Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 16, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/195/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114220987
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8114220987.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: A. R., H..

XX.XX.XXXX, C. O. XXXX/X, XXX XX K., právne zastúpený: KAIFER advokátska kancelária s.r.o.,
so sídlom Fibichova 11, 040 01 Košice, proti žalovanému: Obec Lemešany, IČO: 00327344, so
sídlom Lemešany 186, 082 03 Lemešany, právne zastúpený: PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA spol. s r.o., so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov, v konaní o zaplatenie 4 500 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4 500 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,15 % ročne z tejto sumy od 12.07.2014 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu z a m i e t a.

IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 77,86 %, a to do 3 dní

odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu 1. inštancie o výške týchto trov.

V. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť znalcovi Ing. Pavlovi Jurkovi, bytom Kendice 425 náhradu hotových
výdavkov a náhradu za stratu času v rozsahu 88,93 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia
súdu 1. inštancie o výške týchto trov.

VI. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť znalcovi Ing. Pavlovi Jurkovi, bytom Kendice 425 náhradu hotových
výdavkov a náhradu za stratu času v rozsahu 11,07 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia

súdu 1. inštancie o výške týchto trov.

VII. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť znaleckému ústavu Technická univerzita v Košiciach, IČO:
00397610 znalečné v rozsahu 88,93 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu 1. inštancie
o výške týchto trov.

VIII. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť znaleckému ústavu Technická univerzita v Košiciach, IČO:

00397610 znalečne v rozsahu 88,93 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu 1. inštancie
o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 25.07.2014 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 4 500 €
spolu s 8,15 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 12.07.2014 až do zaplatenia.1.1. Uviedol, že uplatnený nárok právne predstavuje nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia z
toho dôvodu, že žalovaný bez právneho titulu využíva nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu, a to parcelu
KNC XXX/X ostatné plochy o výmere 1000 m2, zapísanú na LV č. XXX, pre kat. územie F.. Žalobca tak

požaduje zaplatenie bezdôvodného obohatenia za čas troch rokov, a to od 01.07.2011 do 30.06.2014,
pričom má za to, že zodpovedajúca náhrada predstavuje 1,50 € ročne za m2.

2. Okresný súd Prešov medzitýmnym rozsudkom č.k. 9C/195/2014-52 zo dňa 19.02.2015 rozhodol,
že „Právo žalobcu na náhradu za neoprávnené užívanie jeho nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v

katastrálnom území F., obec F., okres Prešov, zapísanej na LV č. XXX ako parcela registra C č.
XXX/X ostatné plochy o výmere 1000 m2 žalovaným je dané“. Na základe odvolania žalovaného o
veci rozhodoval Krajský súd v Prešove, ktorý rozsudkom č.k. 7Co/174/2015-96 zo dňa 29.10.2015
medzitýmny rozsudok Okresného súdu potvrdil.
2.1. Právne okresný súd vec posúdil tak, že v prejednávanej veci nemožno aplikovať zákon č. 66/2009
Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli

z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov - Ak nemá
vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo,
vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto
zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba
a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu

povolenúpodľaplatnýchprávnychpredpisov,ktoráprešlazvlastníctvaštátunaobecalebovyššíúzemný
celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis
nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
V prejednávanej veci k predmetnému pozemku ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z., teda ku dňu
01.07.2009 existovalo zmluvne dohodnuté iné právo, a to právo nájomné, preto právo vecného bremena

v prospech žalovaného vo vzťahu k pozemku žalobcu nevzniklo. Zároveň súd zaujal názor, že vznik
vecného bremena je upravený ku dňu účinnosti tohto zákona, a preto aj keď došlo následne k zániku
právneho vzťahu z nájmu, nedochádza po skončení tohto právneho vzťahu k vzniku zákonného vecného
bremena.
2.2. S týmto právnym názorom sa celý čas nestotožňoval žalovaný, ktorý na pojednávaní konanom

