Rozsudok – Pestúnska starostlivosť ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 15, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoP/55/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219200879
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4219200879.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci starostlivosti
súdu o maloletú C. A., nar. XX. XX. XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Komárno, dieťa rodičov: Z. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX, t. č. N., V. XXX/X, zastúpená
JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, advokátom, so sídlom Šaľa, Jarmočná 2664/3 a Z. A., nar. XX. XX.
XXXX, bytom M. nad T., S. XXX/XX, za účasti pestúnky E. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXX a
t. č. bytom K. str. XX, S., Nemecko, o spoločnom návrhu pestúnky a matky na zrušenie pestúnskej
starostlivosti a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, o odvolaní pestúnky proti

rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 19. augusta 2019 č. k. 9P/52/2019-216 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa zrušenia rozsudku
Okresného súdu Komárno 9P/48/2009-13 zo dňa 06. 07. 2009 v časti zverenia maloletej do pestúnskej
starostlivosti E. K., ako aj určenia vyživovacej povinnosti matky, vo výroku o úprave styku maloletej C.
s pestúnkou a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Odvolanie pestúnky vo výroku o zverení maloletej C. A. do osobnej starostlivosti matky, výroku o

rodičovských právach a vo výroku o určení vyživovacej povinnosti otca sa o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že zrušil rozsudok Okresného súdu
Komárno 9P/48/2009-13 zo dňa 06. 07. 2009 v časti zverenia maloletej do pestúnskej starostlivosti E.
K., ako aj určenia vyživovacej povinnosti matky. Maloletú C. A., nar. XX. XX. XXXX zveril do osobnej
starostlivosti matky a určil, že rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom. Otcovi uložil povinnosť
prispievať na jej výživu mesačne sumou 50 eur, počnúc od právoplatnosti rozsudku vždy do 15. dňa toho

ktoréhomesiacavopredkrukámmatkymaloletéhodieťaťa.UpravilstykmaloletejC.sE.K.tak,žetátoje
oprávnená sa s maloletou kontaktovať prostredníctvom telefonického rozhovoru každý týždeň v sobotu
v čase od 19.00 hod. do 19.30 hod. Matke uložil povinnosť umožniť telefonický kontakt maloletej s E.
K.. Týmto zmenil rozsudok tunajšieho súdu 9P/365/2010-12 zo dňa 12. 01. 2011 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Nitre 9CoP/31/2011-34 zo dňa 31. 10. 2011 v časti o vyživovacej povinnosti otca. Tento
rozsudok je predbežne vykonateľný doručením. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 48 ods. 1, § 50 ods. 1, §

52 ods. 1, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 78 ods. 1, § 77 ods. 1, § 24 ods. 2, 3, 4, § 75 ods. 1, § 26,
§ 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine, § 233 CSP a vykonaným dokazovaním zistil, že rozsudkom tunajšieho
súdu 9P/48/2009-13 zo dňa 06. 09. 2009 bola zrušená ústavná starostlivosť nad maloletou C. a bola
zverená do pestúnskej starostlivosti E. a matka bola zaviazaná prispievať na jej výživu sumou 50 eurmesačne. Rozsudkom tunajšieho súdu 9P/223/2009-14 zo dňa 24. 11. 2009 bola znížená vyživovacia
povinnosť matky zo sumy 50 eur na 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa.
Rozsudkom tunajšieho súdu 9P/365/2010-12 zo dňa 12. 01. 2011 bola určená aj vyživovacia povinnosť

otca v sume 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, nakoľko medzičasom
bolo otcovstvo k maloletej uznané. Rozsudkom tunajšieho súdu 12P/17/2016-90 zo dňa 06. 09. 2016
bol udelený pestúnke súhlas na vysťahovanie maloletej do cudziny - Nemeckej spolkovej republiky a
zároveň bol aj upravený styk rodičov s maloletou.

1.2. Súd pri začatí konania skúmal svoju právomoc, a to z dôvodu, že sa maloletá v čase začatia
konania spolu s pestúnkou zdržiavala v Nemecku. Súd zistil, že navrhovateľka a matka maloletého
dieťaťa podali návrh na zrušenie pestúnskej starostlivosti a návrh na úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu na Okresný súd Komárno. Otec maloletého dieťaťa súhlasil s tým,
aby uvedenú vec prejednával slovenský súd (viď. č. l. 22). Aj kolízny opatrovník maloletého dieťaťa prijal
právomoc slovenského súdu, pretože v správe zo dňa 21. 03. 2019 navrhol, aby súd vytýčil vo veci

samej pojednávanie čo najskôr. S poukazom na uvedené skutočnosti, ako aj na to, že maloleté dieťa
je občanom Slovenskej republiky a matka maloletého dieťaťa má obvyklý pobyt v Slovenskej republike,
súd, prihliadajúc na najlepší záujem maloletého dieťaťa, si založil právomoc v zmysle článku 12 ods. 3
nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských
veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len „nariadenie Brusel IIa“).

1.3. Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že maloletá približne 10 rokov bola v pestúnskej
starostlivosti E. K., s ktorou sa neskôr so súhlasom rodičov, aj súdu vysťahovala do H.. Maloletá má
12 rokov, nastupuje do 6. ročníka ZŠ, je zdravá. Maloletá nebola v starostlivosti svojej matky z dôvodu,
že žila neusporiadaným spôsobom života, nemala vytvorené bytové pomery, často striedala partnerov,

pracovala na 3 zmeny, preto nevedela zabezpečiť maloletej osobnú starostlivosť. Otec taktiež nejavil
záujem o osobnú starostlivosť o maloletú, žije v novom partnerskom zväzku. Napriek tomu, že rodičia
o maloletú sa osobne nestarali, v podstate nikdy neprestali prejavovať záujem, najmä matka, ktorá
niekoľko krát podala na súd návrh na úpravu styku s maloletou, avšak po zmene svojich pomerov, tieto
návrhy brávala späť. V pestúnskej starostlivosti s maloletou neboli žiadne problémy, tieto nastali až po

vysťahovaní sa s maloletou do Nemecka. Problémy avizovala aj samotná pestúnka, ktorá ich riešila
aj s tamojšími úradmi, ako aj úradom na Slovensku. Pestúnka má vytvorené vhodné podmienky pre
starostlivosť o maloletú a vhodné podmienky má vytvorené aj matka, ktorá prejavila záujem o osobnú
starostlivosť o maloletú. Matka si v súčasnosti usporiadala svoje rodinné pomery, je vydatá. Jej manžel
súhlasí s tým, aby maloletá žila s nimi v spoločnej domácnosti, kde žije aj jeho 16-ročná dcéra. Maloletá

bola na úrade v Komárne vypočutá v marci 2019, kedy sa vyjadrila, že sa chce vrátiť ku svojej matke.
Práve z tohto dôvodu pestúnka s matkou spoločne iniciovali návrh na zrušenie pestúnskej starostlivosti.
Pestúnka uviedla, že nežiada o zrušenie pestúnskej starostlivosti, ale návrh podala práve preto, aby súd
prehodnotil pestúnsku starostlivosť a rozhodol, čo bude pre maloletú najlepšie. Ona trvala na tom, aby
maloletá zostala v pestúnskej starostlivosti. Z výpovede maloletej, ktorá bola vypočutá na pojednávaní

