Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 21, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918203587
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:6918203587.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.
Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v spore žalobcu: A. L., narodený XX.XX.XXXX,
bytom Z. XX, J., právne zastúpený: JUDr. Ján Čipka, advokát, so sídlom Partizánska 197, Hnúšťa proti
žalovanému: Z. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, právne zastúpený: Mgr. Štefan Slováčik,
advokát, so sídlom Mostná 46, Nitra, o zaplatenie 5 568,63 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 16C/15/2019-128 zo dňa 30. októbra 2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietajúceho výroku týkajúcej sa
zaplatenia sumy 2.563,20 Eur (s úrokom z omeškania) a v časti výroku o náhrade trov konania z r u š
u j e a vec v týchto častiach v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 11.09.2018 doručenou Okresnému súdu Rimavská Sobota požadpval

zaplateniesumy5568,63euratitulombezdôvodnéhoobohatenia.Žalobuodôvodniltým,žežalovanýbol
prevádzkovateľ Energy Music Clubu v Tisovci a on mu poskytoval pomoc pri zabezpečovaní záležitostí
súvisiacich so zariaďovaním, otváraním a následným prevádzkovaním podniku s prísľubom relevantnej
budúcej spolupráce pri fungovaní a riadení podniku. Žalovaný sa jednostranne rozhodol ukončiť
prevádzkovanie a podnik zavrel, bez realizácie prisľúbenej spolupráce. V rámci prípravy a fungovania
podniku on za žalovaného uhradil viaceré platby súvisiace s prevádzkovaním. Dňa 15.02.2017 uhradil

faktúry za alkohol vo výške 1 747,95 eura a zároveň uhradil finančné prostriedky na kúpu sedačiek
vo výške 2 513,20 eura. Sedačky si žalovaný po uzavretí podniku vzal a kúpnu cenu neuhradil. Ďalšie
náklady súviseli s prerobením priestorov a znášal ich namiesto žalovaného a to vo výške 711,64 eura.
Okrem toho vyplatil odmenu za prácu fyzických osôb pre p. G. sumu 133,50 eura a p. K. sumu 82,50
eura a sumu 50,00 eur za pripojenie elektrickej energie. Uhradil aj nákup tovaru následne ponúkaného
v podniku v celkovej výške 329,84 eura. Žalovaného viackrát vyzýval na úhradu vyššie uvedených

nárokov,nonepodarilosamuveczmierlivovyriešiť. Napreukázaniesvojichtvrdenípredložilmimosúdnu
komunikáciu strán sporu, pokladničné bloky, potvrdenia o prevzatí peňazí, faktúry, výpisy z účtu a
čestné prehlásenie.

2. Žalovaný pri svojom prvom úkone vzniesol námietku miestnej príslušnosti a vec bola postúpená
Okresnému súdu Nitra. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že zo žalobcom predložených dokladov , resp.

vyjadrení jeho právneho zástupcu v pokusoch o mimosúdne doriešenie vyplýva, že žalobca mal
poskytnúť žalovanému finančné prostriedky titulom pôžičky na kúpu hnuteľných vecí do ich spoločného
podnikania. Spoločným zámerom strán malo byť spoločné podnikanie, ktorému mal predchádzať ich
spoločný podnikateľský zámer. Žalovaný si nie je vedomý toho, že by sa na úkor žalobcu bezdôvodne
obohatil,pričomanizpredloženýchdokladovtátoskutočnosťnijakonevyplýva.Žalobcaaninepreukázal,
že mal žalovanému poskytnúť pôžičku v akejkoľvek sume.3. Žalobca s vyjadrením žalovaného nesúhlasil , na žalobe zotrval. V žalobe dostatočným spôsobom
hmotnoprávne odôvodnil svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný sa obohatil, lebo
za neho plnil , čo podľa práva mal plniť sám. Žalovaný v rámci mimosúdnej komunikácie uznal náklady,

ktorézanehouhradilasámnavrholspôsobvysporiadania,noniejemuznámydôvodprečokvyrovnaniu
nedošlo.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06.05.2019 uviedol, že spoločným zámerom strán bolo spoločné
podnikanie a žalobca podľa jeho tvrdení mal byť „ tichým spoločníkom“ a spoločne zo žalovaným mali v

spoločnom podnikaní rovnakým dielom podieľať sa jednak na ziskoch, ale aj na stratách zo spoločného
podnikania a tento fakt žalobca zamlčuje. Žalovaný si nie je vedomý toho, že by sa na úkon žalobcu
bezdôvodne obohatil.

