Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 15, 2011

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Sp/15/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8011200709
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8011200709.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľa

Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti odporkyni Správe
katastra Humenné, so sídlom Štefánikova č. 18, Humenné, za účasti N. J.,nar. X.F. XXXX, bytom N.
č. XXX, právne zastúpený JUDr. Jankou Vasiľovou, advokátkou, so sídlom Kudlovská 1, Humenné, o
preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č.k: V-572/2008 zo dňa 22.mája 2009 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozhodnutie odporkyne zo dňa 22.mája 2009 č. V-572/2008.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Správa katastra v Humennom preskúmavaným rozhodnutím vo vzťahu k návrhu na vklad záložného
práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi záložným veriteľom Pohotovosť,

s.r.o.... ako záložcom N. J. rozhodla tak, že návrh na vklad podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o
katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení zamietla.

V odôvodnení rozhodnutia poukázala na to, že dňa 9.4.2008 bolo začaté na základe návrhu katastrálne
konanie vo vzťahu k zmluve o zriadení záložného práva zo dňa 3.3.2008, ktorá bola uzavretá podľa §
151a a nasl. Občianskeho zákonníka medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., ako záložným veriteľom
a N. J. zastúpeným Mgr. Tomášom Kušnírom na základe splnomocnenia, ktoré je uvedené v zmluve o
úvere zo dňa 23.8.2007 podľa § 479 a nasl. Obchodného zákonníka. Zo zmluvy o úvere mala správa
katastra zistené, že podľa plnomocenstva záložca splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, aby za

účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa okrem iného uzatvoril v jeho mene záložnú zmluvu podľa
Občianskeho zákonníka.

Odporkyňa uviedla, že predmetom záložnej zmluvy mali byť nehnuteľnosti a to byt č. X situovaný na X.
poschodí, vchod č. X bytového domu, súp. č. XXX postaveného na parcele registra C č. 652/46 v celku
akobezpodielovéspoluvlastníctvomanželovapodielunaspoločnýchčastiach,spoločnýchzariadeniach
domu a pozemku parc. CKN č. 652/46 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1534 m2, vo veľkosti
68/408, v kat. území N., zapísané na LV č. XXX.

Odporkyňa poukázala na to, že zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
v § 32 upravuje, že správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si

obstaraťpotrebnépodkladyprerozhodnutie.Pritomniejeviazanýnávrhomúčastníkovkonania.Uviedla,
že podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Poukázala tiež
na ustanovenie § 34 ods. 4, 5 Zákona o správnom konaní.

Argumentovala tým, že v zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone
sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom
plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocencovho oprávnenia.
Udelenie plnomocenstva splnomocnencovi je jednostranným právnym úkonom a podľa § 34
Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmena alebo zániku tých

práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Správa katastra konštatovala, že plnomocenstvo udelené advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi, ktorým
dlžník N. J. splnomocnil advokáta na všetky právne úkony a vo vzťahu medzi ním a treťou osobou
a to spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., je absolútne neplatné. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo
vlastníctve záložcu je neurčité, nezrozumiteľné a nie je podpísané splnomocniteľom. Dôvodila tým,
že v predmetnom splnomocnení nie je výslovne určené, na ktoré nehnuteľnosti (identifikované podľa

parcelných čísel, listu vlastníctva, katastrálnych území) sa vzťahuje , teda nie je zrejmé, či ide o
konkrétne nehnuteľnosti, resp. všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka. Splnomocnenie na právny
úkon k nehnuteľnostiam by malo kopírovať samotný predmet zmluvy, t.j. obsahom zmluvy by mali
byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu. Formulácia, že sa
vzťahuje k nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu, ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva

vyhotoveného ku dňu uzavretia záložnej zmluvy, pričom list vlastníctva nie je prílohou návrhu na
vklad záložnej zmluvy, je neurčitá a nezrozumiteľná. Totižto ani záložca, ani záložný veriteľ v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere nemohli vedieť, na ktoré nehnuteľnosti sa splnomocnenie vzťahuje, resp.
bude vzťahovať. Takéto dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu podľa § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Správa katastra poukázala na to, že takýto právny názor bol potvrdený viacerými rozhodnutiami
Krajských súdov Slovenskej republiky poukazujúc aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 8 Sžo
17/2007.

Odporkyňa argumentovala aj tým, že má dôvodné pochybnosti o tom, že dlžník N. J. mal možnosť
zvoliť si sám svojho zástupcu, pretože by bolo veľkou náhodou, aby si veľká časť dlžníkov spoločnosti

