Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 8, 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16C/165/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314222837
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kostolanská

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4314222837.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v právnej veci žalobcu: VZ AA, s.r.o.,

so sídlom Bratislava, Belopotockého 2, IČO: 35 914 637, zast. JUDr. Lukášom Tykom, advokátom,
so sídlom Pezinok, Banícka 61, IČO: 42 145 333, proti žalovanému: ZAMPERLA SLOVAKIA, s.r.o.,
so sídlom Šahy, SNP 53, IČO: 43 993 567, zast. KUTAN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Laurinská 18, IČO: 36 861 308, o nahradenie vyhlásenia vôle žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov právneho
zastúpenia vo výške 451,62 eura, právnemu zástupcovi žalovaného, a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 20. 11. 2014 sa žalobca domáhal nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného
na uzavretie kúpnej zmluvy. Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že dňa 14. 01. 2014 bola medzi žalobcom
ako budúcim predávajúcim a žalovaným ako budúcim kupujúcim uzavretá v zmysle § 50a Občianskeho
zákonníka Zmluva o budúcej zmluve. Následne poukázal na článok I, bod 1, bod 2 a článok II bod
1, článok IV bod 1 Zmluvy o budúcej zmluve a skutočnosť, že žalovaný pri podpise zmluvy zaplatil

preddavok kúpnej ceny vo výške 1.000 eur. Dodal, že na základe požiadavky žalovaného týkajúcej
sa predĺženia lehoty na uzavretie kúpnej zmluvy zaslal žalobca žalovanému list zo dňa 12. 03. 2014
a zároveň e-mailovú správu zo dňa 12. 03. 2014, z ktorých vyplýval súhlas s predĺžením lehoty
na uzavretie kúpnej zmluvy. Súčasťou požiadavky žalovaného bolo taktiež poskytnutie súčinnosti zo
strany žalobcu týkajúcej sa zabezpečenia súhlasu prevádzkovateľa siete (plynovodu) s umiestnením
plánovanej stavby žalovaného na nehnuteľnostiach v bezpečnostnom pásme plynovodu. Dňa 07. 04.
2014vydalaspoločnosťSPP-distribúcia,a.s.,súhlassozriadenímstavbyžalovanéhovbezpečnostnom

pásme plynovodu a žalobca zaslal žalovanému informácie o tom a zároveň ho požiadal o informáciu,
kedy dôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Následne žalovaný prestal so žalobcom komunikovať, preto ho
vyzval výzvou zo dňa 27. 06. 2014 na splnenie povinnosti podľa zmluvy o budúcej zmluve a zároveň ho
požiadalooznámeniemiestaačasuuzavretiakúpnejzmluvyvzmyslepodmienokdojednanýchvzmluve
o budúcej zmluve, a to všetko do 10 dní odo dňa odoslania predmetnej výzvy. Dňa 07. 07. 2014 zaslal
žalovaný žalobcovi e-mail, v ktorom ho informoval, že zástupca žalovaného má záujem o stretnutie so
žalobcom v období od 4. až 8. augusta 2014, avšak po zaslaní odpovede opätovne prestal komunikovať.

Zastal preto názor, že konanie žalovaného týkajúce sa uzavretia kúpnej zmluvy so žalobcom je účelové
a v rozpore s poctivým obchodným stykom.K žalobe žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný a uviedol, že s poukazom na § 261 ods. 1 Obchodného
zákonníka žalobca, ako aj žalovaný sú podnikateľmi a zmluvný vzťah je obchodným záväzkovým
vzťahom,naktorýsaobligatórneuplatňujúustanoveniaObchodnéhozákonníkaakozákonalexspecialis

vo vzťahu k všeobecnej úprave v Občianskom zákonníku. V tomto smere nebolo možné aplikáciu
Obchodného zákonníka vylúčiť a to ani dohodou zmluvných strán. Z uvedeného teda vyplývalo, že
zmluva o budúcej zmluve sa spravuje § 289 a nasl. Obchodného zákonníka. Mal za to, že zmluva o
budúcej zmluve bola konštruovaná ako jednostranne zaväzujúca zmluva, tzn. že povinnosť kontrahovať
vznikla len jednej zmluvnej strane, zatiaľ čo druhej strane náležalo právo na uzatvorenie budúcej

zmluvy. Z koncepcie zmluvy o budúcej zmluve bolo zrejmé, že právo vyzvať na uzavretie kúpnej zmluvy
prináležalo len žalovanému. Ak by toto právo využil, žalobcovi ako povinnej strane by vznikla povinnosť
zmluvu uzavrieť, žalobca teda nebol oprávnený vyzvať žalovaného na uzavretie zmluvy. Tým, že
žalovaný ako oprávnený vyzvať na uzavretie zmluvy tak v dohodnutej dobe neurobil, právo žalovaného
a povinnosť žalobcu uzavrieť zmluvu zanikla. Na základe uvedeného navrhol, aby súd žalobu zamietol
a žalobcu zaviazal k náhrade trov konania.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil žalovaný, a preto súd vec prejednal podľa §
101 ods. 2 OSP v jeho neprítomnosti.

