Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/405/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211222891
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1211222891.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Česká republika, s.r.o., Novodvorská
994, Praha 4, Česká republika, zast. advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5,
Bratislava, proti odporkyni: Q. R., X.: T. X, X., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne:
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, zast. JUDr. Igorom Šafrankom,
advokátom, Sov. Hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 737,93 eur s príslušenstvom, na odvolanie

vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20. júla 2012, č. k.
15C/64/2012-63, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania z a m i e t a .

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20. júla 2012, č. k.
15C/64/2012-63 v napadnutej časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie a rozhodol o vrátení kráteného
súdneho poplatku navrhovateľovi v sume 37,37 eur prostredníctvom Daňového úradu v Bratislave
po právoplatnosti napadnutého uznesenia. Zároveň odporkyni ani vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporkyne nepriznal proti navrhovateľovi náhradu trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa žalobou doručenou súdu prvého stupňa dňa
22.9.2011 a zmenenou podaním zo dňa 22.11.2011 domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 737,93

eur s príslušenstvom z dôvodu, že odporkyňa nevrátila peňažné prostriedky, ktoré jej na základe Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. 16795833 zo dňa 20.11.2006, poskytla spoločnosť Beneficial Finance, a.s.,
organizačnázložkaSlovakiasosídlomvBratislave.Podanímzodňa22.2.2012,doručenýmsúduprvého
stupňa 29.2.2012, vstúpil do konania vedľajší účastník na strane odporkyne a súčasne podal návrh
na náhradu trov konania. Navrhovateľ podaním zo dňa 25.5.2012, pred začatím pojednávania vo veci
samej, vzal žalobu v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu. Súd prvého stupňa poukázal na ust.

§ 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a zároveň uviedol, že o vrátení kráteného súdneho poplatku navrhovateľovi
rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4, a 6 zák. č. 71/1992 Zb.

O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. Vzhľadom
na skutočnosť, že navrhovateľ procesne zavinil zastavenie konania, vznikla mu povinnosť uhradiť trovy
konania odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne. Nakoľko odporkyni žiadne trovy v
konaní nevznikli ani nepodala návrh na ich priznanie v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p., súd prvého stupňa

jej náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznal. Vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi mal súdprvého stupňa za to, že jeho trovy nemožno považovať za účelne vynaložené náklady pre účely náhrady
trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. resp. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., a preto ani jemu náhradu
trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že právo

dať sa v konaní zastúpiť advokátom je realizáciou ústavne garantovaného práva na právnu pomoc
pred súdmi (čl. 47 ods. 2 Ústavy) upraveného aj v § 24 a nasl. O.s.p. a nikomu nemožno brániť, aby
splnomocnil advokáta na svoje zastupovanie. Účastník konania, ktorý udelí plnomocenstvo advokátovi,
si však musí byť vedomý rizika, že mu v konaní nevznikne právo na náhradu trov konania prípadne, že
mu náhrada týchto trov nebude priznaná. Okrem zásady úspešnosti totiž súd musí v zmysle § 142 ods. 1

O.s.p.skúmaťajnaúčelnosťvynaloženýchtrov.Vprejednávanejvecijevedľajšímúčastníkomzdruženie
podľa § 25 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré z titulu svojho účelu má byť spôsobilé
poskytovať spotrebiteľovi aktívnu pomoc vrátane kvalifikovanej právnej pomoci bez toho, aby muselo
byť zastúpené advokátom. Dostatočne kvalifikované personálne a materiálne zabezpečenie vedľajšieho
účastníka v prejednávanej veci vyplýva aj z jeho základných dokumentov a z obsahu jeho internetovej
stránky (http://www.wix.com/oz-hoos/hoos/), na ktorej ponúka svoje služby spotrebiteľom. Taktiež tomu