5. Súd prvej inštancie na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavili strany sporu
so svojimi právnymi zástupcami. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe a svojich

vyjadreniach. Nad rámec uviedol, že popiera tvrdenie žalovaného, že by sa malo jednať o spoločné
podnikanie, pretože na takéto tvrdenie a záver neexistuje žiadny hmotnoprávny základ. Je pravda,
že žalobca bol zo strany žalovaného v čase poskytnutia finančných prostriedkov uvedený do prísľubu
spoločného podnikania potom, ako bude prevádzka žalovaného prevádzkovaná, peňažné prostriedky
mali byť podľa tvrdení žalovaného následne ako vklad žalobcu do rôznych foriem podnikania, k čomu

však nedošlo.

6. Právny zástupca žalovaného rovnako zotrval na svojich dovtedajších vyjadreniach a nad rámec
uvedeného uviedol, že vynaložil vyššie vklady, či už osobné alebo finančné ako žalobca . Zároveň
vzniesol námietku premlčania k úhrade za sedačky, ktorá vyplýva z faktúry č. 17129 a tiež k nároku

vyplývajúcemu z pokladničného bloku vystavenom A. D. dňa 11.08.2016 na sumu 79,50 eura. Právny
zástupca žalobcu k námietke premlčania uviedol, že subjektívnu lehotu pre uplatnenie nároku je
potrebné počítať od uzatvorenia prevádzky klubu v J. zo strany žalovaného v júni 2017. Na pojednávaní
ako dôkaz predložil návrh na zastavenie trestného stíhania zo dňa 28.03.2018, ktorý má preukazovať
jeho tvrdenia o tichom spoločenstve.

7. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd
prvej inštancie vo veci takto rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1 747,95 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 %
ročne zo sumy 1 747,95 eura od 01.11.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

III. Žalovanému sa voči žalobcovi priznáva náhrada trov konania v rozsahu 37,22 %.

8. Skutkový stav sporu súd prvej inštancie zistil nasledovný:

9. Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že žalovaný podnikal od 09.0.2000 do 08.07.2017 v
rôznych predmetoch podnikania. Žalobca je invalidným dôchodcom s výškou dôchodku 430,00 eur
mesačne.

10.Zmimosúdnejkomunikácievyplýva,žežalobcavoktóbri2017vyzvalžalovanéhonazaplateniesumy
6 875,63 eura keďže jednostranným rozhodnutím žalovaného bez možnosti žalobcu sa podieľať na
prípadných príjmoch z prevádzky klubu odpadol právny dôvod, pre ktorý finančné prostriedky poskytol,
preto žiadal ich vrátenie či už titulom pôžičky alebo vydania obohatenia. Žalovaný reagoval vyjadrením
zo dňa 07.11.2017, že nikdy so žalobcom neuzatvoril pôžičku ani neprevzal finančnú hotovosť. Všetky

platby v hotovosti hradil sám. Je ochotný zaplatiť sumu, ktorú vie žalobca preukázateľne dokázať,
že zaplatil. V podaní Pokus o zmier zo dňa 18.01.2018 žalovaný uviedol, že si je vedomý že žalobca
zaplatil zo svojho účtu sumu 2 313,20 eura za sedačku a aj toho , že zo svojho zaplatil sumu 50,00 eur
za pripojenie k dodávke elektrickej energie. Žalovaný zároveň navrhol viacero spôsobom vzájomného
vyrovnania. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 14.05.2018 uviedol, že si je vedomý, že zo strany žalobcu

