Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Mária Hušeková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/308/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4309205691
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hušeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2011:4309205691.3
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: Smurfit Kappa Štúrovo, a. s. so sídlom Eurovea Central
1, Pribinova 4, Bratislava, IČO: 31 410 146, zastúpený JUDr. Elenou Szabóovou advokátkou so sídlom
Štúrovo, Továrenská 1, proti odporcovi: Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.. K. XX, G., zastúpená X. V.
nar. XX.XX.XXXX, bytom S.. K. XX, G., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o nariadenie
predbežného opatrenia na návrh odporkyne, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu
Nové Zámky č. k. 16C/147/2009-510 zo dňa 06.09.2011, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia
zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 102 ods. 1, § 76 ods. 1
písm. e), f) Občianskeho súdneho poriadku /ďalej len OSP/, ako zisteným skutkovým stavom veci,
na základe ktorého dospel k záveru, že návrh odporkyne na nariadenie predbežného opatrenia nebol
dôvodne podaný.
V odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že navrhovateľ sa vo veci samej voči odporkyni domáha
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, vedenom Správou katastra
Nové Zámky, ako parc. č. 1741/17 orná pôda o výmere 35140 m2, parc. č. 1748/11 ostatné plochy o
výmere 4117 m2, parc. č. 1748/12 ostatné plochy o výmere 1453 m2, parc. č. 1748/13 ostatné plochy o
výmere 33334 m2. Odporkyňa podaním zo dňa 9.8.2011 navrhla, aby súd nariadil predbežné opatrenie,
ktorým zakáže navrhovateľovi nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, ktoré sú zapísané na LV
č. XXX ako parc. č. 1741/17, parc. č. 1748/11, parc. č. 1748/12, parc. č. 1748/13, nachádzajúce
sa v kat. úz. R., vo vlastníctve odporkyne, poskytnúť tretej osobe k užívaniu, na nehnuteľnostiach
vykonávať akékoľvek úpravy, previesť vlastnícke práva na tretie osoby k technológiám umiestneným
na pozemku, vykonávať akúkoľvek činnosť majúcu vplyv na životné prostredie, vykonávať tie právne
úkony a akékoľvek zmeny spojené s užívaním pozemku, ktoré by zmenili charakter pozemku a užívanie
a ktorými by sa sťažil, obmedzil alebo znemožnil výkon vlastníckeho práva.
Z obsahu odôvodnenia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyplýva, že odporkyňa návrh
na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, ktoré
sú predmetom konania, na ktorých navrhovateľ prevádzkuje odkalisko bez jej súhlasu. V priebehu
konania vo veci samej zistila, že navrhovateľ v priebehu konania vykonáva úkony a vyvíja aktivity
smerujúce k takému zaťaženiu predmetu konania právnymi záväzkami, bremenami a inými súvisiacimi
okolnosťami, ktorými sleduje po vydaní rozhodnutia vo veci sťaženie vymožiteľnosti práva a výkonu
rozhodnutia. Navrhovateľ k 7.7.2011 zmenil svoje sídlo z adresy bývalého výrobného závodu v
Štúrove na adresu Eurovea Central 1, Pribinova 4, Bratislava. Vyjadrenia navrhovateľa v návrhu
a na pojednávaniach poukazujú na to, že navrhovateľ nie je v stave predložiť žiadny dôkaz na
preukázanie svojich tvrdení v návrhu. V užívaní predmetu konania vo vlastníctve odporkyne pokračuje
naďalej bez právneho dôvodu a v konaniach pred správnymi orgánmi naďalej vystupuje ako oprávnený
užívateľ na základe neplatného evidenčného listu č. 134 a nájomnej zmluvy s SPF, pričom v alíniinaďalej smeruje k trvajúcemu obmedzovaniu vlastníckeho práva vlastníka. Navrhovateľ utlmuje svoju
podnikateľskú činnosť, ukončil výrobu, prevádza svoje práva, aj akcie dcérskych spoločností na ďalšie
subjekty, snaží sa preniesť aj užívanie veci na tieto osoby, akoby sa jednalo o oprávnené užívanie
veci, čím sleduje nevykonateľnosť rozhodnutia, nevymožiteľnosť práva voči sebe, s cieľom takýmito