zodpovedá aj skutočnosť, že podľa aktuálnych údajov v registri združení za vedľajšieho účastníka je
okrem iných oprávnená konať navonok aj JUDr. Iveta Štefeková. Súd prvého stupňa nepopieral právo
vedľajšieho účastníka dať sa v konaní zastúpiť advokátom, mal však za to, že nakoľko ide o združenie,
ktoré vzniklo práve za účelom poskytovania právnej pomoci predovšetkým spotrebiteľom, náhradu za
takéto zastúpenie nemožno považovať za účelne vynaložené trovy konania.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie vedľajší účastník na strane odporkyne a napadol ním výrok
o náhrade trov konania. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti
zmenil a priznal mu náhradu trov celého konania. Za správne považoval úvahy súdu prvého stupňa
o ústavnom práve na právnu pomoc, podmienkach použitia ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. ako aj
o potrebe skúmať účelnosť vynaložených trov, mal však za to, že v prejednávanej veci súd prvého

stupňa rozhodol o náhrade trov konania nesprávne. Vytýkal súdu prvého stupňa, že zásady, na ktoré
poukázal, neaplikuje aj vo vzťahu k navrhovateľovi, ktorý v rámci predmetu svojej činnosti skupuje
pohľadávky proti spotrebiteľom a zahlcuje súdy žalobami na ich vymáhanie. Podľa názoru vedľajšieho
účastníka konštatovanie súdu o neúčelnosti ním vynaložených nákladov na zastupovanie objektívne
prispeje k ochrane hospodárskych záujmov vymáhačských a dodávateľských organizácií, ktoré vo svojej

hospodárskej politike používajú neprijateľné zmluvné podmienky, nekalé obchodné praktiky a masovo
uplatňujú premlčané pohľadávky. Za účelom preukázania účelnosti, hospodárnosti a nenadbytočnosti
vstupu vedľajšieho účastníka do konania prostredníctvom advokáta navrhol zistiť v koľkých konaniach,
do ktorých vedľajší účastník nevstúpil a v koľkých, do ktorých vstúpil, napr. za posledné dva roky, zobral
navrhovateľ žalobu späť alebo bol neúspešný. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc zároveň

podľa vedľajšieho účastníka vyplýva aj z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a Európsky súd pre ľudské práva
právo na právnu pomoc v konaní opakovane vo svojich rozhodnutiach zaraďuje medzi základné práva.
Mal za to, že spotrebiteľ bol v konaní úspešný v dôsledku aktivity vedľajšieho účastníka. Za podstatné
považoval zdôrazniť, že navrhovateľ uplatňuje premlčané nároky masovo, hromadne a účelovo. Vedľajší
účastník poukázal na skutočnosť, že svojou činnosťou napĺňa vysoké ciele politiky EÚ v oblasti ochrany

spotrebiteľov a na ich napĺňanie je odkázaný na právne služby. V tejto súvislosti upozornil na rozsudok
Súdneho dvora EÚ C-279/09, z ktorého vyvodil, že má právo aj na advokáta aj na náhradu trov konania.
Uviedol, že ako nezisková organizácia zložená z laikov v oblasti práva a z jednej právničky, ktorá sa však
svojej profesii nevenuje, nemá vlastné prostriedky a ani kancelárske, finančné a personálne podmienky
na zvládnutie tejto rozsiahlej agendy. Mal za to, že je evidentné, že nemá snahu o navyšovanie trov

konania a obmedzuje sa len na prevzatie a prípravu zastúpenia, odpor, ak bol vydaný platobný rozkaz a
vyjadrenie k žalobe, ak mu bola doručená. Vedľajší účastník ďalej namietal, že v prejednávanej veci bol
vydaný platobný rozkaz, v ktorom bola navrhovateľovi priznaná náhrada trov konania, čím je nerovnosť
prístupu súdu prvého stupňa k vedľajšiemu účastníkovi a k navrhovateľovi evidentná. Zároveň predložil
niekoľko rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici, Košiciach a Prešove týkajúcich sa rozhodovania