Pohotovosť, s.r.o., vyberala práve toho istého advokáta. Plnomocenstvo bolo spísané priamo v zmluve o
úvere bez ďalšej prezentácie prípadného zmluvného vzťahu uzavretého medzi advokátom a klientom. Z
uvedeného správa katastra predpokladá, že advokát Mgr. Tomáš Kušnír je vopred určený spoločnosťou
Pohotovosť, s.r.o. a preto možno dôvodne pochybovať o tom, či bude dôsledne obhajovať záujmy
splnomocniteľa. Plnomocenstvo je podľa názoru správy katastra absolútne neplatné aj pre rozpor

záujmov dlžníka a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Správa katastra dôvodila aj
tým, že plnomocenstvo nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy, čo sa týka úveru a
jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka nehnuteľného majetku v nepochybne
ďaleko väčšej hodnote ako je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. Týmto postupom zo strany
navrhovateľa výrazne zasahuje do práv a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo

je v rozpore s dobrými mravmi. Advokát dlžníka má hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou
úveru do budúcnosti a nie uzatvárať za dlžníka záložnú zmluvu, spísať notársku zápisnicu ako exekučný
titul, uznávať záväzok dlžníka zo zmluvy o úvere alebo dokonca poveriť advokáta vymáhaním splatnej
pohľadávky splnomocniteľa na účet záložného veriteľa. Takto koncipované plnomocenstvo, z ktorého
jasne vyplýva hájenie záujmov tretej strany (veriteľa) a nie hájenie záujmov splnomocniteľa (dlžníka),

môže byť dokonca v rozpore s § 18 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov
a v rozpore s Advokátskym poriadkom, súčasťou ktorého je aj Etický kódex advokáta.

Ďalší nedostatok návrhu na vklad a záložných zmlúv je to, že návrh i zmluvy neboli platne podpísané.
Podpis navrhovateľa v návrhu i podpisy záložného veriteľa na zmluvách sú preskenované. Pre platnosť
návrhu a zmlúv sa vyžaduje, aby boli platne podpísané, čo v danom prípade nebolo splnené.Založenie nehnuteľností, ktorá tvorí bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, nemožno považovať za
bežnú vec týkajúcu sa majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva, ktorú by mohol vykonať
každý z manželov samostatne. A keďže nehnuteľnosti, ktoré boli dané do zálohu, sú spoločnou

nehnuteľnosťou, nemohla byť záložná zmluva uzavretá len jedným z manželov bez súhlasu druhého.

Správa katastra uzavrela, že pokiaľ správny orgán zistí, že je dôvod na zamietnutie návrhu na vklad
(napr. neplatnosť zmluvy, resp. plnomocenstva podľa § 39 Občianskeho zákonníka), je povinný návrh na
vklad zamietnuť. Vzhľadom k tomu, že návrh na vklad i záložné zmluvy neboli platne podpísané, neboli
splnené hmotno-právne podmienky platnosti a účinnosti právnych úkonov a teda podmienky potrebné

na povolenie vkladu vlastníckeho práva a účinnosti právnych úkonov a teda podmienky potrebné
na povolenie vkladu vlastníckeho práva do KN. Ďalším hmotnoprávnym nedostatkom je i neurčité a
nezrozumiteľné splnomocnenie uvedené v úverovej zmluve. Vzhľadom na to, že sa jedná o podstatné
obsahové náležitosti zmluvy, absencia podstatných náležitostí zmluvy spôsobuje absolútnu neplatnosť
zmluvy.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na

právny úkon, o ktorý ide , ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný a podľa § 39 citovaného zákona, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Správa katastra poukázala na to, že Katastrálny zákon v § 31 ods. 1 upravuje, že správa katastra

preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej
forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a
zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva
neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade
prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie

vkladu. Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra
vklad povolí; inak návrh zamietne.

Na základe uvedených skutočností správa katastra dospela k záveru, že nie sú splnené podmienky na
vklad, pretože zmluva neobsahuje všetky esenciálne náležitosti tohto zmluvného typu, a preto zmluvu
o zriadení záložného práva zamietla v celom rozsahu.

Rozhodnutie odporkyne napadol včas podaným opravným prostriedkom navrhovateľ, ktorý žiadal, aby
správa katastra v rámci autoremedúry zrušila napadnuté rozhodnutie a vklad povolila, alternatívne, ak
odvolaniuvplnomrozsahunevyhovie,abysúdnapadnutérozhodnutiezrušilavrátilvecsprávnekatastra
na ďalšie konanie.

Opravný prostriedok navrhovateľ odôvodnil tým, že z napádaného rozhodnutia správy katastra vyplýva,

že správny orgán prejudikuje neplatnosť (resp. „neprávoplatnosť") splnomocnenia, a teda aj záložnej
zmluvy na základe správneho uváženia, ktoré však neposudzuje prejav vôle zmluvných strán, ktorý
je dostatočne určitý a zrozumiteľný a pre účastníkov úverovej zmluvy záväzný a nezohľadňuje
skutočný obsah úverovej zmluvy a všetkých právnych úkonov v nej uvedených. Navyše podľa názoru
správneho orgánu v prípade splnomocnenca Mgr. Kušníra ide o rozpor záujmov so záujmami dlžníka

(splnomocniteľa) podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto je podľa správneho orgánu dohoda
o splnomocnení medzi Mgr. Kušníra a dlžníkom absolútne neplatná.

Navrhovateľ dôvodil, že Katastrálny zákon, tak ako Občiansky zákonník, neustanovuje podstatné
obsahové náležitosti dohody o splnomocnení uzavretej medzi záložcom a zástupcom záložcu (rovnako
je tomu i pri iných dohodách o splnomocnení v katastrálnom konaní) a to ani v spojení s ust.

