Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/401/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1306224841
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1306224841.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu

JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa : E.. H. F., C.,
E. Č.. XX, L., zastúpený Mgr. Pavlom Hosom, advokátom, Jasovská č. 23, Bratislava, proti odporcovi :
A.. E. R., L., Z. Č.. X, Z., zastúpený JUDr. Dagmar Matuškovou, advokátkou, Búdkova č. 12, Bratislava
o zaplatenie 14.643,65 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa aj odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III č.k. 11C 64/2007-235 zo dňa 10. júla 2012, v pomere hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňauložilodporcovipovinnosťzaplatiťnavrhovateľovi14.643,65
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % od 4.1.2007 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania
vo výške 878,51 eur. Vo zvyšku návrh zamietol.

Vychádzal zo skutkového zistenia, že návrhom na začatie konania, ktorý bol Okresnému súdu Bratislava
I doručený dňa 10.10.1997, sa Ing. R. domáhal, aby mu odporca, označený ako Slovenská republika,
zastúpená ministerstvom spravodlivosti, zaplatila 80.561.560 Sk spolu s príslušenstvom a

nemajetkovú ujmu vo výške 5 miliónov Sk. Dňa 13. 2. 2006 bolo doručené plnomocenstvo, ktorým Ing.
R. udelil plnú moc JUDr. H. F. v predmetnej veci. Dňa 16.2.2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo
odročené bez prejednania veci. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo dňa 11.5.2006, na ktorom bol Ing. R.
osobne prítomný, pojednávanie bolo odročené s tým, že právny zástupca oznámi súdu mená a adresy
svedkov, ktorých navrhuje vypočuť, čo aj urobil. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 21.11.2006.
Dňa 2. 11. 2006 bolo súdu doručené podanie, ktorým JUDr. H. F. oznamuje súdu vypovedanie plnej
moci z dôvodu neposkytnutia súčinnosti a straty dôvery. Pojednávanie dňa 21. 11. 2006 bolo odročené

z dôvodu ospravedlnenia sa Ing. R.. Na ďalšom pojednávaní sa zúčastňoval navrhovateľ osobne. Súd
vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 9.10.2007, voči ktorému bolo podané odvolanie, ktoré odvolací súd
odmietol ako oneskorene podané. V konaní vedenom na

Okresnom súde Bratislava I pod spisovou značkou 9C/381/1997 si navrhovateľ vyúčtoval odmenu
za nasledovnú poskytnutú právnu pomoc :1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 7.2.2006, á 195.850
Sk; 2.účasť na pojednávaní dňa 16.2.2008, odročené bez prejednania veci 1 odmeny, á 48.962,50 Sk;

3. účasť na pojednávaní dňa 11.5.2006, á 195.850 Sk. Odporca za vykonané úkony navrhovateľovi
nezaplatil.Na takto zistený skutkový stav aplikoval ust. § 724, § 715, §727, § 728,§ 730 Občianskeho zákonníka;
§ 24, § 83 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o
živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“) v dôsledku čoho

konštatoval, že keďže nebol dohodnutý druh zmluvnej odmeny má navrhovateľ právo na zaplatenie
tarifnej odmeny, ktorá predstavuje 14.643,65 eur (441.154,50 Sk) za uskutočnené úkony právnej služby.

V odôvodnení ďalej uviedol, že odporca sa bránil tým, že navrhovateľ zneužil vedomosť o jeho
zhoršenom zdravotnom stave, avšak nenavrhoval žiadne dôkazy, ktoré by takýto záver dovoľovali prijať.

Predložil súdu potvrdenie o jeho dočasnej práceneschopnosti od 19.12.2007, pričom ako diagnóza
bola uvedená F 41(iné úzkostné poruchy), z čoho jednoznačne nevyplýva, že v čase trvania dočasnej
pracovnej neschopnosti nebol odporca spôsobilý k právnym úkonom. Ani rozhodnutie Sociálnej
poisťovne o priznaní nemocenského od 29.12.2007 nie je dôkazom preukazujúcim duševnú poruchu
odporcu, ktorá by ho robila neschopného na právne úkony v období od 7.2.2006 do začiatku roku 2007.
Preto tento jeho argument súd nebral do úvahy.

