Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 10, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 11C/64/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1306224841
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Gandelová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2012:1306224841.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou, v právnej veci

navrhovateľa : E.. H. F., advokát, E. č. XX, L., zastúpený Mgr. Pavlom Hosom, advokátom, Jasovská č.
23, Bratislava, proti odporcovi : A.. E. R., bytom, Z. č. 3, Z., o zaplatenie 14.643,65 eur s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 14.643,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % od
4.1.2007 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 878,51 eur k rukám právneho zástupcu
navrhovateľa a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku sa návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 28.11.2006, sa navrhovateľ domáhal, aby
súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu 14.643,65 eur (441.154,50 Sk) s príslušenstvom.
Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe udeleného plnomocenstva zo dňa 7.2.2006 poskytoval
odporcovi právne služby ako advokát vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn.
9C/381/1997, vykonané úkony odporcovi vyfakturoval, odporca však faktúry neuhradil.

Súd pod sp.zn. 39Ro/2905/06 vydal dňa 29.12.2006 platobný rozkaz, voči ktorému podal odporca v

zákonnej lehote odpor a žiadal žalobu zamietnuť.
Odôvodnil ho tým, že návrh na začatie konania je iba súčasťou šikany voči jeho osobe, je v hrubom
rozpore s ustanoveniami zákona o advokácii a navrhovateľ zneužil jeho dôveru. Navrhovateľ prišiel s
návrhom, aby mu zabezpečil a poskytol pôžičku s výhodným úrokom, k čomu došlo dňa 14. 12.
2005, kedy prevzal zastupovanie vo veci Správy katastra a nadiktoval mu text zmluvy o pôžičke, ktorú sa
zaviazal vrátiť aj s úrokom a do jej vrátenia sa zaviazal, že bude odporcovi poskytovať bezplatné právne
služby. Navrhovateľovi bolo udelených viac ako 40 vecí k zastupovaniu. Podľa odporcu navrhovateľ

vylákal finančné prostriedky od neúspešného v spore, túto skutočnosť odporcovi zatajil a peniaze
spreneveril.Došloknarušeniudôvery.Odporcauvádzal,ženevenovalpozornosťaktivitámnavrhovateľa
a to z dôvodu, že sa mu dňa 3.8.2006 narodil syn H.. Postupne sa dozvedal, že navrhovateľ bez
jeho vedomia vypovedal plnomocenstvá z dôvodu neposkytnutia súčinnosti a straty dôvery. Preto podal
podnet na prešetrenie postupu na Slovenskú advokátsku komoru. Dňa 23.11.2006 navrhovateľ začal s
kriminalizáciou jeho osoby pred tretími osobami, postupne doručoval faktúry v celkovom objeme cca 1,8
milióna Sk a vynucoval si ich úhradu, pričom listinné dôkazy vzťahujúce sa k veciam mu nevydal a maril

plynulosť a spravodlivosť konaní. V závere odporca zdôraznil, že záväzok na poskytovanie bezplatných
právnych služieb v zmysle zmluvy zo dňa 14.12.2005 naďalej trvá.Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi a to vystavenou faktúrou zo dňa 13.11.2006,
výzvou na vydanie zo dňa 2.1.2007, zmluvou o pôžičke zo dňa 14.12.2005, oznámil sa s obsahom spisu
Okresného súdu Bratislava I spisová značka 9C/381/1997,spisom Okresného riaditeľstva PZ Bratislava

V a zistil nasledovný skutkový stav.

Návrhom na začatie konania, ktorý bol Okresnému súdu Bratislava I doručený dňa 10.10.1997, sa A.. R.
domáhal, aby mu odporca, označený ako Slovenská republika, zastúpená ministerstvom spravodlivosti,
zaplatila 80.561.560 Sk spolu s príslušenstvom a nemajetkovú ujmu vo výške 5 miliónov Sk.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 26. 11. 2002, 13. 3. 2003, 20. 5. 2003, 23. 9. 2003, 27. 11. 2003,
1. 4. 2004, 7. 9. 2004, 8. 9. 2005, 22. 11. 2005, na ktoré sa navrhovateľ nedostavil, svoju neprítomnosť
ospravedlnil a žiadal o odročenie pojednávania. Dňa 13. 2. 2006 v bolo doručené plnomocenstvo, ktorým
A.. R. udelil plnú moc E.. H. F. v predmetnej veci. Dňa 16.2.2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo
odročené bez prejednania veci. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo dňa 11.5.2006, na ktorom bol A.. R.
osobne prítomný, pojednávanie bolo odročené s tým, že právny zástupca oznámi súdu mená a adresy

