Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 11, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/277/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108227797
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7108227797.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu Z.. H. U., X., T.G. XXXX/XX, obchodné meno: Z.. H. U. - Y. U.
G. U., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému Ú. U. D. F. X., X., Q. W. XX, IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie
2 592,90 € istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 19C/237/2008-334 z 28.5.2012 Okresného
súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

V odôvodnení uviedol, že predmetom konania bol peňažný nárok 2 592,90 €, uplatnený žalobou z
15.10.2008 a náhrada trov konania, že uznesením 19C/237/2008 z 9.12.2009 bolo konanie v časti

466,01 € zastavené a predmetom konania ostalo 2 126,89 €, že rozsudkom 19C/237/2008-316 z
13.3.2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom 19C/237/2008-331 zo 17.4.2012 (právoplatným 3.5.2012),
priznal žalobcovi 1 199,45 € a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, že zást. žalobcu uviedla, že
písomným podaním, doručeným mu 15.3.2012, vyčíslila trovy jeho konania, pozostávajúce z trov
právneho zast. 1 871,10 €, pričom pri určení výšky odmeny za 1 právny úkon vychádzala z tarifnej
hodnoty veci 2 126,89 €, t.j. 91,29 € za 1 úkon a zároveň uviedla, že vyúčtovaná suma jej patrí v plnej

výške bez ohľadu na výsledok a úspešnosť v spore, lebo k zníženiu žalovanej sumy došlo chovaním
sa žalovaného, ktorý dobrovoľne odpustil časť dlžôb. Citoval znenie § 142 ods.2,§ 146 ods.2 a § 151
ods.1 O. s. p. a uviedol, že pokiaľ ide o trovy konania, rozhodol o nich podľa § 142 ods.2 v spojení s
§ 146 ods.2 O. s. p. a pri rozhodovaní vychádzal z toho, že žalobca, ktorý mal úspech len čiastočný (1
199,45€zpôvodnepožadovaných2592,90€),sisámzapríčinilsvojneúspechvkonaní,nakoľkopotom,
ako sa v priebehu konania dozvedel, že bol zo strany žalovaného odpustený poplatok z omeškania,

nedošlo z jeho strany ani k zmene petitu žaloby, ani k jej čiastočnému späťvzatiu podľa § 146 ods. 2
druhá veta O. s. p. a zároveň zastavenie konania o zaplatenie 466,01 €, tiež sám procesne zavinil a,
že tvrdenie zást. žalobcu o tom, že má nárok na náhradu trov konania v plnej výške, bez ohľadu na
výsledok konania, keďže k zníženiu žalovanej sumy došlo pre správanie žalovaného, nemožno oprieť
o žiadne zákonné ust.

Proti uzneseniu podal žalobca v zákonom v stanovenej lehote odvolanie v zmysle § 205 ods.2 písm.

d) O. s. p., lebo súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď
mu nepriznal trovy konania. Uviedol, že súdom vyhodnotené jeho konanie nie je správne a nemá oporu
v jeho chovaní sa v priebehu súdneho konania, veď to, že žalovaný odpustil poplatok z omeškania,
neznamená, že je to správne konanie, že to má oporu v zák., že späťvzatím žaloby v tejto časti za
konania, by stratil možnosť - právo na odvolanie, že v priebehu konania totiž žalovaný stále žiadal
zamietnutie žaloby v celom rozsahu a neuznal ani jeden žalobný nárok, že preukázalo sa, že čo donároku, žaloba bola v poriadku, že výška v prvom titule žaloby, t.j. v poplatkoch z omeškania bola
znížená z dôvodu svojvoľného chovania sa žalovaného v exekučnom konaní, keď na odpustenie nemal
jeho súhlas, teda tých, ktorým prináležala istina, rovnako nepreukázal vážny dôvod, lebo doklad, ktorý

predložil dlžník, nemal požadované náležitosti a, že na tieto skutočnosti poukázal a súd to nesprávne
vyhodnotil (zo žiadosti na odpustenie, nie je jasné, aký dlh mal a v akej výška žiada odpustenie, rovnako
žalovaný nevydal o tom doklad, ako to účtovne odpísal). Vôbec sa nestotožnil so závermi súdu, napr.
zisteniamina10.str.rozsudkudruhýodsekoddola„Súdmusíprisvedčiť...“,niejezrozumiteľné,vktorom
konaní, a kto mal čo žiadať, nie je jasné, ktorý správca, lebo jedine žalovaný žaloval Z.. U., a pre takto