Pokiaľ odporca tvrdil, že plnomocenstvo je neurčité, lebo neobsahuje dohodu o cene prvostupňový súd
uzavrel, že absencia dohody o odmene nespôsobuje neplatnosť tejto príkaznej zmluvy, rovnako ako
výška poistenia nemá vplyv na platnosť príkaznej zmluvy.

Odporca namietal, že navrhovateľ nemohol vykonávať advokátsku činnosť, lebo v období rokov
2004-2008 mu mala byť zo zákona pozastavená činnosť advokáta a v čase preberania plnomocenstva
nebol osobou nezávislou, ale bol pod tlakom trestného stíhania vedeného voči jeho osobe, skutočnosť
ktorú mal vyvrátenú rozhodnutím Úradu špeciálnej prokuratúry zo dňa 5.1.2005, z ktorého vyplýva, že
navrhovateľ bol toho dňa prepustený na slobodu, pričom vzatý do väzby bol dňa 4.7.2004. Slovenská

advokátska komora navrhovateľovi nepozastavila výkon advokácie a preto súd prvého stupňa k tejto
námietke odporcu neprihliadal.

Prvostupňový súd ďalej uviedol, že odporca namietal, že navrhovateľ nehájil jeho záujmy, ako klienta,
po skončení zastupovania mu odmietol vydať doklady a preto nemohol vec dať inému advokátovi. Čo

považovalzarozporsdobrýmimravmi.Podľaustanovenia§22zákonaoadvokáciijeadvokátoprávnený
odstúpiť od zmluvy o poskytovaní právnych služieb, čo sa v prejednávanom prípade stalo. V zmysle
ustanovenia § 22 ods. 5 zákona o advokácii je advokát povinný do 15 dní od doručenia oznámenia
klientovi o odstúpení od zmluvy o poskytovaní právnych služieb v zastupovanej veci vykonať všetky
neodkladné úkony, ak klient neurobí iné opatrenia. Navrhovateľ odporcovi oznámil vypovedanie plnej

moci,najneskôrsaotomdozvedelnapojednávanídňa4.1.2007,kedysúdpojednávalvjehoprítomnosti,
pričom bolo oboznámené, že plná moc bola vypovedaná. Súd vo veci rozhodol dňa 9.10.2007, je
teda zrejmé, že povinnosťou navrhovateľa nebolo podať odvolanie a nebol zodpovedný ani za jeho
oneskorené podanie, ktoré bolo príčinou zastavenia konania. Preto

súd prvého stupňa konanie navrhovateľa nevyhodnotil ako v rozpore s dobrými mravmi, ani za konanie,
ktorým by porušoval povinnosti advokáta v zmysle ustanovenia § 18 zákona o advokácii.

Prvostupňový súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od 4.1.2007 do
zaplatenia, čo bol deň doručenia platobného rozkazu, keďže navrhovateľ nepreukázal, že by odporcovi

doručil vystavenú faktúru za poskytnuté právne služby skôr a preto vo zvyšnej časti týkajúcej sa
príslušenstva návrh zamietol.

O náhrade trov konania rozhodoval podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal
účastník voveciúspechlenčiastočný,môžemusúdpriznaťplnúnáhradutrovkonania,akmalneúspech

v pomerne nepatrnej časti. Súd priznal čiastočne úspešnému navrhovateľovi plnú náhradu trov konania,
nakoľko mal neúspech len v nepatrnej časti. Preto mu priznal náhradu za zaplatený súdny poplatok
vo výške 878,51 eur (26.466 Sk). Náhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľovi nepriznal, nakoľko
tieto trovy súd nepovažoval za trovy potrebné na účelné uplatňovanie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal. Navrhovateľ je advokát, má právnické vzdelanie, zastupuje v civilných konaniach,

