Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 11, 2019

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 5C/100/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508899953
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2019:2508899953.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPiešťanysudkyňouJUDr.DominikouHorváthovouvsporežalobcu:O.,zastúpeného:JUDr.

Peter Horváth, advokát, Hlavná 31, Trnava, proti žalovaným: 1. M., 2. M., 3. M., 4. B., 5. AL. 6. M. 7. N.,
8. B. a 9. Y., právny zástupca žalovaných v 6 - 9 rade: JUDr. Branislav Drgon, o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaní v 1., 2., 3., 4., 5., 6., 7., 8. a 9. ram a j ú p r á v o na náhradu trov konania voči
žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu v Trnave dňa 26.06.2003 sa žalobca voči pôvodne žalovanej

v 1. rade JU. a pôvodne žalovanej v 2. rade Z. domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti:
parc. č. XXXX/XX, roľa o výmere X.XXX m2 vedenej vo vl. č. XXX, kat, úz. Trakovice (neskôr kat. úz.
Bučany) (ďalej len „Nehnuteľnosť.).
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe úradného záznamu zo dňa 14.04.1967, spísaného na MNV v
Bučanoch pri príležitosti odpredaja staveného pozemku - Nehnuteľnosti, ktorého spísania sa zúčastnila
B. ako predávajúca, E. - dcéra predávajúcej a M. ako kupujúca a súčasne zastupujúca svojho manžela
Z., odpredala JF. rodičom žalobcu - M. a Z. predmetnú Nehnuteľnosť (ďalej len „Úradný záznam“).

Predávajúca - JF. a jej dcéra - E. Z dedičského rozhodnutia sp. zn.: 10D/221/98, D not 29/98 po
poručiteľke E., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.06.1998 vyplýva, že poručiteľka zomrela slobodná
a bezdetná, jej rodičia ju predumreli a dedičkami po nej sú pôvodná žalovaná v 1. rade a pôvodná
žalovaná v 2. rade - jej sestry. Otec žalobcu Z. a matka žalobcu MQ., pričom jediným dedičom po nich je
žalobca. Napriek tomu, že v čase kúpy mal žalobca len 15 rokov pamätá si, že hneď po kúpe ho začali
jeho rodičia obrábať, osiali ho kukuricou, pričom žalobca im pomáhal. Keďže pozemok sa nachádzal asi
pol kilometra od Bučian, bolo potrebné k nemu dochádzať. Najčastejšie bol pozemok osiaty kukuricou,

pšenicou alebo jačmeňom, v čase podania žaloby bol žalobcom osiaty jačmeňom, Nehnuteľnosť teda
užívali žalobcovi rodičia a následne aj on sám nepretržite a nerušene celkom 36 rokov, pričom žalobca
má za to že išlo o oprávnenú, dobromyseľnú držbu. V čase spísania Úradného záznamu bol už manžel
p. M. nebohý. Spomína si, že rodičia sa snažili ešte za života B. prevod dokončiť, nasvedčuje tomu
aj žiadosť predávajúcej o výmaz obmedzení podľa prídelovej listiny, ale vec sa zrejme nedotiahla do
konca, lebo predávajúca zomrela dňa 20.02.1972. O tom, že pozemok nie je vlastnícky usporiadaný sa
dozvedelsistotouažpoprejednanídedičstvapomatke.Žalobcapredložilnasledovnélistiny,ktoréžiadal

vykonať ako dôkaz: pozemnoknižnú (ďalej aj ako „PK“) vložku č. 715, Úradný záznam, úmrtný list B.,
úmrtný list B. úmrtný list E.j, Osvedčenie o dedičstve 10D/221/98, Osvedčenie o dedičstve 10D/250/93,
Osvedčenie o dedičstve D/1411/97, Žiadosť zo dňa 16.12.1970.3. Z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 10D/221/98, Dnot 29/98 zo dňa 02.06.1998 je zrejmé, že dedičkami
po poručiteľke E. sú jej sestry JU. (pôvodná žalovaná v 1. rade) a Z. (pôvodná žalovaná v 2. rade).
Nehnuteľnosť predmetom dedičstva nebola.

