Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 21, 2011

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 16Er/127/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3808201130
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Gergelyová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2011:3808201130.3

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v
Piešťanoch, Winterova č. 7, IČO: 36 234 176, zast.: JUDr. Vladimír Muzikář, advokát so sídlom v
Piešťanoch, Winterova č. 7, proti povinnému: A. G., nar. X.XX.XXXX, bytom N. nad U., G. č. 432, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane povinného: Asociácia užívateľov služieb, so sídlom v Banskej
Bystrici, Skuteckého č. 30, registrovanej MV SR VVS/1-900/90-24347, IČO: 37 997 955, o vymoženie

165,94 eur (4.999,- Sk) s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Exekúciu súd vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 8.1.2008 navrhol vykonať exekúciu voči
povinnému na základe rozhodcovského rozsudku sp.zn. A 181/2006 zo dňa 6.12.2006, ktorý zaväzoval
povinného k zaplateniu sumy vo výške 4.999,- Sk spolu s úrokom 655,32 Sk, úrokom z omeškania vo

výške 0,08 % denne z čiastky 11.000,84 Sk odo dňa 28.6.2006 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 85,68 Sk a
trovykonaniavovýške2.141,50Sk.Rozsudokbolvydanýnazákladezmluvyoúverezodňa12.11.2005.

Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Adriane Juhásovej udelené tunajším
súdom dňa 6.2.2008.

Súd uznesením č.k. 16Er/127/2008-15 zo dňa 14.12.2009 povolil odklad exekúcie do rozhodnutia súdu
o zastavení exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.2.2010.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Po preskúmaní pripojeného exekučného titulu, rozhodcovského spisu sp.zn. A
181/2006, súd aj bez návrhu exekúciu zastavil po tom, čo vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Na tomto
mieste je potrebné uviesť, že i keď vo veci bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie, súd opätovne
prehodnotil procesné podmienky pre ďalšie trvanie exekúcie a po tom, čo zistil, že rozhodcovský
rozsudok v predmetnej veci je nespôsobilý exekučný titul, vyhlásil exekúciu za neprípustnú.

Z predloženého exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp.zn. A 181/2006 zo dňa
6.12.2006 súd zistil, že dňa 12.11.2005 bola uzatvorená medzi oprávneným a povinným Úverová zmluvač. 3511083251, na základe ktorej uplatnil oprávnený v rozhodcovskom konaní zaplatenie
sumy 4.999,- Sk s príslušenstvom. Právomoc rozhodcu na rozhodovanie sporu je daná rozhodcovskou
doložkou uzatvorenou medzi oboma stranami v rámci úverovej zmluvy, pričom rozhodca konštatoval, že

sú splnené všetky podmienky na to, aby vo veci mohol konať a rozhodnúť. Rozhodca vyhovel žalobe v
celom rozsahu, pričom v rozhodcovskom rozsudku sa vôbec neuvádza akú sumu z titulu úveru povinný
dlhuje, čo predstavuje úrok, zmluvnú pokutu a rozsudok neobsahuje ani zákonné ustanovenia
a ani odkaz na prípadné všeobecné zmluvné podmienky, na základe ktorých priznal plnenie žalobcovi.
Rozsudok vydaný jediným rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom je vyznačený doložkou právoplatnosti

dňa 30.12.2006 a vykonateľnosti dňa 3.1.2007.

Zo všeobecných úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., ktoré
tvoria súčasť zmluvy vyplýva, že podmienky sú zmluvnými podmienkami v zmysle §
273 Obchodného zákonníka. Klient (povinný) je navrhovateľom uzatvorenia úverovej zmluvy a po prijatí
návrhu na uzatvorenie zmluvy spoločnosťou a po poskytnutí úveru je dlžníkom z tejto zmluvy podľa
ustanovení § 497 až 507 Obchodného zákonníka, ustanovení úverovej zmluvy a týchto úverových

podmienok (hlava I. § 1 a 3 Základných ustanovení).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy,

spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Súd v prvom rade skúmal samotnú „Zmluvu o úvere“ zo dňa 12.11.2005, ktorá vytvára právny rámec
vzťahu medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom a dospel k záveru, že tento právny
vzťah založený zmluvou je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Medzi

účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva a z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný
pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
resp. že by mu bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania, a z tohto dôvodu sa považuje
za spotrebiteľa. Na druhej strane je nepochybné, že oprávnený uzatváral predmetnú zmluvu v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu z obchodného

registra. Z toho dôvodu sa oprávnený považuje za dodávateľa. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných
dojednaní je zrejmé, že povinný nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené
„na predtlačenom formulári“, nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov.
Z obsahu zmluvy, s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov zmluvy má súd za to, že úver bol
povinnému poskytnutý ako spotrebiteľovi.