na pojednávaniach v tejto konkrétnej veci sa osobne zúčastňoval a preto mal možnosť osobne sám
kvalifikovane brániť svoje práva. Preto trovy právneho zastúpenia navrhovateľa, advokáta, nepovažoval
za potrebné k účelnému uplatňovaniu práva, neboli nevyhnutné k tomu, aby navrhovateľ mohol riadne
hájiť svoje porušené subjektívne právo v civilnom súdnom spore a preto ich náhradu súd nepriznal.Rozsudok okrem zamietajúceho výroku odvolaním v zákonom stanovej lehote napadol odporca. Vytýkal
súdu, že sa nevyrovnal z obsahom odvolania odporcu proti uzneseniu zo dňa 28. 5. 2010, v ktorom

odporca predložil dôkaz o oznámení postúpení pohľadávky zo dňa 24. 3. 2009, ktorým mu navrhovateľ
oznámil postúpenia pohľadávky vo výške 14.643,65 Eur českému subjektu Energoservis Janda s.r.o..
Týmto okamihom stratil navrhovateľ aktívnu legitimáciu. Rozhodnutie nie je správne, nie je presvedčivo
odôvodnené, odporuje požiadavke na spravodlivosť súdneho konania. Z uvedených dôvodov navrhuje,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu

zamietne, alternatívne aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Rozsudok odvolaním v časti výroku o náhrade trov konania napadol navrhovateľ, dôvodiac, že
skutočnosť, že navrhovateľ je advokát, nemôže mať vplyv na skutočnosť, že má zvoleného právneho
zástupcu ako každý iný občan. V prípade nepriznania trov právneho zastúpenia by išlo o diskriminačné

rozhodnutie voči navrhovateľovi, ktorému je popreté právo na obhajobu. Na základe uvedeného
navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti výroku o náhrade trov konania zrušil
a trovy právneho zastúpenia priznal tak ako boli vyčíslené vrátane trov odvolacieho konania.

K odvolanie odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ v tom zmysle, že ide len o účelovú obranu aby sa

zahmlila skutková podstata a to dlh odporcu a mal zato, že napadnutý rozsudok je v súlade s platnou
legislatívou.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca, ktorý mal zato, že v časti náhrady trov konania
prvostupňový súd správne rozhodol, keď navrhovateľ mal možnosť sám konať pred

súdom a v prípade zastúpenia sa jedná o neprípustnú špekuláciu dvoch advokátov, ktorá je zneužitím
procesného práva a toto ich konanie v konečnom dôsledku odporuje požiadavke na ich profesijnú etiku
v zmysle § 18 zákona o advokácii

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) v medziach daných odvolaním vec
preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
(tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie odporcu proti rozsudku v jeho vyhovujúcej časti, ako aj odvolanie navrhovateľa proti výroku o
náhrade trov konania nie sú dôvodné, pretože súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle a podrobné

dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu z ktorého vyvodil aj správny právny záver.

Súdprvéhostupňazaviazolodporcunazaplateniežalovanejistinyvychádzajúczvýsledkovvykonaného
dokazovania z ktorých vyplýva, že účastníci konania uzatvorili zmluvu o poskytnutí právnej pomoci
v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I, sp.zn. 9C/381/1997, bez osobitného dojednania

zmluvnej odmeny, v dôsledku čoho má navrhovateľ právo na zaplatenie tarifnej odmeny, pričom
výška navrhovateľom vyúčtovanej odmeny bola určená v súlade s § 10 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vyhlášky, s odôvodnením ktorým
sa odvolací súd plne stotožňuje, pretože vykazuje známky vecnej správnosti; na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia odvolací súd nemá čo uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť skutkových

a právnych záverov prvostupňového súdu ( § 219 ods. 2 O.s.p.) .

Správne súd prvého stupňa aj postupoval, keď sa vysporiadal v odôvodnení rozsudku zo
všetkými relevantnými námietkami odporcu týkajúcimi sa neplatnosti právneho úkonu, tvrdením, že
plnomocenstvo je neurčité, tvrdením o nemožnosti prijať zastupovanie z dôvodu absencie poistenia,

ako aj s tvrdením odporcu, že navrhovateľ mal v rozhodnom období pozastavenú advokátsku činnosti
v dôsledku čoho je námietka nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia nenáležitá, keďže procesná
obrana odporcu bola z hľadiska skutkového stavu dôsledne zisťovaná, s výsledkami vykonaného
dokazovania sa súd prvého stupňa riadne vysporiadal, v odôvodnení rozsudku skutkové a právne
závery, ktoré prijal dostatočne vysvetlil, a tieto sú v súlade s právnou úpravou na vec sa vzťahujúcou;

odvolací súd nemá dôvod odchýliť sa od prvostupňovým súdom vysloveného právneho názoru.

