Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 19, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/54/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216210196
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4216210196.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej

a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: OTP
banka Slovensko, a. s., so sídlom Bratislava, Štúrova 5, IČO: 31 318 916, zastúpeného AK Herceg, s. r.
o., so sídlom Bratislava, Košická 56, IČO: 35 890 240 proti žalovanému: K. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom C. č. XX, o zaplatenie sumy 1.837,58 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 9. októbra 2017 č. k. 14Csp/5/2016-72 takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdodvolaniežalobcu,čodovyhovujúcehovýrokunapadnutéhorozsudkusúduprvejinštancie
o d m i e t a .

Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku, čo do úroku z úveru po
splatnosti pohľadávky a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
vo výške 1.837,58 eura spolu so zmluvným úrokom a úrokom z omeškania vyčísleným do 03. 06. 2014
vo výške 311,40 eura, zmluvným úrokom vo výške 17,50% ročne zo sumy 1.837,58 eura od 04. 06.

2014 do 09. 07. 2014, úrokom z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 1.837,58 eura od 04. 06.
2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol
a o trovách konania rozhodol tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 34,54%.
Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 497, § 499, § 502 ods. 1 Obchodného
zákonníka, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods.
2, § 2 písm. a/, b/, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., § 5b, § 29b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 151 ods.

1 CSP. Uviedol, že dňa 07. 07. 2016 žalobca doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť mu sumu 1.837,58 eura s príslušenstvom a náhradou trov konania. Podanú žalobu
žalobca postavil na tom skutkovom tvrdení, že so žalovaným uzatvoril dňa 07. 06. 2012 zmluvu o
OTP EXPRES úvere č. 0072 2009 12RSU, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné obchodné
podmienky pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo účinné od 01. 01. 2012. Žalovanému
bol na základe tejto zmluvy poskytnutý úver vo výške 2.000 eur, ktorý sa zaviazal splatiť 84 mesačnými
splátkami po 42,93 eura mesačne, počnúc od 07. 07. 2012. Dátum splatnosti poslednej splátky bol

dojednaný na deň 07. 06. 2019. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil dohodnuté zmluvné podmienky,
poskytnutý úver riadne nesplácal, žalobca ho listom zo dňa 24. 04. 2014 vyzval na uhradenie celej sumy
dlhu. Nakoľko žalovaný naďalej nesplácal poskytnutý úver riadne a včas, žalobca listom zo dňa 03. 06.
2014 vyhlásil úver za predčasne splatný a žalovaný bol povinný uhradiť celý svoj záväzok do 10 dní oddoručenia vyhlásenia úveru za splatný. Účinnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru nastala ku dňu
09. 07. 2014. Ku dňu 22. 06. 2016 vyčíslil svoju pohľadávku voči žalovanému na sumu vo výške 2.844,77
eura, ktorá pozostáva z nesplatenej istiny vo výške 1.837,58 eura, dlžného úroku vo výške 970,56

eura, dlžného úroku z omeškania vo výške 36,63 eura a dlžných poplatkov vo výške 0 eur. Zároveň si
uplatnil na zaplatenie i zmluvný úrok a úrok z omeškania, počnúc od 23. 06. 2016 do zaplatenia, ako aj
náhradu trov konania. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že podaná
žaloba je dôvodná len sčasti a tejto nie je možné v plnom rozsahu vyhovieť. Zo skutkového tvrdenia
žalobcu nepopretého žalovaným mal súd za preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník

uzavreli dňa 07. 06. 2012 úverovú zmluvu č. 0072 2009 12RSU. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému
poskytnutý úver vo výške 2.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať za podmienok uvedených
v úverovej zmluve. Predmetnú zmluvu súd považoval za platný právny úkon, keď uzavretá zmluva
obsahovala všetky zákonné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy. Nakoľko žalovaný svoje povinnosti vyplývajúce z uzavretej

úverovej zmluvy neplnil, úver riadne a včas nesplácal, žalobca s účinnosťou ku dňu 09. 07. 2014 v súlade
s uzavretou zmluvou predčasne zosplatnil úver a žalovaného vyzval na úhradu sumy zosplatneného
úveru. Súd, poskytujúc ochranu žalovanému v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa skúmal, či na strane žalobcu ako veriteľa neexistujú skutočnosti oslabujúce jeho nárok voči
spotrebiteľovi. Takýmto skúmaním dospel k záveru, že zo strany žalobcu bola dôvodne podaná žaloba v

