Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 26, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/651/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314222837
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4314222837.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: VZ AA, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Vajnorská 122, IČO: 35 914 637, zastúpený JUDr. Lukášom Tykom, advokát, so sídlom Bratislava,
Gagarinova 10A, IČO: 42 145 333, proti žalovanému: ZAMPERLA SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Šahy,
SNP 53, IČO: 43 993 567, zastúpený advokátskou kanceláriou KUTAN & PARTNERS s. r. o., so

sídlom Bratislava, Rajská 15/A, IČO: 36 861 308, o nahradenie vyhlásenia vôle žalovaného na uzavretie
kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 08. júna 2016 č.k.
16C/165/2014-139 a o odvolaní žalovaného proti tomu istému rozsudku v časti náhrady trov konania,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd, odvolacie konanie v zamietajúcej časti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, z
a s t a v u j e.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

II. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o náhrade trov konania z r u š
u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a zaviazal žalobcu na náhradu trov
konania žalovanému, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 451,62 eura, právnemu
zástupcovi žalovaného, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil s
poukazom na § 50a ods. 1, ods. 2, § 289 ods. 1, ods. 2, § 290 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka
(zákon číslo513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov) a § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
( zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. 06. 2016, ďalej len „OSP”).

Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 20. 11. 2014 domáhal nahradenia vyhlásenia
vôle žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nebol
aktívne legitimovaný na podanie návrhu o nahradenie vyhlásenia vôle žalovaného na uzavretie kúpnej
zmluvy. O trovách konania rozhodol tak, že úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania proti
žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol. Právny zástupca žalovaného vo vyčíslení požadoval náhradu
trov konania za tri úkony právnej služby, pričom za jeden úkon požadoval odmenu vo výške 1 254,96

eura podľa § 10 ods. 1, ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnuté právne služby v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška“). Súd sa s týmto vyčíslením nestotožnil a dôvodil, že predmetom konania bol
návrh, ktorým sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia o nahradení prejavu vôle žalovaného. V tomto
prípade teda nebolo možné vychádzať z hodnoty veci alebo druhu veci alebo práva. Išlo totiž o hodnotu,
ktorú nebolo možné vyjadriť v peniazoch. Súd prvej inštancie tak vychádzal zo základu nároku, ktorým

je vydanie rozhodnutia o nahradení prejavu vôle žalovaného, pričom pri takomto návrhu bolo treba
vychádzať pri stanovení základu sadzby tarifnej odmeny advokáta z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/vyhlášky. Na tomto základe, pri výpočte trov konania v predmetnej veci za základ sadzby tarifnej odmeny
advokáta bolo potrebné považovať 1/13 výpočtového základu, ktorá v roku 2015 predstavovala sumu
64,53 eura a v roku 2016 sumu 66 eur. Žalovanému tak vzniklo právo na náhradu trov konania za tri

úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci, podanie na súd, účasť na pojednávaní), t. j. 2 x po
64,53 eura a 1 x 66 eura, spolu 129,06 eura. Okrem toho priznal žalovanému aj režijný paušál vo výške
16,78 eura (2 x 8,39 eura, 1 x 8,58 eura), a tiež náhradu za stratu času vo výške 85,80 eura (6 polhodín
po 14,30 eura) a cestovné výdavky vo výške 70,13 eura (5,3/100 x 1,079 + 0,183 x 292 km). Spolu trovy
právneho zastúpenia predstavovali sumu 376,61 eura a túto sumu bolo potrebné navýšiť o 20 % DPH,

nakoľko právny zástupca žalovaného je platiteľom DPH, teda spolu náhrada trov právneho zastúpenia
predstavovala sumu 451,62 eura.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca v celom rozsahu odvolanie. Dôvodil tým,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia a súd prvej inštancie

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žiadal, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne,
aby odvolací súd tento rozsudok zmenil tak, že vydá nový rozsudok, ktorým nahradí prejav vôle
žalovaného, že ako kupujúci uzaviera kúpnu zmluvu so žalobcom ako predávajúcim. Dňa 24. 10.2 016
doručil žalobca súdu prvej inštancie späťvzatie svojho odvolania.

