Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/47/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312203465
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4312203465.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom Bratislava,
Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Údernícka 5,
IČO:36613843,protiodporkyni:R.A.,nar.XX.XX.XXXX,bytomU.,W.XXXX/XX,zaúčastivedľajšieho
účastníka na strane odporkyne: Spotrebiteľské združenie OSA so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42
260 086, zastúpený HKP Legal, s. r. o. so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, IČO: 36 727 334, o zaplatenie

1.993,90 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo
dňa 12. decembra 2012, č. k. 12C/115/2012-99, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 22,32
eura na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkyne - Spotrebiteľskému združeniu OSA náhradu trov konania
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 237,41 eura na účet právneho zástupcu
advokátskej kancelárie HKP Legal, s. r. o., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX v lehote do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 137, § 151 ods.
1, 3, § 149 ods. 1, § 146 ods. 1 písm. c), § 146 ods. 2, § 160 ods. 1, § 167 ods. 2 OSP, § 1 ods. 2,

§ 9 ods. 1, § 10 ods. 1, 2, § 14 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení zmien a doplnkov, ako aj
poukazom na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25. 04. 2012, sp. zn. 17Co/91/2012,
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25. apríla 2012, sp. zn. 17Co/87/2012 a uznesenie
Krajského súdu v Nitre zo dňa 31. augusta 2012, sp. zn. 9Co/228/2012. Konštatoval, že navrhovateľ
procesným spôsobom zavinil zastavenie konania, keď bez uvedenia dôvodu vzal svoj návrh späť, teda

k späťvzatiu návrhu nedošlo pre správanie odporkyne. S poukazom na uvedené dospel k právnemu
záveru, že odporkyňa a vedľajší účastník na strane odporkyne mali v konaní úspech, a preto im podľa
§ 146 ods. 2 prvej vety OSP vzniklo právo na náhradu trov konania. Odporkyni náhradu trov konania
nepriznal, pretože si náhradu trov konania neuplatnila a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne
priznal náhradu trov konania vo výške 237,41 eura, pozostávajúcu z dvoch úkonov právnej služby
(prevzatie a príprava právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a podanie odporu zo dňa

04. 07. 2012) á 91,29 eura (tarifná hodnota veci predstavovala sumu 1.993,90 eura) + 2x 7,63
eura režijný paušál + 20% DPH v sume 39,57 eura, podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa jeho zmeny
tak, že vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania neprizná. Vytýkal súdu nesprávne právne
posúdenie veci, poukazujúc na to, že cieľom Spotrebiteľského združenia OSA je kolektívna ochrana

spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v
občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka, a
preto vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc
pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Rovnako poukázal aj na skutočnosť, že podľa
údajov registrácie Ministerstva vnútra SR samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne

majú právnické vzdelanie a dodal, že podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. združenie na ochranu
spotrebiteľa má možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva, ktoré závery ustálil aj Krajský súd
v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 5Co 26/2012, ako aj v rozhodnutí sp. zn. 3Cob/259/2011, ktorý v
obdobných prípadoch nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia. Zdôraznil,
že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a to oznámením
o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov

konania. Z uvedeného považoval za zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania, zduženie
nemalo žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Navyše mal za to, že vedľajší účastník viaceré
procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, významných skutočností vzťahujúcich sa
na predmet sporu. Dodal, že rovnaký právny názor vyjadril aj Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí pod
sp. zn. 6Co/141/2012. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup

nebol žiadny dôvod, hodnotil za zbytočné navyšovanie trov konania a navodzovanie dojmu, že účelom
vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov
právneho zastúpenia. Obdobný názor zastal aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí pod sp. zn.
17Co/91/2012. Z uvedených dôvodov potom dospel k záveru, že trovy konania vedľajšieho účastníka
nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným

osobitného zreteľa podľa § 150 OSP. Vyslovil názor, že nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi nedochádza k porušeniu základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní
podľa čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy konania neboli účelne vynaložené (nález Ústavného
súdu SR II. ÚS 78/03, ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 16Co/100/2012).
K námietkam vedľajšieho účastníka ohľadom priznania trov konania uviedol, že združenie odporkyňu

v konaní nezastupuje, preto nemôže argumentovať ani ustanovením § 137 OSP, Chartou základných
práv EÚ, ako ani rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ. Z vyššie uvedených dôvodov považoval právne
zastúpenie vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní za nadbytočné, účelové a nehospodárne. V
podanom odvolaní si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 22,10 eura s DPH.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril vedľajší účastník na strane odporkyne a uviedol, že