Žalobca na pojednávaní svoju žalobu doplnil o tvrdenie, že obojstrannosť záväzku vyplýva z článku 1

bodu 1 Zmluvy. Čo sa týkalo konania žalovaného, podľa ktorého zaslal návrh zmluvy o budúcej zmluve
v zmysle § 50a Občianskeho zákonníka, uvedené považoval za konanie v rozpore s dobrými mravmi a
tiež poctivým obchodným stykom. Okrem toho namietol, že podmienka uvedená v článku 2 bodu 1 je
podmienkou odkladacou a následkom jej nesplnenia je, že právny úkon sa považuje za nepodmienený.

Naproti tomu žalovaný doplnil svoje tvrdenia aj o skutočnosti týkajúce sa dôvodov neuzatvorenia kúpnej
zmluvy a za týmto účelom žiadal vypočuť konateľov žalovaného a to Marca Eugeria a Dina Nicoli, čo
súd zamietol, nakoľko mal za to, že predmetom konania v tomto štádiu konania bolo preukazovanie
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žalobného návrhu, a teda výsluch konateľov žalovaného
považoval na nedôvodný, nakoľko sa jednalo o právnu otázku a s tou sa dostatočným spôsobom

vysporiadal právny zástupca žalovaného.

Vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 14. 01. 2014 písomne uzatvoril žalobca ako budúci predávajúci so žalovaným ako budúcim

kupujúcim zmluvu o budúcej zmluve. V zmluve sa zmluvné strany dohodli na predmete zmluvy,
ako aj kúpnej cene. V článku II. bola obsiahnutá Dohoda o budúcej zmluve a to v bode 1 tak,
že zmluvné strany sa dohodli, že najneskôr v lehote 2 (dvoch) mesiacov odo dňa podpisu tejto
zmluvy, uzavrú Kúpnu zmluvu, a to na základe písomnej výzvy Budúceho kupujúceho, adresovanej
BudúcemupredávajúcemunauzavretieKúpnejzmluvy,atonajneskôrvlehoteuvedenejvtejtopísomnej

výzve, v dostatočnom predstihu (t.j. Budúci kupujúci zabezpečí doručenie písomnej výzvy Budúcemu
predávajúcemu najneskôr 15 dní pred skončením lehoty na uzavretie Kúpnej zmluvy) tak aby bola
dodržaná lehota na uzavretie Kúpnej zmluvy, podľa tohto odseku 2 tohto čl. II Zmluvy. V prípade
pochybností, Budúci predávajúci nie je oprávnený vyzvať Budúceho kupujúceho na uzavretie Kúpnej
zmluvy.

Prílohou č. 1 k Zmluve o budúcej kúpnej zmluve z 14. 01. 2014 bola Kúpna zmluva.

Žalobca podaním zo dňa 12. 03. 2014 odpovedal žalovanému na žiadosť o predĺženie lehoty a ako
podmienku stanovil zaplatenie sumy 500 eur. Rovnako tak odpovedal aj e-mailom.

E-mailom zo dňa 14. 03. 2014 žalovaný potvrdil záujem pokračovať v rokovaní na základe podpísanej
predbežnej zmluvy s predĺžením termínu o jeden mesiac. Následne e-mailom dňa 20. 03. 2014 zaslal
preklad technickej dokumentácie na účely žiadosti od SPP.

Podaním zo dňa 17. 03. 2014 sa žalobca obrátil na SPP-distribúcia, a.s. so žiadosťou o súhlas
prevádzkovateľa siete so zariadením stavby v bezpečnostnom pásme a podaním zo dňa 07. 04.
2014 bolo žalobcovi zaslané vyjadrenie k umiestneniu stavby neplynárenského charakteru z hľadiska
bezpečnostného a ochranného pásma jestvujúcich PZ_UDELENIE VÝNIMKY. Uvedené dal na vedomiežalovanému a to e-mailom zo dňa 08. 04. 2014 a požiadal o informáciu, kedy dôjde k uzatvoreniu kúpnej
zmluvy v zmysle zmluvy o budúcej zmluve.