svedkov, ktorých navrhuje vypočuť, čo aj urobil. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 21.11.2006.
Dňa 2. 11. 2006 bolo súdu doručené podanie, ktorým E.. H. F. oznamuje súdu vypovedanie plnej moci
z dôvodu neposkytnutia súčinnosti a straty dôvery. Pojednávanie dňa 21. 11. 2006 bolo odročené z
dôvodu ospravedlnenia sa A.. R.. Na ďalšom pojednávaní sa zúčastňoval navrhovateľ osobne. Súd vo
veci rozhodol rozsudkom zo dňa 9.10.2007, voči ktorému bolo podané odvolanie, ktoré odvolací súd

odmietol ako oneskorene podané.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že zastupoval odporcu asi v 60 prípadoch jeho, jeho manželky,
alebo ním ovládaných firiem. Zálohu mu neposkytol, ani originály dokladov, vždy to boli iba fotokópie.
V predmetnej veci prevzal zastúpenie, bol na pojednávaní, vypovedal plnú moc z dôvodu straty dôvery

a svoje služby odporcovi vyúčtoval.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že návrh nepovažuje za dôvodný, je vedených asi 40 obdobných
konaní, pričom súdy už nevyhoveli vo viacerých prípadoch. Podľa neho navrhovateľ konal v rozpore
s dobrými mravmi, mal vedomosť o jeho zdravotnom stave, o tom, že povaha jeho nemoci mu

znemožňovala chápať význam konania a navrhovateľ zneužil jeho psychickú poruchu. Namietal
neplatnosť plnomocenstva, podľa jeho názoru sa jedná o nejasný a nezrozumiteľný právny úkon.
Namietal, že navrhovateľ nikdy neuviedol aká bude jeho odmena, maril spravodlivosť a preto mu nárok
na odmenu nevznikol. Odmietal tvrdenie, že navrhovateľovi niečo dlhuje. Po tom, čo mu navrhovateľ
vypovedal plnomocenstvo ho vyzval, aby vrátil všetky písomnosti, ktoré zadržiaval, čo sa však nestalo.

Preto nemohol pokračovať v konaní, navrhovateľovi odoslal písomné výzvy, na ktoré nereagoval,
napokon zmeškal lehotu na odvolanie, pretože bez dôkazov odvolanie podať nemohol. Odporca uviedol,
že približne po 11.5.2006 zistil, že ho navrhovateľ podvádza a povedal mu, že nie je zmysluplné, aby
ho zastupoval. V septembri 2006 navrhovateľovi vyjadril nedôveru telefonicky.

Svedok A.. R. N. vo svojej výpovedi potvrdil, že pracoval vo firme, ktorej majiteľom je odporca.
Odporca sa s navrhovateľom dohodol, že navrhovateľ ho bude zastupovať, bol prítomný keď odporca
navrhovateľovi odovzdal materiály, ktoré sa týkali zastupovania, nevie aké materiály mu odovzdal, ani
takého sporu sa týkali.

Svedok H. L. uviedol, že navrhovateľ bol jeho bývalý zamestnanec a odporcu pozná ako
klienta. Potvrdil, že právnych vecí, z ktorých navrhovateľ poskytoval právne služby odporcovi alebo jeho
spoločnostiam bola asi 40, odporca navštevoval kanceláriu navrhovateľa od roku 2005. V septembri
2006 sa vzťahy zhoršili a navrhovateľ ukončil poskytovanie právnych služieb. Svedok uviedol, že
odporca navštevoval kanceláriu navrhovateľa počas roku 2006 asi 2 krát týždenne.

Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava V, v konaní ČVS:OPR-65/OEK-B5-2008 TF uznesením zo dňa
4.2.2008 vec podozrenia zo spáchania zločinu sprenevery a prečinu poškodzovania cudzích práv,
ktorého sa mal dopustiť navrhovateľ v občianskoprávnom konaní klienta A.. R., tým, že nevydal po
ukončení zastupovania listinné dôkazy, odovzdalo Slovenskej advokátskej komore na disciplinárne

konanie , nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania.