19. 08. 2019 súd zistil, že napriek tomu, že má 12 rokov, sa jedná o veľmi zrelé dieťa, inteligentné,
schopné sa samo rozhodovať a zvážiť i tak závažné rozhodnutie, či zostane u svojej pestúnky, alebo
chce žiť so svojou biologickou matkou. Maloletá sama uviedla, že pestúnke robila naprieky (nechodila do
školy, kradla jej peniaze, nadväzovala známosti prostredníctvom facebooku a iné) najmä preto, pretože
pociťovala, že nedostáva od pestúnky po citovej ani materiálnej stránke to, čo by dostať mala. Začala sa

intenzívne kontaktovať s matkou najmä telefonicky a spoločne sa rozhodli, že matka bude iniciovať tento
návrh. Uviedla, že i keď jej je to nepríjemné voči pestúnke, ktorá sa o ňu 10 rokov starala, teraz má rada
svoju matku a po tom, ako u nej strávila letné prázdniny, je definitívne rozhodnutá zostať na Slovensku u
matky, do Nemecka sa vrátiť nechce. Súd vyhodnotil výpoveď maloletej ako jednoznačnú. Otec maloletej
taktiež podporuje matku v tom, aby maloletá vyrastala s ňou. Vzhľadom na tieto skutočnosti, súd bol toho

názoru, že momentálne je v záujme maloletej, aby spolu s matkou dostali druhú šancu a bola zverená
do jej starostlivosti, nakoľko obe po tom túžia, aby žili spolu a jej matka v súčasnosti má vytvorené
všetky podmienky pre starostlivosť o maloletú. Preto súd pestúnsku starostlivosť zrušil a maloletú zveril
do starostlivosti matke. Pri určení vyživovacej povinnosti otca súd vychádzal z jeho príjmu u spol. KG
Invest s. r. o. Zemné v sume 120 eur a príležitostného príjmu, ktorý sám priznal do 500 eur. Otec je

bez ďalšej vyživovacej povinnosti. Matka začala pracovať u Green Devil Bar Vlčany a jej predpokladaný
príjem je 750 eur. Obaja sú bez ďalšej vyživovacej povinnosti. Preto výživné v sume 50 eur, na ktorom
sa rodičia dohodli, súd považoval za primerané odôvodneným potrebám maloletej, ako aj možnostiam
a schopnostiam povinného otca. Otec aj maloletá prejavili záujem sa stretávať, na čom sa budú vedieťdohodnúť, preto úpravu styku nežiadali. Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

1.4. Podľa § 233 CSP na návrh strany, ktorej by inak hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo
značnej škody alebo inej ujmy, súd môže vo výroku rozsudku vysloviť, že rozsudok je vykonateľný
doručením; taký výrok sa na účely odvolania považuje za uznesenie. Kolízny opatrovník, ako aj právna
zástupkyňa matky v záverečnej reči navrhli predbežnú vykonateľnosť rozsudku doručením. Súd tomuto
návrhu kolízneho opatrovníka a matky vyhovel, pričom nebezpečenstvo ujmy videl v tom, že maloletá

do 31. 08. 2019 na základe neodkladného opatrenia je na prázdninách u matky, pričom 01. 09. 2019
by sa mala vrátiť k pestúnke do Nemecka. Pokiaľ by niektorá zo strán podala odvolanie, rozsudok
by nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a v takom prípade by sa maloletá musela vrátiť do
Nemecka, znova tam začať ďalší ročník v škole, s matkou by sa znova odcudzili a súd poukázal aj
na okolnosti odchodu maloletej z Nemecka v júli 2019, kedy pestúnka nevedela priniesť dieťa matke,
pretože bola po operácii a maloletá sa samopoškodila, porezala si ruky, nohy a bola aj hospitalizovaná.

Učinila tak pravdepodobne z dôvodu, že veľmi túžila ísť k matke a pravdepodobne mala obavy, že sa
k nej nedostane. Okrem iného, aj samotná pestúnka potvrdila na poslednom pojednávaní, že maloletá
si už vo viacerých prípadoch siahla na život. Preto súd nemôže dopustiť, aby dĺžka súdneho konania
sa negatívnym spôsobom odrazila na psychike maloletej a je povinnosťou súdu zabezpečiť, aby nebol
ohrozený zdravý psychický vývoj maloletej. Preto súd vyslovil predbežnú vykonateľnosť rozsudku. O

trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku podala pestúnka v zákonom stanovenej lehote odvolanie v celom rozsahu,
odôvodniac ho tým, že rozhodnutie považuje za nesprávne a nesleduje skutočný záujem maloletého
dieťaťa. Súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal ňou navrhnutý

dôkaz na zistenie rozhodujúcich skutočností, znalecké dokazovanie na zistenie pomerov, osobných a
povahových vlastností účastníkov a tiež výchovnej spôsobilosti matky a pestúnky. Vo vzťahu k matke
má závažné obavy, či spĺňa predpoklady na riadnu, morálnu výchovu dieťaťa, keďže jej správanie v
minulostitomuvôbecnenasvedčuje.Matkasaodcérudlhérokynezaujímala,nezapájasaodjejvýchovy
a žila neusporiadane, striedala partnerov. Výhrady má aj voči jej súčasnému morálnemu životu, ktorý

výstižne vykresľujú aj pornografické videozábery v jej mobilnom telefóne. Snaží sa pochopiť maloletú,
ktorá je zo spoznania svojich biologických rodičov nadšená a pod vplyvom tohto spoznania, zblíženia
sa vyjadrila názor, že nechce ďalej zostať v jej starostlivosti a žiadala, aby bola zverená matke. Je
presvedčená, že tento postoj maloletej, s prihliadnutím na jej pubertálny vek, v ktorom deti prirodzene
uprednostňujú benevolentnú výchovu a laxnejší prístup zo strany rodiča, nemôže byť rozhodujúci a

treba naň prihliadať s istým nadhľadom. K tomu, aby súd mohol s plnou zodpovednosťou rozhodnúť,
si mal vyžiadať stanovisko odborne nevzdelanej osoby, znalca a jeho pomocou náležite preskúmať,
či je z objektívneho hľadiska v najlepšom záujme dieťaťa a či zrušenie pestúnskej starostlivosti je
skutočne dôvodné. Príde jej samozrejmé, že pod vplyvom dosiaľ nepoznaných emócií a pôsobenia
matky sa maloletej žiada životná zmena, ktorá ale v konečnom dôsledku nemusí byť pre jej budúce

smerovanie prospešná. Maloletú vychovávala takmer 10 rokov, mala u nej zabezpečené stabilné a
láskyplné rodinné zázemie, z ktorého bola zrazu vytrhnutá. Takáto prudká zmena výchovného prostredia
môže mať negatívny vplyv na psychický vývoj dieťaťa. Súd sa jej návrhom na vykonanie znaleckého
dokazovania nezaoberal a nevykonanie navrhnutého dôkazu nijako neodôvodnil. Bez tohto odôvodenia
pôsobí napadnutý rozsudok ako nespravodlivý. Bez zapojenia znalca súd nemohol dospieť k správnym

skutkovým zisteniam. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil
a návrh na zrušenie pestúnskej starostlivosti zamietol.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu pestúnky uviedol, že rozsudok navrhuje ako vecne a
právne správny potvrdiť.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu pestúnky uviedla, že rozsudok považuje za vecne správny vo všetkých
výrokoch, založený na správnom právnom posúdení veci, ako aj na správnych skutkových zisteniach,
pretojeodvolanieneopodstatnené.Napadnutýrozsudoknavrhlapotvrdiť.Pestúnkavpodanomodvolaní
poukazuje na absenciu znaleckého dokazovania, ktoré podľa jej názoru, ako jediné má byť dostatočné