do konania vstúpil oznámením, ktorým zároveň vzniesol námietku premlčania obsahujúcu relevantnú
právnu argumentáciu, ktorá mala preukázateľne za následok späťvzatie návrhu na začatie konania.
Dodal, že námietka premlčania pritom nebola daná zo strany hlavného účastníka a nemohla byť daná
ani zo strany súdu. Bez právneho posúdenia veci a bez vznesenia námietky premlčania zo strany
vedľajšieho účastníka by v danom konaní nemohlo byť na ňu zo strany súdu prihliadnuté, pričom

považoval za možné a aj pravdepodobné, že hlavný účastník by bol vo veci neúspešný obdobne, ako
boli neúspešní mnohí ďalší spotrebitelia, od ktorých navrhovateľ vymáhal premlčané nároky v prevažnej
väčšinezospotrebiteľskýchzmlúv,ktorénaviacobsahovaliajneprijateľnépodmienky.Okremtohozastal
názor, že pokiaľ by súd chcel aplikovať argumenty navrhovateľa na všetky konania, nemohol by pre
prípad plného úspechu navrhovateľa v konaní priznať navrhovateľovi náhradu trov konania, pretože

navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou, ktorá skupuje pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľských
zmlúv a samotný navrhovateľ je v konaniach zastúpený advokátom, na základe čoho si navrhovateľ v
konaniach uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia, pričom právny zástupca navrhovateľa taktiež
používa pre množstvo prípadov štruktúrou aj právnou argumentáciou podobné podania. Vzhľadom na
uvedené považoval argumentáciu navrhovateľa za tendenčnú a irelevantnú. Ustálil, že v predmetnom

konaní neexistuje dôvod na nepriznanie práva na náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi, pretože je
nepochybné, že dôvodom späťvzatia návrhu na začatie konania súdom bolo uplatnenie námietky
premlčania vedľajším účastníkom. Zároveň považoval za nepochybné, že navrhovateľ sa od počiatku
konania spoliehal na právnu negramotnosť spotrebiteľov a neúspech v konaní mu privodilo až vznesenie
námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka. To podľa neho znamenalo, že odporkyňa bola v

konaní úspešná vďaka úkonu vedľajšieho účastníka. Vo svojom vyjadrení poukázal aj na ustanovenia §
93 ods. 2, 3, 4 OSP, § 3 ods. 4, 5, § 25 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj na skutočnosť, žespotrebiteľské združenie OSA je občianskym združením založeným za účelom kolektívnej ochrany práv
spotrebiteľov a prejednávaná právna vec je typickým spotrebiteľským sporom. V kontexte uvedeného
považoval stanovisko navrhovateľa popierajúce význam právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka za

účelové a zjavne nesprávne. Výklad, ktorý by z uplatňovania práv vedľajšieho účastníka vylúčil možnosť
dať sa právne zastúpiť, považoval nielen za absurdný, ale najmä za odporujúci zákonom SR a tiež
predpisom EÚ. S poukazom na rozhodnutia krajských súdov ustálil, že vedľajšiemu účastníkovi nie je
možné odoprieť právo dať sa zastúpiť advokátom. Dodal pritom, že právo na zastúpenie vedľajšieho
účastníkaadvokátomjasnedeklarujeajRozsudokSúdnehodvorazodňa22.12.2010,voveciC-279/09.

Okrem toho bol toho názoru, že v predmetnom konaní neexistoval ani dôvod na aplikáciu § 150 OSP.
Vzhľadom na uvedené, v prípade, ak by sa odvolací súd stotožnil s názorom navrhovateľa, žiadal,
aby odvolací súd v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) OSP pred vydaním rozhodnutia konanie prerušil
a požiadal Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o práve spotrebiteľského združenia
na plnohodnotné právne zastúpenie - ako o predbežnej otázke. Okrem toho žiadal odvolací súd, aby
napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil a vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov

odvolacieho konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 54,77 eura s DPH za jeden
úkon právnej služby.

Odporkyňa písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa nepodala.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, preto

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Z obsahu podaného návrhu navrhovateľa a z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa ním
proti odporkyni domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by jej súd uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovisumu1.993,90euraspolusúrokomzomeškaniavovýške14,76euraasročnýmúrokom
z omeškania 9% zo sumy 972,77 eura od 24. 05. 2011 do zaplatenia a trovy konania. V žalobnom návrhu

navrhovateľ uviedol, že postupca a odporkyňa uzatvorili dňa 24. 02. 2003 Zmluvu č. 221532967, ktorej
súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Vzhľadom na to, že
odporkyňa neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť, postupca od Zmluvy
odstúpil a odporkyňu vyzval na úhradu dlžnej sumy.