4. Do spisu bolo doložené oznámenie o úmrtí pôvodne žalovanej v 1. rade, zomr. 18.11.1998 (t.j. pred
podaním žaloby).
5. Písomným podaním doručeným súdu dňa 26.05.2004 žalobca navrhol rozšírenie o ďalších účastníkov
na strane žalovaných, a to: žalovaných v 1. až 5. rade, ktorí sú jej právnymi nástupcami. Z Osvedčenia
o dedičstve sp. zn.: 10D/2502/98, D not 388/98 zo dňa 09.11.1999 vyplynulo, že dedičmi po poručiteľke

B. rod. M. (pôv. žalovaná v 1. rade), zomr. 18.11.1998 sú jej vnuci - žalovaní v 1. - 5. rade. Nehnuteľnosť
predmetom dedičstva nebola.
6. Uznesením zo dňa 31.05.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.06.2004, súd konania voči
pôvodne žalovanej v 1. rade zastavil.
7. Uznesením zo dňa 07.09.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.10.2004 súd pripustil, aby do
konania na strane žalovaných vstúpili právni nástupcovia B. - žalovaní v 1. až 5. rade.

8. Z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 10D/250/93, Dnot 555/93 zo dňa 27.02.1996 je zrejmé, že dedičom
po poručiteľovi Z. je jeho syn - žalobca. Nehnuteľnosť predmetom dedičstva nebola.
9. Z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 1411/97, Dnot 277/97 zo dňa 26.11.1998 je zrejmé, že dedičom
po poručiteľke M. je jej syn - žalobca. Nehnuteľnosť predmetom dedičstva nebola.
10. K žalobe sa vyjadrila žalovaná v 3. rade podaním doručeným súdu dňa 08.11.2004 a 20.06.2006, že

nemá vedomosť o tom, že by ich prastará mama pozemok predala, s prevodom nesúhlasí. Prastarých
rodičov nepoznala, ani jej matka - pôvodne žalovaná v 1. rade, pred ňou nikdy nič ohľadom určenia
vlastníckeho práva vo vzťahu k žalobcovi nespomínala.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci: z PK vl.č. XXX, kat. úz.
Trakovice je zrejmé, že pozemok č. XXXX/XX roľa o výmere 2.740 m2 , bolo dňa 14.06.1932 na základe

listiny o prídele vložené vlastnícke právo B. a B. pričom boli poznamenané záväzky a obmedzenia podľa
prídelovej listiny. Z identifikácie parciel vyplynulo, že parc. č. XXXX/XX roľa o výmere 2.740 m2 v PK vl.
č. XXX, kat. úz. Trakovice, prešla do kat. úz. Bučany a zlúčila sa s parc. č. XXXX orná pôda (extravilán),
užíva O. Z listu vlastníctva č. XXXX, stav ku dňu 01.05.2011, kat. úz. Bučany je zrejmé, že Nehnuteľnosť
bola vedená v podielovom spoluvlastníctve B. a JF. (bez ďalších identifikačných znakov) každého v

podiele 1-ina, titul nadobudnutia: PKV XXX, prídel č.j. 21525/32-I./4, ROEP C 14/2008 právoplatný
23.12.2008. K obom vlastníkov bola vedená správa Slovenského pozemkového fondu.
12. Z Úradného záznamu súd zistil, že bol napísaný na Miestnom národnom výbore v Bučanoch „pri
príležitosti odpredaja stavebného pozemku parc. č. XXXX/XX kat. úz. Trakovice“ pričom na MNV sa
dostavila B. (predávajúca), L. (dcéra predávajúcej) a M. (kupujúca), pri mene ktorej je uvedené „zast.