o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi. Názor súdu prvého stupňa je navyše
podľa vedľajšieho účastníka aj v rozpore s § 137 O.s.p., v zmysle ktorého medzi trovy konania patrí aj
náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu
a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.V závere svojho odvolania vedľajší účastník navrhol, aby v prípade pochybností odvolací súd prerušil
konanie a požiadal Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré vo svojom odvolaní
presne špecifikoval.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu
prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. Mal za to, že v predmetnej veci nemožno hovoriť o trovách
účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva, a preto sa stotožnil s rozhodnutím súdu
prvého stupňa. Navrhovateľ poukázal na úlohu vedľajšieho účastníka, ktorou je ochrana spotrebiteľa v
spotrebiteľských sporoch, a preto nevidel význam v jeho právnom zastúpení. V danom prípade nemožno

podľa navrhovateľa prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné
pre úspech vo veci, t. j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu,
a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Zastával názor, že vedľajší
účastníkvprípade,žesarozhodnevyužiťpomocadvokáta,jepovinnýznášaťtrovyprávnehozastúpenia
z vlastných prostriedkov. Právnym zastúpením vedľajšieho účastníka dochádza podľa navrhovateľa
k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania a na túto skutočnosť by mali

súdy prihliadať a vedľajšiemu účastníkovi aplikáciou ust. § 150 O.s.p. náhradu trov konania nepriznať.
Zároveň mal za to, že vyjadrenia právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v konaní sú zhodné s
vyjadreniami v iných konaniach (ide len o vpisovanie do kontextu) a takéto úkony by mal vykonávať sám
vedľajší účastník. Uviedol, že pri zdôvodňovaní oprávnenosti nároku na náhradu trov konania nemožno
argumentovať ust. § 137 O.s.p., nakoľko toto ust. priznáva náhradu hotových výdavkov právnickej

osobe, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, pričom predmetné združenie
vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na strane odporkyne, ktorý ju v konaní nezastupuje.

Za nedôvodný a účelový považoval navrhovateľ aj návrh vedľajšieho účastníka na predloženie
prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ, pričom zastával názor, že posúdenie priznania náhrady trov
konania v každom jednotlivom prípade patrí do právomoci vnútroštátneho súdu a Súdny dvor Európskej

únie by preskúmaním vnútroštátneho práva prekročil svoje právomoci.

Odporkyňa sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadrila.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov
konania, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,

že nie sú dôvody na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a odvolanie vedľajšieho
účastníka nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal návrhom vedľajšieho účastníka na prerušenie konania a
požiadanie Súdneho dvora EÚ o rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach špecifikovaných v odvolaní.

Podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych

spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. (Pozn.: V dôsledku
prijatia Lisabonskej zmluvy od 1.12.2009 oficiálny názov Súdneho dvora znie Súdny dvor Európskej
únie; názov Súdny dvor Európskych spoločenstiev sa používal do 30.11.2009.)

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na cieľ prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ
podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorým je zabezpečiť jednotný výklad a aplikáciu úniového

práva a nie riešenie konkrétnych sporov, ktoré sú v kompetencii vnútroštátnych súdov či posudzovanie
súladu vnútroštátneho práva s komunitárnym právom. Vnútroštátny súd môže Súdnemu dvoru EÚ
ako prejudiciálnu otázku položiť len takú otázku, ktorá sa týka výkladu či hraníc aplikácie úniového
práva, konkrétne výkladu primárneho práva a platnosti a výkladu sekundárneho úniového práva, ak má
pochybnosti o jeho platnosti. Musí pritom preukázať, v čom je posúdenie nastolenej otázky podstatné

pre jeho konkrétne rozhodnutie vo veci. Súdnemu dvoru EÚ neprislúcha rozhodovať o konkrétnych
skutkových a právnych okolnostiach prípadu prejednávaného vnútroštátnym súdom ani o rozdielnychnázoroch na výklad alebo uplatnenie vnútroštátnych právnych predpisov. (Števček, Ficová a kol.:
Občiansky súdny poriadok, Komentár - I. diel, 2. vydanie, C. H. Beck, 2012, s. 392 - 393.)