V hlave 13. Záverečných ustanovení v § 18 Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia,
a.s. je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že majetkové spory, vzniknuté z tejto zmluvy alebo v
súvislosti s ňou budú rozhodované jediným rozhodcom. Jediný rozhodca bude určený JUDr. Radimom
Kuchtom, nar. 17.2.1962, a to zo zoznamu rozhodcov vedeného JUDr. Radimom Kuchtom, ktorý je v
zozname tiež uvedený a je teda oprávnený určiť za rozhodcu sám seba. V článku je ďalej uvedené, že

rozhodcovské konanie je neverejné, spravidla iba písomné, a že ak sa nevyjadrí žalovaný do siedmich
kalendárnych dní odo dňa, keď mu bola doručená žaloba, sú skutočnosti vyjadrené v žalobe považované
za nesporné. Ďalej sa v článku uvádza, že pre prípad, že by JUDr. Radim Kuchta z vážnych dôvodov
nemohol jediného rozhodcu určiť, určí jediného rozhodcu žalobca. Pre prípad, že jediný rozhodca
nebude môcť z vážnych dôvodov spor rozhodovať, odmietne tento spor pojednávať alebo sa funkcie

rozhodcu vzdá, sa zmluvné strany dohodli, že JUDr. Radim Kuchta ustanoví nového jediného rozhodcu.Vzhľadom k vyššie uvedenému, bez ohľadu na označenie zmluvy ako „Zmluvy o úvere“, ktorá by sa
mala podľa klasického chápania spravovať výlučne len Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu
účastníkov, súd dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu (s prihliadnutím na povahu účastníkov,

obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári) a na vzťah medzi veriteľom
(oprávneným) a dlžníkom (povinným) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa čl. 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 ods. 1-3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke

dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy,
ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred
a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak

celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam
podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa bodu 1 písm. q) prílohy k Smernici Rady 93/13/EHS (podmienky uvedené v článku 3 ods. 3),

za nekalé podmienky možno považovať podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je: neposkytnúť
spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek
iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi
ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu
povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na

inej zmluvnej strane.

Podľa čl. II zák. č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá
smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) (ďalej len smernica).
Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku,

upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho
súdneho dvora z 27.6.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98,
C-243/98 a C-244/98, O. G. E. S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C. B., M. B. a
E. V. F., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný
súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu

stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedkyna ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež
vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo
dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.

Vdanomprípade,atovzhľadomkuskutočnosti,žepovinnýsineplnilriadnesvojepovinnostivyplývajúce
z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom konaní v
zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky v § 18. Zmluvných dojednaní, kde rozhodca bez vypočutia
povinného vydal rozhodcovský rozsudok.

Preskúmaním predmetných Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s, ako
neoddeliteľnej časti zmluvy o úvere, konkrétne § 18. Záverečných ustanovení (bez označenia, že

ideorozhodcovskúdoložku),vzhliadolsúdvtaktoustanovenomzmluvnomdojednanínekalúpodmienku
k čomu ho viedli nasledovné dôvody.

V zmluvných dojednaniach v § 18. Záverečných ustanovení bol upravený jediný spôsob riešenia sporov
zo zmluvy o úvere len v rozhodcovskom konaní, pričom výber rozhodcu spočíval predovšetkým na
oprávnenom, ktorý si meno rozhodcu uviedol priamo v úverových podmienkach. Možnosť výberu

rozhodcuajpovinnýmjepodľanázorusúdulenzdanlivá.Vprevažnejväčšinesporovzospotrebiteľských
zmlúv je na strane žalobcu Veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ
teda podľa uvedenej úpravy nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, v čom súd
vzhliadol nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov.

Tusasúdzaoberalajtým,čijevôbecmožnévrámcispotrebiteľskejzmluvyplatnúrozhodcovskúdoložku

uzatvoriť. Na druhej strane vzhľadom ku skutočnosti, že rozhodcovské konanie de facto reprezentuje
realizáciu právnych záruk, ktorú upravuje čl. 46 Ústavy SR ako právo na súdnu a inú právnu ochranu
ako aj s poukazom na ustanovenia § 1 ods. 1, § 3 ods. 1 a § 51 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. takéto
zmluvné dojednanie nie je možné v spotrebiteľskej zmluve úplne vylúčiť.
Takouto otázkou sa zaoberal aj Najvyšší súd Českej republiky, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia

32Cdo 2282/2008 uviedol, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní nie je porušenie čl. 36 ods.
1 Listiny základných práv a slobôd, pokiaľ účastníci konania majú možnosť ovplyvniť, aký rozhodca (či
skupina rozhodcov) bude o ich právach a povinnostiach v súlade s platnou rozhodcovskou zmluvou
rozhodovať. Zmluvné dojednanie o voľbe spôsobu riešenia sporu v rozhodcovskom konaní predpokladá
vzmysleustanovenia§3ods.1zákonač.244/2002Z.z. orozhodcovskomkonanídohodu

obidvoch zmluvných strán vo forme osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky k zmluve. V
tomto prípade bola rozhodcovská zmluva súčasťou zmluvy o úvere ako rozhodcovská doložka. Rovnako
dohodu vyžaduje v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 a § 8 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní aj voľba rozhodcu resp. postup jeho dodatočného ustanovenia.

V danom prípade bola voľba rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie

rozhodcu na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu
povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy o
revolvingovom úvere povinný vôbec pristúpil. Nekalú povahu má aj samotné znenie rozhodcovskej
doložky podľa ktorej „majetkové spory, vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú
rozhodované jediným rozhodcom. Jediný rozhodca bude určený JUDr. Radimom Kuchtom a tento je

oprávnený určiť seba za rozhodcu“. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v
tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto je rozhodcom je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený,
pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve.

Dohoda strán o tom, že spor medzi nimi predložia k prejednaniu a rozhodnutiu súkromným osobám
alebo rozhodcovským inštitúciám, ktoré si za tým účelom zvolia, má o to väčší význam, pretože rozhodca

nenachádza právo, ale tvorí (eventuálne napevno stanovuje), vyjasňuje, urovnáva záväzkový vzťah v
zastúpení strán. Jeho moc nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od subjektívnej
vlastnej moci strán určovať svoj osud. V danom prípade táto vôľa pochádza však len od jednej, a to
silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu.Uvedenézároveňnaznačuje,ževeriteľovvýberrozhodcovzrejmenebolnáhodný.Oprávnenýakoveriteľ
do zmluvných dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul identické rozhodcovské doložky,
kde vystupujú opakovane rovnaký rozhodcovia (obdobne v konaniach vedených na tunajšom súde pod

sp.zn.: 15Er 364/2009, 15Er 581/2008, 15Er 322/2009 a pod.). V tomto smere sa preto vynárajú aj
určité pochybnosti o nezaujatosti rozhodcov určených v takto predtlačených zmluvných dojednaniach
zmluvy o úvere. Pokiaľ by zrejme takto určený rozhodca posudzoval prípadné spory vzniknuté z týchto
zmlúv tak, že by neboli celkom v súlade s predstavou, s akou boli tieto zmluvy zostavované, o ktoré
sa opierajú žaloby v rozhodcovskom konaní, bolo by pre veriteľa dlhodobo výhodnejšie obrátiť sa na

iného rozhodcu, ktorý s veriteľom zaujíma zhodný výklad práva. Prípadná argumentácia opierajúca sa
o zákonnú možnosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, a to predpojatosť ustanoveného rozhodcu namietať z dôvodov, o ktorých sa dozvedeli
po jeho ustanovení do funkcie, podľa názoru súdu neobstojí. Ak by aj druhá strana - dlžník - spotrebiteľ
osobu rozhodcu namietal, resp. všetkých v rozhodcovskej doložke uvedených, je výber náhradného
rozhodcu znova na veriteľovi, teda oprávnenom (náhradného rozhodcu určuje rozhodca JUDr. Radim

Kuchta). V predmetnej veci vydal rozsudok JUDr. Radim Kuchta, ktorého vopred stanovil oprávnený.
Rozhodca, ktorého si vyberá oprávnený je oprávnený vydať aj bez vypočutia žalovaného rozhodcovský
rozsudok, ak sa v žalobnom návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúcej zo
skutočností uvedených žalobcom. Žalovaný, teda spotrebiteľ, nemal žiadnu možnosť ovplyvniť tak výber
rozhodcu a vyjadriť sa k osobe rozhodcu. Pri garantovanej rovnosti účastníkov rozhodcovského konania

(§ 17 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní) dochádza k porušeniu uplatňovania práv na
strane spotrebiteľa.

Súd vo všeobecnosti uvádza, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza
v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti,
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom

bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Oceáno Grupo Editorial
a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s I-4941, bod 25, ako aj z 26. októbra 2006,
Mostazo Claro, C-168/05, Zb. s I-10421, bod 25).