Podaním zo dňa 27. 06. 2014 žalobca vyzval žalovaného na splnenie povinnosti, na čo žalovaný
zareagoval e-mailom a požiadal o stretnutie medzi 4. a 8. augustom, s čím žalobca súhlasil.

Podľa § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej
doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

Podľa § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno
sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo
na náhradu škody tým nie je dotknuté.

Z výkladu k ustanoveniu § 50a Občianskeho zákonníka vyplýva, že Obchodný zákonník obsahuje v ustanoveniach § 289 až § 292 osobitné ustanovenia o zmluve o uzavretí
budúcej zmluvy. V prípade, keď zmluvu o budúcej zmluve uzavrú podnikatelia v súvislosti s ich
podnikateľskou činnosťou, bude sa na nich v plnom rozsahu vzťahovať Obchodný zákonník, a to
aj v prípade, keby predmetom zmluvy bol záväzok uzavrieť zmluvu, ktorá je upravená Občianskym

zákonníkom.

Podľa § 289 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna alebo
obe zmluvné strany uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený aspoň
všeobecným spôsobom.

Podľa § 289 ods. 2 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje písomnú formu.

Podľa§290ods.1Obchodnéhozákonníkazaviazanástranajepovinnáuzavrieťzmluvubezzbytočného
odkladu po tom, čo ju na to vyzvala oprávnená strana v súlade so zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy.

Podľa § 290 ods. 2 Obchodného zákonníka ak zaviazaná strana nesplní záväzok uzavrieť zmluvu
podľa odseku 1, môže oprávnená strana požadovať, aby obsah zmluvy určil súd alebo osoba určená
v zmluve, alebo môže požadovať náhradu škody spôsobenej jej porušením záväzku uzavrieť zmluvu.
Nárok na náhradu škody popri určení obsahu zmluvy môže oprávnená strana požadovať iba v prípade,

keď zaviazaná strana neoprávnene odmietla rokovať o uzavretí zmluvy.

Z ustanovenia § 289 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že záväzok uzavrieť budúcu zmluvu môže byť v zmluve o
budúcej zmluve dohodnutý pre obe zmluvné strany alebo len pre jednu stranu. Ak sú zo zmluvy

zaviazané obe zmluvné strany, tak každá z nich je oprávnená žiadať, aby druhá strana s ňou zmluvu
uzavrela a zároveň je povinná zmluvu sama uzavrieť. Obe zmluvné strany sú tak stranami oprávnenými
i povinnými. Ak je zo zmluvy zaviazaná len jedna zmluvná strana, tak povinnosť uzavrieť zmluvu má
len ona. Druhá zmluvná strana má právo žiadať, aby zaviazaná strana zmluvu uzavrela, sama však
nemá povinnosť zmluvu uzavrieť. Zo zmluvy zaviazaná strana naproti tomu v takom prípade nemá právo

žiadať, aby druhá strana zmluvu uzavrela. Iniciatíva na uzavretie zmluvy, teda právo dať najavo záujem
na uzavretí zmluvy, patrí oprávnenej strane. Je len na nej, či právo žiadať uzavretie zmluvy využije alebo
nie. Svoje právo oprávnená strana vykoná tým, že povinnú stranu vyzve na uzavretie zmluvy podľa
súčasne podaného návrhu zmluvy, prípadne vyzve povinnú stranu, aby podala návrh zmluvy ona.

Ak napriek prejavenej iniciatíve oprávnenej strany zaviazaná strana svoj záväzok nesplnila, môže
oprávnená strana žiadať, aby obsah zmluvy určil súd. Ak je zo zmluvy o budúcej zmluve oprávnená len
jedna zmluvná strana, je len ona legitímna podať návrh na súd. Ak sú zo zmluvy oprávnené obe zmluvné
strany, môže návrh na súd podať každá z nich, ak obe vyzvali druhú zmluvnú stranu na uzavretie zmluvy.
Ak výzvu na uzavretie zmluvy urobila len jedna z oprávnených a zároveň zaviazaných strán, tak len ona

môže s úspechom podať návrh na súd, aby určil obsah zmluvy.