obštrukciami dosiahnuť také postavenie vlastníka nehnuteľností, ktorým by sa musel svojho práva
domáhať opakovane v samostatnom konaní. Mala za to, že vzhľadom na navrhovateľove tendencie
a aktivity, ktorými do neoprávneného užívania veci vnáša ďalšie subjekty práva, sa nariadením
predbežného opatrenia dosiahne zachovanie stability a nemennosti stavu až do vydania rozhodnutia a
zabezpečí sa vykonateľnosť, vymožiteľnosť práva. Ďalej dôvodila tým, že navrhovateľ sa bez právneho
dôvodu vydáva za vlastníka a oprávneného držiteľa sporných nehnuteľností, ako aj odkaliska. Bolo
jej oznámené, že navrhovateľ podá do konaní o ROEP v kat. úz. Obid žiadosť o zápis vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam pod odkaliskom na základe vyvlastňovacích dokumentov. Mala za to, že
navrhovateľ nie je právnym nástupcom štátneho podniku JCP Štúrovo. Uviedla, že je dôvodná obava
z toho, že navrhovateľ sa nebude chcieť do budúcnosti finančne podieľať na revitalizácii narušeného
prostredia, podľa uzatvorených zmlúv so štátom, ktoré tvoria nehnuteľnosti pod odkaliskom, keďže už
ukončil činnosť v oblasti Energetika /13-oznámenie o prerušení/ a odčerpal všetky dostupné finančné
aktíva spoločnosti formou výpožičiek do zahraničia a v prípade žiadnej zákonnej prekážky by mohol
previesť vlastníctvo k odkalisku a tým aj právnu zodpovednosť za revitalizáciu odkaliska na tretiu
osobu, ktorá nebude v budúcnosti nikdy schopná dostáť záväzkom plynúcim zo zmlúv s SPF a SIŽP
a zákonom stanoveným povinnostiam o nápravu poškodeného životného prostredia a kompenzácie
vlastníkov. Z fámy šírenej o univerzálnom právnom nástupníctve navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ
vykonáva kroky na základe nepravdivých informácií o svojom vlastníckom postavení a snaží sa preniesť
neoprávnené užívanie veci prenosom práv k technológiám umiestneným na pozemku odporkyne a tak
dosiahnuť stav, ktorý sa nebude dať uviesť do pôvodného stavu. Preto je daná potreba na úpravu práv
účastníka vo vzťahu k veci a k vlastníckym právam odporkyne, lebo je dôvodná obava, že bez vydania
predbežného opatrenia bude trvale zmarené právo garantované ústavou alebo nastanú okolnosti a
škody, ktoré sa nebudú dať nahradiť, ani uviesť do pôvodného stavu.
Súd prvého stupňa v danej právnej veci dospel k záveru, že odporkyňa v danej právnej veci neosvedčila
skutočnosti dôležité pre nariadenie predbežného opatrenia, nepreukázala hrozbu bezprostredného
ohrozenia jej práva, bezprostrednej ujmy a potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, keď
na základe súčasného právneho stavu je odporkyňa vlastníčkou nehnuteľností, ktoré sú predmetom
konania. Poukázal tiež na to, že účastníci podľa § 44a OSP sú oprávnení podať na príslušnej správe
katastra návrh na zápis začatia súdneho konania, v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam
alebo súdneho konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.
Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podala odvolanie odporkyňa. Navrhla, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp.
aby napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že nariadi predbežné opatrenie v zmysle jej
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Svoje odvolanie odôvodnila tým, že súd prvého stupňa
vo veci neúplne zistil skutkový stav veci a jeho rozhodnutie vychádza z neúplne zisteného objektívneho
skutkového stavu. Ďalej dôvodila tým, že navrhovateľ sa v konaní vo veci samej domáha určenia
vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX ako parc. č. 1741/17 orná pôda o výmere
35140 m2, parc. č. 1748/11 ostatné plochy o výmere 4117 m2, parc. č. 1748/12 ostatné plochy o výmere
1453 m2, parc. č. 1748/13 ostatné plochy o výmere 3334 m2. Tomuto návrhu predchádzajú ďalšie
konania o vypratanie pozemkov na súde prvého stupňa na návrh odporkyne, konanie o vypratanie parc.