Uznesením Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zo dňa 28.4.2011 bolo zastavené
trestné stíhanie vo veci trestného činu podvodu, ktorého sa mal dopustiť páchateľ vystupujúci podmenom E.. H. F. a to tým spôsobom, že po podpísaní zmluvy o pôžičke a prevzatím hotovostnej
sumy vo výške 10 miliónov Sk, dňa 14. 12. 2005 v Z., túto pôžičku v dohodnutom termíne nevrátil,
na výzvy vrátenia pôžičky nereaguje, čím mal spôsobiť poškodenému A.. R. škodu vo výške 10

miliónov Sk, z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Znaleckým
skúmaním bolo ustálené, že predmetná listina nie je kompletná, hárok papiera, na ktorom je vyhotovená
pochádza z väčšieho celku teda z formátu A4. Chýba práve horná časť teda tá časť, ktorá je v zmysle
štandardizovaných postupov pri tvorbe úradných listov vyhradená pre textovú časť hlavičiek. Samotné
zistenie, že podpis dlžníka patrí E.. F. ešte neznamená, že predmetnú listinu možno považovať v celosti

za pôvodnú. Treba vziať do úvahy obsah svedectva samotného E.. F. ako aj L., z ktorého vyplýva
že A.. R. pri návšteve advokátskej kancelárie svojvoľne odniesol listiny v, ktorých sa mal nachádzať 5
bianko listov podpísaných E.. F. a opečiatkovaných pečiatkou advokátskej kancelárie. Tieto skutočnosti
nepriamo potvrdzuje i záver kriminalistickej a súdnej chémie, v ktorej sa konštatuje nález tonerových
zrniečok, svedčiacich o tom, že hárok papiera na, ktorej je vyhotovená predmetná listina, prešiel
zariadením pracujúcim na princípe nánosu tonera, avšak na predloženej listine sa výhradne nachádzal

len zápis od strojopisu. A.. R. vo výpovedi uvádzal, že text mu nadiktoval E.. F. a tento sám napísal
na stroji značky Consult. Znaleckým skúmaním však bolo jednoznačne ustálené, že predložený originál
spornej písomnosti bol napísaný na písacom stroji zahraničnej výroby a to značky ROBOTRON.

V konaní nebolo sporné, že v odporca podpísal plnomocenstvo navrhovateľovi, ako advokátovi na

zastupovanie v konané vedenom na Okresnom súde Bratislava I, sp.zn. 9C/381/1997. Túto skutočnosť
odporca potvrdil aj vo svojej výpovedi, keď uviedol že v deň podpísania plnomocenstva si navrhovateľ
prevzal doklady k zastupovaniu.

Podľaustanovenia§724zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonníkvzneníneskoršíchpredpisov(ďalej

len „Občiansky zákonník“) príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú
vec alebo vykoná inú činnosť.
Podľa ustanovenia § 715 Občianskeho zákonníka príkazník je povinný konať pri plnení príkazu podľa
svojich schopností a znalostí. Od príkazcových pokynov sa príkazník môže odchýliť len vtedy, ak je to
nevyhnutné v záujme príkazcu a ak nemôže včas dostať jeho súhlas; inak zodpovedá za škodu.

Podľa ustanovenia §727 Občianskeho zákonníka príkazník je povinný podať príkazcovi na jeho žiadosť
všetky správy o postupe plnenia príkazu a previesť na príkazcu všetok úžitok z vykonaného príkazu; po
vykonaní príkazu predloží príkazcovi vyúčtovanie.
Podľa ustanovenia § 728 Občianskeho zákonníka príkazca je povinný, ak sa inak nedohodlo, poskytnúť
príkazníkovi vopred na jeho žiadosť primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahradiť

príkazníkovi potrebné a užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, a to aj keď sa výsledok
nedostavil.
Podľa ustanovenia § 730 Občianskeho zákonníka príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu
iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka.
(2) Príkazca je povinný poskytovať odmenu, aj keď výsledok nenastal, ibaže nezdar konania bol

spôsobený porušením povinnosti príkazníka.
Podľa ustanovenia § 731 Občianskeho zákonníka pre zánik príkaznej zmluvy sa použijú primerane
ustanovenia o zániku plnomocenstva.