manžela Z.“. Do záznamu je poňaté vyjadrenie predávajúcej: „Nakoľko som už prestárlá a taktiež
nevyhovuje mi tento pozemok obrábať, nakoľko musí dochádzať z obce Trakovice. Taktiež stavať na
uvedenom pozemku nebudeme, preto som sa rozhodla tento odpredať za dohodnutú cenu 4.000,- ktoré
žiadam tu vyplatiť na MNV v Bučanoch. Tieto peniaze keď mi budú vyplatené súhlasím s tým, aby už
tohto roku kupujúci mohol pozemok obrábať.“ Ďalej sa uvádza vyjadrenie kupujúceho: „Nakoľko mám v

obci Bučany už starý dom a taktiež mám i deti, rozhodol som sa zaobstarať si stavebný pozemok. Tento
pozemoksamipáčiarozhodnutýsomzakúpiťho.Nakoľkovšakviem,žeprenáškanaŠtátnomnotárstve
v Trnave nebude hneď hotová, požiadal som na tunajšom MNV v Bučanoch o tento úradný záznam.
Som ochotný tu pred prítomným predsedom MNV Bučany vyplatiť predávajúcej 3.000,- Kčs a zbytok
po schválení prevodu nehnuteľnosti.“ Nasleduje vyjadrenie predsedu MNV: „Potvrdzujem pravdivosť

údajov uvedených v úradnom zázname, zo záznamu vyplýva, že dnešným dňom t.j. 14. apríla 1967
môže nadobúdateľ so stavebným pozemkom narábať a využívať tento podľa svojej vôle.“ Záznam je
podpísaný dňa 14.04.1967, vľavo dole predsedom MNV a vpravo dole predávajúcou a kupujúcou.
13. Zo Žiadosti zo dňa 16.12.1970 vyplynulo, že ju podala B. na Okresný národný výbor v Trnave,
pričom žiadal o výmaz obmedzení podľa prídelovej listiny s textom: „podpísaná B. som vlastníčkou

nehnuteľnosti aj po mojom zosnulom neb. MQ., zapísaných v pozemnoknižnej vl. kat. úz. Trakovice, čís.
XXX, p.č. XXXX/XX roľa vo výmere 27 ar 40 m2. Na strane 22 a C 1./ sú ešte stále vedené obmedzenia
podľa prídelovej listiny. Nakoľko prídelová cena nehnuteľnosti je dávno vyplatená, žiadam o vydanie
výmazného povolenia ohľadne doterajších obmedzení na str. B a C vl.č . XXX kat. úz. Trakovice.“
14. Na pojednávaní dňa 21.06.2006 bol vypočutý žalobca, ktorý uviedol, že na žalobe trvá a má za

to, že na základe predloženého Úradného záznamu došlo odpredaju predmetného pozemku. Záznam
je riadne podpísaný predávajúcou a kupujúcou a podľa jeho informácií došlo aj k vyplateniu kúpnej
ceny. Nedošlo však k zápisu do pozemkovej knihy. Jeho rodičia nepretržite pozemok užívali a aj on
sám ho chodil obrábať. Za predmetný pozemok žalobcovi rodičia platili aj dane a v súčasnosti ich platíon sám. Žalobca má za to, že je po celú dobu oprávnených držiteľom pozemku, tak ako aj jeho právni
predchodcovia - rodičia. Žalovaní doteraz o pozemku nič nevedia a nevedia ani kde sa nachádza.
15. Na pojednávaní dňa 21.06.2006 bola vypočutá aj pôvodne žalovaná v 2. rade - Z., ktorá uviedla,

že E. bola jej sestrou a povedala jej, že pozemok predala. Ona sama však bola v tom čase vydatá
a do týchto vecí sa nestarala. Pozemok patril otcovi a komu ho následne jej sestra predala, to nevie.
Predmetnú roľu matka neužívala, obrábal ju otec. Ďalej bol vypočutý žalovaný v 1. rade - M., ktorý je
vnukom JU.j - pôvodne žalovanej v 1. rade. O pozemku nevie, že existuje, tak isto v dedičskom konaní
nebol pozemok prejednávaný ani spomínaný. Žalovaná v 2. rade - Mgr. PhDr. M.viedla, že v tom čase