na vyvodenie záveru o tom, čo je pre maloletú v najlepšom záujme, a či teda zrušenie pestúnskej
starostlivosti je vôbec vhodné. V ďalšom namietala osobnosť matky ako takú, čo do spôsobu jej života,
ktorý mala viesť v minulosti. Ani s jedným z týchto argumentov nemôže súhlasiť. Čo sa týka potreby
znaleckého posudku, stotožnila sa s názorom súdu prvej inštancie, ktorý vzhľadom na jednoznačnédôkazy získané či už z vypočutia maloletej, jej matky, zo šetrenia pomerov cestou kolízneho opatrovníka
a iných, mal za jednoznačné, že zrušenie pestúnskej starostlivosti je v záujme maloletej C.. Maloletá
C. jednoznačne uviedla, že chce žiť so svojou matkou, nechce sa vrátiť k pestúnke do Nemecka,

uvedomuje si skutočnosť, že 10 rokov žila s pestúnkou, ktorá sa o ňu starala, avšak v tomto spolužití
s pestúnkou postrádala citovú stránku, keď sama sa vyjadrila, že nedostávala od pestúnky po citovej
a materiálnej stránke to, čo by dostávať mala. Matka, rovnako aj jej manžel a jej dcéra E. S., majú
vytvorené vhodné podmienky, či už materiálne alebo iné, na to, aby sa mal. C. plnohodnotne začlenila
do tejto rodiny. Mal. C. si vytvorila hneď od začiatku priateľský, vrúcny vzťah ku E. S., s ktorou sú ako

sestry. Rovnako krásny vzťah sa vytvoril a stále sa rozvíja medzi matkou a maloletou, obe sa už nevedeli
doslova dočkať dňa, kedy budú môcť byť spolu, žiť ako rodina, matka s dcérou, napriek ťažkej minulosti,
ktorou si prešli, či už matka alebo jej dcéra mal. C.. Kolízny opatrovník sa jednoznačne vyjadril, že
zrušenie pestúnskej starostlivosti a zverenie mal. C. matke je v záujme maloletej. Odbor sociálnoprávnej
ochrany detí a mládeže dohliadal nad výkonom prebiehajúcej pestúnskej starostlivosti, pričom aj cestou
nemeckých sociálnoprávnych orgánov zistil prítomnosť problémov v pestúnskej starostlivosti, resp. s

výchovou maloletej. Táto sa správala odmietavo k pestúnke, nerešpektovala ju, mal. C. udávala viaceré
bitky zo strany pestúnky, jej druha, ktorý má podľa maloletej často požívať alkoholické nápoje, situácia
viac krát vyústila do úteku maloletej z domu v Nemecku, následnému „väzneniu“ maloletej v domácnosti,
či siahnutiu si na život. Všetky tieto problémy, ktoré boli prítomné pri výchove a starostlivosti o maloletú
mali istotne svoje príčiny, no skutočnosťou ostáva, že samotná existencia a zotrvávanie maloletej v

pestúnskej starostlivosti nie je pre maloletú od určitého momentu vhodné, nepriaznivo pôsobí na jej
psychický vývoj a úspešné riešenie z tejto situácie nenachádzala ani pestúnka, odhliadnuc od závažnej
skutočnosti a tou je, že jej biologická matka je schopná sa o maloletú osobne starať, pričom spĺňa všetky
podmienky na riadnu starostlivosť o maloletú. Pokiaľ ide o druhý argument matky, že matka nespĺňa
predpoklady na riadnu, hlavne morálnu výchovu dieťaťa, k tomu uviedla, že pestúnka neuniesla dôkazné

bremeno v tomto smere a ani len neuviedla, v čom konkrétne vidí absenciu predpokladov na riadnu
výchovu maloletej. Svoje úvahy odvíjala z minulého života matky, avšak matka už niekoľko rokov je
vydatá, vedie usporiadaný spôsob života. Matka sa vyjadrila, že v minulosti viedla neusporiadaný živo,
kde boli obdobia, kedy nemala takmer z čoho žiť, nevedela sa po materiálnej stránke postarať o svoje
dieťa, bývala často v práci celé dni, či noci, a žiaľ, mala vo svojom živote aj obdobia, kedy sama bola

obeťou domáceho násilia zo strany druha, s ktorým žila, a ktorú domácnosť nebolo tak jednoduché
bezpečne opustiť. Do tohto prostredia svoje dieťa odmietala preniesť, a hoci sa nikdy nádeje, že bude
žiť so svojou dcérou nevzdala, život jej kruto prinášal ďalšie prekážky v podobe nemožnosti nájsť si
vhodnú prácu, či už z hľadiska finančného alebo časového, a tak bola nútená vziať podané návrhy na
zverenie do svojej osobnej starostlivosti späť. So svojou dcérou bola vždy v kontakte. V súčasnosti

žije so svojim manželom v rodinnom dome, kde vychovávajú toho času nielen mal. C., ale aj dcéru jej
manžela, E. S.. Z pohľadu matky ide o jej najkrajšie obdobie života, má dcéru pri sebe, dcéra je šťastná,
navštevuje Základnú školu vo N., v ktorej vykazuje výborné študijné výsledky a okrem bežných chorôb
ako je nádcha, či chrípka, dcéra netrpí vážnymi zdravotnými problémami. Je však potrebné uviesť, že
matka z dôvodu opatrnosti, aby nič nezanedbala v záujme maloletej, vyhľadala psychologickú pomoc

u Z.. B. F., pôsobiacej v rámci Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencii Šaľa, kde
majú prvé sedenie 25. 10. 2019, s ktorou sa chcú poradiť aj o potrebe takýchto návštev. Poukázala
tiež na výsledok 10- ročnej starostlivosti o maloletú (hoci v žiadnom prípade nechce dehonestovať jej
ochotu a snahu sa starať v podstate o cudzie dieťa ako o svoje vlastné, za čo patrí pestúnke vďaka,
ktorú matka aj týmto spôsobom pestúnke opäť prejavuje), ktorá si opakovane siahala na život, z domu

utekala, na pojednávaní uviedla, že od pestúnky nedostala po citovej stránke to, čo by mala, atď. V
prípade, ak by sa odvolací súd nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie, žiadala, aby súd prehodnotil,
či pestúnka spĺňa predpoklady v zmysle § 48 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. Poukázala na to, že v čase,
kedy sa podľa nariadeného neodkladného opatrenia mal. C. vracala na Slovensko k svojej matke na
letné prázdniny, pestúnka jej zbalila úplne všetky veci, čím ju v podstate vysťahovala. Nešlo o bežné

odovzdanie dieťaťa rodičovi na určitý čas, pestúnka ho vyslovene vysťahovala, izbu premaľovala a
vytvorila z nej detskú izbu pre už narodené novorodeniatko, ktorému je starou matkou, a s ktorým žijú
v Nemecku v jednej domácnosti. Rovnako aj, čo sa týka podaného návrhu na zrušenie pestúnskej
starostlivosti, toto podala v záujme jej zrušenia a až neskôr uviedla, že ona samotným podaním len
žiadala prehodnotiť vhodnosť ďalšieho trvania pestúnskej starostlivosti. Rovnako nepochopená ostáva

aj skutočnosť, že pestúnka podala voči predmetnému rozhodnutiu odvolanie, avšak počas telefonických
hovorov sa maloletej viac krát vyjadrila, že rešpektuje jej názor a odvolanie nepodá. Takéto konanie
pestúnky sa javí ako špekulatívne a zavádzajúce. Mal. C. je týmto spôsobom pod neustálym tlakom a v
strese. Aj keď je maloletá na svoj vek vyspelá, takýto stres negatívne pôsobí na jej psychický, mentálny,ale aj fyzický vývin, najmä za situácie, že pestúnka maloletú ubezpečuje, že odvolanie nepodá, lebo
rešpektuje vôľu maloletej a potom spraví opak. Zrejme takýchto protichodných, neočakávaných situácií
zažila maloletá s pestúnkou v minulosti viacero a zrejme aj tieto sa podieľali na ochladení jej citových

vzťahov, ak vôbec nejaké, v pozitívnom slova zmysle, boli vybudované.