Zákon o advokácii je k Občianskemu zákonníku v pomere osobitnej úpravy voči úprave všeobecnej,

avšak v prípade zmluvy o poskytovaní právnych služieb nejde o samostatný zmluvný typ, ale o príkaznú
zmluvu s modifikáciami, ktoré ustanovuje osobitná právna úprava a ňou je zákon o advokácii.

Podľa ustanovenia § 24 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“) advokát

poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok.
(2) Advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu hotových výdavkov a na náhradu za
stratu času. Za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti
s poskytovaním právnych služieb, najmä súdne a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a
výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov.

(3) Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode,
patrí advokátovi tarifná odmena.
(4) Advokát môže poskytnúť právne služby za zníženú odmenu alebo bezplatne, ak to odôvodňujú
osobné pomery alebo majetkové pomery klienta alebo je na to iný dôvod hodný osobitného zreteľa.(5) Advokát nemôže požadovať ani prijať od klienta odmenu za právne služby, ktorú mu uhradí štát
podľa § 25.

Ustanovenie § 83 zákona o advokácii splnomocnilo ministerstvo na vydanie osobitného predpisu, ktorý
upravuje podrobnosti o výške odmeny, spôsobe jej určenia a podmienkach na poskytovanie právnych
služieb a ním je vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“).

V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod spisovou značkou 9C/381/1997 si navrhovateľ
vyúčtoval odmenu za nasledovnú poskytnutú právnu pomoc :
1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 7.2.2006, á 195.850 Sk,
2. účasť na pojednávaní dňa 16.2.2008, odročené bez prejednania veci 1 odmeny, á 48.962,50 Sk,
3. účasť na pojednávaní dňa 11.5.2006, á 195.850 Sk.

Súd vychádzajúc zo znaleckého dokazovania v trestnom konaní považoval zmluvu o pôžičke zo dňa
14.12.2005, obsahujúcu dojednanie o bezplatnom poskytovaní právnych služieb za neplatný právny
úkon a neprihliadal k nej. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by sa účastníci konania dohodli na inej
odmene, patrí navrhovateľovi tarifná odmena v zmysle ustanovenia § 24 zákona o advokácii.
Podľa ustanovenia § 9 vyhlášky sa základná sadzba tarifnej odmeny stanoví podľa tarifnej hodnoty

veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška
neustanovuje inak.

Ztaktozistenéhoskutkovéhostavupovažovalsúdnávrhzadôvodný.Odporcauzatvorilsnavrhovateľom
zmluvu o poskytnutí právnej pomoci (príkaznú zmluvu). Keďže nebol dohodnutý druh zmluvnej odmeny

má navrhovateľ právo na zaplatenie tarifnej odmeny. Výška navrhovateľom vyúčtovanej odmeny bola
určená v súlade s vyhláškou. Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby bola vypočítaná v súlade s
ustanovením § 10 vyhlášky a predstavovala sumu 6.501,03 eur (195.850 Sk). Preto súd návrhu vyhovel
a zaviazal odporcu k zaplateniu 14.643,65 eur (441.154,50 Sk) za uskutočnené úkony právnej služby.

Odporca argumentoval tým, že navrhovateľ zneužil vedomosť o jeho zhoršenom zdravotnom stave,
vedel, že je práceneschopný a túto vedomosť zneužil. Je pravdou, že podľa ustanovenia § 38 OZ je
právny úkon neplatný pokiaľ ten kto ho urobil nemá spôsobilosť na právne úkony a takisto je neplatný
právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento úkon neschopnou. Preto nie
je potrebné, aby bola v dobe právneho úkonu zbavená spôsobilosti k právnym úkonom, alebo aby jej

spôsobilosť bola obmedzená, ale postačuje, aby v tej dobe bola postihnutá duševnou poruchou, ktorá
ju robí neschopnou k právnym úkonom. Odporca v predmetnom konaní nenavrhoval žiadne dôkazy,
ktoré by takýto záver dovoľovali prijať. Predložil súdu potvrdenie o jeho dočasnej práceneschopnosti
od 19.12.2007, pričom ako diagnóza bola uvedená F 41(iné úzkostné poruchy), z čoho jednoznačne
nevyplýva, že v čase trvania dočasnej pracovnej neschopnosti nebol odporca spôsobilý k právnym

úkonom. Ani rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní nemocenského od 29.12.2007 nie je dôkazom
preukazujúcim duševnú poruchu odporcu, ktorá by ho robila neschopného na právne úkony v období
od 7.2.2006 do začiatku roku 2007. Preto tento jeho argument súd nebral do úvahy.