ešte nežila a stará matka o tom nerozprávala, takže k pozemku sa vyjadriť nevie. Žalovaná v 4. rade - B.
uviedla, že iba z počutia vie, že tie pozemky užíval starý otec a sestra E. ich potom prebrala predala, ale
nevie komu, ani za akú cenu. Žalovaná v 5. rade - Q. uviedla, že len z počutia vie, že stará matka mala
pozemky, ale nevie kde a v akej výmere. Tiež vie, že mali byť predané, ale nevie za koľko, ani komu.
16. Opatrením 1SprR/14/2011 bola vec prevedená na Okresný súd v Piešťanoch.
17. Dňa 07.12.2012 súd zistil, že zomrela pôvodne žalovaná v 2. rade - Z.. Z Osvedčenia o dedičstve sp.

zn.: 20D/725/2010, D not 148/2010 po poručiteľke - pôvodne žalovanej v 2. rade vyplynulo, že dedičmi
po nej sú žalovaní v 6. až 8. rade - jej deti a žalovaný v 9. rade - jej manžel.
18. K veci sa vyjadrila žalovaná v 7. rade - N. písomným podaním doručeným súdu dňa 03.04.2014
a uviedla, že sa k veci nemôže vyjadriť lebo jej matka - pôvodne žalovaná v 2. rade o vlastníckych
vzťahoch s ňou nikdy nehovorila.

19. Na pojednávaní dňa 02.05.2014 žalovaná v 2. rade - M. uviedla, že pozemok by mal patriť tomu,
komu patrí právne a to musí žalobca preukázať. Žalobca navrhol vypočuť svedkyňu B., k okolnostiam
a nerušenosti držby.
20. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 5C/100/2008 - 154 zo dňa 25.06.2014 tak, že žalobu zamietol
a žalovaným v 1. až 9. rade náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení súd poukázal na zápis na

liste vlastníctva č. XXXX., kde ako vlastníci figurujú nebohé osoby a keďže k prejednaniu dedičstva po
nich nedošlo, žaloba musela byť následkom nedostatku pasívnej vecnej legitimácie zamietnutá.
21. Voči rozsudku podal odvolanie žalobca, pričom uviedol, že je nelogické, aby dával podnet na
novoobjavené dedičstvo po vedených vlastníkoch, keď tvrdí, že vlastníkom je on sám a vlastnícke právo
k nehnuteľnosti vydržal. Žalovaných v 1. až 9. rade riadne označil tak, ako nadobudol vedomosť o tom,

že sú právnymi nástupcami po vedených vlastníkoch - manželoch M.h.
22. Uznesením zo dňa 11.02.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.03.2015 rozhodol Krajský
súd v Trnave tak, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Z odôvodnenia vyplynulo, že názor prvostupňového súdu bol predčasný, lebo až v vykonaného
dokazovania by vyplynulo, či sa vlastníkmi vydržanej veci mali stať rodičia žalobcu, alebo až on sám. Čo

sa týka žalovaných, práva všetkých do úvahy pripadajúcich vlastníkov - spoluvlastníkov sú zachované
tým, že žalobca označil všetkých do úvahy prichádzajúcich právnych nástupcov vedených vlastníkov.
23. Uznesením zo dňa 15.04.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť súd prerušil konanie do skončenia
konania o novoobjavenom dedičstve vedeného na Okresnom súde v Trnave sp. zn.: 11D/53/2016.
24. Z Uznesenia sp. zn.: 11D/53/2016 Okresného súdu v Trnave zo dňa 28.04.2016, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 11D/53/2016, je zrejmé, že vo veci dodatočného dedičského konania po por. Jozefíne
Holekšiovej (pôvodná žalovaná v 1. rade) bolo konanie zastavené z dôvodu, že Nehnuteľnosti nepatrili
poručiteľke, nakoľko na liste vlastníctva boli v danom čase stále zapísaní pôvodní vlastníci: B.
25. Písomným podaním doručeným súdu dňa 09.03.2017 oznámil žalovaný v 1. rade, že nehnuteľnosť
bola prededená po pôvodných vlastníkov a predložil kópiu dedičského rozhodnutia.