5. Pestúnka vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedla, že ona, ako aj ostatní príslušníci jej rodiny dodnes
považujú maloletú C. za plnohodnotného člena ich rodiny a vnímajú ju ako keby bola jej vlastnou
dcérou. Od začiatku sa snažila podľa jej reálnych schopností a možností dopriať jej všetko, čo je z

hľadiska zdravého fyzického aj psychického vývoja maloletého dieťaťa potrebné. Vykonala všetko pre
to, aby dieťaťu pomohla spracovať všetky psychické traumy, ktoré muselo v čase pred zverením do
pestúnskej starostlivosti, a najmä v dôsledku neusporiadaného života jej rodičov, prežiť. Maloletá mala
psychické potiaže od samého začiatku, teda predpokladá, že pôvod jej zdravotných problémov treba
hľadať v príčinách z obdobia, ktoré predchádzalo pestúnskej starostlivosti, a nie v jej starostlivosti.
Uvedenú skutočnosť potvrdzujú aj závery psychológa. Navrhla, aby si súd vyžiadal písomnú správu k

pôvodu psychických problémov maloletej od PaedDr. Anny Fehérovej, ktorá mala maloletú v odbornej
starostlivosti. Nie je pravdou, že maloletá nedostávala od pestúnky po citovej a materiálnej stránke to,
čo by dostávať mala. Venovali jej všestrannú pozornosť, a kým bola malá, uspávali ju čítaním rozprávok,
zapísali ju na jej žiadosť na hodiny jazdy na koni, hodiny baletu, hodiny tanca a spevu. Okrem toho
jej zabezpečovali čo najlepšiu lekársku starostlivosť, psychologické, gastroenterologické, neurologické,

alergologické vyšetrenia a s tým súvisiace ďalšie odborné lekárske prehliadky. Dvakrát ju zobrala na
mesačný liečebný pobyt do Vysokých Tatier, zabezpečila jej špeciálne topánky a vložky do topánok,
zakúpili jej strojček na zuby, pričom doterajšie vyšetrenia a kontroly boli asi v sume 1.200 eur, čo
hradil jej druh. Maloletá sa s nimi pravidelne zúčastňovala na rôznych rodinných akciách, oslavách,
navštevovala s ňou kino, divadlo a zobrali ju na zahraničné dovolenky. Tieto skutočnosti uvádza z

dôvodu, aby dokázala, že na maloletej jej záleží a na pestúnskej starostlivosti netrvá zo ziskuchtivosti.
Kým sa matka o maloletú nezaujímala, rozumeli si s ňou, vždy dokázali nájsť spoločnú reč a to bez
použitia psychického, či fyzického násilia. Maloletú nikdy neudrela a neubližovala jej. Za obdobie 1,5
roka pred zrušením pestúnskej starostlivosti ešte dôkladnejšie ako predtým dohliadala na správny vývoj
a výchovu maloletej, uvedomujúc si problémy, ktoré pubertálny vek prináša. Biologická matka jej v tom

nebola nápomocná a opakovane maloletú huckala proti nej, čím vytvorila pôdu na vznik konfliktov.
V snahe upokojiť situáciu a nájsť vhodné riešenie, neľutujúc čas ani financie, vyhľadala a požiadala
o súčinnosť školu maloletej, lekárov, kuratelu, ak aj kyneziológa, teda na zdravom vývoji maloletej jej
naozajzáleží.OdmietlanadmernépožívaniealkoholujejdruhomF.E..Vsúčasnejdobeudržiavakontakt
s maloletou cez Messenger. Ich komunikácia je bezproblémová a maloletá už niekoľkokrát vyjadrila

túžbu stretnúť sa s ňou a jej rodinou. Je to v rozpore s tým, čo uviedla na pojednávaní. Podľa jej názoru
to nasvedčuje tomu, že výpoveď maloletej bola ovplyvnená inou osobou. Osobnosť a výchovné metódy
matky naďalej spochybňuje a nepovažuje za spoľahlivú garanciu riadnej výchovy maloletého dieťaťa.
O negatívnom výchovnom pôsobení matky hodnoverne vypovedá, že odkedy sa maloletá nachádza v
jej starostlivosti, sa nespráva práve spôsobom vhodným a primeraným jej veku. Pravidelne chodí von

s kamarátmi do neskorého večera, bez rodičovského dozoru sa zdržiava v nočných podnikoch, fajčí a
udržiava blízky vzťah s chlapcom. Je presvedčená, že takéto chovanie dieťaťa vo veku 12 rokov nie je
dobré pre jeho budúce smerovanie, nemožno ho vnímať ako prirodzené, normálne a prieči sa zásadám,
podľa ktorých sa ju snažila vychovávať. Na záver upriamila pozornosť na to, že názor dieťaťa môže
pri dokazovaní zohrať významnú rolu, treba naň prihliadať s dostatočným nadhľadom, a zohľadňujúc

okolnosti toho ktorého prípadu, ako aj vek príslušného dieťaťa.

6. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu pestúnky uviedla, že na jej strane došlo k zmene pomerov. Matka so
svojou rodinou, t. j. aj s mal. C. A., zmenila bydlisko, t. j. toho času býva v nájomnom byte na V. v N.. V
byte bývajú matka s dcérou a manželom a jeho dcérou E. S.. Matka denne zo Šale odprevádza dieťa do

školy. K uvedenému kroku pristúpili z dôvodu zabezpečenia lepšieho komfortu pre rodinu, odbremenenia
starých rodičov (rodičov manžela matky maloletej), zabezpečenia väčšieho súkromia sebe, ale i starým
rodičom - manželom S., u ktorých dovtedy žili. Maloletá toho času navštevuje Základnú školu vo N.
(od vydania rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 9P/52/2019-216 zo dňa 19. 08. 2019 maloletá
navštevovala aj Základnú školu v H.). Matka sa s maloletou do školy pravidelne pripravuje, dohliada

na to, aby maloletá plnila riadne svoje školské povinnosti, veľmi často osobne konzultuje s triednou
učiteľkou prebraté učivo, či iné otázky súvisiace s maloletou a jej návštevou v škole, no napriek jej
všetkému úsiliu a úsiliu jej manžela, maloletá nie vždy javí pozitívny prístup ku škole, k učivu a celkovo ku
školským povinnostiam. Uvedené s matkou maloletá denne konzultuje, no matke nedá neuviesť, že tietojej reakcie zrejme súvisia i s vývojovou fázou osobnosti maloletej, kde nastupuje maloletá do puberty,
kedy sú všeobecne deti vzdorovité, presadzujú si nástojčivo svoje vlastné názory, ťažšie sa motivujú
k plneniu povinností, ktoré vzhľadom na ich vek a ich primerané možnosti a schopnosti, je možné