dňa 17.10.2019 predložil rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co/32/2019, v ktorom tento súd
uviedol, že prehodnotil svoj skorší právny názor a dospel k záveru, že právo vecného bremena v
prípade ako bol opísaný vyššie vzniká aj v prípade, ak po účinnosti tohto zákona došlo k zániku
zmluvnéhopráva,ktoréoprávňujeurčitýsubjektužívaťnehnuteľnosťvovlastníctveinejosoby.Vovzťahu
k tomuto záveru krajského súdu okresný súd uvádza, že ním nie je viazaný a ani sa ním argumentačne

nestotožňuje. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 - Ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto
zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku
pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby
právo zodpovedajúce vecnému ... Z tohto ustanovenia podľa súdu je nesporné, že vecné bremeno zo
zákona vzniká iba v jeden deň, a to v deň 01.07.2009, teda v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

a to iba k tým pozemkom, ku ktorým neexistuje zmluvne dohodnuté iné právo. Krajský súd uvádza v
bode 19. odôvodnenia, že jeho záveru neodporuje ani gramatický výklad. Uvádza, že slova zákona ku
dňu účinnosti, len indikujú favorizovanie zmluvného vzťahu a samozrejme, že nie zmluvného vzťahu
z obdobia ďaleko pred nadobudnutím účinnosti zákona, ale zmluvného vzťahu k existujúceho v deň
účinnosti zákona. Tu je však potrebné uviesť, že krajský súd sa žiadnym spôsobom nevyrovnal s tým,

že v § 4 ods. 1 je deň účinnosti zákona uvedený dvakrát. Jednak tak ako to cituje Krajský súd, keď
uvádza ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona.. , ale potom aj druhýkrát, a to v časti
vzniká vo verejnom záujem k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto
zákona... Okresný súd teda opakuje, že vecné bremeno mohlo vzniknúť iba ku dňu účinnosti tohto
zákona, žiadnym spôsobom nemožno prostredníctvom výkladu toto ustanovenie novelizovať tak, že

kedykoľvek okrem dňa účinnosti zákona po nadobudnutí jeho účinnosti a zániku zmluvného právneho
vzťahu vznikne zákonné vecné bremeno, keďže toto mohlo vzniknúť v práve a len v deň účinnosti tohto
zákona.
2.3. Zároveň právny názor krajského súdu je ďalej rozporný aj tým, že napriek tomu, že Krajský súd
zastával vo veci 6Co/32/2019 názor, že bol daný právny dôvod užívania pozemku v konaní žalobcu Z.Q.

L. H.. XX.XX.XXXX, napriek tomu náhradu za jeho užívanie nepriznal ako náhradu za vecné bremeno,
ale ako náhradu bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie však možno priznať iba v prípade,
ak by sa nehnuteľnosť užívala bez právneho dôvodu, čo práve krajský súd uviedol, že tento právny
dôvod daný je.2.4. Na základe toho teda zotrváva okresný súd na celom svojom v medzitýmnom ako aj v tomto
rozhodnutí uvedenom právnom názore, že v prípade ak v deň účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z., teda ku
dňu 01.07.2009 existovalo k pozemku žalobcu zmluvne dojednané právo, nemohlo ani po jeho zániku

už dôjsť k vzniku zákonného vecného bremena. Tento záver podľa súdu nie je nelogický, pretože má
tlačiť žalovaného resp. subjekty neoprávnene užívajúce nehnuteľnosti vo vlastníctve iných osôb, k tomu
aby urýchlene túto situáciu riešili, keďže napr. po ukončení zmluvného vzťahu nemajú žiaden právny
titul, ktorý by im pozemok vo vlastníctve iných osôb umožňoval užívať. Naviac, v prípade ak by náhrada
za vecné bremeno bola vyššia alebo nižšia ako dojednaná zmluvná odmena, dochádzalo by zo strany

zmluvných účastníkov k snahe o skončenie tohto zmluvného vzťahu za účelom následného platenia, či
už vyššej alebo nižšej odplaty za vecné bremeno (ak by vznikalo v súlade s názorom KS v Prešove vo
veci sp. zn. 6Co/32/2019), podľa výhodnosti pre tú-ktorú stranu pôvodného zmluvného vzťahu.