nejasné zistenie dôvodu na odpustenie, súd rozhodoval v prospech žalovaného v tomto konaní. Uviedol
ďalej, že ako správca nedostal mandát na odvolanie sa proti rozsudku, lebo spor trval neprimerane dlho,
predovšetkým z dôvodu chovania sa žalovaného, ktorý nechodil na pojednávania a hlavne nepredkladal
súdom vyžadované dôkazy, že takéto chovanie mu pardonoval, pritom tým sa zvyšovali len úkony v
konaní (zo spisu je skontrolovateľné, koľko ráz bolo odročené pojednávanie preto, že žalovaný nedoložil
súdom žiadané doklady), že nesprávnosť rozhodovania súdu sa preukázala aj pri prvom odvolaní sa

proti rozsudku, ale vlastníci bytov teraz vyslovili nedôveru v súdnictvo a k ďalším trovám odvolacieho
konania, to ale nemôže znamenať, že po dôkladnom prehodnotení chovania sa žalovaného, budú 2
x potrestaní, t.j. čiastočným úspechom a odmietnutím trov konania, pričom žalovanému bolo všetko
pardonované. Naďalej tvrdil, že žaloba bola podaná dôvodne, že súd nebol viazaný jeho právnym
názorom, mohol rozhodnúť, napr. v zamietnutej výške žaloby ako o škode, keď dospel k záveru, že sa

žalovaný neobohatil na jeho úkor, vo zvyšnej časti, t.j. v druhom nároku, bol plne úspešný, i keď ani
tento žalovaný neuznával. Poukázal na to, že súdom stanovená lehota 30 dní na rozhodnutie o súdnych
poplatkoch nebola dodržaná, čo nepridalo na dôvere vlastníkov bytov, ktorých zastupoval (V prílohe
priložil uznesenie výboru ČS F. Č..XX). Navrhol prehodnotiť rozhodnutie sudu a vec vrátiť späť s tým,
že primerane úspešnosti rozhodne o tom, že žalovaný svojim chovaním zapríčinil súdne konanie, preto

by mal niesť náklady prvostupňového, ako i odvolacieho konania, predovšetkým náklady spojené so
súdnymi poplatkami, ako i trovy právneho zast.

Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a uznesenie potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je

vecnesprávne,súdúplnezistilskutkovýstavveci,správnejuprávneposúdil, odôvodneniemápodkladv
zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody
uznesenia sú správne, na čom nič nemenia skutočnosti uvedené v odvolaní.

Aj keď žalobca odôvodnil odvolanie odvolacím dôvodom podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p., skutočnosti
uvedené v odvolaní sa dajú podradiť pod odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. f) O. s. p., t.j. že

rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Právne posúdenie je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci konania
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o omyl pri aplikácii právnych predpisov ide, ak

použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prip. ho na daný skutkový stav, inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Súd použil správny právny predpis a správne ho aj vyložil, preto uvedený odvolací dôvod nie je daný.

K správnym a výstižným dôvodom uvedeným v napadnutom uznesení je potrebné dodať, že zavinenie

zastavenia konania (a to aj v prípade čiastočného zastavenia konania podľa § 146 ods. 2 O. s. p.) možno
posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva, lebo by potom išlo o posúdenie
dôvodnosti žaloby vo veci samej.

Ak žalobca vzal žalobu sčasti späť (aj keď bola dôvodne podaná), zavinil tým čiastočné zastavenie
konania. Tvrdenie žalobcu, že späťvzatím žaloby sčasti za konania, by stratil možnosť - právo na

odvolanie, nemá oporu v žiadnom ust. O. s. p. Rovnako tak jeho tvrdenie, že čo do nároku bola žaloba
v poriadku, nemá nijaký právny význam, so zreteľom na to, že súd žalobcovi vyhovel iba sčasti a priznal
mu 1 199,45 € a vo zvyšnej časti žalobu zamietol, pričom žalobca nevyužil svoje zákonné právo, ak
nebol s rozsudkom spokojný, podať proti tomuto výroku v 15 dňovej zákonnej lehote odvolanie. Nažalobcovo nestotožnenie sa so závermi súdu, napr. zisteniami na str.10. rozsudku, už nemožno brat
nijaký zreteľ, lebo rozsudku je právoplatný.

Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia aj pre

odvolacie konanie.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa§151ods.1prvávetaO.s.p.opovinnostinahradiťtrovykonaniarozhodujesúdnanávrhspravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovanému

žiadne trovy nevznikli.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.