V prvom rade sa súd zaoberal otázkou právneho posúdenia zmluvy o budúcej zmluve, a to v tom zmysle,
či na preskúmanie vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy o budúcej zmluve je potrebné použiť Občianskyzákonník alebo Obchodný zákonník. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, ako aj prihliadnuc na povahu
zmluvných strán sa stotožnil s názorom žalovaného, že na daný prípad je potrebné prioritne aplikovať
ustanovenia Obchodného zákonníka a to i napriek tomu, že kúpna zmluva, predmetom ktorej sú

nehnuteľnosti, musí byť uzatvorená podľa Občianskeho zákonníka. Uvedenému nebráni ani skutočnosť,
že zmluvné strany uzatvorili zmluvu o budúcej zmluve podľa ustanovení Občianskeho zákonníka,
nakoľko predmetná zmluva je platná aj podľa Obchodného zákonníka, pretože je písomná a je v nej
vymedzený predmet kúpy a kúpna cena. Uvedené nenamietal ani žalovaný. Spor nastáva ohľadom toho,
či záväzok uzavrieť budúcu zmluvu je v zmluve o budúcej zmluve dohodnutý pre obe zmluvné strany

alebo len pre jednu stranu. Žalobca v žalobe tvrdil, že záväzok uzavrieť budúcu zmluvu bol dohodnutý
pre obe zmluvné strany. Uvedené tvrdenie podložil judikatúrou, ako aj článkom I bod 1 zmluvy a vyzval
žalovaného na splnenie záväzku. Následne sa obrátil so žalobou na súd a to v zákonnom stanovenej
lehote. Naproti tomu žalovaný tvrdil, že záväzok uzavrieť budúcu zmluvu bol dohodnutý len pre jednu
stranu a to pre žalobcu.

Zo zmluvy o budúcej zmluve, konkrétne článku II bod 1 zmluvy o budúcej zmluve vyplýva, že
zmluvné strany sa dohodli, že najneskôr v lehote 2 (dvoch) mesiacov odo dňa podpisu tejto zmluvy,
uzavrú Kúpnu zmluvu, a to na základe písomnej výzvy Budúceho kupujúceho, adresovanej Budúcemu
predávajúcemu na uzavretie Kúpnej zmluvy, a to najneskôr v lehote uvedenej v tejto písomnej
výzve, v dostatočnom predstihu (t.j. Budúci kupujúci zabezpečí doručenie písomnej výzvy Budúcemu

predávajúcemu najneskôr 15 dní pred skončením lehoty na uzavretie Kúpnej zmluvy) tak, aby bola
dodržaná lehota na uzavretie Kúpnej zmluvy, podľa tohto odseku 2 tohto čl. II Zmluvy. V prípade
pochybností, Budúci predávajúci nie je oprávnený vyzvať Budúceho kupujúceho na uzavretie Kúpnej
zmluvy.

Uvedený článok zmluvy nevyjadruje povinnosť žalovaného kúpiť nehnuteľnosti, ako ani povinnosť
uzavrieť zmluvu. Je to zvýraznené aj poslednou vetou citovaného článku, podľa ktorej v prípade
pochybností, budúci predávajúci nie je oprávnený vyzvať budúceho kupujúceho na uzavretie kúpnej
zmluvy. Žalovaný je teda vo vzťahu k povinnosti uzavrieť zmluvu stranou oprávnenou a žalobca
je stranou zaviazanou. Na uvedenom nemení nič skutočnosť, že v článku I bod 1 je uvedené, že

premetom tejto zmluvy je záväzok budúceho predávajúceho a budúceho kupujúceho uzatvoriť kúpnu
zmluvu, nakoľko žalobca opomenul skutočnosť, že do predmetnej vety je vsunutá veta „za podmienok
stanovenýchtoutozmluvou“,t.j.článokIIbod1,ktorýupravujepresnýpostupuzatváraniakúpnejzmluvy,
ako aj označuje oprávnenú a povinnú osobu. Rovnako tak nie je možné súhlasiť s tým, že článok II bod
1 zmluvy je odkladacou podmienkou. Súd mal za to, že v tomto článku je vymedzený postup zmluvných

strán na uzatvorenie kúpnej zmluvy a nie odkladacia podmienka. Podmienka (condicio) je vedľajšie
ustanovenie v právnom úkone, ktorým sa právne následky úkonu robia závislé od neistej skutočnosti, o
ktorej účastníci právneho úkonu nevedia, či sa splní a kedy sa splní. Pri odkladacej podmienke účinnosť
inak platného právneho úkonu (t.j. vznik, zmena alebo zánik právneho vzťahu) nastanú, keď sa splní
podmienka. Predmetné vymedzenie nie je možné aplikovať na daný stav, keďže zmluva o budúcej

zmluve je platná bez akejkoľvek podmienky a rovnako nie sú vymedzené žiadne podmienky, za ktorých
keď nastanú, je žalovaný povinný uzatvoriť kúpnu zmluvu. Ak by bola v zmluve stanovená povinnosť
žalovanéhouzatvoriťkúpnuzmluvuavymienilbysipodmienku,ktorábybolanemožná,vtomprípadeby
bola námietka žalobcu odôvodnená, avšak v danom prípade neobstojí, nakoľko v článku II je vymedzená
dohoda zmluvných strán, akým spôsobom dôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a nie za akých podmienok.