3. Predmetný rozsudok napadol odvolaním žalovaný v zákonnej lehote, avšak iba v časti výroku o
trovách konania. Mal za to, že súd prvej inštancie pri posudzovaní žalovanému priznanej náhrady trov
konania vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle 365 ods. 1 písm. h/ zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016 (ďalej len „CSP”). Žiadal, aby

odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti trov konania tak, že žalobca je povinný
zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 3 948,88 eura do troch dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnostiuznesenia.Žalovanýmalzato,žesúdsícesprávnekvalifikovaldruhúkonyprávnejslužby
vykonaného právnym zástupcom žalovaného, avšak nesprávne určil výšku odmeny právneho zástupcu,
nakoľko hodnotou práva ako základu na výpočet tarifnej hodnoty mala byť kúpna cena dojednaná v

riadnejkúpnejzmluve,ktorúbyžalobcautŕžilvprípade,akbybolžalovanýsúdomzaviazanýnauzavretie
kúpnej zmluvy. Určenie tarifnej výšky bolo potrebné posudzovať podľa ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky,
podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, považuje za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo
cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby.
Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky sa použije len v prípade, ak hodnotu veci alebo práva nie

je možné vyjadriť v peniazoch.

4. K odvolaniu žalovaného doručil vyjadrenie žalobca. Uviedol, že nebolo možné vychádzať z hodnoty
veci alebo druhu veci alebo práva, nakoľko išlo o hodnotu, ktorú nebolo možné vyjadriť v peniazoch. V
danom súdnom konaní sa neviedol spor o vlastníctvo veci, ale viedlo sa súdne konanie o nahradenie

prejavu vôle žalovaného. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 06.12.2007,
I. ÚS 363/06-37, podľa ktorého, záver krajského súdu, z ktorého pri výpočte náhrady trov konania v
preskúmavanomkonanívosvojomrozhodnutívychádzal,týkajúcisaneoceniteľnostinahradeniaprejavu
vôle ako predmetu tohto konania, vzhľadom na uvedené taktiež nemožno považovať za arbitrárny, resp.
nemajúci podklad v zákonnej úprave. Keďže súd prvej inštancie postupoval podľa žalobcu správne v

otázke náhrady trov súdneho konania, navrhoval, aby odvolací súd odvolanie žalovaného proti rozsudku
súdu prvej inštancie v časti trov konania zamietol.

5. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 26. 09. 2016.
Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho

konania v sume 1 255,19 eura. Súd prvej inštancie správne posúdil skutkový stav veci, keď dospel k
záveru, že žalobca nebol aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu,
že sa jednalo o tzv. absolútny neobchod. Od začiatku rokovaní bolo medzi žalobcom a žalovaným
nesporné, že obe zmluvné strany uzatvárajú záväzkovo-právny vzťah ako obchod súvisiaci s ich
podnikateľskou činnosťou. K odvolaciemu dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností pre úplnosť uviedol, že dôkaz (výsluch svedkov) navrhol
žalovaný a súd prvej inštancie tento návrh zamietol, nakoľko mal za to, že predmetom konania bolo
preukazovanie aktívnej legitimácie žalobcu. Výsluch svedkov (konateľov žalovaného) nebol potrebný.6. Podľa § 369 ods. 1, ods. 2, ods. 3 CSP, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (1). Ak odvolateľ vezme odvolanie
späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty,

ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti
uznesenia o zastavení odvolacieho konania (2). Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (3).

7. Vzhľadom na späťvzatie odvolania žalobcu, ktorým napadol rozsudok v celom rozsahu (výrok o

zamietnutí žaloby a výrok o trovách konania), a vzhľadom na to, že odvolanie v časti výroku o trovách
konania podal aj žalovaný, zastavil odvolací súd v zmysle § 369 ods. 3 CSP odvolacie konanie v časti
výroku napadnutého rozsudku o zamietnutí žaloby. Odvolací súd sa tak ďalej zaoberal napadnutým
rozsudkom iba v časti výroku o trovách konania na základe odvolania podaného žalovaným.