došlo k platbe za sedačky v sume 2 513,116 eura a sumy 50,00 eur za pripojenie klubu k dodávke
elektriny, no tieto platby neboli preukázané relevantnými dokladmi. Navrhol, že mu túto sumu vyplatí v
12. mesačných splátkach. Žalobca reagoval podaním zo dňa 331.05.2018 a navrhol, aby bol pripravený
návrh dohody o urovnaní v zmysle bodu 2 podania z 18.01.2018.11. Z predložených pokladničných dokladov vyplývajú platby v rôznych sumách za rôzny tovar a to: tovar
od spoločnosti Pivovary Topvar, a.s. vo výške 329,84 eura, Mgr. Grigorij Šamin - BAU TRADE celkom

vo výške 361,38 eura ( čl. 16, čl. 20) , O. I. celkom vo výške 14,40 eura ( čl. 16 ), VALEO s.r.o vo výške
2,00 eur ( čl. 16 ), BAUKI s.r.o. vo výške 40,70 eura ( čl. 16), A. D. celkom vo výške 183,85 eura ( čl.
16,17,18,19 ), J. I. celkom vo výške 89,81 eura ( čl. 16,17,18,19,20), A. A. vo výške 5,10 eura ( čl. 17 ),
Z. D. celkom vo výške 59,40eura ( čl. 18 , čl. 20).

12. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na skutkový stav veci, citované ustanovenia
Občianskeho zákonníka (OZ - zákon č. 40/1964 Zb. - § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 100 ods. 1 a 2, a §
517 ods. 2), citované ustanovenie § 3 ods. 1 Nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. a citované ustanovenia
Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP - § 255 ods. 1 a 2, § 257 a § 262 ods.
1 a 2), odôvodnil nasledovne:

13. Na základe vykonaného dokazovania, najmä listinnými dôkazmi dospel súd k záveru, že na strane
žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 4 261,15 eura. Z faktúry č. 17129 ( čl. 21 ) je
zrejmé, že spoločnosť VV MIX , s.r.o., žalovanému ako odberateľovi fakturovala sumu 1 256,60 eura za
kúpu tovaru - kreslo club Trio V4 a kreslo club Duo a z predloženého výpisu z účtu žalobcu ( čl. 22 ) má
súd za preukázané, že táto suma bola uhradená z účtu žalobcu na účet uvedený vo faktúre č. 17129

nasledujúci deň po vystavení faktúry, t.j. 12.08.2016. Rovnako tiež vyplýva, že faktúra č. 170800001 ( čl.
21 ) bola vystavená dňa 01.08.2016 na žalovaného ako odberateľa za kúpu tovaru - kreslo club Duo a
Trio vo výške 1 256,60 eura a túto sumu podľa výpisu z účtu žalobcu ( čl. 23 ) uhradil na účet spoločnosti
dňa 02.08.2016 rovnako žalobca. Z čestného prehlásenia, ktorého obsah žalovaný nespochybnil
nesporne vyplýva, že žalobca uhradil v hotovosti sumu 1 502,58 eura za tovar podľa faktúry č.

OFD20/17200153 a sumu 245,37 eura za tovar podľa dodacieho listu č. DDT30/7300153 , ktoré boli
vystavené na meno žalovaného spoločnosťou St. Nicolaus DIRECT, s.r.o. V konaní nebol preukázaný
žiadny právny dôvod na plnenie zo strany žalobcu za žalovaného a tento tu podľa názoru súdu nebol
od počiatku. Spoločný podnikateľský zámer strán sporu, resp. dohoda o spoločnom podnikaní nebola
v konaní žalovaným preukázaná, žalobca takúto dohodu výslovne poprel. Takisto nebolo preukázané,