od nich bežne požadovať. Matka ponúkla dieťaťu návštevu rôznych koníčkov, no aktuálne ich všetky
odmieta. Nemá záujem o ne a uviedla, že nechce, aby ju k tomu matka nútila tak, ako to robila pestúnka.
Matka považuje za prvoradé vybudovať medzi nimi silný, v dôvere a spoľahlivosti bezhraničný vzťah,
a tak svoju dcéru aktuálne „nenúti“ k týmto aktivitám, dáva jej čas a priestor na úplne adaptovanie sa,
ukľudnenie,nakoľkomaloletásastálebojítoho,žebymuselaodísťžiťkpestúnke.Zaúčelompreklenutia

tohto obdobia, matka dala výpoveď v zamestnaní, aby tak mohla všetok svoj čas, pozornosť venovať
maloletej a jej potrebám, najmä v období, kedy si maloletá musí zvyknúť na zmenu prostredia, novú
školu, priateľov, učiteľov a rodinu ako takú. Finančná situácia rodiny, nový nemalý výdavok (nájomné a
poplatky za služby spojené s užívaním bytu) však matku opäť prinútil zamestnať sa, a tak od 04. 12.
2019 pracuje ako upratovačka v COOP Jednota Galanta, pričom jej pracovná doba je prispôsobená
tak, aby maloletá bola v dennom kontakte s matkou, ktorá ju ráno vezie do školy a je zabezpečené aj

dovezenie maloletej domov po ukončení vyučovania. Maloletej sa následne venuje, dohliada na to, aby
si maloletá plnila svoje školské povinnosti, no ako už matka uviedla, nie vždy maloletá akceptuje, že sa
musí naučiť a dodržiavať školský režim. Matka s maloletou navštevuje aj psychologickú poradňu u pani
psychologičky Mgr. F., cestou Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, najbližšie
sedenie sa má uskutočniť v januári 2020. Maloletá sa postupne adaptuje na zmenené prostredie, a

teda lepší sa aj psychická stránka maloletej. Pokiaľ ide o celkové zdravie maloletej, táto počas pobytu
u matky trpela len bežnými ochoreniami, ako je nádcha, črevná viróza, prechladnutie. Matka ihneď s
maloletou vyhľadala lekársku pomoc, bola jej poskytnutá zdravotná starostlivosť, a to aj napriek tomu,
že maloletá nemala zdravotný preukaz (ostal u pestúnky v Nemecku, ktorá ho bola ochotná doručiť až
po opakovaných výzvach). Pokiaľ ide o vyjadrenie pestúnky, uviedla, že určitým výchovným problémom

mala možnosť čeliť už aj matka maloletej. Tieto sú zrejme umocnené dospievajúcou fázou osobnosti
- puberty, v ktorej sa maloletá nachádza, a tak ako pestúnka, i matka hľadá čo najlepšie kompromisy
pre nastavenie čo najvhodnejšieho režimu pre maloletú, v ktorom budú plne absentovat' skutočnosti
ako fajčenie, nevhodné správanie pred učiteľmi, zlý prospech, klamstvo a pod. Matka nikdy nechcela
pestúnke ublížiť, či krivo ju obviniť, váži si, že sa ujala jej miesta ako matky počas obdobia, kedy

sama nebola toho schopná. Nikdy však svoju dcéru nehuckala voči pestúnke, či jej rodine. Bitky, zlé
správanie voči maloletej zo strany pestúnky a jej druha matka riešila na podnet svojej dcéry. Maloletá
má v zmysle rozsudku Okresného súdu Komámo č. k. 9P/52/2019-216 zo dňa 19. 08. 2019 nariadené
pravidelné stretávanie sa s pestúnkou formou telefonického hovoru každú sobotu. C. však odmieta viesť
rozhovory s pestúnkou, je vzdorovitá, od rána toho dňa, ktorým má nariadene s pestúnkou telefonovať,

je podráždená, plačlivá a úzkostlivá, no matka jej neustále dohovára a vysvetľuje, prečo je dôležité s
pestúnkou hovoriť. Nie je pravda, že komunikácia medzi pestúnkou a maloletou prebieha v kľude, resp.
že by sa maloletá pred pestúnkou vyjadrila tak, že s ňou chce nadviazať užší kontakt. Maloletá doslova
nemá záujem o tieto hovory, počas nich je buď ticho, pozerá niekam mimo obrazovku alebo drží v ruke
telefón a javí úplný nezáujem. Maloletá uviedla, že ju nebavia otázky, ktoré jej pestúnka dáva. Pokiaľ

ide o prejavené prianie pestúnky osobne sa vídať s maloletou, matka voči nejakým stretnutiam nemá
výhrady, je ochotná osobne domôcť k realizovaniu takéhoto styku, doniesť maloletú za pestúnkou alebo
ju od nej vyzdvihnúť alebo umožniť návštevu u nich doma. Avšak nesúhlasí s vyhľadávaním maloletej
v škole, bez toho, aby o tom maloletá, či matka vedeli. Tak sa stalo, že pestúnka navštívila maloletú
počas vyučovania, o čom nevedela ani jej matka, ani maloletá. Uvedené maloletú nepotešilo, práve

naopak, rozladilo ju to a hneď volala svojej matke, aby po ňu prišla, nakoľko sa nechce s pestúnkou
vidieť.Maloletávyslovila,ženechcetakétoneočakávanénávštevy,ktorévnímaakonejakýdruhkontroly.
Matka maloletej dohovára, aby sa aspoň skúsila stretnúť s pestúnkou, a keď sa bude zle cítiť, zavolá
a príde po ňu. Maloletá na to nereagovala, avšak realizovať nejakú návštevu pestúnky odmieta. Matka
je toho názoru, že to celkom správne nie je, ale chce rešpektovať názor maloletej, navyše, keď do

dnešného dňa nevie, či na maloletej bolo alebo nebolo páchané nejaké násilie. Matka žiaľ musí tiež
uviesť, že o fajčení maloletej sa tiež dozvedela, maloletá sa jej priznala a sľúbila, že už to viac robiť
nebude. Maloletá dostala za toto nevhodne správanie aj trest, nemohla chodiť určitú dobu von a bol jej
odobratý aj telefón, musela sa viac venovať domácim práca a školským povinnostiam, s uvedeným teda
matka spolu so svojim manželom jednu dobu čelila, no verí, že maloletá si uvedomila nebezpečenstvo

a nevhodnosť svojho správania. Skutočnosť, že sa maloletá nechala vyfotiť pestúnkou ako fajčí cez
mobilný telefón sa dozvedela až od právneho zástupcu, čo s maloletou konzultovala. Uviedla jej k tomu
len toľko, že to urobila naschvál, že vedela, že ju pestúnka odfotí, bolo jej to v tej chvíli jedno, chcela jej
(pestúnke) urobiť zle. Aj pri tejto súvislosti matka maloletej dohovárala o nevhodnosti jej chovania. Nieje však pravdou, že sa maloletá stretáva s kamarátmi do neskorého večera, tobôž nie bez rodičov, že by
bola v podnikoch. Pokiaľ ide o kamaráta, s ktorým sa maloletá stretávala, išlo len o detskú náklonnosť,
pričom v čase podania sa s uvedeným kamarátom už ani nestretáva. Matka vidí, že dcéra ju ľúbi a je s

ňou šťastná, ako jeden z prejavov jej citov voči matke bolo prekvapenie, ktoré jej dcéra nachystala na
narodeniny. Vyzdobila jej izbu lupeňmi ruží v tvare srdca, všade boli prítomné fotografie dcéry a matky,
ako sa spolu objímajú, celá atmosféra sa niesla v slávnostnom duchu. Matka s dcérou trávi veľmi veľa
času, rozprávajú sa, idú všetci do kina, kúpať sa. Matka cíti, že má konečne svoju dcéru späť a je za to
vďačná. Záverom uviedla, že dcéra je u matky spokojná a šťastná, je zdravá, svoj názor na to, s kým

chce naďalej žiť nezmenila, k pestúnke sa vrátiť nechce, má krásny vzťah aj s dcérou manžela matky, E.,
ktorú považuje za svoju sestru, stretla sa aj so svojim nevlastným bratom, s ktorým si ihneď porozumeli,
výborný vzťah má aj s manželom matky, ktorého rešpektuje. Napriek určitým výchovným problémom,
ktorévšakzasiahnukaždéhorodiča,matkasaknimstaviazodpovedne,situáciunepodceňujeamaloletú
motivuje k pozitívnym hodnotám, názorom, k plneniu režimu, ku ktorému patrí aj školská dochádzka a
zvládnutie učiva, snaží sa z dcéry vychovať zodpovedného človeka, ktorý rešpektuje morálne hodnoty,

vie si vážiť ostatných ľudí, vie rozoznať, čo je správne a čo nie, je socializovaný, a teda v zdravej miere
nadväzuje vzťahy s ostatnými.