8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou

konania, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 355 ods. 1, § 359 CSP), a zistení, že
spĺňa náležitosti ustanovenia § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP),
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné
a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o náhrade trov konania podľa § 389 ods. 1

písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

9. V danom prípade bolo z obsahu súdneho spisu zistené, že žalobca sa svojim návrhom domáhal
vydania rozsudku, ktorým súd nahradí prejav vôle žalovaného, že ako kupujúci uzaviera kúpnu zmluvu
sožalobcomvznenípripojenomkžalobe.Dňa08.06.2016rozsudkomžalobuzamietolauložilžalobcovi

povinnosťzaplatiťžalovanémunáhradutrovkonaniapozostávajúcuztrovprávnehozastúpeniavovýške
vyčíslenej v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

12. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý

znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

13. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

14. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení v čase vydania

napadnutého rozsudku (ďalej len „vyhláška“), ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu
výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a
hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

15. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby
je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch,
alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.16. Odvolací súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že v danej veci je potrebné napadnutý rozsudok
v časti o trovách konania z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol o

trovách konania tak, že priznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia v sume 451,62 eura. Ide o
sumu zníženú oproti právnym zástupcom žalovaného vyčísleným trovám v sume 3 948,88 eura. Celkom
si okrem ďalších náhrad vyčíslil tri úkony, a to prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s
klientom + režijný paušál 8,39 eura + 20 % DPH, spolu v sume 1 254,96 eura, vyjadrenie k žalobe v
sume 1 254,96 eura a účasť na konaní pred súdom dňa 08. 06. 2016 v sume 1255,18 eura (pozn. paušál

medziročne zvýšený na 8,58 eura). Súd prvej inštancie sa s týmto vyčíslením nestotožnil a dôvodil, že
predmetom konania bol návrh, ktorým sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia o nahradení prejavu
vôle žalovaného. Malo ísť o hodnotu, ktorú nebolo možné vyjadriť v peniazoch. V predmetnom prípade
bolo potrebné vychádzať iba zo základu nároku, ktorým bolo vydanie rozhodnutia o nahradení prejavu
vôle žalovaného, pričom pri takomto návrhu bolo treba vychádzať pri stanovení základu sadzby tarifnej
odmeny advokáta z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Na základe uvedeného pri výpočte trov

konania v predmetnej veci za základ sadzby tarifnej odmeny advokáta považoval súd prvej inštancie
1/13 výpočtového základu, ktorá v roku 2015 predstavovala sumu 2 x 64,53 eura a v roku 2016 sumu
66,- eur, spolu 195,06 eura (pozn. v napadnutom rozsudku sa nesprávne uvádza ako súčet týchto súm
suma 129,06 eura, avšak pri súčte jednotlivých položiek už bola správne použitá suma 195,06 eura).
Okrem toho súd prvej inštancie priznal žalovanému aj režijný paušál vo výške 16,78 eura (2 x 8,39 eura,

x 8,58 eura), ako aj náhradu za stratu času vo výške 85,80 eura (6 polhodín po 14,30 eura) a cestovné
výdavky vo výške 70,13 eura (5,3/100 + 1,079 + 0,183 x 292 km). Spolu trovy právneho zastúpenia
predstavovali sumu 376,35 eura (pozn. v napadnutom rozsudku sa nesprávne uvádza ako súčet súm
bez dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), suma 376,61 eura, avšak súčet s DPH je už následne
vyčíslený správne). Túto sumu bolo potrebné navýšiť o 20 % DPH, nakoľko právny zástupca žalovaného

je platiteľom DPH. Náhrada trov právneho zastúpenia tak podľa výroku rozsudku súdu prvej inštancie
predstavovala sumu 451,62 eura.