§17 Správneho poriadku. Správny poriadok pre zastupovanie na základe plnomocenstva ustanovujelen niektoré formálne požiadavky. Z uvedeného vyplýva, že ani na platnosť procesno-právneho
splnomocnenia sa nevyžaduje špecifikácia nehnuteľností, a teda účastník katastrálneho konania nemá
zákonnú povinnosť uvádzať presnú identifikáciu nehnuteľností v dohode o splnomocnení, a to najmä

v prípade ak z obsahu dohody o splnomocnení je zrejmé, že zástupca je v mene a na účet záložcu
oprávnený zriaďovať záložné právo (záložné práva) k všetkým nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu.
pričom stačí samotná skutočnosť, že zakladaná nehnuteľnosť je ku dňu podpisu záložnej zmluvy vo
vlastníctve záložcu.

Ustanovenie § 42 ods. 2 katastrálneho zákona sa expressis verbis vzťahuje na právne tituly a nie na
plnomocenstva. Katastrálny zákon pre plnú moc ustanovuje len formu - písomnú s úradne overeným

podpisom splnomocniteľa a všeobecné údaje o tom, kto, koho a načo splnomocňuje. Žiadne jeho
ustanoveniealenevyžadujekonkretizáciuúdajovonehnuteľnosti,kuktorejmávzniknúť,zmeniťsaalebo
zaniknúť právo. Aplikácia ust. § 42 ods. 2 Občianskeho zákonníka ( správne Katastrálneho zákona )
aj na obsahové náležitosti plnej moci je i s poukazom na článku 2 ods. 3 Ústavy SR len šikanóznym
výkladom práva, ktorý nemá oporu v platnom právnom poriadku.

Z uvedených dôvodov neobstojí preto právny názor, podľa ktorého udelená plná moc mala obsahovať
presnúšpecifikáciukonkrétnejnehnuteľnosti.Platnéprávonazriadeniezáložnéhoprávaknehnuteľnosti
v zastúpení zvláštnu plnú moc nevyžaduje a umožňuje takýto úkon vykonať dokonca aj na základe
všeobecnej plnej moci. Písomná plná moc má predpísané náležitosti, je z nej zrejmý prejav vôle
splnomocniteľa, splna náležitosti ust. § 37 Občianskeho zákonníka a je splnomocniteľom podpísaná,

pričom je irelevantná konkrétna grafická úprava plnomocenstva, samotné umiestnenie podpisu
splnomocniteľa ako i fakt. či medzi týmito je včlenený iný text alebo nie. Z predloženého splnomocnenia
je pritom zrejmé, že text splnomocnenia je riadne krytý podpisom záložcu s výslovným prejavom vôle,
toto udeliť, t.j. podpis sa nachádza na správnom mieste a medzi tento nie je včlenená žiadna samostatná
časť textu, ktorá by logicky, graficky alebo inak zasahovala do explicitného prehlásenia záložcu a mohla

by čo i len teoreticky spôsobiť akýkoľvek vnútorný rozpor.

Vychádzajúc z ustáleného právneho názoru záver, že konflikt medzi splnomocniteľom a
splnomocnencom existuje, musí vychádzať zo spoľahlivého zisteného (skutkového) stavu a to v rámci
správneho konania minimálne v kontexte s ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku.

Pokiaľ teda príslušná správa katastra mala pochybnosti o platnosti splnomocnenia práve z tohto dôvodu,

mala konanie prerušiť a zaobstarať si spôsobilý podklad pre rozhodnutie, čo však preukázateľne
neurobila a za účelom overenia si takéhoto svojho konštatovania, ktoré uviedla v odôvodnení
napadnutého rozsudku si nezabezpečila ani len vyjadrenie - či už písomné alebo ústne vo forme
vypočutia splnomocneného advokáta. Z odôvodnenia nie je zrejmé, na základe akých skutočností
dospela Správa katastra k takémuto zisteniu a ani odôvodnenie tohto záveru. Je nepochybné, že

splnomocnený advokát Mgr.Tomáš Kušnír je spôsobilý na právne úkony. Posúdenie spôsobilosti
dlžníka nebolo predmetom zisťovania zo strany správy katastra a toto z uvedeného dôvodu nemohlo
správu katastra viesť k takejto právnej úvahe. Odvolateľ znovu zdôrazňuje, že absentuje odôvodnenie
domnelého rozporu záujmov záložcu a zástupcu podľa ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na
ktoré poukazuje príslušná správa katastra.

Podľa názoru navrhovateľa ad absurdum správa katastra ďalej konštatuje, že predtlač obsahuje meno
Mgr.Kušníra ako splnomocnenca a preto táto skutočnosť sa javí ako skutočnosť, ktorá má vplyv na
obhajobu záujmov splnomocniteľa zo strany splnomocnenca. K takému záveru je možno dospieť na
základe toho. že záložný veriteľ svojim spôsobom určil zástupcu dlžníkov.Splnomocnený právny zástupca dlžníka bol vybratý zo zoznamu advokátov vedeného Slovenskou
advokátskoukomorou,pričomdlžníkprejaviťsvojuslobodnúvôľunechaťsazastúpiťsplnomocnencoma
túto potvrdil svojim podpisom pod udelenú plnú moc. Tvrdenie správy katastra o údajnom kontakte, resp.