Kľúčovou obranou prezentovanou odporcom v odvolaní je námietka nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ podaním zo dňa 26.3. 2009 požiadal súd o zámenuúčastníka na strane navrhovateľa (č.l.84) , keďže Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 18. 3. 2009
postúpil navrhovateľ pohľadávku vo výške 14.643,65 Eur českému subjektu Energoservis Janda s.r.o.,
okolnosť ktorú oznámil odporcovi listom zo dňa 24.3. 2009. O návrhu navrhovateľa súd prvého stupňa

rozhodol Uznesením zo dňa 8. júna 2009 č.k. 1 C 64/2007-93 tak, že návrh na zmenu účastníka v
konaní na strane navrhovateľa zamietol, s poukazom na ust. § 92 ods. 3 O.s.p. nemal preukázané, že
po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod
práv a povinnosti, o ktorých sa jedná, nakoľko predmetom postúpenia nebola pohľadávka vo výške
žalovanej peňažnej sumy vedená na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 11C 64/2007, so záverom,

ktorým sa odvolací súd stotožňuje, v dôsledku čoho námietka nie je spôsobilá privodiť zmenu odvolaním
napadnutého rozsudku.

Vzhľadom na uvedené, za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre
rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, správne vec právne posúdil, a keď odporca v odvolaní

neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení
napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal, rozhodol vecne správne, z dôvodov ktorých odvolací súd,
v celom rozsahu sa stotožňujúc s právnym záverom súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého
rozsudku, na ktoré odôvodnenie, spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O.s.p. bez ďalšieho
odkazuje, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej, vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdil

podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p., vrátane výroku o náhrade trov konania.

Odvolací súd nespochybňuje právo navrhovateľa na zastúpenie v konaní, keďže účastník konania
nemusí svoje práva a povinnosti v občianskom súdnom konaní vykonávať sám a každý účastník konania
bez ohľadu na to, že ide o fyzickú alebo právnickú osobu, má právo dať sa v konaní zastupovať

zástupcom, ktorého si zvolí. Aj advokát, ktorý sa v súdnom konaní domáha svojho nároku vyplývajúceho
ako z jeho podnikateľskej činnosti, tak i zo súkromnoprávneho vzťahu, resp. ktorý vystupuje v takýchto
vzťahoch na strane žalovanej, má právo dať sa v konaní zástupcom (advokátom), ktoré si zvolí.

V zmysle § 142 O.s.p. je ale potrebné pri rozhodovaní o náhrade trov konania skúmať účelnosť

trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Odvolací súd sa vzhľadom na skutočnosti
ako ich opísal prvostupňový súd / t.j., že navrhovateľ ako advokát, zastupuje v civilných konaniach,
na pojednávaniach v tejto konkrétnej veci sa osobne zúčastňoval a preto mal možnosť osobne
sám kvalifikovane brániť svoje práva / stotožňuje zo záverom súdu prvého stupňa, že trovy konania
navrhovateľa spočívajúce v trovách právneho zastúpenia t.j. úkony jeho právneho zástupcu neboli

vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potrebné k účelnému uplatňovaniu práva, neboli nevyhnutné
k tomu, aby navrhovateľ mohol riadne hájiť svoje porušené subjektívne právo v civilnom súdnom
spore. Podľa názoru odvolacieho súdu potom možno považovať za správny a zákonu zodpovedajúci
postup prvostupňového súdu, keď vyhodnotil udelenie plnomocenstva navrhovateľa - advokáta na
zastupovanie v konaní inému advokátovi a s tým súvisiace náklady za neúčelné vynaložené.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 O.s.p.
s poukazom na rovnaký čiastočný úspech účastníkov v odvolacom konaní / navrhovateľ bol úspešný v
častiodvolaniapodanéhoodporcom,odporcabolúspešnývčasti odvolaniapodanéhonavrhovateľom/
tak, žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.