Navyše neobstojí ani námietka týkajúca sa rozporu s dobrými mravmi a tiež nekalej obchodnej praktiky,
nakoľko opätovne z článku II bod 1 je zrejmé, že žalobca ako budúci predávajúce nebol oprávnený
vyzvať žalovaného ako budúceho kupujúceho na uzavretie kúpnej zmluvy. Uvedená veta odstraňovala
akékoľvek rozpory vo výklade, je súladná so zákonom, a preto aj keď by bol zmluvný vzťah posudzovaný
podľa Občianskeho zákonníka, vyjadrovala by vôľu zmluvných strán, ktorá nedáva žalobcovi oprávnenie

domáhať sa nahradenia prejavu vôle.

Zo žalobného návrhu na začatie konania, ako ani žalovaným nebolo popreté, že žalovaný nevyužil svoje
právo zo zmluvy o budúcej zmluve a žalobcovi nedoručil návrh kúpnej zmluvy, teda žalovaný nevyužil
svoje právo. Keďže žalobca nie je oprávnenou stranou zo zmluvy o budúcej zmluve, nie je ani oprávnený

žiadať, aby súd nahradil vyhlásenie žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy. Čo sa týkalo zmluvnej
pokuty, tak tá bola uzatvorená za nedodržanie záväzku vyplývajúceho z budúcej kúpnej zmluvy a nie
z kúpnej zmluvy.S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca ako zaviazaná strana nie je aktívne
legitimovaný na podanie návrhu o nahradenie vyhlásenia vôle žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy,
preto žalobu žalobcu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalovanému priznal plnú
náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol. Právny zástupca žalovaného
náhradu trov konania vyčíslil podaním zo dňa 10. 06. 2016, t.j. v lehote 3 dní od vyhlásenia rozsudku.
Vo svojom vyčíslení požadoval náhradu trov konania za 3 úkony právnej služby, pričom za jeden úkon

požadoval odmenu vo výške 1.254,96 eura a to v zmysle § 10 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
Súd sa s týmto vyčíslením nestotožnil a mal za to, že predmetom konania bol návrh, ktorým sa žalobca
domáhal vydania rozhodnutia o nahradení prejavu vôle žalovaného. V tomto prípade teda nebolo možné
vychádzať z hodnoty veci alebo druhu veci alebo práva. Išlo totiž o hodnotu, ktorú nebolo možné vyjadriť
v peniazoch. Súd bol preto toho názoru, že v predmetnom prípade bolo potrebné vychádzať iba zo
základu nároku, ktorým je vydanie rozhodnutia o nahradení prejavu vôle žalovaného, pričom pri takomto

návrhu treba vychádzať pri stanovení základu sadzby tarifnej odmeny advokáta z ust. § 11 ods. 1 písm.
a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Na základe uvedeného pri výpočte trov konania v predmetnej veci za
základ sadzby tarifnej odmeny advokáta bolo treba považovať 1/13 výpočtového základu, ktorá v roku
2015 predstavovala sumu 64,53 eura a v roku 2016 sumu 66 eur, teda žalovanému vzniklo právo na
náhradu trov konania za tri úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci, podanie na súd, účasť na

pojednávaní), t.j. 2 x po 64,53 eura a 1 x 66 eur, spolu 129,06 eura. Okrem toho súd priznal žalovanému
aj režijný paušál vo výške 16,78 eura (2 x 8,39 eura, 1 x 8,58 eura), ako aj náhradu za stratu času
vo výške 85,80 eura (6 polhodín po 14,30 eura) a cestovné výdavky vo výške 70,13 eura (5,3/100 x
1,079 + 0,183 x 292 km). Spolu trovy právneho zastúpenia predstavovali sumu 376,61 eura a túto sumu
bolo potrebné navýšiť o 20% DPH, nakoľko právny zástupca žalovaného je platiteľom DPH, teda spolu

náhrada trov právneho zastúpenia predstavovala sumu 451,62 eura a na úhradu tejto sumy súd zaviazal
žalobcu a uložil mu povinnosť zaplatiť ju právnemu zástupcovi žalovaného podľa § 149 ods. 1 OSP a
to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, na Okresnom súde Levice.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.