V predmetnej právnej veci vedľajší účastník vo svojom odvolaní sformuloval otázky týkajúce sa výkladu

vnútroštátneho práva. Podstatou týchto otázok bolo zodpovedanie, či vedľajšiemu účastníkovi patria
trovy konania. Na základe uvedeného má odvolací súd za to, že rozhodnutie v prejednávanej veci
nezáviselo od posúdenia žiadnej prejudiciálnej otázky Súdnym dvorom EÚ, a preto nebol dôvod na
prerušenie konania a predloženie veci tomuto súdnemu orgánu podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

Ďalej sa odvolací súd zaoberal samotnými dôvodmi odvolania vedľajšieho účastníka.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť

konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník.

Vzmyslecitovanéhoust.§93ods.4O.s.p.mávedľajšíúčastníkvkonanírovnaképrávaapovinnostiako
účastník. Za predpokladu, že účastníkovi konania na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje vznikne
právo na náhradu trov konania, môže byť náhrada trov konania priznaná aj samotnému vedľajšiemu

účastníkovi.

Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že súd prvého stupňa zastavil konanie, z dôvodu, že
navrhovateľ vzal pred začatím pojednávania vo veci samej podaním zo dňa 25.5.2012, doručeným
súdu prvého stupňa dňa 28.5.2012 žalobu v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu. Vzhľadom na
skutočnosť, že navrhovateľ zavinil zastavenie konania, odporkyni vzniklo právo na náhradu trov konania

podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. Analogicky podľa § 93 ods. 4 O.s.p. právo na náhradu trov konania
vzniklo súčasne aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne, ktorý do konania vstúpil podaním zo
dňa 22.2.2012 (č. l. 26).

Podľa ust. § 25 ods. 1 O.s.p. si účastník ako zástupcu môže vždy zvoliť advokáta. Nakoľko
vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva ako účastník, môže sa aj vedľajší účastník dať v

konaní zastupovať advokátom. Toto právo vedľajšieho účastníka nepopieral ani súd prvého stupňa
v odôvodnení napadnutého uznesenia. Odvolací súd sa však stotožňuje so súdom prvého stupňa,
že v prípade, ak si účastník zvolí ako svojho zástupcu advokáta, musí počítať aj so vznikom trov,
nakoľko advokát má právo na úhradu svojich primeraných a opodstatnených nákladov. Je pravdou, že v
prejednávanej veci vzniklo v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi

na strane odporkyne právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, súd však pri rozhodovaní
o priznaní náhrady trov konania musí vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených
účastníkom, ako to v prejednávanej veci správne posudzoval aj súd prvého stupňa. Účelnosťou je
potrebné rozumieť vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa. Opodstatnená je v prípade, že vychádza zo
zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Vzhľadom na zmysel ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku o náhrade trov konania je súd povinný posudzovať účelnosť pri každom úkone právnej služby
samostatne.

Odvolací súd sa vo vzťahu k trovám vedľajšieho účastníka stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa,
že tieto nespĺňajú podmienku účelnosti nevyhnutnú pre priznanie náhrady trov konania. V predmetnej
právnej veci vedľajší účastník oznámil svoj vstup do konania podaním zo dňa 22.2.2012 (č. l. 26),

ktorým zároveň požiadal súd prvého stupňa o doručenie žaloby a jej príloh. Z uvedeného je zrejmé,
že v čase vstupu do konania nepoznal predmet sporu a len z označenia účastníkov konania usúdil,
že ide o spotrebiteľskú vec. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že vedľajší účastník si v podaní zo dňa
10.6.2012, doručenom súdu prvého stupňa dňa 11.6.2012 uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcich
z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane

prvej porady s klientom zo dňa 22.2.2012 vo výške 70,90 eur. Odvolaciemu súdu však nie je jasnéako mohol právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonať prípravu zastúpenia, keď samotný vedľajší
účastník nevedel, do akého konania vstupuje. Podľa odvolacieho súdu len na základe skutočnosti, že
odporcom je spotrebiteľ, bez akejkoľvek bližšej vedomosti o predmete a štádiu konania, do ktorého

vstupuje, je prakticky nemožné náležite sa pripraviť na zastupovanie v tej ktorej veci. Trovy, ktoré
vznikli vedľajšiemu účastníkovi za uvedený úkon právnej služby, teda nemožno považovať za účelne
vynaložené. Vedľajší účastník navyše neposkytol odporkyni v konaní žiadne služby, ktorých vykonanie
by malo akýkoľvek vplyv na rozhodnutie súdu prvého stupňa. Z obsahu spisu v prejednávanej veci
nemožno dospieť k záveru, že by navrhovateľ vzal žalobu späť v dôsledku vstupu vedľajšieho účastníka

do konania. Odvolací súd poznamenáva, že jedine navrhovateľ ako pán sporu má právo disponovať so
žalobou, čo zahŕňa aj jej späťvzatie či už s uvedením dôvodu alebo bez. Súd pritom v prípade späťvzatia
žaloby bez uvedenia dôvodu, neskúma aké dôvody navrhovateľa k späťvzatiu žaloby viedli.

Odvolací súd v neposlednom rade prihliadol aj na skutočnosť, že vedľajší účastník vstúpil do konania
ako organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu a splnomocnil právneho zástupcu z
radov advokátov, hoci zo samotnej podstaty vedľajšieho účastníka vyplýva, že musí byť schopný konať

v mene toho, na strane koho vstupuje do konania. Zároveň je odvolaciemu súdu z rozhodovacej
činnosti známe, že vedľajší účastník paušálne vstupuje do konaní, v ktorých ako navrhovatelia vystupujú
určité subjekty, a to bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho
účastníka. Pri rozposielaní oznámení o vstupe do konaní a častokrát následne aj vyjadrení - vznesenie
námietky premlčania, kde ide o identické typizované úkony podľa vzoru, ktoré môžu byť generované

aj automatizované, pritom nemožno v každej jednej veci hovoriť o účelnom vynaložení trov právneho
zastúpenia. Takéto konanie vedľajšieho účastníka nemožno považovať ani za dôkaz o jeho vôli naplniť
cieľ, pre ktorý bolo toto združenie založené. Vyvoláva to skôr dôvodné podozrenie, že skutočným cieľom
združenia nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale zárobková činnosť právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka v podobe náhrady trov právneho zastúpenia.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam vedľajšieho účastníka má odvolací súd za to, že na rozhodnutie
o trovách konania v predmetnej právnej veci by nemalo vplyv ani zistenie v koľkých konaniach, do
ktorých vedľajší účastník nevstúpil a v koľkých, do ktorých vstúpil, napr. za posledné dva roky, zobral
navrhovateľ žalobu späť alebo bol neúspešný. Účelnosť vynaložených trov je potrebné posudzovať
osobitne v každom jednotlivom prípade a nie je možné vytvoriť všeobecný záver o účelnosti vstupu

vedľajšieho účastníka do konania v každom jednom konaní len preto, že v niektorých konaniach jeho
vstup účelný skutočne bol.

Odvolacia námietka vedľajšieho účastníka týkajúca sa nerovnosti prístupu súdu prvého stupňa k
navrhovateľoviavedľajšiemuúčastníkovizdôvodu,že vprejednávanejvecibolvydanýplatobnýrozkaz,
v ktorom bola navrhovateľovi priznaná náhrada trov konania, je taktiež právne bezvýznamná. Z obsahu

spisu nevyplýva, že by v prejednávanej veci bol vydaný platobný rozkaz. Avšak aj v prípade ak by vydaný
bol, podľa názoru odvolacieho súdu priznanie náhrady účelne vynaložených trov konania navrhovateľovi
nemôže byť porušením rovnosti prístupu k účastníkom konania. Ako bolo uvedené vyššie odvolací súd
rovnako ako aj súd prvého stupňa má za to, že pri splnení zákonných predpokladov aj vedľajšiemu
účastníkovi môže vzniknúť právo na náhradu trov konania. Táto mu však v prejednávanej veci nebola

priznaná, nakoľko trovy vynaložené vedľajším účastníkom odvolací súd nepovažoval za účelné.