údajnom rozpore záujmov medzi splnomocneným advokátom a dlžníkom, tak nemá žiadnu reálnu oporu
v zistenom stave odhliadnuc od skutočnosti, že toto nie je správa katastra ani oprávnená preskúmavať.

Z argumentácie správy katastra o existencii predtlače a súčasne údajnej bližšie nešpecifikovanej
skutočnosti, ktorá má mať vplyv na obhajobu záujmov splnomocniteľa je evidentné, že správa katastra
sa vôbec nezaoberala a riadne neoboznámila s textom úverovej zmluvy, v ktorej sa žiadna spomínaná

predtlač nenachádza a zjavne rozhodovala na základe vlastných subjektívnych a ničím nepodložených
dojmov a pocitov namiesto riadnej právnej argumentácie a náležitého odôvodnenia rozhodnutia v
zmysleSprávnehoporiadku.Takétorozhodnutiemožnopotomoznačiťzazmätočnéanepreskúmateľné,
pretože vychádza z nenáležité zisteného skutkového stavu.

K názoru správneho orgánu o tom. že záložnou zmluvou sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom
úverovej zmluvy a predmetom záložnej zmluvy navrhovateľ uviedol, že predmetná záložná zmluva

napĺňa funkciu zabezpečovacieho prostriedku. Záložné právo patrí k najvýznamnejším zabezpečovacím
inštitútom.

Podľa Prof. Lazára (Občianske právo hmotné. 2. zväzok): „realizácia subjektívnych práv a povinností
vyplývajúca zo záväzkovoprávnych vzťahov je zabezpečenú celým systémom občianskoprávnych
záruk. V najširšom zmysle je táto záruka daná samou existenciou občianskeho práva. Občianskoprávne

zárukyvužšomzmyslespočívajúvpresnomvymedzenísubjektívnychprávapovinností,ktorénastupujú
v prípade, ak povinnosti zo záväzkov opravný ch vzťahov neboli riadne a včas splnené. Rozhodujúcou
zárukou však v tomto chápaní zostáva možnosť oprávnenej osoby - veriteľa domáhať sa svojich práv
prostredníctvom súdu. Okrem viacerých sankčných ustanovení však občianske právo pozná určitú
skupinu špeciálnych občianskoprávnych inštitútov, ktoré môžu veritelia využiť, aby sa zvýšila všeobecná

miera istoty na dosiahnutie plnenia, ktoré poskytli dlžníkom zo svojho majetku. "

Podľa JUDr. Svobodu (Komentár k Občianskemu zákonníku): „Kým právne sankcie, ktoré postihujú
dlžníka pre nesplnenie dlhu, nastávajú zo zákona a sú všeobecnej povahy, ku vzniku špeciálnych
zabezpečovacích právnych prostriedkov je potrebný právny úkon.'"

Občiansky zákonník obsahuje pomerne podrobnú právnu úpravu zabezpečovacích prostriedkov,

ktoré majú zvýšiť istotu veriteľa a ktoré majú slúžiť na uspokojenie ukráteného veriteľa. Avšak
Občiansky zákonník neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by ukladalo povinnosť na výber konkrétneho
zabezpečovacieho prostriedku. Občiansky zákonník teda síce zakotvuje viacero zabezpečovacích
prostriedkov, ale neurčuje, kedy a za akých podmienok vzniká, je veriteľ oprávnený využiť ten - ktorý
prostriedok zabezpečenia v závislosti od výšky pohľadávky. Uvedená voľba je i v závislosti na zásade,

čo nie je zákonom zakázané, je dovolené, ktorou sa spravujú zmluvné súkromnoprávne vzťahy medzi
fyzickými a právnickými osobami výlučne na vôli účastníkov takéhoto úkonu.

Podľa ust. § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tými, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa názoru Prof. K. Plánka: „Pri reforme záložného práva sa vychádzalo z toho, že je potrebné, aby
záložné právo vzniklo rýchlo, jednoducho, aby boli čo najnižšie náklady na jeho zriadenie a vznik, že
treba zaviesť aj neposesúrne záložné právo, ďalej aby existoval systém evidencie záložného práva
dostupný každému, aby bolo možné založiť akýkoľvek majetok fyzickej alebo právnickej osoby a aby
záložné právo umožňovalo veriteľovi čo najskôr sa uspokojiť zo zálohu."Účel a funkcia záložného práva sa nemení ani po prijatých zmenách. Záložné právo slúži veriteľovi na
zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva. Záložné právo plní svoju funkciu tým, že umožňuje, aby
veriteľ uspokojil svoju pohľadávku z predmetu zálohu, ak pohľadávka, ktorá ním bola zabezpečená,

nebude riadne a včas splnená. Z hľadiska celkovej úpravy záložného práva možno vyvodiť, že sa
rozlišujú dve základné funkcie záložného práva, a to funkcia zabezpečovacia a funkcia uhradzovacia.
Zabezpečovacia funkcia spočíva v tom. že veriteľ do splatnosti pohľadávky má právne svoju pohľadávku
zabezpečenú pre prípad, že dlžník nesplní svoj dlh, že sa bude môcť uspokojiť zo zálohu. Uhradzovacia
funkcia znamená len možnosť (nie povinnosť) záložné právo vykonať a uspokojiť sa zo zálohu.