7. Kolízny opatrovník uviedol, že dňa 07. 01. 2020 o 10.15 hod. vykonali šetrenie rodinných, bytových a
sociálnych pomerov v rodine matky maloletej C. A., na adrese N. XXX. Na adrese bol zastihnutý manžel

pani S., ktorý im oznámil, že daná adresa je adresou jeho svokrovcov, ale on s manželkou a mal. C. už
od polovice novembra 2019 bývajú v N. na adrese V. X. Z. XXX/X. H. sa skontaktovali s p. S. na novej
adrese, kde bola zastihnutá spoločne s mal. C.. Počas šetrenia bolo zistené, že rodina obýva na danej
adrese prenajatý 2 - izbový byt, zmluvu majú uzavretú na dobu neurčitú. Mesačné nájomné a úhrada za
plnenia spojené s užívaním bytu boli s prenajímateľom zmluvne dohodnuté vo výške 400 eur. V cene

sú zahrnuté aj všetky energie. Pani S. sa vyjadrila, že z N. sa odsťahovali, pretože v rodinnom dome,
kde bývali, býva viac dospelých osôb, nemali tam svoje súkromie a túžili sa osamostatniť. Maloletá v
domácnosti obýva samostatnú izbu zariadenú jednolôžkovou a dvojlôžkovou posteľou, písacím stolom,
skriňou na oblečenie. Matka s manželom spávajú v obývačke na rozťahovacej sedačke. Obývacia izba
je ďalej zariadená sektorovým nábytkom, konferenčným stolíkom a TV. Hygiena domácnosti bola v čase

šetrenia na dobrej úrovni. Pani S. uviedla, že v ich domácnosti sa zvykne zdržiavať aj manželova dcéra,
E. N. S., kedy počas praxe, ktorú si vykonáva v N., prespáva v ich domácnosti, v izbe s dcérou, kde má
svoje samostatné lôžko. Podľa jej slov si s dcérou veľmi dobre rozumejú. Ďalej pani S. uviedla, že po
presťahovaní zmenila aj zamestnanie, krátkodobo pracovala v N. v predajni Jednota, kde dala ku dňu
07. 01. 2020 výpoveď a dňa 10. 01. 2020 má pohovor v spoločnosti Jaguar Landrover. Manžel pani S.

pracoval do 20. 12. 2019 v kamiónovej doprave, ale prepravca, u ktorého pracoval, prepúšťal. Od 13. 01.
2020nastupujevnovomzamestnanívoN.akošofér.Ohľadommal.C.sapaniS.vyjadrila,žemaloletáje
v lekárskej starostlivosti Z.. E. v obci N., zdravotný stav maloletej hodnotí ako dobrý. Maloletá navštevuje
6. ročník ZŠ s VJM vo N., kde nastúpila od návratu do matkinej domácnosti k 01. 09. 2019. Vzhľadom
na skutočnosť, že maloletá nedokázala zapadnúť do kolektívu a nemala dobré vzťahy so spolužiakmi,

preložila matka maloletú dňa 13. 09. 2019 na ZŠ s VJM H.. Žiaľ, ani tam to nebolo pre maloletú ideálne
a v novembri 2019 sa opäť vrátila do ZŠ s VJM vo N.. Odvtedy je to tam v poriadku, čo v individuálnom
rozhovore potvrdila aj maloletá. Matka s maloletou začala na jeseň navštevovať psychologičku, Mgr. F.
v CPPPaP v N., ktorá maloletej pomáha zvládať stres z novej situácie, z prechodu z pestúnskej rodiny
k matke. Mali zatiaľ 2 stretnutia - október a december 2019. Pani S. sa ďalej vyjadrila, že s manželom

nebránia pestúnke stýkať sa s maloletou, pretože chápu, že za roky, počas ktorých zabezpečovala
starostlivosťomaloletúsiknejvybudovalavzťah.Požadujúvšak,abybolipestúnkouvopredinformovaní
o jej zámere stretnúť sa s maloletou v konkrétnom čase a na konkrétnom mieste, a nie aby sa stávalo,
že bez ich vedomia si príde maloletú vyzdvihnúť do školy. Majú za maloletú zodpovednosť a potrebujú
byť informovaní, s kým a kde sa maloletá aktuálne nachádza, čo platí aj v prípade, že ide maloletá von

s kamarátmi. Maloletá C. sa v individuálnom rozhovore vyjadrila, že u matky sa cíti dobre, veľmi ľutuje,
že to tak nemohlo byť už skôr. Vyjadrila sa, že ona nemá záujem sa stretávať s pestúnkou, len zo strany
pestúnky je táto snaha. Aj ju vraj poprosila, aby jej dala nejaký čas na to, aby dokázala spracovať zmenu
a navyknúť si na nový životný štýl a režim bez vzájomného kontaktovania sa a stretávania. Maloletá sa
vyjadrila, že s manželom matky má tiež dobrý vzťah, vychádzajú si spolu veľmi dobre. S dcérou matkinho

manžela vychádza tiež dobre, rozumejú si, keď u nich prespáva, zdieľajú spoločnú izbu. Maloletá počas
stretnutia pôsobila pokojne, otvorene komunikovala a bezprostredne reagovala na otázky. Dňa 08. 01.
2020 bol realizovaný telefonický rozhovor s riaditeľkou ZŠ s VJM N., ktorá uviedla, že maloletá C. bola
žiačkou ich školy od 01. 09. 2019. Z dôvodu nezhôd v žiackom kolektíve preložila matka maloletú dňa13. 09. 2019 na ZŠ s VJM do H.. V novembri 2019 matka opätovne kontaktovala ich školu, že ani v ZŠ
s VJM H. to nie je pre maloletú dobré a od 27. 11. 2019 je mal. C. oficiálne opäť žiačkou ich školy. Od
toho času nie sú zo strany maloletej, ani jej spolužiakov verbalizované žiadne nezhody, či konflikty, s

maloletou nie sú v priestoroch školy žiadne výchovné problémy. Jej školská dochádzka je v poriadku,
bez neospravedlnených vyučovacích hodín. Matka so školou komunikuje.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej CSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65, § 66 Civilného

mimosporového poriadku, ďalej CMP) bez prejednania na odvolacom pojednávaní a dospel k záveru,
že v napadnutom výroku týkajúcom sa zrušenia rozsudku Okresného súdu Komárno 9P/48/2009-13 zo
dňa 06. 07. 2009 v časti zverenia maloletej do pestúnskej starostlivosti E. K., ako aj určenia vyživovacej
povinnosti matky, vo výroku o úprave styku maloletej C. s pestúnkou a vo výroku o trovách konania
je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdiť a vo výroku o zverení maloletej C. A. do osobnej starostlivosti matky, výroku o rodičovských

právach a vo výroku o určení vyživovacej povinnosti otca podľa § 386 písm. b) CSP odmietnuť ako
podané neoprávnenou osobou.

