajší účastník, prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu vstúpil do konania podaním
ktoré doručil súdu dňa 18.11.2011 (čl. 29 spisu), týmto podaním požiadal o doručenie návrhu na začatie
konania a jeho príloh, súčasne požiadal o priznanie náhrady trov konania, ktoré bližšie nešpecifikoval.

Žalobca podaním doručeným súdu dňa 21.12.2011 (čl. 33 spisu) zobral žalobu späť, na základe čoho
tunajší súd uznesením č.k. 2C/198/2011-34 zo dňa 12.01.2012 konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka podaním doručeným súdu dňa 01.02.2012 (v 15 dňovej
odvolacej lehote) navrhol doplniť výrok uznesenia tunajšieho súdu o trovy konania vedľajšieho účastníka
alternatívne podal odvolanie a navrhol aby mu boli priznané trovy konania vedľajšieho účastníka
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 128,59 eur .XC/XXX/XXXX

- X -

Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu..

Podľa§167ods.2O.s.p. akniejeďalejustanovenéinak,použijúsanauznesenieprimárneustanovenia
o rozsudku.

Podľa § 166 ods. 1 O.s.p. ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách
konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku
navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

O trovách konania vedľajšieho účastníka súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. v zmysle
ktorej ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník a môže popri žalobcovi alebo žalovanom zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú

prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (§93 ods. 3
O.s.p.). V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám
za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po
uvážení, všetkých okolností (§93 ods. O.s.p.). Z citovaných ustanovení § 93 O.s.p. možno vyvodiť, že
tretia osoba sa stáva vedľajším účastníkom v okamihu, keď dôjde súdu jej oznámenie, že vstupuje do

konania na strane niektorého z účastníkov. Cieľom tejto právnej úpravy bolo umožniť širšiu ochranu
osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia.

Právo spotrebiteľov združovať sa s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom tých združení
v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva
zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov vyplýva z § 3 ods. 4

zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Takto založené združenie
sa môže na súde podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušiteľovi domáhať, aby
sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav rovnako ako sám spotrebiteľ.
Právo spotrebiteľov teda môže združenie chrániť tým, že samo podá návrh na súd proti porušiteľovi
práva,, môže podľa § 26 ods. 5 O.s.p. zastupovať účastníka na základe plnomocenstva alebo môže

vstúpiť do konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O.s.p. Postavenie vedľajšieho účastníka
je charakterizované rovnakými procesnými právami a povinnosťami ako účastníka, na stranu ktorého
sa pripojil alebo na strane ktorého vystupuje. Jeho postavenie je odlišné tým, že i keď koná vlastným
menom, jeho postavenie je čiastočne obmedzené postavením účastníka, ktorý je dominus litis. Ak
je cieľom združenia na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom

spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení na ochranu
spotrebiteľov, musí súd, ak sa združenie na ochranu spotrebiteľ zúčastní konania ako zástupca
účastníka, alebo vedľajšieho účastníka na strane spotrebiteľa zaoberať tým, či takéto trovy konania boli
účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľ.

XC/XXX/XXXX

- X -Keďže žalobca zobral žalobu späť z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, preto by mal
ostatným účastníkom nahradiť trovy konania. Okrem vedľajšieho účastníka si nikto iný náhradu trov
konania neuplatnil.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka podaním doručeným súdu dňa 01.02.2012 žiadal priznať trovy
konania v sume 128,59 eur pozostávajúce z dvoch úkonov právnej služby á 61,41 eur (prevzatie a
príprava zastúpenia, podanie zo dňa 27.12.2012), a režijného paušálu za rok 2011 v sume v sume
7,41 eur a za rok 2012 v sume 7,63 eur.

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy SR je aj to, že účastník
konania, ktorý v konaní uspel, má zásadne právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy ktoré zaplatil

vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva.

Súd podrobil priznanie trov konania vedľajšiemu účastníkovi skúmaniu z hľadiska ich účelovosti.