Odporca ďalej tvrdil, že plnomocenstvo je neurčité, lebo neobsahuje dohodu o cene. Ako už súd

uvádzal, ak nedôjde k dohode o odmene, patrí advokátovi tarifná odmena. Absencia dohody o odmene
nespôsobuje neplatnosť tejto príkaznej zmluvy.

Ďalej odporca argumentoval, že navrhovateľ nemohol zodpovedne prijať zastupovanie, lebo je poistený
iba na sumu 3 milióny Sk. Ani výška poistenia nemá vplyv na platnosť príkaznej zmluvy.

Odporca ďalej tvrdil, že navrhovateľ nemohol vykonávať advokátsku činnosť, lebo v období rokov
2004-2008 mu mala byť zo zákona pozastavená činnosť advokáta a v čase preberania plnomocenstva
nebol osobou nezávislou, ale bol pod tlakom trestného stíhania vedeného voči jeho osobe. Založil do
spisu rozhodnutie Úradu špeciálnej prokuratúry zo dňa 5.1.2005, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ bol

tohodňaprepustenýnaslobodu,pričomvzatýdoväzbyboldňa4.7.2004.Slovenskáadvokátskakomora
navrhovateľovi nepozastavila výkon advokácie a preto súd k tejto námietke odporcu neprihliadal.Odporca ďalej namietal, že navrhovateľ nehájil jeho záujmy, ako klienta, po skončení zastupovania
mu odmietol vydať doklady a preto nemohol vec dať inému advokátovi. Čo považoval za rozpor
s dobrými mravmi. Podľa ustanovenia § 22 zákona o advokácii je advokát oprávnený odstúpiť od

zmluvy o poskytovaní právnych služieb, čo sa v prejednávanom prípade stalo. V zmysle ustanovenia
§ 22 ods. 5 zákona o advokácii je advokát povinný do 15 dní od doručenia oznámenia klientovi o
odstúpení od zmluvy o poskytovaní právnych služieb v zastupovanej veci vykonať všetky neodkladné
úkony, ak klient neurobí iné opatrenia. Súd považoval za preukázané, že navrhovateľ odporcovi oznámil
vypovedanieplnejmoci,najneskôrsaotomdozvedelnapojednávanídňa4.1.2007,kedysúdpojednával

v jeho prítomnosti, pričom bolo oboznámené, že plná moc bola vypovedaná. Súd vo veci rozhodol dňa
9.10.2007, je teda zrejmé, že povinnosťou navrhovateľa nebolo podať odvolanie a nebol zodpovedný ani
za jeho oneskorené podanie, ktoré bolo príčinou zastavenia konania. Preto súd konanie navrhovateľa
nevyhodnotil ako v rozpore s dobrými mravmi, ani za konanie, ktorým by porušoval povinnosti advokáta
v zmysle ustanovenia § 18 zákona o advokácii.

Odporca trval na tom, aby si súd vyžiadal spis z Okresného riaditeľstva Policajného zboru Pezinok
č : ČVS OPR 1334/1-OVK-BH/07, ktorý bol postúpený Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v
Bratislave V, z dôvodu miestnej príslušnosti. Podľa odporcu v tomto spise boli všetky materiály, ktoré
boli odovzdané vyšetrovateľovi, ktoré mu navrhovateľ doručil po tom, ako bránil výkonu spravodlivosti
v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp.zn. 9 C/381/1997. Súčasťou spisu podľa odporcu