Z toho vyplýva, že záložná zmluva vo fáze, kedy mal správny orgán rozhodnúť o vklade, napĺňala
výhradne zabezpečovaciu funkciu. Ak aj by po kladnom rozhodnutí správneho orgánu došlo k naplneniu
uhradzovacej funkcie tohto zabezpečovacieho prostriedku podľa ust. § 151m ods. 9 Občianskeho
zákonníka záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone záložného práva bez
zbytočného odkladu po predaji zálohu, v ktorej uvedie najmä údaje o predaji zálohu, hodnote výťažku
z predaja zálohu, o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného práva a o použití výťažku z

predaja zálohu. Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva je záložný veriteľ povinný
preukázať.

Podľa ust. § 151m ods. 10 Občianskeho zákonníka ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú
pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu výťažku z
predaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených

nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.

Na základe týchto ustanovení je teda zrejmé, že záložný veriteľ má pre prípad, ak by aj pristúpil
k využitiu uhradzovacej funkcie záložného práva zákonom danú povinnosť vrátiť hodnotu výťažku
prevyšujúcu zabezpečenú pohľadávku. Je potom absolútne vylúčené hovoriť o rozpore s dobrými
mravmi spôsobenom hrubým nepomerom medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou

nehnuteľnosti. Ide teda o absolútne nedôvodný zásah do zásady zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi
zmluvy o úvere, ktorí si sami zvolili zabezpečovací prostriedok k poskytnutému úveru. Ako je už uvedené
vyššie záložca mal možnosť oboznámiť sa s obsahom úverovej zmluvy a plnomocenstva a svoj súhlas
s nimi prejavil svojim úradne overeným podpisom.

Navrhovateľ akcenoval, že z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1

Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinnosti správy katastra o náležitom zistení skutkového
stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle
hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Správa katastra nezistila
spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých
pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené

splnomocnencovi v úverovej zmluve nesprávne právne posúdila z dôvodov vyššie uvedených v tomto
podaní.

Správa katastra vydala nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného
práva k nehnuteľnosti, pretože:

1/ Osoba advokáta bola vybratá záložcom.

2/Došlokriadnemuudeleniuaprijatiuplnejmocinazastupovaniezáložcuadvokátom,pričomneexistuje
žiaden reálny a preukázaný rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného advokáta. V tejto časti
je rozhodnutie Správy katastra zmätočné a nepreskúmateľné.

3/ Udelené plnomocenstvo obsahuje všetky zákonné náležitosti a je platné, pričom do dňa podania
návrhu na vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom odvolané.

4/ Neexistuje rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného advokáta.Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak,
ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnú
možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Odvolateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu

zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v
omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od
odvolateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť Súčasne
jenutnékonštatovať,žepočasvýkonupodnikateľskejčinnostiodvolateľaanivjednomprípade,kedymal
tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného

práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť poukazujúc na odôvodnenie
preskúmavaného rozhodnutia.

Právna zástupkyňa záložcu sa k veci vyjadrila písomným podaním zo dňa 8.11.2011, v ktorom
argumentovala tým, že odporca odvolaním napadnuté rozhodnutie, ktorým zamietol návrh navrhovateľa
na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam založil na právnom posúdení, že:

1. plnomocenstvo udelené advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere,
ktorým dlžník N. J. splnomocnil advokáta na všetky právne úkony vo vzťahu medzi ním a treťou osobou a
síce spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., je absolútne neplatné. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve
záložcu je neurčité, nezrozumiteľné, a nie je podpísané splnomocniteľom,

2. plnomocenstvo je podľa názoru správy katastra absolútne neplatné aj pre rozpor záujmov dlžníka a

zástupcu podľa § 22 ods. 2 OZ,

3. plnomocenstvom sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy, čo sa týka výšky
úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy,

4.podpisnavrhovateľavnávrhuipodpisyzáložnéhoveriteľanazmluváchsúpreskenované.Preplatnosť
návrhu a zmlúv sa vyžaduje, aby boli platne podpísané,

5. nehnuteľnosti, ktoré boli dané do zálohu sú spoločnou nehnuteľnosťou a preto záložná zmluva
nemohla byť uzatvorená len jedným z manželov bez súhlasu druhého manžela.

Navrhovateľ nesprávnosť rozhodnutia odporcu vidí v tom, že navrhovateľ prejudikoval neplatnosť
splnomocnenia a tým aj úverovej zmluvy na základe správneho uváženia, ktoré však neposudzuje
prejav vôle zmluvných strán, ktorý je určitý a zrozumiteľný a pre účastníkov úverovej zmluvy záväzný

a nezohľadňuje skutočný obsah úverovej zmluvy a všetkých právnych úkonov v nej uvedených s
poukazom na ustanovenie § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona, príslušných ustanovení § 37 Občianskeho
zákonníka a nejde o rozpor záujmov advokáta so záujmami zastúpeného. N. J. takýto právny názor
navrhovateľa považuje za nesprávny.