časti o zaplatenie sumy vo výške 1.837,58 eura predstavujúcej rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru
vo výške 2.000 eur po odpočítaní sumy, ktorá bola do vyhlásenia predčasnej splatnosti započítaná na
úhradu istiny (titulom úveru bola do vyhlásenia predčasnej splatnosti uhradená len suma 591,52 eura,
z ktorej bola na istinu započítaná suma vo výške 162,42 eura; teda dlžná istina predstavuje sumu vo
výške 1.837,58 eura (2.000 - 162,42 = 1.837,58). Preto súd, považujúc uplatnený nárok v tejto časti za

dôvodnýapreukázaný,žalovanéhozaviazalnazaplatenietejtosumy.Súdpovažovalzadôvodnúžalobu
i v časti uplatnenej sumy úroku z omeškania vyčísleného do 03. 06. 2014 celkove vo výške 0,90 eura
(keď predmetné vyčíslenie vyplynulo z výzvy - vyhlásenia úveru za predčasne splatný), ako aj v časti
uplatneného úroku z omeškania z dlžnej sumy, počnúc od 04. 06. 2014 do zaplatenia. Súd konštatoval,
že úrok z omeškania bol zo strany žalobcu uplatnený vo výške nepresahujúcej výšku zákonného úroku

z omeškania vyplývajúceho z ustanovenia § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z., preto súd podanej žalobe i v tejto časti vyhovel. Pokiaľ ide o uplatnený nárok
na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 17,50% ročne z dlžnej sumy za obdobie do predčasného
zosplatnenia úveru (t. j. do 09. 07. 2014; z toho suma vyčísleného zmluvného úroku ku dňu 03. 06. 2014
predstavovala sumu vo výške 310,50 eura), súd v tejto časti považoval žalobu za dôvodnú, keď podľa

názoru súdu, tento nárok žalobcu má oporu v zákone, keď úrok z úveru treba považovať za cenu peňazí
v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s
touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci
splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Nad sumu priznaného zmluvného úroku za obdobie odo
dňa nasledujúceho po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru (t. j. od 10. 07. 2014 do zaplatenia) súd

však považoval žalobu za nedôvodnú, keď vychádzajúc z ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. z
úradnejpovinnostiprihliadolnaexistenciuskutočnostíoslabujúcichnárokveriteľavočispotrebiteľovi.Pre
prípad predčasného a mimoriadneho zosplatnenia úveru veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie
požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade
svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu

požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na
dispozíciusistinouúveru,atýmobmedzenieobchodovaniaspeniazmi,ktoréuždlžníknemáprávovrátiť
v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na
úrokyzapožičaniepeňažnýchprostriedkovspotrebiteľa.Logickytaknastupujestav,vktorombymalmať
veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok

mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo
zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné
prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili
výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený
krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným

mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu
spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom
vyvolanejzmenyobsahuzáväzkuaveriteľbyúrokyinkasoval,akokebykzmenezáväzkunedošlo,zatiaľ
čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľomvyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval
založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže
nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa

a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Takéto konanie veriteľa neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani
preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. V tejto súvislosti súd poukázal i na ust. § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo žalovaného
k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v

neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na uvedené súd (postupujúc
podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.) žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku za obdobie odo
dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia zamietol. O nároku na náhradu trov konania
súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keď vypočítajúc pomer úspechu a neúspechu strán sporu (keď
žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 67,27% a neúspech v rozsahu 32,73%) žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 34,54%.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobca, udávajúc,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda v jeho celom rozsahu. Namietal, že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na ustanovenie § 502 ods. 1
Obchodnéhozákonníkamalzato,žemáokremúrokovzomeškaniaprávoiúhraduuplatnenýchbežných
úrokov, pričom zákon viaže povinnosť dlžníka platiť úroky na dobu poskytnutia finančných prostriedkov.
Z podstaty úroku ako ceny za používanie peňažných prostriedkov možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka
platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. Rozhodnutie, odoberajúce dlžníkovi povinnosť uhradiť úroky

zo splatnej pohľadávky, ukladajúce dlžníkovi povinnosť hradiť len úroky z omeškania, by takéhoto
dlžníka neprimerane zvýhodňovalo oproti ostatným, riadne platiacim klientom, ktorí za rovnaký úver
zaplatia nepomerne viac ako dlžník, ktorý je zaviazaný uhradiť len úroky z omeškania. Poukázal na
ustanovenie § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka a uviedol, že v čase podpisu zmluvy o úvere bol v
platnosti Občiansky zákonník, ktorý neobsahoval žiadne ustanovenie, podľa ktorého by pri poskytovaní