9. Matka spolu s pestúnkou podali dňa 06. 03. 2019 návrh, ktorým sa domáhali zrušenia pestúnskej
starostlivosti nad maloletou C. A., nar. XX. XX. XXXX, nariadenú rozsudkom Okresného súdu Komárno

č. k. 9P/48/2009-13 zo dňa 06. 07. 2009. Žiadali mal. C. zveriť do osobnej starostlivosti matky a otcovi
uložiť platiť výživné v sume určenej súdom.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozdutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej
inštancie z pohľadu skutočností, podstatných pre rozhodnutie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil
skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku týkajúcom sa zrušenia rozsudku Okresného súdu Komárno 9P/48/2009-13
zo dňa 06. 07. 2009 v časti zverenia maloletej do pestúnskej starostlivosti E. K., ako aj určenia

vyživovacej povinnosti matky, vo výroku o úprave styku maloletej C. s pestúnkou a vo výroku o trovách
konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia v tomto napadnutom výroku sa stotožňuje, na tieto v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP
odkazuje. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je v danej veci rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný,
pri preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie sa zaoberal námietkami pestúnky E. K. uvedenými v

odvolaní. Na potvrdenie záverov súdu prvej inštancie, k dôvodom odvolania pestúnky odvolací súd
dodáva nasledovné.

13. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo konanie o zrušenie pestúnskej starostlivosti nad
maloletou C. a v prípade vyhovenia tomuto návrhu, konanie o úpravu práv a povinností rodičov k

maloletej C..

14. Ustanovenie § 52 Zákona o rodine upravuje spôsoby zániku pestúnskej starostlivosti. Tento zánik
môže nastať buď zo zákona, alebo rozhodnutia súdu o zrušení pestúnskej starostlivosti. Zánik môže byť
buď absolútny, keď už žiadna náhradná starostlivosť nie je potrebná, alebo relatívny, keď dôvody, pre

ktoré bola pestúnska starostlivosť nariadené, ďalej trvajú, ale nemôže ju už vykonávať osoba, ktorej bolo
dieťa zverené. Jedným z relatívnych dôvodov zániku pestúnskej starostlivosti je zrušenie pestúnskej
starostlivosti právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, a to len vtedy, ak sú pre takéto rozhodnutie vážne
dôvody. V prípade, ak o to pestún požiada, vtedy má súd povinnosť zrušiť pestúnsku starostlivosť
vždy, pretože výkon tejto funkcie je založený na dobrovoľnosti. Inštitút zrušenia nariadenej pestúnskej

starostlivosti nemá sankčný charakter a treba ho chápať ako oprávnenie súdu rozhodnúť o aktuálnej
situácii dieťaťa v súlade s jeho najlepším záujmom.
15 15. Procesné dokazovanie v zásade predstavuje zákonom upravený postup súdu a ostatných
subjektov, zameraný na získanie najmä skutkových poznatkov, právne relevantných pre vydaniemeritórneho rozhodnutia, keď tieto poznatky sú získavané priamo alebo sprostredkovane. Účastníci
konania v mimosporovom procese majú základnú procesnú povinnosť - povinnosť úplne a pravdivo
opísať rozhodujúce skutočnosti a povinnosť označiť dôkazy na podporu svojich tvrdení (dôkazná

povinnosť). V mimosporovom procese je toto konanie ovládané tzv. princípom materiálnej pravdy a
princípom vyšetrovacím. Zásada oficiality a vyšetrovací princíp v konaniach podľa mimosporového
kódexu procesu vedú k tomu, že dôkazná iniciatíva je kumulovaná predovšetkým na súde, ktorého
povinnosťou je v aktívnej súčinnosti s účastníkmi konania relevantné skutočnosti zistiť. Reálny prejav
nachádza vyšetrovací princíp v § 35 CMP, v súlade s ktorým je súd povinný zistiť skutočný stav veci,

ako aj v § 36 CMP, v súlade s ktorým je súd povinný vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci. 16.
Dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na
rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť
to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz
na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov
na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu

na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy
vecou súdu, nie účastníkov konania. 17. Z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR vyplýva,
že pri rozhodovaní príslušných orgánov verejnej moci týkajúcom sa detí musí byť ich najlepší záujem
prvoradým hľadiskom rozhodovania (uznesenie zo dňa 19. januára 2017 sp. zn. II. ÚS 56/2017), pričom
na podporu tejto myšlienky v súčasnosti existuje široká zhoda aj v medzinárodnom práve. 18. Uvedené

potvrdzuje v priestore Európskej únie aj napr. Charta základných práv Európskej únie, kde podľa čl.
24 ods. 2 „pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami,
ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa“. 19. Záujem
dieťaťa predpokladá pri rozhodovaní o jeho právach mať na zreteli najmä dva aspekty jeho záujmov.
Na jednej strane stojí dikcia, že puto dieťaťa s jeho rodinou musí byť zachované, s výnimkou prípadov,

keď sa rodinné prostredie ukázalo ako obzvlášť nevhodné. Z toho vyplýva, že rodinné väzby môžu byť
prerušené len vo veľmi výnimočných prípadoch a je potrebné urobiť všetko pre zachovanie osobných
vzťahov. Na druhej strane je v záujme dieťaťa zabezpečiť jeho rozvoj v zdravom prostredí a rodičia
nesmú profitovať z takých opatrení alebo krokov, ktoré by v konečnom dôsledku poškodzovali zdravie a
zdravý vývoj dieťaťa [porov. Neulinger and Shuruk v. Švajčiarsko, č. 41615/07, rozsudok Veľkej komory

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) zo 06. 07. 2010, bod 136; Elsholz v. Nemecko,
č. 25735/94, rozsudok Veľkej 17 komory ESĽP z 13. 07. 2000, bod 50; Maršálek v. Česká republika, č.
8153/04, rozsudok ESĽP zo 4. 4. 2006, bod 71]. 20. V tomto ohľade platí aj pre rozhodovanie súdov,
že prijaté opatrenia musia sledovať najlepší záujem dieťaťa. Povinnosť aplikačnej praxe sledovať pri
rozhodovaní konkrétnej veci týkajúcej sa detí ich najlepší záujem vyplýva o. i. aj z čl. 3 Dohovoru o

právach dieťaťa. 21. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskompriakejkoľvekčinnostitýkajúcejsadetí,nechužuskutočňovanejverejnýmialebosúkromnými
zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 22. Ústavný súd
v súvislosti s čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa odkázal na svoje uznesenie sp. zn. II. ÚS 596/2014
z 30. septembra 2014 (publikované v Zbierke nálezov a uznesení ústavného súdu 2014 pod č. 57/2014),

v ktorom uviedol, že na úrovni doktríny medzinárodného práva, ako aj na úrovni samotnej Organizácie
Spojených národov prevládol (dnes už konštantný) právny názor, že medzi články Dohovoru o právach
dieťaťa, ktoré upravujú všeobecné zásady/princípy (general principles) Dohovoru o právach dieťaťa (a
nie sú teda priamo vykonateľné, ale je potrebné tieto zásady inkorporovať do príslušnej vnútroštátnej
legislatívny a aplikačnej praxe), možno zaradiť o. i. aj čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa (pozri Hodgkin,