Podľa § 23 OZ, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu, alebo na

základe dohody o plnomocenstve.

Platný právny úkon podľa § 37 OZ je, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne,
s možným plnením.

Splnomocnenie, ktoré udelil dlžník N. J. advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi, a ktoré je súčasťou
zmluvy o úvere, je koncipované široko a všeobecne a vytvára široký priestor pre konanie a právne

úkony splnomocnenca, čo nie je v súlade s ustanovením § 42 ods. 2 a 3 Katastrálneho zákona.
Plnomocenstvo pre účely katastrálneho konania musí okrem náležitosti uvedených v Občianskom
zákonníku obsahovať aj náležitosti uvedené v ustanovení §42 ods. 2 a 3 Katastrálneho zákona. Podľa
§ 42 ods. 2 a 3 Katastrálneho zákona, pokiaľ záložca koná prostredníctvom splnomocnenca, je nutné,
aby takéto plnomocenstvo obsahovalo presnú špecifikáciu nehnuteľností tak, ako to vyžaduje § 42 ods.2 písm. c/ Katastrálneho zákona a podpis prevodcu, resp. záložcu na takomto plnomocenstve musí byť
osvedčený podľa osobitných predpisov. Vzhľadom k tomu, že plnomocenstvo udelené advokátovi Mgr.
Tomášovi Kušnírovi neobsahovalo špecifikáciu nehnuteľností, bolo neurčité a teda je neplatné. Tým nie

sú splnené zákonné podmienky na vklad záložného práva navrhovateľa k nehnuteľnostiam patriacim do
bezpodielového spoluvlastníctva N. J., keďže z udeleného plnomocenstva s ohľadom na skutočnosť, že
ide o absolútne neplatný právny úkon, nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu v mene
dlžníka. Z tohto dôvodu zmluva o zriadení záložného práva je neplatná a nie je vkladuschopná.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad

povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné,
správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.

Preto odporca ako správny orgán, ak v priebehu vkladového konania vedeného pod sp. zn.: V-572/2008
zistil, že neboli splnené podmienky pre povolenie vkladu záložného práva v prospech navrhovateľa a
návrh na povolenie vkladu záložného práva z tohto dôvodu zamietol, konal v rozsahu svojej kompetencie
v súlade s platnou právnou úpravou preskúmaním podstatných náležitostí udeleného splnomocnenia

a záložnej zmluvy a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v ustanovení § 31 ods. 1 a 2
Katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu posúdil v intenciách ustanovenia § 36b ods. 2 vyhlášky č.
79/1996 Z.z.. Postup a rozhodnutie odporcu zo dňa 22.5.2009 č. V 572/2008 je z vyššie uvedených
dôvodov vecne správny.

N. J. ako zúčastnená osoba sa plne stotožňuje s názorom odporkyne, že v prípade ním udeleného

plnomocenstva advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi je daný rozpor jeho záujmov a ním zvoleného
zástupcu s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 2 OZ. Pri tzv. voľbe advokáta, ktorý bol priamo
uvedený v typovej zmluve o úvere zmluvná voľnosť dlžníka pri zvolení si splnomocneného zástupcu
bola obmedzená natoľko, že pri možnej jedinej variante tohto konkrétneho zástupcu je vylúčené
dospieť k záveru, o slobodnej vôli dlžníka pri výbere svojho splnomocnenca a to i napriek tvrdeniu

navrhovateľa, že právny zástupca dlžníka bol vybratý zo zoznamu advokátov vedeného Slovenskou
advokátskou komorou. Tým je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci, teda to, že
splnomocnenec bude chrániť záujmy dlžníka, t.j. zastúpeného. Je zrejmé, že zmyslom obmedzenia,
resp. znemožnenia slobodnej voľby splnomocneného zástupcu v úverovej zmluve bolo chrániť
navrhovateľa, t.j. spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., pred prípadnými negatívnymi dôsledkami spojenými

s omeškaním platenia jednotlivých splátok úveru, nie dlžníka, ktorého záujmy mal zvolený advokát
zastupovať. Ide o rozpor s ustanovením § 20 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v platnom znení. Z
tohto dôvodu ide o absolútnu neplatnosť udeleného plnomocenstva pre rozpor s ustanovením § 22 OZ.