Súd pritom prihliada pri výkone rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa,
ex offo na nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a

spotrebiteľom. Pri tejto príležitosti dáva súd do pozornosti rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci
C-40/08 zo 6. októbra 2009, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, v
ktorom bola riešená predbežná otázka, ktorá sa týkala výkladu smernice 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o
neprijateľnýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluváchvtomzmysle,žesúd,ktorýrozhodujeonávrhu
na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez

návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Zo záveru tohto
rozsudku vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky
upravené v rozhodcovskej doložke. Nekalú povahu rozhodcovskej doložky súd má preskúmavať v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

Podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok je možné za
podmienok ustanovených v ustanoveniach § 40 - 43 tohto zákona napadnúť žalobou na príslušnom
súde, a tak dosiahnuť jeho zrušenie. Jedným z dôvodov podania žaloby je, ak jeden z účastníkov
rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Súd však pri posudzovaní platnosti
rozhodcovskej doložky nemusí byť viazaný návrhom v prípade absolútnej neplatnosti, ku ktorej prihliada

z úradnej povinnosti. Navyše Európsky súdny dvor vo svojom rozsudku z 21. novembra 2002, Cofidis
(C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 34), uviedol, že ochrana, ktorú smernica poskytuje spotrebiteľom, sa
rozširuje na prípady, keď spotrebiteľ, ktorý uzavrel s predajcom alebo dodávateľom zmluvu
obsahujúcu nekalú podmienku, nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje
práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. V

tomto smere je úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi
spotrebiteľom a dodávateľom a posudzovať tak ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky -
rozhodcovskej doložky, aj keď to spotrebiteľ nenamieta. Posudzujúc komplexnú úpravu rozhodcovskej
doložky v danom prípade od „možnosti“ výberu riešenia sporu, cez jej vopred pripravené znenie,jednostranný výber rozhodcu, ako aj náhradného rozhodcu, až po v nej upravené postupy, ktorými sa
strany v rozhodcovskom konaní mali riadiť, považuje súd takto upravenú rozhodcovskú doložku v celosti
za neprijateľnú podmienku. Takto stanovená zmluvná podmienka je nekalá, pretože nebola individuálne

dohodnutá, a jej zmyslom je domôcť sa jej prostredníctvom pred výlučne v každej
situácii veriteľom vopred určeným rozhodcom záväzného a právne vynútiteľného rozhodnutia, kde na
úkor procesných práv druhej strany - spotrebiteľa zvyšuje pravdepodobnosť rýchleho vyriešenia sporu.

Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa
vychádza nielen z konkrétneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní (podľa ustanovenia § 53 ods.

3 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), ale tiež zo všeobecného
zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu (podľa
ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy). Neprijateľné podmienky sú doplňované aj samotnou právnou úpravou, keď s účinnosťou
od 1.1.2008 je výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci
dojednanejrozhodcovskejdoložky,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.Len

zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy
nenachádzala nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní nie je neprijateľnou
podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Výpočet neprijateľný podmienok môže a má dopĺňať
judikatúra. Súdny dvor v prípade Pannon GSM Zrt./Erzsébet Sustikine Győrfi C-243/08 dokonca dospel

k záveru, že podmienka obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo
dodávateľom, ktorá bola do nej vložená bez osobitného vyjednávania a ktorá priznáva výlučnú právomoc
súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, môže byť považovaná za
nekalú. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy o úvere podľa názoru
súdu spĺňa všetky podmienky tak z pohľadu ustanovení § 53, 54 Občianskeho zákonníka platného

ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení
spotrebiteľského práva) kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s
ustanoveniami § 6 ods. 1, § 8 a 9 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a teda je
neplatná. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti. Len pre úplnosť súd udáva, že
vydaný rozhodcovský rozsudok je absolútne nepreskúmateľný, nevyplýva z neho jasne a zrozumiteľne

čo konkrétne predstavuje nárok žalobcu, na základe akých ustanovení či už zákonných alebo zmluvných
rozhodca plnenie priznal, pričom je zrejmé, že absolútne obišiel spotrebiteľské právo.

Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci
rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom
základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané

osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie
neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na
podkladektoréhobymohlabyťvzmysleustanovenia§41ods.2Exekučnéhoporiadkuvedenáexekúcia.

S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd v tomto štádiu exekúciu z úradnej moci vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu

právomocirozhodcuvdanejvecikonať,atospoukazomnaneplatnosťrozhodcovskejdoložky,nemožno
považovať za spôsobilý exekučný titul.

Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd rozhodne o trovách exekúcie.

Poučenie:

V zmysle § 58 ods. 4 Exekučného poriadku, možno proti tomuto uzneseniu podať odvolanie v lehote

do 15 dní odo dňa doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v troch
vyhotoveniach. V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahusa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.