že žalobca bol tichým spoločníkom v Energy Music Clube Tisovec a takýto záver nie je možné vyvodiť
ani zo žalobcom na pojednávaní predloženého listinného dôkazu - návrh na zastavenie trestného
stíhania, z ktorého síce vyplýva , že žalobca v trestnom konaní uviedol, že je tichým spoločníkom, no
existencia zmluvy o tichom spoločenstve nebola dokázaná a v zmysle § 673 ods. 2 zákona č. 513/1991
Zb. z. Obchodného zákonníka musí mať písomnú formu, inak je neplatná, takže len ústna dohoda

nepostačuje a takáto ( ústna dohoda) by zakladala vznik bezdôvodného obohatenia. Súd má tiež za to,
že ani „ prísľub relevantnej budúcej spolupráce, resp. budúce založenie spoločnosti“ nezakladá právny
dôvod na plnenie žalobcu . Z uvedeného je potom zrejmé, že vyššie uvedené plnenie, ktoré žalobca
za žalovaného preukázateľne uhradil je plnením bez právneho dôvodu, dôvod na plnenie tu nebol
od samotného počiatku a na strane žalovaného tak plnením žalobcu vzniklo bezdôvodné obohatenie.

Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá
by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na
poskytnuté plnenie.

14. Je bez právneho významu námietka žalovaného, že žalovaný bol na faktúrach (pozn. súdu iba

na faktúre čl. 25, dodacom liste čl. 24 ) označený ako fyzická osoba podnikateľ, jeho pasívna vecná
legitimácie je daná. Majetok fyzickej osoby treba ponímať ako jeden celok, z hľadiska práva ho nemožno
kúskovať na občana a podnikateľa a je tak bez právneho významu, či je v danom prípade označený
len ako fyzická osoba alebo ako fyzická osoba podnikateľ. Ďalej žalovaný v rámci svojej obrany na
pojednávaní vo vzťahu k sume obsiahnutej v čestnom prehlásení ( čl. 22 ) tvrdil, že túto sumu žalobcovi

uhradil , no svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal a teda neuniesol dôkazné bremeno svojho
tvrdenia.

15. Vo vzťahu k ostatným predloženým listinným dôkazom a žalobcom uplatňovanej sume vo výške
1 307,48 eura súd uvádza, že žalobca jednoznačne nepreukázal, že išlo o plnenia, ktoré by boli ním

uhradené bez právneho dôvodu za žalovaného. Z predložených pokladničných blokov vyplýva len aký
tovar bol zakúpený a jeho kúpna cena, nie je zrejmé na čo bol materiál použitý a kým bol uhradený.
Kým boli peňažné prostriedky uhradené nevyplýva ani z predložených potvrdení o prevzatí financií
( čl. 15 ), ktoré ako tvrdil vyplatil žalobca, čo však z predložených dokladov nevyplýva. Vo vzťahu kpreukázaniu tejto skutočnosti žalobca navrhoval vykonať výsluch svedkov, no na pojednávaní od ich
vykonania upustil. Žalobca nepreukázal ani uhradenie sumy 50,00 eur za pripojenie elektrickej energie ,
keď nie je možné vyjadrenie žalovaného v písomnom podaní zo dňa 14.05.2018 považovať za uznanie

dlhu, keďže toto nespĺňa zákonného požiadavky na uznávací prejav v zmysle § 558 OZ a iné dôkazy
žalobca nepredložil ani neoznačil. Žalobca tak v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno , preto žalobe
v tejto časti nebolo možné vyhovieť.

16. Na pojednávaní žalovaný vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k úhrade peňažných prostriedkov

za sedačky a tiež k nároku vyplývajúcemu z pokladničného bloku vystavenom A. D. dňa 11.08.2016
na sumu 79,50 eura. Keďže nárok na uplatnenú sumu vo výške 79,50 eura uplatnenej na základe
pokladničného bloku vystavenom A. D. dňa 11.08.2016 nemá súd na základe vyššie uvedených
skutočností za preukázaný námietku posudzoval len vo vzťahu k úhrade sumy vyplývajúcej z faktúry
č. 17129. Medzi stranami sporu bol sporný začiatok plynutia premlčacej doby, keď právny zástupca
žalobcu považoval za začiatok jej plynutia uzatvorenie prevádzky klubu v J. zo strany žalovaného