Základným predpokladom, za splnenie ktorého vznikne nárok na náhradu trov konania (v danom
prípade vedľajšiemu účastníkovi), je však i účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie
práva. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov

spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle vyššie uvedeného čl. 47 ods. 2
Ústavy SR a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy
potrené na účelné vynaloženie alebo ochranu práva, sa však nemôžu posudzovať ako celok, a aj keď
má účastník nárok na náhradu trov konania každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať
samostatne. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho

procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie
uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku.

Súd však s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu a to najmä na tú skutočnosť, že vedľajší
účastník vstúpil do konania ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu (bez
toho, aby sa so žalovaným kontaktoval) a splnomocnil právneho zástupcu z radov advokátov, hoci zo

samotnej podstaty vedľajšieho účastníka vyplýva, že musí byť schopný konať v mene toho, na strane
kohovstupujedokonania,nepovažovaljehotrovyzaúčelnevynaložené.Súdpoukazujeinaskutočnosť,
že cieľom Združenia je kolektívna ochrana spotrebiteľa, podávanie žalôb podľa Zákona o ochrane
spotrebiteľa ako aj zastupovanie spotrebiteľa v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských
sporov vpozíciivedľajšiehoúčastníka. SamotnéZdruženiejevytvorenázaúčelomochranyspotrebiteľa

a teda by malo byť spôsobilé a schopné chrániť záujmy spotrebiteľa bez ďalšej pomoci zo strany
advokátov. Súd uznáva, že Združenie má právo zvoliť si pri účasti v konaní právneho zástupcu, avšak
takto vynaložené finančné prostriedky súd nepovažuje za účelné bránenie právo samotného účastníka
v konaní. Ak sa vedľajší účastník aj napriek uvedeným skutočnostiam dá v konaní zastúpiť advokátom
je to jeho voľba, ale bez práva na náhradu trov konania.

XC/XXX/XXXX

- X -

Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej aj právnickej osobe, štátnemu orgánu, ak
vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány
uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní

pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu
účelne vynaložených trov konania. V tejto

súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti s
riešením otázky svojho právneho zastúpenia v rámci zákonom upravených možností, t.j. nebol vopred
vylúčený z voľby možnosti zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta.Súd však neporušil tým, že vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania pozostávajúcich z
trov právneho zastúpenia, základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl.
47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, ak mu nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ich nepovažoval

za účelne vynaložené, keď neboli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania
(nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 78/03).

Právnym zástupcom vedľajšieho účastníka vyúčtované trovy súd považuje za neetické, keď zástupca
si účtoval trovy konania za úkon prípravy a prevzatia zastúpenia, napriek tomu, že z obsahu spisu
jednoznačne vyplýva, že pri vstupe do konania o danom spore nemal žiadnu vedomosť (žiadal doručiť

návrh a prílohy) a o jeho vstupe do konania nemal vedomosť ani žalovaný, na strane ktorého vedľajší
účastník vystupuje. Je nutné prihliadnuť aj na skutočnosť, že vedľajší účastník vstúpil do konania bez
ohľadu na vôľu žalovanej strany, ktorej záujmy mal hájiť v danom spore a bez toho, aby mal náležitú
vedomosť, odhliadnuc od spisovej značky a mena účastníka konania, o skutkovom stave danej veci, z
čoho možno vyvodiť záver, že uvedený vstup do konania je paušálny a vedľajší účastník tak vstupuje
aj v stovke ďalších prípadov. Z takto vyčíslených trov právneho zastúpenia, ktoré si vedľajší účastník

uplatnil už pri oznámení o vstupe do konania a hromadného vstupu združenia na ochranu spotrebiteľa,
zastúpeného advokátom skôr navodzuje dojem, že jeho účelom nebola ochrana samotné spotrebiteľa,
ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia.

Vzhľadomnauvedenésúdvedľajšiemuúčastníkovináhradutrovkonaniapozostávajúceztrovprávneho
zastúpenia ako neúčelné nepriznal, keďže vedľajšiemu účastníkovi iné trovy nevznikli súd vyslovil, že

mu právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa
doručenia jeho písomného vyhotovenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.
3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.