K právnej analýze navrhovateľa uvedenej v časti týkajúcej sa zásady proporcionality medzi predmetom
úverovej zmluvy a predmetom záložnej zmluvy, dlžník uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom

navrhovateľa, keďže takýmto postupom zo strany navrhovateľa by došlo k výraznému zásahu do jeho
právakodlžníka.Takýtovýkonprávanavrhovateľavyplývajúcizobčianskoprávnychvzťahovjevrozpore
s dobrými mravmi.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR Slovenská republika je právnym štátom. Zásada proporcionality je
jedným zo základných inštitútov právneho štátu obsiahnutá v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorej

žiadna činnosť nesmie presiahnuť medze toho, čo je potrebné na dosiahnutie účelu ustanovenom v
právnom poriadku SR. V danej veci uvedená zásada chráni dlžníka pred výkonom práv vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov zo strany navrhovateľa, aby nebol v príkrom nepomere k tomu, čo je naozaj
nutné na uspokojenie nárokov navrhovateľa, t.j. dosiahnutie zabezpečenia návratnosti poskytnutého
úveru v navýšenej hodnote spolu s príslušenstvom a to zriadením záložného práva s možnosťou predaja

založenej nehnuteľnosti v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia dlžníka z úverovej
zmluvy. Zabezpečenie návratnosti úveru spolu s príslušenstvom navrhovateľ môže dosiahnuť inými
právnymi prostriedkami, ktoré sú primerané výške jeho nároku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere.Zamietnutie návrhu navrhovateľa na vklad vlastníckeho práva z tohto dôvodu je preto v súlade s čl. 1
ods. 1 Ústavy SR a ust. § 3 ods. 1 OZ.

Právny názor navrhovateľa v časti odvolania, ktorým uviedol, že záložnú zmluvu i napriek tomu, že

nemohla byť uzatvorená len jedným z manželov bez súhlasu druhého manžela, považuje za platnú
z dôvodu relatívnej neplatnosti, lebo sa doposiaľ nevedie spor o určenie jej neplatnosti s poukazom
na ustanovenie § 40a OZ, dlžník N. J. považuje za nesprávny. N. J. sa v celom rozsahu pridržiava
argumentácie uvedenej vo vyjadrení v časti týkajúceho sa odvolania.

Z vyššie uvedených skutkových a právnych dôvodov zúčastnená osoba N. J. navrhol, aby Krajský súd
v Prešove o opravnom prostriedku navrhovateľa rozhodol tak, že preskúmavané rozhodnutie odporcu

potvrdí na trovy navrhovateľa.

Z predloženého administratívneho spisu je nesporné tak, ako uvádza odporkyňa, že iba navrhovateľ
návrhom zo dňa 3.3.2008, ktorý bol Správe katastra v Humennom doručený 9.4.2008, podal návrh
na vklad záložnej zmluvy. Prílohami tohto návrhu je zmluva o zriadení záložného práva č. 243/2008-
RAČ zo dňa 3.3.2008 uzavretá podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka medzi záložným veriteľom

Pohotovosť, s.r.o. a záložcom N. J., zastúpenom na základe splnomocnenia advokátom Mgr. Tomášom
Kušnírom, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli na zriadení záložného práva k bezpodielovému
spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. I. tejto zmluvy v prospech záložného veriteľa na
zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe
zmluvy o úvere č. 8191/545 zo dňa 23.8.2007 uzatvorenej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa

a záložcom na strane dlžníka... .

Súčasťounávrhujeajzmluvaoúvereuzavretádňa3.8.2007podľa§497anasl.Obchodnéhozákonníka
medzi veriteľom Pohotovosť, s.r.o. a dlžníkom N. J., ktorým sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver
v sume 100.000,-- Sk a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo
výške 14.000,-- Sk, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 114.000,-- Sk v dvojtýždňových splátkach po 57.000,--

Sk počnúc dňom 6.9.2007.

V zmluve o úvere je súčasne uvedený aj text plnomocenstva, podľa ktorého dlžník ako splnomocniteľ
splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra... s textom: „ďalej advokáta Mgr. Tomáša Kušníka...
splnomocňujem, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa - spoločnosti Pohotovosť, s.r.o....,
ktorá je mojim záväzkom vyplývajúcim z tejto zmluvy o úvere, uzatvoril v mojom mene:

a/ záložnú zmluvu podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení, alebo

b/ zmluvu o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka v platnom znení,

k nehnuteľnostiam v mojom vlastníctve, ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva
vyhotovenom ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy, alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva,
ako formu zabezpečenia splatenia tejto pohľadávky s tým, že pokiaľ nesplním riadne a včas podmienky

tejto zmluvy o úvere ani v dodatočne poskytnutej lehote jeden mesiac od uzatvorenia vyššie uvedených
zmlúv, beriem na vedomie, že:

a/ v prípade uzatvorenia záložnej zmluvy vzniká k predmetným nehnuteľnostiam veriteľovi záložné právo
vkladom do katastra nehnuteľností,

b/ v prípade uzatvorenia zmluvy o zabezpečovacom prevode práva vzniká k predmetným

nehnuteľnostiam veriteľovi vlastnícke právo vkladom do katastra nehnuteľností.

Toto plnomocenstvo udeľujem na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom spísania
notárskej zápisnice alebo uzatvorenia príslušnej zmluvy, ktorou sa zabezpečí pohľadávka spoločnosti
Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, z vyššie uvedenej zmluvy o úvere, pozostávajúca z nesplatenej výšky
pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane nákladov preukázateľne vynaložených na spísanie notárskej

zápisnice, záložnej zmluvy alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a nákladov na vykonaniezápisu v katastri nehnuteľností. Dlžník ako splnomocniteľ súhlasí s tým, že pri jednotlivých úkonoch
môže splnomocnenca zastúpiť advokátsky koncipient alebo iný zamestnanec splnomocnenca v
zmysle Zákona o advokácii v platnom znení. V prípade, ak splnomocnenec ustanoví viac zástupcov,

splnomocniteľ súhlasí, aby každý z nich konal samostatne.