č. 1741/17 vedené pod sp. zn. 4C/198/2009, ktoré konanie bolo prerušené dňa 25.11.2009, konanie o
vypratanie vedené pod sp. zn. 4C/106/2009, ktoré konanie bolo prerušené dňa 25.11.2009, konanie o
vypratanie parc. č. 1748/12, 1748/13 vedené pod sp. zn. 13C/297/2008, ktoré konanie bolo prerušené
dňa 26.8.2009. Konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia na návrh odporkyne vedené pod sp.
zn. 9C/77/2010 bolo tiež prerušené. Všetky uvedené konania boli prerušené na návrh navrhovateľa
v dôsledku prebiehajúceho konania v danej právnej veci o určenie vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam. Ďalej dôvodila tým, že právny predchodca navrhovateľa Juhoslovenské celulózky a
papierne, a. s., bol založený v roku 1992 Fondom národného majetku a podľa privatizačného projektu
nadobudol do vlastníctva časť majetku bývalého štátneho podniku Juhoslovenské celulózky a papierne,
š. p., ktorý bol uznesením súdu zrušený k 31.03.1992 bez likvidácie, bez právneho nástupcu a vymazaný
z obchodného registra. Majetok vyčlenený pre novozaloženú spoločnosť Juhoslovenské celulózky a
papierne, a. s. bol presne vymedzený a určený v prílohe Zakladateľskej listiny zo dňa 18.3.1992 a do
tohto majetku nepatrili parc. č. 1600/2, 1601/2, 1602/2, kat. úz. R., pôvodne vo vlastníctve X. V., ktorésú predmetom konania. Túto skutočnosť potvrdil aj Fond národného majetku svojim prípisom zo dňa
24.9.2010. Poukázala na to, že parc. 1601/2, 1602/ 2 boli zapísané na základe GP č. 44/2009 zo dňa
24. 03. 2009 do katastrálnej mapy obce Obid ako parc. č. 1748/12, 1748/13, ako aj časti parcely E
KN 1600/2, jedna jej časť zapísaná na katastrálnej mape ako parc. C KN 1748/11, boli pred rokom
1992 včlenené do väčšieho celku a to do parc. C KN 1748 kat. úz. R. o výmere 10,8426 ha, ktorá
bola vedená na evidenčnom liste č. 134, na ktorej bolo v niekoľkých etapách vybudované odkalisko
popolčeka. Druhá časť parc. E KN 1600/2 bola zapísaná ako parc. C KN 1741/17. V čase pred rokom
1992 štátny podnik nebral do úvahy právny stav k pozemkom, na ktorých budoval potrebnú infraštruktúru
a nekonal podľa zákona s vlastníkmi pozemkov. Pri privatizácii bol opäť porušený zákon č. 92/1991 Zb.