17. Súd prvej inštancie priznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia žalobcom v nesprávnej
výške, keď vychádzal z toho, že predmet konania nebolo možné vyjadriť v peniazoch. Odvolací súd

sa s týmto názorom nestotožnil, nakoľko predmetom konania bol síce návrh na nahradenie prejavu
vôle žalovaného, avšak nahradenie prejavu vôle malo smerovať ku kúpe nehnuteľností vlastnených
žalobcom ako predávajúcim, pričom kupujúcim mal byť žalovaný. V čl. III kúpnej zmluvy bola kúpna
cena dohodnutá na sumu 308 185 eur bez DPH, ktorá mala byť vyčíslená v zmysle platnej legislatívy
Slovenskej republiky. Predmetom konania bol teda návrh na nahradenie prejavu vôle kupujúceho pri

uzatvorení kúpnej zmluve na predaj/kúpu pozemkov za spomínanú kúpnu cenu. Hodnota predmetu
sporu bola teda známa a vyčísliteľná v peniazoch. Pri stanovovaní výšky priznanej náhrady trov
právneho zastúpenia tak bolo potrebné vychádzať z výšky kúpnej ceny. Odvolací súd považoval za
dôležité zdôrazniť, že žaloba (návrh) na nahradenie prejavu vôle žalovaného bola žalobou o splnenie
povinnosti v zmysle § 80 písm. b/ OSP vyplývajúcej zo zmluvy o budúcej zmluve uzatvorenej medzi

stranami sporu dňa 14. 01. 2014. Daná povinnosť sa týkala záväzku žalovaného uzatvoriť so žalobcom
kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti a zaplatiť za ne žalobcovi dohodnutú kúpnu cenu. Žalovaný
tak vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu síce správne uviedol, že predmetom konania nebol spor o určenie
vlastníckeho práva (v takom prípade by sa jednalo o žalobu v zmysle § 80 písm. c/ OSP), avšak je
potrebné dodať, že žaloba smerovala k splneniu povinnosti uzatvoriť kúpnu zmluvu, čo by v konečnom

dôsledku viedlo k povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi dohodnutú kúpnu cenu.

18. Odvolací súd pri svojej rozhodovacej činnosti vzal do úvahy aj Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 06. 12.2 007, sp.zn. I. ÚS 363/06-37, na ktorý vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného
poukázal žalobca. V danom konaní sa však jednalo o náhradu prejavu vôle žalovaného pri vydávaní veci

z úschovy, čo je iná právna situácia ako náhrada prejavu vôle smerujúca k uzatvoreniu kúpnej zmluvy.
Daný nález a jeho závery preto nebolo možné použiť na predmet tohto odvolacieho konania.

19. Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné zdôrazniť, že
nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť rozhodnutia) súdneho rozhodnutia

musí byť v odvolacom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu. Rozhodnutie súdu
musí logicky vyplývať z právnej normy a prípadne ďalších úvah uvedených v rozhodnutí (myšlienkových
krokov, resp. premís). Argumentácia v odôvodnení rozhodnutia súdu musí byť vnútorne nerozporná -
a teda logicky konzistentná. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného právana súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným
spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie
vo veci podstatné a právne významné (Nález Ústavného súdu SR, sp.zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie

má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Zároveň musí dbať na to,
aby odôvodnenie bolo presvedčivé. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozsudok je takto odrazom
práva strany sporu (účastníka konania) na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu jeho
rozhodnutia, a preto musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti
výroku rozhodnutia. Súd sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielenspoukazomnavšetkyzistenéskutočnosti,aletiežspoukazomnaprávnezávery,ktoréprijal;nietv
ňommiestapredohadyadomnienky.Jehoúčelomjetotižpreukázaťsprávnosťrozhodnutiaasúčasneje
i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí. Preto musí byť preskúmateľné.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku nedostatku dôvodov alebo jeho nezrozumiteľnosti je vždy
dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia. V zmysle vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v časti o trovách konania nepreskúmateľný v dôsledku
nedostatku dôvodov. Takýmto nesprávnym rozhodnutím súdu prvej inštancie došlo k znemožneniu
realizácie procesných práv žalovaného v tomto konaní v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva
na spravodlivý proces garantovaným čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

20. S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v časti o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne preskúma vyčíslenie trov
konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia žalovaného, pričom bude vychádzať z určiteľnosti
hodnoty sporu.

21. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

22. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24. Odvolací súd z dôvodu späťvzatia odvolania žalobcu, ktorým spôsobil zastavenie odvolacieho

konania vo veci samej, rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania tak, že priznal náhradu trov
odvolacieho konania žalovanému. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
uznesením vyššieho súdneho úradníka po právoplatnosti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).