úverov nemal veriteľ voči dlžníkovi právo popri úrokoch z omeškania na zaplatenie riadnych úrokov.
Záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého by dlžníci v omeškaní boli povinní uhradiť veriteľovi len
zákonné úroky z omeškania a neboli by povinní uhradiť z poskytnutého úveru i zmluvné úroky by tak de
facto zlegalizoval zvýhodnenie neplatiacich dlžníkov oproti riadne platiacim klientom.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalobcu (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným
vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu voči vyhovujúcemu

výroku napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle ustanovenia § 386 písm. b/
CSP odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou. Vo vzťahu k zamietajúcemu výroku napadnutého
rozhodnutia, čo do úroku z úveru po splatnosti pohľadávky, ako i v súvisiacom výroku o náhrade
trov konania, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne, v zmysle
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie
dňa 07. 07. 2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.837,58 eura, úroky za
obdobie do 22. 06. 2016 vo výške 970,56 eura, úroky z omeškania za obdobie do 22. 06. 2016 vo výške
36,63 eura, úroky vo výške 17,50% ročne zo sumy 1.837,58 eura od 23. 06. 2016 do zaplatenia, úrok

z omeškania vo výške 1% zo sumy 1.837,58 eura od 23. 06. 2016 do zaplatenia, ako i nahradil trovy
konania. Z odôvodnenia podanej žaloby vyplýva, že dňa 07. 06. 2013 (správne malo byť 07. 06. 2012)
strany sporu uzatvorili Zmluvu o OTP EXPRESS úvere č.0072 2009 RSU, v ktorej vystupoval žalobca v
postavení veriteľa a žalovaný v postavení dlžníka. Žalobca na základe tejto zmluvy poskytol žalovanému
bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 2.000 eur a žalovaný sa zaviazal, že poskytnutý úver žalobcovi

vráti spolu s úrokom a príslušenstvom. Vzhľadom na to, že žalovaný porušoval podmienky splácania
úveru dohodnuté v zmluve o úvere, žalobca listom zo dňa 03. 06. 2014 vyhlásil úver za predčasne
splatný, s účinnosťou k 09. 07. 2014. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému uplatnená v tomto konaní
je vyčíslená ku dňu 22. 06. 2016 celkovou sumou 2.844,77 eura (istina 1.837,58 eura, nezaplatený úrok970,56 eura, nezaplatený úrok z omeškania 36,63 eura), pričom žalobca si spolu so zaplatením tejto
sumy uplatnil i nárok na zaplatenie úroku z istiny, ako i úroku z omeškania, počnúc od 23. 06. 2016.

6. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

7. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov

uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

9. Podľa § 386 písm. b/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

10. Keďže žalobca v podanom odvolaní jednoznačne definoval, že napáda rozhodnutie súdu prvej
inštancie v celom jeho rozsahu, a to napriek tomu, že súd jeho žalobe čiastočne vyhovel (vyhovujúcim
výrokom rozsudku), odvolanie žalobcu vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku napadnutého rozhodnutia bolo
potrebné v zmysle ustanovenia § 386 písm. b/ CSP odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou

osobou.

11. Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie vyznelo v neprospech odvolateľa. Neprospech sa spravidla prejavuje v neúspechu vo veci
samej alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre stranu sporu ujmu. K podaniu odvolania

je teda oprávnený len tá strana sporu, ktorej bola rozhodnutím súdu prvej inštancie spôsobená ujma,
ktorá priamo vyplýva z posúdenia práv a povinností strán.