a stavba odkalisko, ani pozemky na ktorých sa zriadilo, neboli pojaté do privatizačného projektu a v
rozpore so zákonom zostala novozaložená spoločnosť naďalej užívať stavbu odkalisko, ktorú využíva
od roku 1992 a s ním aj pozemky odporkyne bez právneho dôvodu. Objekt odkaliska na sporných
pozemkoch je vodná stavba nemalej hodnoty založená štátnym podnikom po roku 1960, ktorá sa podľa
aktuálnej potreby rozširovala. Pri poslednej prestavbe v roku 2004/2005 uzavrela spoločnosť Kappa
Štúrovo, a. s. nájomnú zmluvu č. 4-8397-04 so Slovenským pozemkovým fondom na časť parciel pod
odkaliskom, ktoré sa nachádza v kat. úz. R. na parcelách označených v rozhodnutí KÚŽP Odbor štátnej
vodnej správy v Nitre pre užívanie stavby č. 2005/00614 vydanom dňa 29. 09. 2005 ako parc. č. 1743,
1745,1746,1747,1748,1749,1750 podľa evidenčného listu č. 134. Mala za to, že nájomná zmluva
je v rozpore so zákonom, pretože zákon umožňoval pre SPF iba prenájom poľnohospodárskej pôdy
a objektov, pričom prenajímané parcely, ani objekt odkalisko tento zákonný predpoklad nespĺňajú. Z
tohto dôvodu podala návrh o vydanie bezdôvodného obohatenia a o náhradu škody proti SPF. Ďalej
dôvodila tým, že pri poslednej prestavbe odkaliska v roku 2004/2005 došlo k rozšíreniu odkaliska bez
súhlasu vlastníkov zabratých pozemkov, čím došlo k neoprávnenému záberu poľnohospodárskej pôdy
bez predchádzajúceho súhlasu k vyňatiu podľa zákona a v rozpore s vydaným stavebným povolením,
v rozpore s povolením pre užívanie stavby a stavebník pre túto vadu nemohol dať zapísať stavbu do
katastrálnej mapy pod súpisným číslom, takže nesplnil podmienky stanovené v povolení pre užívanie
stavby. V prípade odporkyne sa jedná o záber z parcely orná pôda C KN 1741/17, výmeru 1156 m2,
ktorou by sa vytvorila nová parcela -ostatná plocha C KN 1741/21 ako súčasť odkaliska -diel 4 podľa
GP č. 53/2010. Uviedla, že navrhovateľ neužíva ani tieto pozemky oprávnene, neplatí za užívanie
vlastníkom pozemkov a existujúce zmluvy sú neplatné. Uviedla, že podala na KÚŽP Nitra návrh na
konanie o dodatočné povolenie stavby a sťažnosť pre porušenie zákona. Štátny orgán odmietol zahájiť
konanie vo veci, aj jej prešetrenie a vo svojej odpovedi zo dňa 14.9.2011 jej návrh doporučil riešiť formou
dohody medzi ňou a vlastníkom predmetnej stavby, resp. v občianskoprávnom konaní. Poukázala na
to, že dňa 20.9.2011 sa na Obvodnom pozemkovom úrade Nové Zámky konalo ústne pojednávanie v
správnom konaní o nezákonnom zábere poľnohospodárskej pôdy pri poslednej prestavbe odkaliska,
ktorého sa zúčastnili pri orgánoch štátnej správy aj niektorí vlastníci dotknutých pozemkov, zástupca
SPF a zástupca navrhovateľa, z ktorých výpovedí spísaných do zápisnice okrem iného vyplynulo, že
k rozšíreniu odkaliska a záberu pôdy z parcely C KN 1741 orná pôda došlo v roku 2004/2005 a to o
záber pôvodne označený GP 18/2004, ktorý bol neskôr upresnený GP č. 53/2010 a celková výmera
záberu bola 8075 m2. Ďalej z nich vyplynulo, že na dotknutých pozemkoch sa nachádzala stavba už
pred privatizáciou štátneho podniku. Výpoveď Ing. Haderku potvrdila skutočnosť, že navrhovateľ vedie
konanie so záujemcami o energetiku a má zámer predať túto časť firmy a to v rozpore s právnym
stavom veci, keďže nevlastní pozemky pod stavbou a ani k nim nemôže doložiť iný právny vzťah a
potvrdzuje súčasne aj to, že o plánovanom prevode nehnuteľností nejednal s vlastníkmi pozemkov, teda
skutočnosť, že objekt by predal aj bez súhlasu zákonných vlastníkov pozemkov spojených s vodnou
stavbou. Ďalej poukázala, že z predložených dôkazov nič nedokazuje, že navrhovateľ je vlastníkom
stavby odkalisko na dotknutých pozemkoch, ktorú chce predať. Ďalej uviedla, že vydanie integrovaného
povoleniapreenergetikusauskutočnilovr.2005vrozporesozákonom525/2003Z.z.aZák.č.245/3003
Z. z., bolo získané pre navrhovateľa na základe sfalšovanej žiadosti. Ona sa domáhala kontroly tejto
prevádzky, ústredie- oddelenie kontroly vo svojom oznámení zo dňa 20.9.2011 sa vyjadrilo spôsobom
„miestna obhliadka, ktorej sa domáhate, je vzhľadom na ukončené činnosti v prevádzke „Energetika“
bezpredmetná. Prevádzkovateľ Smurfit Kappa Štúrovo, a.s. v súčasnosti nevykonáva činnosť v
prevádzke. Prevádzkovateľ túto skutočnosť oznámil Inšpektorátu životného prostredia Bratislava listom
zo dňa 23.3.2010 a preto nie je a ani nebol dôvod na vykonanie miestnej obhliadky, ktorej sa dožadujete“.