3.Predmetomkonečnéhorozhodnutia,taktedaostaloibaurčenievýškybezdôvodnéhoobohatenia.Súd
sa už nemohol zaoberať otázkou základu nároku z hľadiska premlčania, keďže sa ňou v medzitýmnom

rozsudku už zaoberal a napriek tomu, že odvolací súd zaujal iný názor, rozsudok okresného súdu ani
čiastočne nezmenil. Základ nároku žalobcu tak je daný za celé ním požadované obdobie. Argumentačne
súd poukazuje na rozhodnutia NS ČR sp. zn.
O 25Cdo/4563/2010 - V tom rozsahu, v jakém bylo o základu nároku pravomocně rozhodnuto
mezitímním rozsudkem (§ 152 odst. 2 o. s. ř.), jedná se i v otázce promlčení o věc rozhodnutou, kterou

již nelze znovu přezkoumávat.
O 25 Cdo/2813/2006 - Vydání mezitímního rozsudku je dále podmíněno tím, že se soud vypořádal i
s otázkou případného spoluzavinění poškozeného (§ 441 obč. zák.) či jiných osob a tím, zda nárok
případně není promlčen (byla-li námitka promlčení vznesena) nebo nezanikl.
O 25Cdo/1442/2018 - Mezitímním rozsudkem je závazně rozhodnuto o základu sporu, tedy musí v něm

být vyřešeny všechny sporné otázky týkající se nejen existence a rozsahu nároku, ale i otázky tzv.
spoluzavinění, solidární povahy plnění při pluralitě účastníků či příp. prekluze, promlčení apod. Tedy
všechny otázky kromě výše plnění, a to ohledně všech nároků, o nichž soud rozhoduje. Po právní moci
mezitímního rozsudku nelze totiž žalobu ohledně některého z uplatněných nároků zamítnout z důvodu
chybějící některé podmínky odpovědnosti.

4. Podľa § 451 OZ
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ - Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods.1 OZ - Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

4.1. V prejednávanej veci ide na strane žalovaného o bezdůvodné obohatenie získané užívaním cudzej
vecibezprávníhodôvodu. PodľarozhodnutiaNSSRsp.zn.8Cdo/186/2018- Vsúdnejpraxiboliriešené
viaceréprípadyvydaniabezdôvodnéhoobohateniatitulomužívaniacudzejnehnuteľnosti(pozemku)bez
nájomnej zmluvy, či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. Majetkovým vyjadrením prospechu
získaného užívaním cudzej veci je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným obvykle v

danom mieste a čase na užívanie veci i s prihliadnutím na druh právneho dôvodu (zmluvného typu
alebo vecného práva k cudzej veci), ktorým sa spravidla zakladá právo užívania vzhľadom na jeho
rozsah a spôsob; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady porovnáva s
obvyklou hladinou nájomného, ktoré by bol nájomca povinný plniť za normálnych okolností, ak by vec
užívalnazákladeplatnejnájomnejzmluvy.Aksavychádzazozodpovednostizabezdôvodnéobohatenie

získané plnením bez právneho dôvodu, je treba z hľadiska pasívnej legitimácie posúdiť, kto bezdôvodné
obohatenie získal. V podstate ide o zodpovedanie otázky, kto užíva cudziu nehnuteľnosť (pozemok) bez
nájomnej zmluvy, či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec a v čom toto užívanie spočíva.
Rozhodujúcim je teda výklad slova „užívanie“, t. j. v čom spočíva užívanie pozemku, keď je na ňom
postavená stavba vo vlastníctve osoby odlišnej od vlastníka pozemku. Podľa názoru dovolacieho súdu