v júni 2017 a právny zástupca žalovaného deň, kedy boli finančné prostriedky žalobcom uhradené.
Súd má za to, že v danom prípade je potrebné posudzovať začiatok plynutia premlčacej doby odo
dňa, kedy boli peňažné prostriedky žalobcom uhradené a to vzhľadom na vyššie uvedené závery
súdu, že právny dôvod na plnenie zo strany žalobcu nebol daný od počiatku a týmto nebol ani prísľub
budúcej spolupráce a oprávnenému (žalobcovi) začala subjektívna dvojročná premlčacia doba plynúť

momentom, keď zaplatil faktúry za žalovaného, ktorým momentom prišlo k bezdôvodnému obohateniu,
a to vo vzťahu ku každej z platieb osobitne. V tento deň, t.j. v deň keď žaloba platby uhradil vedel, že
ich uhrádza namiesto zodpovedného subjektu - žalovaného a teda už v tomto okamihu preukázateľne
vedel, že vzniklo bezdôvodné obohatenie, keďže mu bolo zrejmé, že medzi ním a žalovaným neexistuje
žiadny právny dôvod na plnenie (okrem prísľubu spolupráce, ktorý samotný právnym dôvodom nie je)

a zároveň mal aj vedomosť o subjekte , ktorý sa na jeho úkor obohatil. Vzhľadom na tieto závery je
nutné konštatovať, že platby zo dňa 02.08.2016 vo výške sumu 1 256,60 eura a zo dňa 12.08.2016
vo výške 1 256,60 eura, ktorými žalobca uhradil platbu za sedačky za žalovaného neboli uplatnené v
premlčacej dobe. Premlčacia doba začala plynúť dňa 02.08.2016 vo vzťahu k sume 1 256,60 eura a
uplynula dňa 02.08.2018 a vo vzťahu k sume 1 256,60 eura začala plynúť dňa 12.08.2016 a uplynula

dňa 12.08.2018. Žaloba bola na súd podaná dňa 11.09.2018 a teda žalobca si svoj nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 2 513,20 eura neuplatnil v subjektívnej premlčacej dobe a z tohto
dôvodu nie je možné túto sumu žalobcovi priznať.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval súd žalobcu za čiastočne dôvodnú v sume 1 747,95 eura,

preto jej v tejto časti vyhovel a žalovaného zaviazal na jej zaplatenie spolu s príslušenstvom tvoriacim
úrok z omeškania, keďže mal preukázané, že žalovaný sa so zaplatením peňažného plnenia dostal do
omeškania dňom01.11.2017ažalobcamátakspoukazomna§517OZvspojenís§3ods.1nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Zb. aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov
viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu, ktorá ku dňu 01.11.2017, kedy sa žalovaný dostal do omeškania bola vo výške
0,00%. Žalovaný bol podaním zo dňa 18.01.2017 zo strany právneho zástupcu žalobcu vyzvaný na
zaplatenie sumy 6 875,63 eura a je zrejmé, že dňa 7.11.2017, kedy žalovaný vyhotovil reakciu na jeho
výzvu už bol s výzvou oboznámený a keďže v konaní nesporil deň, ktorým sa mal dostať do omeškania
a od ktorého si žalobca uplatnil úrok z omeškania a to deň 01.11.2017 , súd považoval za nesporné, že

týmto dňom sa žalovaný dostal do omeškania.

18. V časti uplatnenej sumy 1307,48 eura žalobca neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu v tejto
časti zamietol. Rovnako nevyhovel žalobe ani v časti zaplatenia sumy 2 513,20 eura, v ktorej časti mal
za to, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, ale z dôvodu dôvodne vznesenej námietky premlčania túto

sumu nebolo možné žalobcovi priznať.