Následne súd prvého stupňa vydal platobný rozkaz zo dňa 18. 04. 2012, č. k. 11Ro/68/2012-28, ktorý

odporkyňa prevzala dňa 12. 07. 2012.

Dňa 27. 04. 2012 oznámil vstup do konania vedľajší účastník - Spotrebiteľské združenie OSA,
ktorý zároveň požiadal i o doručenie návrhu na začatie konania a vzniesol námietku premlčania.
Súd prvého stupňa o vstupe vedľajšieho účastníka informoval nielen odporkyňu, ale aj právneho
zástupcu navrhovateľa, ktorý oznámenie prevzal dňa 22. 06. 2012. Na základe predmetného oznámenia

navrhovateľ požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k vznesenej námietke vedľajšieho účastníka.
Medzitým dňa 09. 07. 2012 bol súdu prvého stupňa doručený odpor vedľajšieho účastníka na
strane odporkyne (t.j. v lehote na podanie odporu odporkyne) a vec bola prevedená do oddelenia
občianskoprávnych vecí. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 26. 07. 2012,
navrhovateľ vzal svoj návrh v celom rozsahu späť, konanie žiadal zastaviť, vrátiť súdny poplatok za

návrh a o trovách vedľajšieho účastníka navrhol rozhodnúť v zmysle § 150 OSP. O späťvzatí návrhu
prvostupňový súd rozhodol uznesením zo dňa 20. augusta 2012, č. k. 12C/115/2012-85 tak, že platobný
rozkaz vydaný Okresným súdom Levice dňa 18. 04. 2012, č. k. 11Ro/68/2012-28 zrušil, konanie vo
veci zastavil, navrhovateľovi prostredníctvom Daňového úradu Bratislava vrátil súdny poplatok vo výške
112,87 eura (krátený o 6,63 eura), o trovách konania si vymienil rozhodnúť samostatným uznesením do

30 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia, čo urobil napadnutým uznesením.

Podľa § 93 ods. 4 OSP, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.Článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky priznáva každému právo na právnu pomoc v konaní pred
súdmi. Pod pojem každý spadá aj vedľajší účastník konania. Vedľajší účastník nie je vylúčený z voľby,
akým spôsobom si toto základné právo (na právnu pomoc v konaní pred súdmi) uplatnil, ale musí

počítať s tým, že aj vo vzťahu k nemu bude súd skúmať, či trovy konania boli účelne vynaložené a či je
dôvod na priznanie náhrady trov proti neúspešnému účastníkovi.

Podľa § 137 OSP, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové

výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je

povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 150 ods. 1 OSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Ak došlo k zastaveniu konania (napríklad podľa ustanovenia § 96 ods. 1 OSP v prípade, že
navrhovateľ vzal účinne späť návrh na začatie konania), nemá zásadne žiadny z účastníkov (§ 146
ods. 1 písm. c/ OSP) právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku. Len výnimočne možno (§ 146
ods. 2 OSP) uložiť niektorému z účastníkov povinnosť nahradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného
konania, a to podľa prvej vety tohto ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť

zastavené, a podľa druhej vety tohto ustanovenia odporcovi v prípade, že bol pre jeho správanie vzatý
návrh späť, ktorý bol podaný dôvodne.

K zastaveniu konania môže dôjsť v dôsledku procesného zavinenia niektorého z účastníkov.
Zákon ustanovuje len jeden druh prípadov: zastavenie konania po späťvzatí návrhu, ku ktorému došlo
pre správanie sa odporcu, pričom návrh bol podaný dôvodne, zakladá právo navrhovateľa na náhradu

trov zastaveného konania. Dôvodnosť podania návrhu sa posudzuje procesne. Nerozhoduje, aký by bol
výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu, ale to, že odporca splní to, čoho sa navrhovateľ
domáha, a len preto navrhovateľ vezme návrh späť. Zavinenie navrhovateľa môže spočívať v tom, že
podal návrh napriek tomu, že dlh bol splnený, a túto skutočnosť nezistil pred podaním návrhu, alebo v
tom, že návrh vzal späť bez toho, aby odporca splnil to, čoho sa petitom domáhal.