Odporkyňa ďalej uviedla, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia podala v konaní o určenie
vlastníckeho vlastníctva, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, pretože je obava, že by výkon
súdneho rozhodnutia bol v budúcnosti ohrozený. Navrhovateľ bezplatne a bez právneho dôvodu užíva
vlastníctvo odporkyne a je reálna hrozba, že tento stav zotrvá do zániku spoločnosti navrhovateľa. Ďalejdôvodila tým, že z listinných dôkazov je preukázané, že na cudzích pozemkoch a aj pozemkoch vo
vlastníctve odporkyne sa nachádza stavba, pravdepodobne patriaca správe MH SR, ktorú navrhovateľ
používa nad svoje komerčné účely, ale nemá k nim vlastnícke právo, ani uzavretú zmluvu na užívanie.
Časť tejto stavby bola realizovaná v rozpore so zákonom a nezákonný záber poľnohospodárskej pôdy
vo vlastníctve navrhovateľky zostal doteraz nedoriešený orgánmi štátnej správy podľa platných zákonov.
Stavba odkalisko je jeden súvislý celok ako súčasť technológie energetiky, je neoddeliteľne spojená s
dotknutými pozemkami na ktorých bola postavená, čo je dôvodom nariadenia predbežného opatrenia.
Ďalej uviedla, že navrhovateľ odčerpal všetky finančné prostriedky z pobočky v SR, ukončil svoju
činnosť v Štúrove a je preukázané, že sa snažil odpredať časti závodu, ako aj odkalisko popolčeka
bez súhlasu vlastníkov pozemkov, ktorým sa účelovou a obštrukčnou žalobou bráni brániť sa pred
súdom. S poukazom na znenie stanov navrhovateľa ohľadne jeho zániku, zrušenia poukázala na to, že
medzi vlastníkom nehnuteľností a užívateľom neexistuje žiadna zmluva, ani právne účinný doklad na
užívanie, ktorý by v prípade zákonnej potreby potvrdil ako veriteľa spoločnosti, preto jediným spôsobom
ochrany vlastníka pred neoprávneným užívaním je predbežné opatrenie, ktorým sa môže zabrániť
takýmpostupomnavrhovateľa,ktorýmbynavrhovateľunikolsvojimzáväzkomvočivlastníkomdoterajšie
bezplatné užívanie vo finančnom plnení a záväzkom za stav pozemkov a nápravu životného prostredia
v lokalite.
Krajský súd Nitra ako odvolací súd /§ 10 ods. 1 OSP/ prejednal odvolaním napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo postupom podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 OSP
a dospel k záveru, že je potrebné napadnuté uznesenie potvrdiť podľa § 219 ods.1 OSP ako vecne
správne.
Podľa § 102 ods.1 OSP ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť
dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na
návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 76 ods. 1 písm. e/ OSP predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ OSP predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Vo všeobecnosti platí, že účelom predbežného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych
(nielen faktických pomerov) účastníkov, prípadne pred začatím konania zabezpečenie výkonu
existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu).