12. Napadnutým rozsudkom bolo žalobe žalobcu čiastočne vyhovené, teda súd prvej inštancie v
tomto rozsahu rozhodol v zmysle požiadavky žalobcu. Ak napriek tejto skutočnosti žalobca podaným

odvolaním napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho celom rozsahu, teda aj vo výroku
(vyhovujúcom), ktorým bolo jeho žalobe vyhovené, nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania,
pretože takýmto rozhodnutím - čiastočným vyhovením jeho žalobe k žiadnej ujme žalobcu nedošlo,
keďže v tomto rozsahu bolo vo veci rozhodnuté v jeho prospech. Preto súd odvolanie žalobcu vo vzťahu
k vyhovujúcemu výroku napadnutého rozhodnutia odmietol v zmysle ustanovenia § 386 písm. b/ CSP.

13. Žalobca rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcom výroku napádal z toho dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci, keď mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil záver o
nedôvodnosti nároku na zmluvný úrok po zosplatnení úveru.

14. Je nesporné, že v danom prípade medzi stranami sporu vznikol spotrebiteľský vzťah a v závislosti
od toho je potrebné aplikovať právne predpisy vzťahujúce sa na tento vzťah v zmysle § 54 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka v tom zmysle, aby podmienky, ktoré sú uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
neodchyľovali od ustanovení na ochranu spotrebiteľa v neprospech spotrebiteľa.

15. Čo sa týka nároku žalobcu na uplatnený zmluvný úrok za obdobie po zosplatnení pohľadávky
žalobcu, pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi prináleží dohodnutý úrok z
poskytnutých prostriedkov len do splatnosti dlhu a po splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť
veriteľovi úrok z omeškania, pretože v opačnom prípade by sa na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k
dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by

spôsobovaloznačnúnerovnováhuvovzťahochmedzistranami,jepodľanázoruodvolaciehosúdutakýto
záver správny.16. Pokiaľ žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom, týmto svojím
jednostranným právnym úkonom zásadne zmenil pôvodne dohodnutý úverový vzťah a zmluvné úroky
a úroky z omeškania sú síce obe príslušenstvom pohľadávky, ale majú odlišné funkcie, keďže zmluvné

úroky sú odmenou (cenou) za užívanie istiny a úroky z omeškania predstavujú zákonom stanovenú
sankciu za omeškanie s platením istiny, na rozdiel od zmluvných úrokov ich môže veriteľ požadovať,
aj keď neboli dojednané. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na základnú charakteristiku úverového
vzťahu, keď v dôsledku uzatvorenia zmluvy o úvere dochádza u veriteľa k stavu absencie požičanej
sumy istiny, ktorá sa iba postupne v splátkach vracia, za čo mu prináleží zmluvne dojednaný úrok, ktorý

predstavuje cenu peňazí, t. j. odplatu za to, že veriteľ počas trvania zmluvného vzťahu nemá istinu úveru
v dispozícii a nemôže s ňou nakladať a produkovať zisk. Tento absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve
úrok dojednaný v zmluve, ktorý je splácaný spolu so splátkami úveru.

17. V prípade, ak dôjde k predčasnému alebo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru na základe
jednostranného úkonu veriteľa, v dôsledku ktorého dôjde k zmene pôvodného úverového vzťahu,

vznikne (tak, ako sa stalo aj v danej veci u žalobcu) nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny
úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru, znamená to, že veriteľ má právo
získať okamžite celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá
obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým sa teda stráca
nárok veriteľa na úroky za požičané peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Naproti tomu, v dôsledku

tohto jednostranného právneho úkonu veriteľa, dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u
seba, a teda užívať a splácať ich postupne v splátkach a vznikne mu povinnosť uhradiť celú požičanú
sumu spolu s kapitalizovaným úrokom ku dňu zosplatnenia. Pokiaľ si dlžník nesplní svoju povinnosť
vrátiť požičané prostriedky, má veriteľ možnosť vymáhať si celú zosplatnenú pohľadávku (úver) a dlžník,
ktorý nesplní povinnosť vrátiť zosplatnenú pohľadávku, sa dostáva do omeškania a je povinný uhradiť

veriteľovi aj úrok z omeškania. V opačnom prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav
pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal
nárok na úroky zo zmluvy. Za takejto situácie by nastal stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom
vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k zmene záväzku
nedošlo. Podľa názoru odvolacieho súdu, len do oprávnenej držby požičaných finančných prostriedkov,

a teda do predčasného zosplatnenia celého úveru v danej veci bolo možné požadovať úrok z úveru a
po zosplatnení pohľadávky mal veriteľ (žalobca) právo iba na úrok z omeškania a nemal už nárok na
zmluvne dojednaný úrok.