boli aj doklady, ktoré osvedčujú, že advokát si nesplnil svoje povinnosti. Ako sám odporca uviedol,
súčasťou spisu mali byť listiny, ktoré mu navrhovateľ vracal až potom, keď súd konanie zastavil. Súd
návrh na doplnenie dokazovania zamietol. Vykonaným dokazovaním bolo nesporné, že odporca udelil
navrhovateľovi plnú moc, nespornou bola aj skutočnosť, že navrhovateľ ako advokát v predmetnom
konaní vykonal úkony právnej pomoci a potom čo vypovedal plnú moc, si za poskytnutie právnej služby

vyúčtoval odmenu. Ak by aj predmetný spis Okresného riaditeľstva Policajného zboru obsahoval dôkazy,
že navrhovateľ bránil výkonu spravodlivosti, respektíve si nesplnil svoje povinnosti advokáta, boli by
to doklady, ktoré by preukazovali skutočnosti po ukončení zastupovania v predmetnej veci a preto by
nemali žiaden vplyv na už vykonané úkony právnej pomoci, ani ich vyúčtovanie. Súd dokazovanie v
tomto smere nepovažoval za hospodárne, bolo by to dokazovanie nad rámec predmetu tohto konania a

preto ho zamietol. Ak by z nich aj vyplynulo porušenie povinností navrhovateľa, ako advokáta, odporca
mal iné možnosti ako brániť, prípadne presadzovať svoje práva. Nespornou skutočnosťou však zostáva
fakt, že navrhovateľ odporcu zastupoval ako advokát, poskytol mu právne služby a tieto si vyúčtoval.

Z rovnakého dôvodu zamietol návrh odporcu na vypočutie svedka A.. H., ktorý sa mal vyjadriť k tomu, že

odporca bol v advokátskej kancelárii navrhovateľa a navrhovateľ si vynucoval zaplatenie sumy milión Sk
a podmieňoval to vydaním listinných dôkazov, ktoré mu odporca zveril. Aj tento dôkaz by preukazoval
skutočnosti po ukončení zastupovania a preto by nemal vplyv na poskytnuté úkony právnej služby.
Súd zamietol aj návrh odporcu na doplnenie dokazovania výpoveďou svedkyne U. L. z advokátskej
kancelárienavrhovateľa,priktorejanineuviedolzakéhodôvodunavrhujetakétodoplneniedokazovania.

Ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka určuje, že dlžník, ktorý si svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného záväzku, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak podľa zákona nie je povinný platiť poplatok z omeškania, výšku
úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby
určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V prejednávanom prípade navrhovateľ nepreukázal, že by odporcovi doručil vystavenú faktúru za
poskytnuté právne služby do 24.11.2006, kedy si uplatnil úroky z omeškania a preto súd za termín
kedy sa odporca dozvedel o výške splatnej pohľadávky považoval dátum doručenia platobného
rozkazu a odporcu zaviazal k zaplateniu úroku z omeškania od nasledujúceho dňa. Preto súd priznal
navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od 4.1.2007 do zaplatenia a vo zvyšku návrh

zamietol.

O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal
účastník voveciúspechlenčiastočný,môžemusúdpriznaťplnúnáhradutrovkonania,akmalneúspechv pomerne nepatrnej časti. Súd priznal čiastočne úspešnému navrhovateľovi plnú náhradu trov konania,
nakoľko mal neúspech len v nepatrnej časti. Preto mu priznal náhradu za zaplatený súdny poplatok
vo výške 878,51 eur (26.466 Sk). Náhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľovi nepriznal, nakoľko

tieto trovy súd nepovažoval za trovy potrebné na účelné uplatňovanie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.
Na jednej strane nemožno nikomu odoprieť možnosť nechať sa zastupovať advokátom, ktorého účelom
je poskytovanie kvalifikovanej právnej pomoci osobou znalou práva, avšak navrhovateľ je advokát, má
právnické vzdelanie, zastupuje v civilných konaniach, na pojednávaniach v tejto konkrétnej veci sa

osobne zúčastňoval a preto mal možnosť osobne sám kvalifikovane brániť svoje práva. Preto trovy
právneho zastúpenia navrhovateľa, advokáta, nepovažoval za potrebné k účelnému uplatňovaniu práva,
neboli nevyhnutné k tomu, aby navrhovateľ mohol riadne hájiť svoje porušené subjektívne právo v
civilnom súdnom spore a preto ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Bratislave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované a teba ho predložiť vrátane príloh v
takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.; konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.