Krajský súd podľa § 250l a nasl. ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, pojednával v
neprítomnosti navrhovateľa a odporkyne, za prítomnosti právnej zástupkyne záložcu a dospel k záveru,
že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Občiansky zákonník (ďalej len OZ) záložné právo upravuje § 151a až 151g.

Podľa § 151a OZ - záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že

záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 1 prvá veta OZ - záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou
dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Podľa
ods. 2 tohto ustanovenia - v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným

právo zabezpečuje a záloh.

Podľa § 151d ods. 1 OZ - záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor,
ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných
majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hnuteľná vec.

Podľa § 151e ods. 2 OZ - záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká

zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Katastrálny zákon v ustanovení § 1 ods. 1 upravuje, že kataster nehnuteľností je geometrické určenie,
súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o
vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu a o
predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, a o iných právach a povinnostiach z vecného

bremena, ak boli zriadené ako vecné práva k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo
správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných
právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov.

Z citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka je nepochybné, že záložné právo podlieha
vkladovému konaniu a podľa § 30 Katastrálneho zákona - účastníkom konania o povolení vkladu

je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti.

Práva k nehnuteľnostiam8) zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento
zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo
zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne účinky vkladu vznikajú na

základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení ( § 28 ods. 1 až 3 Katastrálneho
zákona ).

Občiansky zákonník v § 22 upravuje, že zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa ods. 2 - zastupovať iného
nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore

so záujmami zastúpeného.Podľa § 23 OZ - zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné
zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 24 OZ - zástupca musí konať osobne, ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť len ak je to právny

predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú
práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 31 ods. 1 OZ - pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobu.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť
rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - pri plnomocenstve udelenom
právnickej osobe vzniká právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe,

ktorej tejto orgán udelí plnomocenstvo. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia - ak je potrebné, aby sa právny
úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo
udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.

Občiansky zákonník v štvrtej hlave upravuje právne úkony a podľa § 34 právny úkon je prejav vôle
smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s

takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 36 ods. 1 - prejav vôle sa môže urobiť v konaní alebo opomenutím, môže sa stať výslovne alebo
iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chce účastník prejaviť.

Podľa § 37 ods. 1 OZ - právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ - neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Katastrálny zákon kompetencie správy katastra ako orgánu štátnej správy na úseku katastra pri
povoľovaní vkladu v ustanovení § 31 ods. 1 upravuje tak, že správa katastra preskúma platnosť zmluvy,
a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či

sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Podľa ods. 2 - pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada
správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky
splnené v časti návrhu, ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu ( § 31 ods.

3 Katastrálneho zákona ).

Z obsahu plnomocenstva obsiahnutého v zmluve o úvere je aj podľa názoru nepochybné, že tento
právny úkon je neurčitý, pretože nehnuteľnosti mali byť presne identifikované katastrálnym územím,
listom vlastníctva, parcelným číslom, druhom kultúry a výmerou.

Tak, ako tunajší krajský súd v predchádzajúcich rozhodnutiach uviedol, stotožňuje sa aj s názorom

odporkyne, že udelenie plnomocenstva advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi nebolo na základe
dobrovoľného výberu tohto advokáta zo zoznamu vedeného advokátskou komorou, a teda ide tu o
situáciu, kedy vznikajú vážne pochybnosti o tom, že advokát bude hájiť záujmy záložcu, resp. dlžníka ( §
20 zákona č. 563/2005 Z.z. o advokácii, ale aj § 18 ods. 1,2, ktorý upravuje práva a povinnosti advokátapri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta ...., pri výkone advokácie postupovať
s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom .... ).

Ak advokát ako splnomocnenec uzavrel záložnú zmluvu, v ktorej je obrovský nepomer medzi dlhom

s prísl. a hodnotou zálohu, v žiadnom prípade nemožno hovoriť o zastupovaní splnomocniteľa podľa
vyššie citovaných ustanovení. Súčasne je treba konštatovať, že došlo k prekročeniu účelu záložného
práva práve z dôvodu nepomeru dlhu a hodnoty zálohu, tak ako už judikoval Najvyšší súd Slovenskej
republiky v rozsudku sp. zn. 8Sžo 30/2007.

Vsúladesozákonomtedapostupovalaodporkyňa,aknávrhnavkladdokatastranehnuteľnostízamietla,
pretože právny úkon nebol urobený určite, slobodne a vážne, právny úkon je neplatný aj pre jeho

rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka ( podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi ).

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporkyne ako správne potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. a

účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľ v konaní nemal úspech, odporkyňa a
N. J. zo zákona nemajú nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-

čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Pre-

šove a to písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ

domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.