19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
2 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy 5 568,63 eura priznaná suma 1 747,95 eura s príslušenstvom, z
čoho vyplýva úspech žalobcu 31,39 % a úspech žalovaného 68,61 % a teda v konaní bol úspešnejší

žalobca a miera jeho úspechu predstavuje 37,22 % (68,61 - 31,39 ), čo v konečnom dôsledku znamená
právo žalovaného voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto
percentom, o výške ktorých rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V konaní
súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa a za tieto bez všetkého nie je možné považovaťani skutočnosť, že žalobca je invalidným dôchodcom. Zo skutočností, ktoré vyplynuli počas konania
nemožno vyvodiť, že by na strane žalobcu išlo o obzvlášť nepriaznivú majetkovú situáciu oprávňujúcu
súd nepriznať úspešnejšej strane konania (žalovanému) náhradu trov konania.

20. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním len v časti zamietajúceho výroku a v časti výroku
o náhrade trov konania napadol len žalobca, ktorý požadoval zaplatenie (aj) náhrady bezdôvodného
obohatenia vo výške 2.513,16 Eur za jeho nárok vyšpecifikovaný ako sedačky klubu a tiež aj zaplatenie
sumy 50,-Eur špecifikovaného ako nárok za pripojenie klubu k dodávke elektriny, keď súdu prvej

inštancie vyčítal nesprávne právne posúdenie veci, pričom z požadovaných súm žiadal aj ním uplatnený
úrok z omeškania a rovnako požadoval zmenu rozhodnutia o výške náhrady trov konania v rozsahu
54,48 %. Nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie vo vzťahu k určeniu začiatku plynutia subjektívnej
premlčacej lehoty ohľadom platby za sedačky klubu, nakoľko úhrady vykonal na základe existujúceho
právneho dôvodu, ktorým bola dohoda o spolupráci pri prevádzkovaní podniku, ktorú skutočnosť vo
svojich vyjadreniach nerozporuje ani žalovaný. V zmysle ustanovenia § 51 OZ je možné takúto dohodu

platne uzatvoriť aj ústne, pričom takáto dohoda bola právnym dôvodom plnenia, ktorý po zatvorení
klubu žalovaným, ukončení živnosti a ukončení komunikácie s ním odpadol. Z tohto dôvodu subjektívna
doba začala plynúť najskôr v júni 2017, kedy k zatvoreniu klubu došlo, nakoľko pre začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy sa dozvedel o skutkových okolnostiach, z
ktorých mohol vyvodiť, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, teda táto lehota

je viazaná na jeho subjektívne vnímanie skutkových okolností, keď zdôrazňuje tú skutočnosť, že pre
žalovaného vykonával funkciu zodpovedného vedúceho a až do uzatvoreniu klubu v klube aj riadne
pracoval bez nároku na odmenu. Je dôvodné prikladať náležitú váhu právnym dôvodom, ktoré zakladali
jeho plnenia za žalovaného a ich následnému odpadnutiu vo vzťahu k činnosti, ktorú mali prevádzkovať
spoločne, keď v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie R 26/1975 ohľadom toho, že je potrebné

čo najúplnejšie zistiť skutkový stav veci, t. j. úmysel a prejavy účastníkov predchádzajúce plneniu.
Rovnako poukazuje aj na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 17.02.2016 sp. zn. I. ÚS 548/2001 (R
15/2017) ohľadom spoločného podnikania, ktoré sa formálne neskončilo žiadnou formou spoločného
podnikania, teda že lehoty na vrátenie vynaložených nákladov sa odvíjajú nie od ich poskytnutia, ale od
vzniku zodpovednostného vzťahu a bezdôvodného obohatenia, t. j. od času, keď právny dôvod plnenia

dodatočne odpadol (ukončením podnikania žalovaného). Zmyslom ustanovenia § 107 ods. 1 OZ je
predovšetkým účinná ochrana poškodeného a právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti,
nie súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na
zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou normou. Je si vedomý tej skutočnosti, že v
uvedenýchprípadochnejdeoskutkovototožnéprípadysprejednávanouvecou,avšakjehokonaniebolo

nepochybne ovplyvnené konaním žalovaného a jeho prísľubom budúcej spolupráce, ktorú skutočnosť
by mal súd pri určení existencie právneho dôvodu brať do úvahy, keď iným výkladom by došlo k
nespravodlivému odopretiu mu účinnej právnej ochrany. Okrem toho poukazuje na ustanovenie § 558
OZ, ktorého aplikáciu mu súd prvej inštancie bez náležitého odôvodnenia odoprel, keď podľa jeho
názoru prejavy adresované mu žalovaným možno považovať za uznanie dlhu tak, ako to predpokladá