Jeho vydanie (nariadenie) predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku) bez pochybnosti o
potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikuje práva a záujmy účastníkov riešené v konaní
vo veci samej. Teda platí, že nariadenie predbežného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak
sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú
úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v daných právnych vzťahoch medzi účastníkmi
nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi
účastníkmi konania. Dočasnosť znamená, že sa vylučuje pôsobenie predbežného opatrenia pred jeho
nariadením do minulosti, že upravuje právne vzťahy len do času definitívnej súdnej ochrany, resp. do
času kým je isté, že táto ochrana sa neposkytne a ďalej, že vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase
rozhodovania súdu o návrhu na predbežné opatrenie.
Návrh na predbežné opatrenia má obsahovať zákonom požadované náležitosti, a to náležitosti podľa §
79 ods. 1 OSP, ktoré možno použiť len primerane, opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
vydanie predbežného opatrenia, odôvodnenie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana
a nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Tým je doplnený základný predpoklad na nariadenie
predbežného opatrenia uvedený v § 74 OSP, keď inak o predpokladoch pre nariadenie predbežného
opatrenia a jeho dôsledkoch podľa § 102 OSP platia ustanovenia § 74 -77 OSP.
Pre rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu
prvého stupňa. Stavom v čase rozhodovania je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať
o návrhu na predbežné opatrenie. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí
návrhu vyžadovaných v § 75 ods. 2. Súd sa vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z
návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že účastníci nemusia byť
vypočutí a súd nie je povinný vykonávať ani iné dokazovanie. Ak už súd vykoná dokazovanie /ktorésa v zásade nemusí vykonávať/, základom pre jeho rozhodnutie je aj výsledok tohto dokazovania
a z toho vyplývajúce právne posúdenie. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o predbežnom
opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa, je podstatný v prípade
odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na predbežné opatrenie. Odvolací súd
za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase
rozhodovania súdu prvého stupňa. Odvolací súd nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci.
Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie predbežného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň
základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované predbežné opatrenie by
malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Predbežné rozhodnutie musí mať
vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Jeho účelom je
dočasná úprava pomerov účastníkov a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej
úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Z charakteru predbežného opatrenia
vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno
spočíva výlučne na navrhovateľovi predbežného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky
náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Predbežné opatrenie však nemožno vydať iba
na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
Odvolací súd sa v danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia súdu prvého stupňa preto sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP v odôvodnení
svojho rozhodnutia obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
Odvolací súd po prejednaní veci sa s vyššie uvedeným právnym záverom súdu prvého stupňa
stotožnil. Mal za to, že súd prvého stupňa vychádzajúc z preukázaného skutkového stavu ku dňu
svojho rozhodnutia vec správne právne posúdil, pokiaľ zamietol návrh odporkyne na nariadenie
predbežného opatrenia, keďže v konaní nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre vydanie
navrhovaného predbežného opatrenia po začatí konania.
Je nesporné, že v konaní vo veci samej sa navrhovateľ domáha voči odporkyni určenia vlastníckeho
práva kspornýmnehnuteľnostiam,ktorénehnuteľnostisúzapísanévkatastrinehnuteľnostivovýlučnom
vlastníctve odporkyne. Odporkyňa v konaní okrem iného tvrdí, že sa ako navrhovateľka domáha v iných
konaniach vedených na súde prvého stupňa voči navrhovateľovi ako odporcovi vypratania predmetných
nehnuteľností, ktoré konania súd prerušil v dôsledku konania vedeného v tejto právnej veci o určenie
vlastníckeho práva.
Z obsahu petitu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyplýva, že odporkyňa sa návrhom na
nariadenie predbežného opatrenia domáha uloženia zákazu navrhovateľovi
- poskytnúť predmetné nehnuteľnosti tretej osobe k užívaniu, na nehnuteľnostiach vykonávať akékoľvek
úpravy,
- previesť vlastnícke práva na tretie osoby k technológiám umiestneným na pozemku,
- vykonávať akúkoľvek činnosť majúcu vplyv na životné prostredie,
- vykonávať tie právne úkony a akékoľvek zmeny spojené s užívaním pozemku, ktoré by zmenili
charakter pozemku a užívanie a ktorými by sa sťažil, obmedzil alebo znemožnil výkon vlastníckeho
práva.