R. - Newell, P. Implementation Handbook for the Convention on the Rights of the Child. Fully revised third
edition. Ženeva: UNICEF Regional Office for Europe, 2007, pp. 39, 83, 158; k tomu porov. aj Committee
on the Rights of the Child: General Comment No. 5, CRC/GC/2003/5, body 19, 20 a 22). Ustanovenie
čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je všeobecnou proklamáciou (princípom), ktorý je zmluvný štát
povinný inkorporovať do svojho právneho poriadku a orgány aplikácie práva sú povinné tento princíp

zohľadňovať pri aplikácii príslušných vnútroštátnych normatívnych právnych aktov. 23. Tento princíp
bol v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky transponovaný (explicitne, ako aj implicitne)
do jednotlivých noriem napr. Civilného mimosporového poriadku (porov. napr. čl. 4, § 38, § 117, § 119,
§ 146 ods. 1, § 365 a nasl. a ďalšie; ďalej len CMP) alebo aj zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (porov. napr. čl. 5, § 23 ods. 2, § 24

ods. 2 a 4, § 44 ods. 4 a ďalšie). Na ústavnej úrovni sa princíp povinnosti prihliadať na najlepší záujem
dieťaťa (maloletého) v konaní pred všeobecným súdom spája najmä so základným právom dieťaťa
(maloletého) na súkromie podľa čl. 16 ods. 2 ústavy, na ochranu pred neoprávneným zasahovaním
do súkromného a rodinného života v zmysle čl. 19 ods. 2 ústavy, právom na rodičovskú výchovu astarostlivosť podľa čl. 41 ods. 4 ústavy, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, so základným
právom dieťaťa (maloletého), aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho
prítomnosti a aby sa mohlo vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. 24.

Podľa § 38 ods. 2 CMP názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti.
Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb. 25. Ak je účastníkom
konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vec a rozumovú vyspelosť samostatne vyjadriť
svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Zisťovanie názoru maloletého vo veci, ktorá sa ho dotýka je
obligatórnym postupom súdu, pričom vyjadrenie názoru dieťaťa nie je podmienené vekovou hranicou,

ani rozumovou vyspelosťou, ale jeho schopnosťou sa vyjadriť. Schopnosť dieťaťa vyjadriť samostatne
svoj názor je však ovplyvnená predovšetkým vekom a vyspelosťou dieťaťa, pričom od toho závisí
spôsob, aký by mal súd pri zisťovaní názoru maloletého dieťaťa zvoliť, teda, či to urobí súd sám
výsluchom na pojednávaní, mimo pojednávania prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí
a sociálnej kurately, prípadne prostredníctvom znalca. 26. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel
k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, na čom nemení záver ani to,

že návrhu pestúnky na vykonanie znaleckého dokazovania nebolo vyhovené. Znalecké dokazovanie je
len jedným z dôkazov, ktoré je možné v konaní vykonať, pričom pre objasnenie skutkového stavu ho nie
je potrebné vykonať vždy a to, že ho niektorý z účastníkov konania navrhne, automaticky neznamená,
že ho má súd povinnosť vykonať. V danom konaní sa odvolací súd stotožnil so súdom prvej inštancie
v tom, že znalecké dokazovanie nebolo potrebné vykonať, keď z v konaní vykonaných dôkazov mal

súd dostatočný podklad pre rozhodnutie vo veci, a to na základe výsluchu rodičov maloletej, pestúnky,
maloletej, kolízneho opatrovníka, ktorý šetril pomery v rodine matky maloletej a vykonal aj pohovor s
riaditeľkou školy, ktorú maloletá navštevuje. Z vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru,
že aktuálna situácia v rodine matky sa zmenila podstatným spôsobom, matka má vytvorené podmienky
pre starostlivosť o maloletú a má záujem sa o ňu starať, pričom aj maloletá prejavila po tom, ako sa

začala kontaktovať so svojou matkou záujem byť v jej osobnej starostlivosti. Súd správne prihliadol aj
na názor maloletej, ktorá opakovane prejavila záujem byť zverená do starostlivosti matky. Aj keď nie
sú pochybnosti o tom, že pestúnka sa o maloletú dlhé roky riadne starala, za čo jej matka vyjadrila
vďaku, v prípade, ak sa pomery na strane niektorého z rodičov zmenia do takej miery, že je schopný sa
postarať o svoje dieťa a takáto starostlivosť je aj v záujme maloletého dieťaťa, túto možnosť je nutné

zvážiť. Maloletá je t. č. v období, keď sa stavia voči autoritám a správa sa nie vždy v súlade so želaniami
a očakávaniami dospelých, avšak takto sa správala v rodine pestúnky v Nemecku a možno aj t. č. v
rodine matky, avšak čiastočne je toto jej správanie ovplyvnené jej vekom. Matka, ako aj maloletá C.
by si mali uvedomiť, že najmä od nich bude teraz záležať, ako využijú možnosť budovania ich
vzájomného vzťahu tak, aby to bolo v záujme maloletej. Vychádzajúc z uvedeného, dospel odvolací

súd k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím zrušil pestúnsku starostlivosť,
jeho rozhodnutie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Rovnako tak dospel k
záveru, že aj záver súdu prvej inštancie, keď upravil styk maloletej C. s pestúnkou E. K. tak, že táto je
oprávnená sa s maloletou kontaktovať prostredníctvom telefonického rozhovoru každý týždeň v sobotu
v čase od 19.00 hod. do 19.30 hod. a matke uložil povinnosť umožniť telefonický kontakt maloletej s

E. K., je správny, pretože práve pestúnka bola posledných 10 rokov tou osobou, ktorá sa o maloletú
starala, vzniklo medzi nimi puto, a pokiaľ má záujem naďalej byť v kontakte s maloletou, nie je dôvod
tomu nevyhovieť. 27. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku, ak tento zákone neustanovuje inak. 28. Podľa § 355 ods. 1 CSP proti
rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje. 29. Podľa § 359 CSP

odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. 30. Podľa § 386 písm.
b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. 31. V odvolacom
konaní sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá znamená, že odvolacie konanie môže byť začaté len na
návrh. Nie každý účastník konania je oprávnený na podanie odvolania. Odporovalo by totiž funkcii a
povahe odvolania ako riadneho opravného prostriedku, ktorý dáva zákon účastníkovi konania na to,

aby sa mohol domôcť nápravy, ak mu bola rozsudkom súdu prvej inštancie spôsobená ujma na jeho
právach. Ak súd prvej inštancie odvolateľovmu návrhu vyhovel v plnom rozsahu, nemôže sa tento cítiť
rozhodnutím súdu poškodený a nie je preto ani oprávnený sa proti nemu odvolať. Podanie odvolania je
procesným úkonom strany, resp. účastníka, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Po podaní
odvolania inou ako oprávnenou osobou je povinnosťou odvolacieho súdu odmietnuť odvolanie v zmysle

§ 386 písm. b) CSP. 32. Keďže odvolateľka v odvolaní uviedla, že napáda rozsudok súdu prvej
inštancie v celom rozsahu, aj keď výroky o zverení maloletej C. A. do osobnej starostlivosti matky, výrok
o rodičovských právach a výrok o určení vyživovacej povinnosti otca sa jej nedotýka, a teda nevyznel
v neprospech, odvolací súd jej odvolanie voči týmto výrokom podľa § 386 písm. b) CSP odmietol akopodané neoprávnenou osobou. 33. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa
§ 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).