26. Z Osvedčenia o dedičstve sp. zn.: 8D/85/2016, D not 103/2016 zo dňa 23.02.2017, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 23.02.2017 súd zistil, že po pôvodnej vlastníčke Nehnuteľnosti B. Nehnuteľnosť
nadobudli do vlastníctva jej právni nástupcovia - vnuci: žalovaní v 6. až 8. rade, zať - žalovaný v 9. rade,
pravnuci: žalovaní v 1. až 5. rade.
27. Na pojednávaní dňa 12.11.2018 napriek predbežnému právnemu posúdeniu veci zo strany súdu

žalobca na žalobe zotrval a uviedol, že v tom čase nebolo možné previesť takýto pozemok do
osobného vlastníctva a preto postačuje úradný záznam zo dňa 14.04.1967 ako doklad o nadobudnutí
vlastníckeho práva. Navrhol vypočuť svedkyňu B., ktorá mala vypovedať k okolnostiam nerušenej držby
Nehnuteľnosti. Právny zástupca žalovaných v 6. až 9. rade namietol, že by podmienky vydržania mali
by splnené a uviedol, že poukazuje na obsah úradného záznamu z roku 1967, ktorý nie je kúpnou

zmluvou, išlo iba o vyjadrenie vôle uzavrieť zmluvu, zamýšľaný prevod. Popreli, že kúpna cena bola
riadne vyplatená, aj v samotnom zázname je rozpor, keď predávajúca uvádza cenu 4.000,-Kčs a
kupujúca 3.000,- Kčs. Právny predchodcovia žalobcu mali vedomosť o potrebe schválenia právneho
úkonu štátnym notárstvom. Poukázal aj na rozhodnutie NS SR 4Cdo/283/2009.28.Napojednávaniedňa11.03.2019sažalobcanedostavilbezospravedlneniaanezabezpečilaniúčasť
svedkyne.Súdodvýsluchusvedkyneupustil,nakoľkohovyhodnotilakonadbytočnýzpohľaduprávneho
posúdenia veci, výpoveď svedkyne ohľadom nerušenosti držby žalobcu nemá vo veci právny význam.

29. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
30. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

31. Podľa § 129 ods. 1 a 2 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
32. Podľa § 130 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo
právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
33. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

34. Podľa § 134 ods. 1, 2 a 4 OZ, v aktuálnom znení, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak
ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí
premlčacej doby.

35. Podľa § 134 ods. 1 a 2 OZ, v znení ku dňu spísania Úradného záznamu, ak sa prevádza hnuteľná vec
na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté inak. K zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym
notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.
36. Podľa § 134 ods. 1 až 4 OZ, v znení účinnom po 01.01.1992, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom

veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov,
ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí

premlčacej doby.
37. Oprávnenosť držby sa posudzuje z týchto hľadísk: a) existencia právneho (hoci i domnelého) titulu,
o ktorý sa opiera dobrá viera držiteľa, b) nakladanie s vecou počas celej vydržacej doby ako s vlastnou,
c) dobrá viera držiteľa, že mu právo patrí.
38. Z hľadiska historického vývoja inštitútu vydržania v období od 01.01.1951 do 31.03.1964 Občiansky

zákonník od 01.01.1951 priniesol zmeny, predmetom vydržania mohli byť hnuteľné aj nehnuteľné veci,
avšak z vydržania boli vyňaté veci v socialistickom vlastníctve. Pri nehnuteľných veciach bola vydržacia
doba 10 ročná a započítaval aj oprávnená držba právneho predchodcu. Občiansky zákonník účinný
od 01.04.1964 takýto spôsob nadobúdania vlastníctva vôbec neupravoval. K opätovnému zavedeniu
inštitútu vydržania došlo až novelou účinnou od 01.04.1983 (ide o obdobie do 31.12.1991), vydržať

právo mohli len fyzické osoby a mohlo ísť len o veci v osobnom vlastníctve. Vydržacia doba pri
nehnuteľnostiach bola 10 rokov a do vydržacej doby sa mohla započítať oprávnená držba právneho
predchodcu vykonávanú do 01.04.1983 (teda v čase, keď vydržanie bolo možné). Následne už od
01.01.1992 platí súčasná úprava vydržania s tým, že do vydržacej doby možno započítať aj dobu držby
pred 01.01.1992.

39. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný tým, že ako vlastníci nehnuteľnosti sú v
katastri nehnuteľností zapísaní žalovaní v 1. až 9. rade (predtým ich právni predchodcovia - B., pričom
žalobca sa domáha určenia, že práve on je vlastníkom predmetného pozemku. V danom prípade sa súd
zaoberal tým, či podmienky vydržania vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti boli splnené a konštatoval,
že tomu tak nebolo.

40. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery sú spravidla okolnosti týkajúce
sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti nadobudnutia. Domnienka držiteľa,
že mu vec alebo právo patrí, sa musí vždy opierať o niektorý právny úkon alebo inú právnu skutočnosť,
na základe ktorých, podľa jeho presvedčenia, vec alebo právo nadobudol. Ako podmienka vydržania
nestačí subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že vec alebo právo mu patrí , ale je potrebné, aby

držiteľ bol v dobrej viere „s prihliadnutím na všetky okolnosti“. Posúdenie toho, či je držiteľ s prihliadnutím
na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí, nemôže vychádzať len z hodnotenia
subjektívnych predstáv držiteľa. (por. napr. Ro NS ČR, 2 Cdon 1178/96)41. V predmetnej veci žalobca opiera svoje tvrdenie, že sa stal vlastníkom nehnuteľnosti vydržaním o
právny titul - Úradný záznam. Je vylúčené, aby predmetná listina bola považovaná za kúpnu zmluvu,
alebo že by jej účastníci mohli byť legitímne v domnení, že na jej podklade došlo k prevodu vlastníckeho

práva k Nehnuteľnosti. Už len samotný text listiny: „vyjadrenie predávajúcej: „ ... som sa rozhodla
tento odpredať za dohodnutú cenu 4.000,- ktoré žiadam tu vyplatiť na MNV v Bučanoch. Tieto peniaze
keď mi budú vyplatené súhlasím s tým, aby už tohto roku kupujúci mohol pozemok obrábať.“ Ďalej
vyjadrenie kupujúceho: „ ... rozhodnutý som zakúpiť ho. Nakoľko však viem, že prenáška na Štátnom
notárstve v Trnave nebude hneď hotová, požiadal som na tunajšom MNV v Bučanoch o tento úradný

záznam. Som ochotný tu pred prítomným predsedom MNV Bučany vyplatiť predávajúcej 3.000,- Kčs a
zbytok po schválení prevodu nehnuteľnosti....“ nasvedčuje tomu, že do Úradného záznamu boli pojaté
vyhlásenia predávajúcej a kupujúcej o zamýšľanom prevode nehnuteľnosti, ktorý sa mal uskutočniť v
budúcnosti, pričom za vyjadrenia kupujúcej je nadovšetku pochybnosť, že kúpna cena má byť doplatená
v budúcnosti a že je potrebná aj „prenáška“ na štátnom notárstve. V danom čase platné ust. § 134
OZ zakotvovalo, že k zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom.

Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy, čo v danom prípade nestalo a účastníci spísania Úradného
záznamu si tejto skutočnosti boli aj vedomí. Nemohla byť preto kupujúca - matka žalobcu v dobrej viere,
že úradným záznamom pozemok kúpila, keď obsahom jej vlastného vyjadrenia je aj to, že k registrácii
má dôjsť v budúcnosti.
42. Za zmienku stojí aj to, že otec žalobcu prítomný pri Úradnom zázname nebol. V listine sa uvádza, že