18. Sotva možno uveriť tomu, že by nielen žalobca, ale akákoľvek banka v čase kontraktácie

zakladala odplatu za poskytnutie úveru za iné obdobie ako dohodnuté úverové obdobie, alebo, že by
s úverom spájala výhodu pre prípad omeškania. Naopak, od každého veriteľa konajúceho s odbornou
starostlivosťou sa očakáva, že cenu za úver zjednáva za úverové obdobie do splatnosti pohľadávky.
Preto práve cena za úver za úverové obdobie do splatnosti úveru vyjadruje cenu úveru a je teda pojmovo
jednoznačne odlíšiteľná od sankcií za omeškanie s plnením dlhu spotrebiteľa. Pre prípad omeškania

nie inštitút ceny úveru, ale inštitúty rôznych sankcií za neplatenie povinností riešia krízu spojenú s
omeškaním. Neuzavretá a otvorená môže byť len sankcia, ktorej výšku reguluje všeobecne záväzný
predpis tak, aby nenadobudla neprimerané rozmery. Ak by sme totiž pripustili, že cena sa môže meniť
v čase a v závislosti od subjektívneho faktora správania spotrebiteľa, mala by táto skutočnosť zásadný
dopad aj na ustálenie podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienok, za ktorých

bude spotrebiteľ kontrahovať. Zákon č. 129/2010 Z. z. požaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uviesť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, a to pri zákonnej domnienke, podľa ktorej pri výpočte
ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v
lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Uvedená zákonná domnienka pri súčasnom

ustálení ďalších podstatných náležitostí zmluvy, akou je napríklad konečná splatnosť, výška splátok
istiny, poplatkov a iných plnení, tvorí ucelený komplex informácii, za ktorých spotrebiteľ prijíma úverové
rozhodnutie a vstupuje do kontraktačného procesu a ktoré by sa pri trvaní zákonnej domnienky
nemali meniť. Práve z tohto dôvodu zákonodarca absenciu zásadných zákonných náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere postihol civilnou sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského

úveru. Žalobca sa pritom v prejednávanej veci dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili
v prípade, ak by bol zachovaný stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej
zmluvy za stavu, že veriteľ aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých
v zmluve. Keďže tento stav netrvá, je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá bola privodenáomeškaním spotrebiteľa a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa. Zmena záväzku
logicky prináša aj zmenu pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania. V tejto súvislosti je potrebné
rovnako uviesť, že k predčasnému zosplatneniu záväzku spotrebiteľa došlo konaním veriteľa, a teda,

bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so zmenou (obsahu) záväzku určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku
svojím jednostranným adresovaným právnym úkonom. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ
navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov,
v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým
obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok.

Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného
úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia, a počnúc prvým dňom omeškania
spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru.
S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s
vrátením uvedenej sumy. Naopak, s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia,
ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov

podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym
stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava
na škodu spotrebiteľa neprijateľná, čo zmluvnú podmienku robí absolútne neplatnou. Povedané inak
v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim
pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a nar. vl. 87/1995 Z. z. Potom by dohoda,

podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania, prípadne ďalších sankciách, platiť po splatnosti
pohľadávkyajúrokyzaposkytnutieúverudosplateniaúveruspôsobovalaznačnúnerovnováhukuškode
spotrebiteľa a predstavovala značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré
chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. V ohľade
vyššie vysvetleného je potom akákoľvek argumentácia o zvýhodňovaní dlžníka oproti riadne platiacim

klientom žalobcu bez akéhokoľvek opodstatnenia.

19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutom zamietajúcom výroku, čo do úroku z úveru po splatnosti pohľadávky, ako i v súvisiacom
výroku o náhrade trov konania ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP a úspešnému žalovanému v odvolacom konaní trovy odvolacieho konania nepriznal, keď v čase
rozhodovania odvolacieho súdu bolo bezpochyby zrejmé, že mu žiadne trovy odvolacieho konania
nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).