Z obsahu dôvodov návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyplýva, že
- navrhovateľ utlmuje svoju podnikateľskú činnosť, ukončil výrobu, prevádza svoje práva, aj akcie
dcérskych spoločností na ďalšie subjekty, snaží sa preniesť aj užívanie veci na tieto osoby,
- navrhovateľ sa bez právneho dôvodu vydáva za vlastníka a oprávneného držiteľa sporných
nehnuteľností, ako aj odkaliska,
- navrhovateľ sa nebude chcieť do budúcnosti finančne podieľať na revitalizácii narušeného prostredia,
podľa uzatvorených zmlúv so štátom, ktoré tvoria nehnuteľnosti pod odkaliskom, keďže už ukončil
činnosť v oblasti Energetika, odčerpal všetky dostupné finančné aktíva spoločnosti formou výpožičiek
do zahraničia a v prípade žiadnej zákonnej prekážky by mohol previesť vlastníctvo k odkalisku a tým
aj právnu zodpovednosť za revitalizáciu odkaliska na tretiu osobu, ktorá nebude v budúcnosti nikdy
schopná dostáť záväzkom plynúcim zo zmlúv s SPF a SIŽP a zákonom stanoveným povinnostiam o
nápravu poškodeného životného prostredia a kompenzácie vlastníkov.- navrhovateľ sa snaží sa preniesť neoprávnené užívanie veci prenosom práv k technológiám
umiestneným na pozemku odporkyne a tak dosiahnuť stav, ktorý sa nebude dať uviesť do pôvodného
stavu.
Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa v danej právnej veci dospel k záveru, že odporkyňa v čase
vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa neosvedčila základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy.
Teda neosvedčila, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ktoré právne vzťahy by vyžadovali dočasnú
úpravu, že táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v daných právnych vzťahoch medzi účastníkmi
nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi
účastníkmi konania.
Zo skutkového a právneho stavu veci v čase rozhodovania súdu o nariadení predbežného opatrenia
teda vyplýva, že v konaní
- jednak nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre vydanie požadovaného navrhovaného
predbežnéhoopatreniavtomsmere, pokiaľoideužívanieanakladaniesospornýminehnuteľnosťamizo
strany navrhovateľa v takom smere a v rozsahu, ako tvrdila odporkyňa, keďže odporkyňa na ktorej bolo
v tomto smere dôkazné bremeno, neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázala, že navrhovateľ skutočne
realizujetietovecnésubjektívneprávaprislúchajúcevlastníkovinehnuteľnostitak,tedavtakomrozsahu,
ako odporkyňa tvrdila, teda že by sporné nehnuteľnosti dal do užívania tretej osobe, že by na nich
vykonával úpravy, že by menil ich charakter, že by na nich vykonával činnosť majúcu vplyv na životné
prostredie a podobne,
- jednak naviac požadované predbežné opatrenie čiastočne ani nemá vzťah k právnemu vzťahu, ktorý
je predmetom konania vo veci samej, teda požadované predbežné opatrenie čiastočne nemá súvis s
konaním vo veci samej o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, keďže smeruje k
úprave vlastníckych práv /subjektívnych vecných práv/ a to užívania, teda užívacieho stavu predmetných
nehnuteľností, nie stavu vlastníckeho a pre potreby vedenia konania o určenie vlastníckeho práva je
nariadenie takéhoto predbežného opatrenia ohľadne užívacieho stavu nesúvisiace,
- pokiaľ ide nakladanie s technológiami a odkaliskom, ku ktorým odporkyňa ani nedeklaruje svoje
vlastnícke právo, len popiera vlastnícke právo navrhovateľa a deklaruje nakladanie s nimi zo strany
navrhovateľa, resp. hrozbu nakladania, v tomto smere požadované predbežné opatrenia už vôbec nemá
vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je predmetom konania vo veci samej.
Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že keďže v čase rozhodovania
súdu prvého stupňa neboli splnené materiálne podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, je
potrebné napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správne podľa § 219 ods.1 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.