je potrebné pod týmto pojmom rozumieť umiestnenie samotnej stavby na cudzí pozemok. Jej samotné
umiestnenie totiž bráni vlastníkovi pozemku, tento užívať riadnym spôsobom. K obohateniu vlastníka
stavbypotomdochádzaužzosamotnéhotituluvlastníckehopráva,ktorézakladájehooprávnenieužívať
stavbu. Je potom výlučne vecou jeho rozhodnutia, či bude stavbu užívať sám, alebo ju bezplatne aleboodplatne prenechá inému. Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba,
stíha vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom realizuje svoje vlastnícke právo. Z rovnakých
dôvodovniejepodstatnéanito,čipríp.komuprinášaužívaniestavbyzisk.Poskytnutéplneniejeplnením

bez právneho dôvodu a bezdôvodne sa teda obohatil ten, kto je vlastníkom stavby na cudzom pozemku,
a nie napr. jej nájomca. Je potrebné si uvedomiť, že pod „užívaním cudzieho pozemku“ je potrebné v
tomto prípade chápať jeho zastavanie cudzou stavbou (nie užívanie samotnej stavby). Pozemok
žalobcu bol teda (bez právneho dôvodu) užívaný tým, že mal na ňom žalovaný 2/ umiestnenú svoju
stavbu a nie tým, ako a kým bola táto stavba užívaná.

5. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, tak žalobca požadoval sumu 1,50 €/m2/rok. Žalovaný
s týmto nesúhlasil, preto sa vec stala predmetom znaleckého dokazovania. Žalobca súdu predložil
znalecký posudok č. 149/2015 Ing. Igora Molitorisa, ktorý sa však k výške primeranej ceny nájmu za
obdobný pozemok nevyjadruje. Určuje iba všeobecnú hodnotu pozemku vo výške 28 600 €.
5.1. Následne súd teda pribral do konania znalca Ing. Pavla Jurka, ktorý vyhotovil znalecký posudok

č. 209/2016, v ktorom uviedol všeobecnú hodnotu nájmu za užívanie takejto parcely, za obdobie od
01.07.2011 do 30.06.2014 v celkovej výške 3 960 €. Voči takémuto znaleckému posudku namietal
predovšetkým žalobca, ktorý ho mal za nesprávny a jeho záver za podhodnotený.
5.2. Zároveň žalobca súdu predložil znalecký posudok Ing. Dušana Némeša č. 176/2016, ktorý dospel
k záveru, že výška nájomného za užívanie parcely, ktorá je predmetom konania za sporné obdobie od

01.07.2011 do 30.06.2014 predstavuje sumu 6 777 €.
5.3. Vzhľadom na to, že stále existovali pochybnosti o správnosti súkromného znaleckého posudku
predloženého žalobcom z dôvodu podstatného rozdielu so znaleckým posudkom Ing. Jurka, a preto
súd do konania pribral na vyriešenie tejto otázky znalecký ústav a to Technickú univerzitu v Košiciach -
Stavebnú fakultu. Táto podala znalecký posudok pod č. 33 dňa 19.06.2019, v ktorom dospela k záveru,

že z predložených znaleckých posudkov je podľa názoru znaleckého ústavu najsprávnejší znalecký
posudok Ing. Némeša, pretože znalecký ústav dospel k záveru, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalobcu je 25 600 €, a pokiaľ ide o výšku bežného nájomného, toto predstavuje za rok
2011 - 1 132,59 €, za rok 2012- 2 173 €, za rok 2013 - 2 018 € a za rok 2014 - 1 025,01 € spolu 6
448,60 € po zaokrúhlení 6 400 €. Vzhľadom na to, že žalobca požadoval iba zaplatenie sumy 4 500 €

súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.

6. Podľa § 517 ods.1 OZ - Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods.2 OZ - Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 NV SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013 - Výška úrokov z omeškania je
o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
6.1. Splatnosť bezdôvodného obohatenia nie ja zákonom upravená. Vychádza sa teda z § 563 OZ -
Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník
povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalovaný bol na plnenie vyzvaný
výzvou zo dňa 02.07.2014, na ktorú reagoval dňa 04.07.2014 a preto súd vyhovel návrhu žalobcu a

priznalmuúrokyzomeškaniaužododňa12.07.2014.Úrokyzomeškaniavšakpriznalnievpožadovanej
výške 8,05 % ročne, ale 5,05 % ročne. Pokiaľ ide o trovy konania do úspechu ide aj príslušenstvo... a
úspech žalobcu bol teda 88,93 %, jeho neúspech 11,07 % čistý úspech a nárok na náhradu trov konania
77,86 %.

7. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

7.1. Podľa NS ČR sp. zn. 23 Cdo/2585/2015 - „Úspěch ve věci při rozhodování o náhradě
nákladů potřebných k účelnému uplatňování nebo bránění práva proti účastníku, který ve věci úspěch
neměl, se poměřuje ve smyslu § 142 o. s. ř. Úspěch účastníka podle § 142 odst. 1 o. s. ř. v řízení o
zaplacení peněžité pohledávky se poměřuje i co do úspěchu ohledně uplatněného úroku z prodlení.Nejvyšší soud přijal uvedený právní názor ve shodě s nálezem Ústavního soudu sp. zn. I. ÚS 2717/08,
v němž Ústavní soud dospěl k závěru, že pokud je předmětem civilního řízení vedle pohledávky též její
příslušenství (např. úroky z prodlení), je nutno při rozhodování o náhradě nákladů dle míry úspěchu ve

věci zvážit míru úspěchu v celém sporu, tj. nejen ohledně pohledávky, ale též stran jejího příslušenství.“
7.2. Žalobca požadoval zaplatenie sumy 4500 € + 1933,22 € (8,05% p.a. zo sumy 4500,00 € od
12.07.2014 do dňa rozhodnutia súdu 17.10.2019), spolu 6433,22 €. Priznaná mu bola suma 4500 € +
1220,70 € (5,05% p.a. zo sumy 4500 € od 12.07.2014 do 17.10.2019), spolu 5720,70 €. Úspech žalobcu
- 88,93%, úspech žalovaného - 11,07%, čistý úspech žalovaného - 77,86%. Žalovaný tak má nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 77,86%.

8. Podľa § 260 C.s.p. - Ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade
výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.
Podľa § 3 ods.1 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch - Znalec, tlmočník
aleboprekladateľsamôžedohodnúťsozadávateľom,ktorýmniejesúdaleboinýorgánverejnejmoci,na

zmluvnej odmene alebo výške znalečného alebo tlmočného; ak sa nedohodnú, patrí mu tarifná odmena,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 3 ods. 5 písm.b) zákona č. 382/2004 Z.z. - Tarifná odmena sa zníži alebo neprizná, ak znalec,
tlmočník alebo prekladateľ vykonal úkon oneskorene, neúčelne alebo nekvalitne.
8.1. Pokiaľ ide o znalečné Ing. Pavla Jurka, súd mu priznal iba náhradu hotových výdavkov a straty

času. Nepriznal mu náhradu tarifnej odmeny pretože ním vypracovaný znalecký posudok nebol správny
a takmer o 3 000 € sa odlišoval od znaleckého posudku predloženého Ing. Dušanom Némešom, ako aj
kontrolného znaleckého posudku znaleckého ústavu.
8.2. Pokiaľ ide o znalečné priznávané znaleckému ústavu, toto mu bolo priznané avšak s tým, že v
rozhodnutí, ktorým bude vyčísľovaná jeho výška sa zohliadnia ďalšie skutočnosti, a to najmä to, že

znalecký posudok bol podaný značne po súdom stanovenej lehote.
8.3. Trovy znaleckého dokazovania nechal súd nahradiť stranám sporu podľa pomeru ich úspechu v
konaní, teda žalovanému v rozsahu 88,93 % a žalobcovi v rozsahu 11,07 %.

9. Podanie dovolania vo veci sp. zn. 6Co/32/2019 nie je dôvodom pre prerušenie konania, preto súd

návrhu žalovaného nevyhovel a konanie neprerušil. Výsledok konania 6Co/32/2019 nemá žiadny reálny
význam pre prejednávanú vec (aj keď jeho predmetom je obdobný nárok a riešenie obdobnej právnej
problematiky), keďže o základe nároku a jeho právnom titule bolo už právoplatne rozhodnuté.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.