Občiansky zákonník a teda s poukazom na ustanovenie § 110 OZ k uplynutiu premlčacej lehoty nemohlo
dôjsť. Zároveň je z neho zrejmá existencia pohľadávky aj vo vzťahu k sume 50,-Eur, ktoré uhradil za
elektrickú energiu (jej pripojenie), keď za dôležitú skutkovú a právnu okolnosť považuje fakt, že súd sa s
touto mimosúdnou komunikáciou oboznámil. Poukazuje na stanovisko žalovaného prejavené v liste jeho
právneho zástupcu JUDr. Petra Havlíka z 18.01.2018 a podanie žalovaného zo dňa 14.05.2018, ktoré

sú nesporne uznaním dlhu ohľadom nárokov uplatňovaných v odvolacom konaní čo do dôvodu i výšky.
Pre možné spravodlivé a zákonné posúdenie začiatku plynutia subjektívnej lehoty premlčania treba
vyhodnotiť všetky okolnosti veci, keď zdôrazňuje tiež to, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe námietku
premlčania nevzniesol, pričom táto je v rozpore s dobrými mravmi a nie je jej možné priznať právny
význam a požadované plnenie mu nepriznať.

21. Vyjadrenie žalovaného k podanému odvolaniu žalobcu podané nebolo.

22. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania s verejne vyhlásením rozhodnutím a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania

žalobcu dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a vo veci je potrebné rozhodnúť tak, ako
to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď o trovách tohto odvolacieho konania bude
konať a rozhodovať súd prvej inštancie v následnom novom rozhodnutí vo veci ohľadom zostávajúceho
predmetu.23. V danej veci predmetom odvolacieho konania, vzhľadom na rozsah a dôvody podaného odvolania,
zostalažalobcomuplatňovanápohľadávkanazaplateniesumy2.513,20Eur,ktorúsumužalobcazaplatil

na kúpu sedačiek do priestorov podniku žalovaného v J. a suma 50,- Eur za pripojenie klubu žalovaného
na elektrickú energiu (obe sumy s príslušenstvom). Ohľadom sumy 50,-Eur súd prvej inštancie žalobu
zamietol z dôvodu, že žalovaný uhradenie tejto sumy nepreukázal, keď vyjadrenie žalovaného z jeho
podania zo dňa 14.05.2018 za uznanie dlhu považovať nemožno a iné dôkazy žalobca nepredložil ani
neoznačil. Ohľadom zamietnutia žaloby v časti o zaplatenie sumy 2.513,20 Eur súd prvej inštancie

podanú žalobu zamietol s odôvodnením, že žalobca spoločný podnikateľský zámer strán sporu resp.
dohodu o spoločnom podnikaní, prípadne o tichom spoločenstve v konaní nepreukázal, keď ani prísľub
budúcej spolupráce resp. budúce založenie spoločnosti nezakladalo právny dôvod na jeho plnenie, z
čoho vyvodil záver, že plnenie žalobcu bolo od samého počiatku bez právneho dôvodu a vzhľadom k
neuplatneniunárokunabezdôvodnéobohatenievsubjektívnejpremlčacejdobynebolomožnéžalobcovi
túto pohľadávku možné priznať.

24. Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka (OZ), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z
ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť
záväzok.

25. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného
obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone (§ 489 OZ). Záväzky vznikajú najmä zo zmlúv
týmto zákonom výslovne upravených; môžu vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a
zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv (§ 491 ods. 1 OZ). Ustanovenia o záväzkoch,
ktoré vznikajú zo zmlúv, a použijú primerane aj na záväzky, vznikajúce aj na základe iných skutočností

upravených v zákone, ak niet osobitnej úpravy (§ 492 OZ). Podľa ustanovenia § 558 OZ, ak niekto
uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania
trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o
jeho premlčaní.