Nedôvodná je aj odvolacia námietka vedľajšieho účastníka, že názor súdu prvého stupňa je v rozpore
s § 137 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia medzi trovy konania okrem iného patrí aj náhrada výdavkov
právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. Z napadnutého
rozhodnutia nevyplýva, že by súd prvého stupňa túto skutočnosť nejakým spôsobom popieral resp. že

by rozhodol v rozpore s týmto ustanovením. V prípade, že by bol názor vedľajšieho účastníka správny,
tak by nepriznanie trov konania v každom jednom prípade znamenalo porušenie ust. § 137 O.s.p. Toto
ustanovenie pritom len exemplifikatívne vymenúva jednotlivé druhy trov konania, pričom na ich priznanie
je potrebné splnenie podmienok vyžadovaných § 142 a nasl. O.s.p., medzi ktoré patrí aj účelnosť
vynaložených trov konania. Navyše vedľajší účastník na strane odporkyne ako združenie na ochranu

práv spotrebiteľa nie je v prejednávanej veci právnickou osobu oprávnenou zastupovať v konaní podľa
osobitného predpisu. Vystupuje len v pozícii vedľajšieho účastníka a v zmysle § 93 ods. 4 druhá vetaO.s.p. koná sám za seba. Ako právnická osoba oprávnená zastupovať v konaní by vystupovalo len v
prípade, že by mu účastník konania udelil plnomocenstvo na zastupovanie, čo však v prejednávanej
veci nebolo preukázané a vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu.

K predloženému rozsudku Súdneho dvora EÚ odvolací súd uvádza, že Súdny dvor EÚ v tomto rozsudku
ustálil, že zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 charty, sa má vykladať v tom
zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto
zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania a/alebo zastupovanie advokátom. Z
uvedeného rozsudku však nevyplýva, že by vedľajšiemu účastníkovi ako právnickej osobe založenej na

ochranu práv spotrebiteľa, mala byť vo všetkých konaniach, do ktorých vstúpi, priznaná náhrada trov
právneho zastúpenia bez splnenia podmienok vyžadovaných Občianskym súdnym poriadkom, a teda
okrem iného aj účelnosti vynaložených trov konania. Odvolací súd vo vzťahu k ostatným predloženým
rozhodnutiamdodáva,ženiejeviazanýrozhodnutiamiinýchkrajskýchsúdovvobdobnýchveciach.Ajpo
oboznámení sa s obsahom týchto rozhodnutí zotrváva na svojom právnom názore, že trovy vedľajšieho
účastníka v prejednávanej veci neboli účelne vynaložené, a preto mu ich náhradu nepriznal.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou súd prvého
stupňa nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správne potvrdil.

Výroky napadnutého uznesenia, ktorými súd prvého stupňa zastavil konanie, rozhodol o vrátení
kráteného súdneho poplatku navrhovateľovi a odporkyni nepriznal náhradu trov konania voči

navrhovateľovi, neboli napadnuté odvolaním a nadobudli právoplatnosť.

Navrhovateľ mal v odvolacom konaní úspech. Napriek tomu mu odvolací súd nemohol priznať náhradu
trov voči vedľajšiemu účastníkovi. Povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania by totiž bolo možné
uložiť vedľajšiemu účastníkovi iba spolu s odporkyňou. Odvolací súd však nevidí žiadny dôvod uložiť
odporkyni povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania za situácie, keď vznik týchto trov zavinil vedľajší

účastník nedôvodným odvolaním, ktoré navyše podal bez vedomia a súhlasu odporkyne (§ 150 ods. 1
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.