Povinnosť hradiť trovy konania sa môže v jednotlivých prípadoch javiť ako neprimerane tvrdá.
Ustanovenie § 150 odsek 1 OSP preto umožňuje súdu, aby v takýchto výnimočných prípadoch z
dôvodu hodného osobitného zreteľa účastníkom, vedľajším účastníkom alebo štátu, ktorí by inak
mali právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Ide o odchýlku zo
zásady zodpovednosti za výsledok aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie alebo náhodu. Keďže toto

ustanovenie negatívne dopadá na účastníka, ktorý by mal inak právo na náhradu trov konania, jeho
použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný
charakter. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane
účastníkov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom
konania alebo určitej procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej

situácie účastníkov. V takomto prípade súd musí prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a inépomery všetkých účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť hradiť trovy, ale aj toho,
ktorého majetková sféra by bola použitím tohto výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy tiež treba
brať také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadať na postoj účastníkov v konaní.

Súd teda musí starostlivo posúdiť okolnosti konkrétneho prípadu.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne postupoval, keď na uvedený prípad
neaplikoval navrhovateľom v odvolaní namietané ustanovenie § 150 ods. 1 OSP. Je totiž nesporné,
že v súdenej veci došlo k späťvzatiu návrhu bez toho, aby odporkyňa nárok navrhovateľa splnila, a
preto súd prvého stupňa správne podľa § 146 ods. 2 OSP zaviazal navrhovateľa nahradiť druhej strane

náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložila na uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. Tvrdenia
navrhovateľa o tom, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza
k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, nemožno považovať za dôvod
hodný osobitného zreteľa, a preto neprichádza do úvahy aplikácia § 150 OSP. Vzhľadom na okolnosti
daného prípadu odvolací súd má za to, že dôvody uvádzané navrhovateľom nie sú dôvodmi hodnými
osobitného zreteľa podľa § 150 OSP.

Keďže súd prvého stupňa vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania, odvolací súd považuje
jeho rozhodnutie za správne. S poukazom na ustanovenie § 93 ods. 4 OSP, ktoré výslovne ustanovuje,
že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, je podľa odvolacieho
súdu možné v tejto veci vyvodiť záver, že vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná aj náhrada trov
konania, ale len v tých prípadoch, kedy právo na náhradu trov konania vznikne účastníkovi, ktorého

v konaní vedľajší účastník podporuje. Ak je cieľom združení na ochranu spotrebiteľa presadzovať
oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy
aj prostredníctvom združení na ochranu spotrebiteľov, musí sa súd, ak sa združenie na ochranu
spotrebiteľa zúčastní konania ako zástupca účastníka alebo vedľajší účastník na strane spotrebiteľa,
zaoberať tým, či takéto trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov

spotrebiteľa. Vedľajšiemu účastníkovi umožňuje vstúpiť do konania ustanovenie § 93 ods. 2 a 3 OSP
atoizvlastnéhopodnetu,pričomvstupvedľajšiehoúčastníkanavrhovateľnenamietal.Občianskysúdny
poriadok v ustanovení § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom,
ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Uvedené zákonné ustanovenie, ale ani čl.
47 ods. 2 Ústavy SR nevylučuje, aby aj združenie na ochranu spotrebiteľa bolo zastúpené advokátom.

Vychádzajúc z uvedeného je preto potrebné dospieť k záveru, že vedľajší účastník má v zásade právo
na náhradu trov konania, avšak vždy je potrebné posudzovať účelnosť trov právneho zastúpenia v
každom individuálnom prípade. V danom prípade odvolací súd videl účelnosť vynaložených trov už
v samotnom charaktere vedľajšieho účastníctva, keď vedľajší účastník vstúpil v danom konkrétnom
prípade do konania za účelom ochrany práv spotrebiteľa. Účelnosť vynaložených trov odvolací súd videl

i v tom, že práve v dôsledku úspešne vznesenej námietky premlčania zobral navrhovateľ svoj návrh späť
a došlo k zastaveniu konania. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa
správne určil výšku náhrady trov konania v sume 237,41 eura, pozostávajúcu z dvoch úkonov právnej
služby (prevzatie veci a podanie odporu) po 91,29 eura podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.,
režijného paušálu za 2 úkony po 7,63 eura podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky a 20% DPH podľa §

18 ods. 3 citovanej vyhlášky, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP
ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP
a v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v
odvolacom konaní jej žiadne trovy nevznikli.

Vedľajšiemu účastníkovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal podľa § 224 ods. 1 a § 142 od.
1 OSP náhradu trov odvolacieho konania v sume 22,32 eura, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia
za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k procesnému odvolaniu) v sume 10,79 eura podľa § 10 ods.
1 a § 14 ods. 3 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z., režijného paušálu 7,81 eura podľa § 16 ods. 3 citovanej
vyhlášky a 20% DPH v sume 3,72 eura podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky. Základom pre výpočet

náhrady trov odvolacieho konania bol predmet odvolacieho konania, teda suma 237,41 eura.Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.