Magdaléna Gabrielová zastupuje svojho manžela (otca žalobcu), hoci zo žiadnej listiny splnomocnenie
nevyplýva. Na strane predávajúcich sa spísania Úradného záznamu zúčastnila predávajúca - B. M.. Z
úmrtného listu JU. súd zistil, že tento zomrel dňa 27.06.1962, teda už pred spísaním Úradného záznamu.
Nakoľko ešte v čase podania žaloby bola Nehnuteľnosť vedená v podielovom spoluvlastníctve manželov
M. každého v 1-ici, nemohla teda v čase spísania Úradného záznamu predávajúca nakladať s celým

pozemkom, keď neprebehlo dedičské konanie, kde by predmetom dedičstva bol aj uvedený pozemok.
43. Samotná skutočnosť, že po podpise Úradného záznamu začali žalobcovi rodičia pozemok užívať,
nezakladá automaticky domnienku oprávnenej držby. Naopak, z Úradného záznamu je zrejmé, že
bol spísaný práve preto, aby ešte pred kúpou Nehnuteľnosti mohli žalobcovi rodičia pozemok užívať,
išlo teda o dohodu o užívaní Nehnuteľnosti, ktorá však nemala a nemohla mať za následok začatie

plynutia vydržacej doby z hľadiska začatia oprávnenej držby Nehnuteľnosti. Zo žiadosti predávajúcej
zo dňa 16.12.1970 podanej na Okresný národný výbor v Trnave je takisto zrejmé, že predávajúca v
tom čase bola stále vlastníčkou nehnuteľnosti a mala v úmysle pred predajom pozemku, ktorý mal
nastať až v budúcnosti, zabezpečiť výmaz obmedzení podľa prídelovej listiny. Samotné užívanie parcely
rodičmi žalobcu a následne ním samým, hoci nerušené od r. 1967 tak isto nemožno hodnotiť ako držbu

oprávnenú, a to napriek tomu, že žalovaní v 1. až 9. rade, pôvodne žalované v 1. a 2. rade a ich právni
predchodcovia nejavili o Nehnuteľnosť dlhodobo záujem.
44. Oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho
práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie

iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ
pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od
každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že
mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide
pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa

postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od
každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti
alebovneúplnejznalostivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisovaztohovyplývajúcehonesprávneho
posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného
práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu

zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného
ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný.
Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a
pripúšťa rôzny výklad. Ak sa kupujúci ujali v roku 1971 držby pozemkov na základe zmluvy o ich prevode,
ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom, hoci zákon takúto registráciu vyžadoval, nemohli byť

so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že sú ich vlastníkmi, aj keď subjektívne mohli byť o
svojom vlastníctve presvedčení. Požiadavka na registráciu zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnej
veci bola v Občianskom zákonníku jasne a jednoznačne vymedzená v ustanovení § 134 ods. 2 (v
znení platnom do 31.12.1991) tak, že ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda savlastníctvo účinnosťou zmluvy, pričom na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak
nejde o prevod do socialistického vlastníctva. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. októbra 2010, sp.
zn. 4 Cdo 283/2009)

45. Osobitne súd zdôrazňuje aj to, že vydržacia doba zo strany právnych predchodcov žalobcu -
jeho rodičov ani nemohla byť dodržaná. Hoci sa títo ujali držby v roku 1967, v danom období inštitút
vydržania ako taký neexistoval. Otec žalobcu Z. a matka žalobcu M. pričom inštitút vydržania bol znovu
zavedený až novelou Občianskeho zákonníka účinnou od 01.04.1983. V čase dedičského konania po
nich už žalobca vedel (hoci podľa jeho vyjadrenia si to uvedomil až po dedičskom konaní po matke,

s prihliadnutím na všetky okolnosti mu tieto skutočnosti museli byť známe už skôr, a to po dedičskom
konaní po jeho otcovi), že predmetom dedičstva Nehnuteľnosť nebola a nemohol ani on sám byť v dobrej
viere, že je vlastníkom veci.
46. Na základe vyššie uvedeného súd uzatvára, že k vydržaniu vlastníckeho práva na strane žalobcu
nedošlo a žalobu zamietol v celom rozsahu (výrok I).
47. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
49. Nakoľko žalovaní v 1. až 9. rade mali v konaní úspech v plnom rozsahu, súd im priznal právo na
náhradu trov v rozsahu 100%. (výrok II)
50. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto

konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).