Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 3, 2012

Súd: Okresný súd Žiar n/H
Spisová značka: 7P/25/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412205688
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2012:6412205688.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom na pojednávaní konanom dňa 03.12.2012 pred samosudcom JUDr.

Petrom Lukáčom v právnej veci navrhovateľky U. P., rodenej E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. H.
D., ul. S.Á. Č.. XXX, zastúpenej JUDr. Jánom Reptišom, advokátom so sídlom AK Žiar nad Hronom,
proti odporcovi N.Í. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. H. D., ul. S. Č.. XXX, o návrhu na rozvod
manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov konania U. P., rodenej E., nar. XX.XX.XXXX a N.Q. P., nar. XX.XX.XXXX,
uzatvorené dňa XX.XX.XXXX pred X. Ú. D., zapísané v Knihe manželstiev X. Ú. D., vo zväzku X, ročník
XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X r o z v á dz a .

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom doručeným Okresnému súdu v Žiari nad Hronom dňa 27.04.2012
domáhala rozvodu manželstva účastníkov konania. Svoj návrh zdôvodnila skutočnosťou, že manželstvo
je dlhodobo formálnym zväzkom, ktoré neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Navrhovateľka
v návrhu ako dôvod rozvratu manželstva účastníkov konania uviedla vzájomné povahové rozdiely
a z toho plynúce názorové nezhody účastníkov konania na riešenie všetkých otázok manželského
spolužitia. Zároveň uviedla okolnosť, že vzhľadom na dlhotrvajúci negatívny stav vo vzťahových
otázkach medzi oboma manželmi došlo postupom času k vzájomnému citovému odcudzeniu a k
strate dôvery medzi účastníkmi konania, čo vylučuje možnosť obnovenia spolužitia medzi oboma do

budúcnosti. Navrhovateľka v návrhu zároveň uviedla, že z manželstva maloleté deti nepochádzajú.

Odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 03.12.2012 vyjadril skutočnosť, že s návrhom
na rozvod manželstva nesúhlasí, predovšetkým z dôvodu okolnosti, že v prípade rozvodu manželstva
bude ohrozené riešenie bytovej otázky samotného odporcu. Vyjadril však skutočnosť, že vzhľadom
na jednoznačný postoj zo strany navrhovateľky akceptuje rozhodnutie tejto, pretože si je vedomý
skutočnosti, že nie je možné nútiť navrhovateľku do spolužitia s odporcom.

Dokazovaním prevedeným na pojednávaní, výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s
pripojeným písomným dôkazným materiálom mal súd preukázané, že obaja manželia uzatvárali

manželstvo dobrovoľne, z dôvodu vzájomnej citovej náklonnosti, po dlhodobejšej známosti. Z
manželstva sa narodili dve deti, ktoré sú v súčasnej dobe plnoleté. Obaja manželia zhodnotili manželské
spolužitie spočiatku ako dobré, pričom obaja sa snažili zabezpečovať výchovu maloletých detí po
materiálnej i psychickej stránke. Navrhovateľka uviedla okolnosť, že k prvým vážnejším rozporom medzioboma manželmi začalo dochádzať potom, čo obe deti pochádzajúce z manželstva začali dospievať.
Podľa vyjadrenia navrhovateľky v tomto čase sa začali prejavovať medzi oboma partnermi vzájomné
názorové nezhody v podstate na všetky otázky manželského spolužitia. Z vyjadrenia účastníkov

konania vyplynula skutočnosť, že títo sa snažili situáciu riešiť verbálnym spôsobom, čo sa však minulo
svojmu pozitívnemu účelu. Z výsluchu účastníkov konania vyplynula ďalej pre súd okolnosť, že počas
obdobie troch rokov späť sa naplno prejavili vzájomné rozpory oboch manželov, ktoré vyústili až do
skutočnosti, že odporca v mesiaci apríl 2012 opustil spoločnú domácnosť. Manželia od tejto doby nežijú
v spoločnej domácnosti, každý z nich zabezpečuje svoje potreby sám. Manželstvo dlhodobo neplní

svoju hospodársku, výchovnú, ale ani intímnu funkciu. Maloleté deti z manželstva nepochádzajú, v
prípade rozvodu manželstva teda nebude ohrozená ani výchovná funkcia tohto vzťahu. Podľa vyjadrenia
navrhovateľky dlhodobý negatívny stav prispel ku skutkovému stavu, že medzi účastníkmi konania
neexistuje žiadna citová väzba, došlo k strate akejkoľvek dôvery medzi oboma, čo vylučuje možnosť
obnovenia spolužitia medzi oboma partnermi v akejkoľvek forme.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak

sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Z prevedeného dokazovania, výsluchu účastníkov konania vyplynula pre súd okolnosť, že manželstvo
účastníkov konania je dlhodobo len formálnym zväzkom neplniacim si žiadnu zo svojich spoločenských
funkcií. Manželstvo neplní svoju úlohu počas obdobia troch rokov, z toho od mesiaca apríl 2012 manželia

nežijú v spoločnej domácnosti. Samotná obrana zo strany odporcu ohľadom skutočnosti, že tento nemá
riešenú v súčasnej dobe bytovú otázku, je právne irelevantnou skutočnosťou v pomere k prejednávanej
veci. Pokusy zo strany

súduozmierenieobochúčastníkovkonaniazostalibezvýsledné,navrhovateľkapretraktujejednoznačný
postojohľadomstratydôveryastratycitovýchväziebazároveňjednoznačnevylučujedlhodobomožnosť

obnovenia spolužitia s odporcom v akejkoľvek forme. Maloleté deti z manželstva nepochádzajú, v
prípade rozvodu manželstva teda nebude ohrozená výchovná funkcia vzťahu. Vzhľadom na takto
zistený skutkový stav súd zastával v danom prípade názor, že manželstvo je trvalo a hlboko rozvrátené,
ako to má na mysli Ustanovenie § 23 Zákona o rodine, dlhodobo neplní svoj spoločenský účel a
vzhľadom na stratu citových väzieb a dôvery medzi partnermi je vylúčená možnosť obnovenia spolužitia

i do budúcnosti. S prihliadnutím na takto prevedené dokazovanie, súd návrh na rozvod manželstva
kvalifikoval ako dôvodný a tomuto vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol s použitím § 144 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní či mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti),
ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.