26. Posudzujúc odvolacie dôvody žalobcu, skutkové závery súdu prvej inštancie a právne závery súdu
prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v napadnutej časti svoje rozhodnutie
nedostatočne skutkovo i právne odôvodnil, čím došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý
proces, ktorý nedostatok v konaní pred odvolacím súdom napraviť nemožno, v dôsledku čoho rozsudok
súduprvejinštancievnapadnutýchčastiachvzmysleustanovenia§ 389ods.1písm.b/CSPzrušilavec

v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

27. Čo sa týka sumy 50,- Eur za pripojenie elektrickej energie, ohľadom ktorej sumy námietka
premlčania vznesená nebola, mal odvolací súd za to, že uhradenie tejto sumy žalobcom medzi stranami
sporu sporné nebolo, keď existenciu uvedenej platby žalobcu potvrdzuje aj žalovaný v jeho vyjadrení

(prostredníctvom právneho zástupcu) zo dňa 18.01.2018, v ktorom vedomosť o tejto platby žalobcom
žalovaný potvrdzuje.

28. Čo sa týka požadovanej sumy 2.513,20 Eur za sedačky, mal odvolací súd za to, že súdom prvej
inštancie prijatý právny záver nezodpovedá stavu dokazovania v spore a tiež aj zhora citovaným

zákonným ustanoveniam a žalobcom označeným rozhodnutiam. Zaplatenie sedačiek žalobcom
nepredstavovalo pôžičku žalobcu pre žalovaného, ale ako vyplýva z mimosúdnej komunikácie strán
sporu, platbe žalobcu predchádzalo dojednanie strán sporu ohľadom ich spoločného podnikania v
„energy music clube“ v J., ktoré sa malo právne usporiadať pri otvorení prevádzky založením kapitálovej
spoločnosti, v rámci ktorej sa mali plnenia žalobcu riešiť. Vzhľadom k existencii základného dojednania

strán sporu pred realizáciou platieb žalobcu za sedačky, bolo potom potrebné posudzovať okamih
vzniku záväzku žalovaného k vysporiadaniu tejto platby, keď podľa názoru odvolacieho súdu nemožno
prijať právny záver o tom, že v čase plnenia žalobcu žiadny právny dôvod plnenia žalobcu neexistoval.
Inak povedané, aj keď (by) bolo zmluvné dojednanie predchádzajúce plneniu žalobcu za žalovaného
neplatné, z hľadiska bezdôvodného a počítania lehôt je právne významná už existencia dojednania (ako

takého) a to takého, že plneniu žalobcu malo zodpovedať dojednané konanie - plnenie žalovaného, teda
že nešlo len o plnenie žalobcu bez očakávaného proti/plnenia žalovaného. Skutkový záver súdu prvej
inštancie o tom, že žiadne jednanie strán sporu ohľadom spoločného podnikania v konaní preukázané
nebolo, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, resp. je výslovne v rozpore s obsahom mimosúdnejkomunikácie strán sporu. Dokazovanie výsluchom strán sporu, ktoré na pojednávaní prítomné boli,
vykonané nebolo, pričom súd prvej inštancie v rámci svojej sudcovskej koncentrácie konania akceptoval
žalobcom vznesenú námietku premlčania až na pojednávaní, nie teda pri prvom možnom prostriedku

jeho procesnej obrany, keď vo vyjadrení k žalobe túto námietku nevzniesol. Žalobcom označené podania
za uznanie dlhu (ako jednoznačnej povinnosti žalovaného k zaplateniu) považovať nemožno a v ďalšom
konaní je potrebné ustáliť okamih zániku dôvodu plnenia žalobcu (a vzniku záväzku žalovaného k
vysporiadaniu plnení na jeho nerozporovaný majetok, resp. v jeho prospech) s ohľadom na okamih
nenaplnenia základného dojednania, t.j. kedy bolo žalobcovi jasné, že naplnené nebude.

29. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).